1Svk/6/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Združeniu domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeným Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému Okresnému úradu Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00151866, za účasti ďalších účastníkov:1. JASPLASTIK-SK spol. s.r.o., Matúškovo 913, IČO: 36242578, 2. Mesto Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00308307, 3. ICS Industrial Cables Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 25, Nitra, IČO: 35970910, 4. Mitsubishi Chemical Advances Materials Composites, s.r.o., Na pasienkoch 10, Nitra, IČO: 44398581, 5. IPROS spol.s r.o., Kasalova 22, Nitra, IČO: 31426867, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-NR-OVBP2-2021/008649-002 zo dňa 14. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/16/2021-190 zo dňa 21. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. V. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

V závere žiadosti bol uvedený aj zoznam všetkých známych účastníkov konania. 2. Dňa 17.10.2019 bol stavebnému úradu doručený Záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. 227/2019-SSI 66/004 zo dňa 14.10.2019 so záverom, že boli zistené nedostatky uvedené v bode III a jedným z nich bolo uskutočnenie stavby (novostavby) „Výrobný závod JASPLASTIK-SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra - Sever, v období od marca 2017 do januára 2019, bez vydaného právoplatného stavebného povolenia a tiež užívanie predmetnej stavby v období január 2019 do 20.08.2019 (deň miestnej obhliadky k výkonu ŠSD) bez vydaného kolaudačného

4. Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) po prerokovaní predmetnej veci v konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania, postupom podľa § 62, § 81 ods. 1 písm. b) a § 88a) stavebného zákona a na základe uskutočneného konania, na základe predložených dokladov, stanovísk a posúdení, preskúmania súladu stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi a na základe výsledkov ústneho pojednávania a tvaromiestnej obhliadky stavby rozhodnutím č. SP 16153/2019-019-Ing.Br zo dňa 03.11.2020 podľa § 66 a § 88a) ods. 4 stavebného zákona vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia: „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra- Sever- v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61

SO 56 - inžinierske stavby, stavebníkom JASPLASTIK - SK podľa projektovej dokumentácie stavby, predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako príloha pre stavebníka. Zároveň podľa § 82 stavebného zákona vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby (novostavba) „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ -Priemyselný park Nitra-Sever v rozsahu stavby vyššie špecifikovanej. Tiež stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania a spracovateľov projektovej dokumentácie.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania, na odvolacie dôvody a skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto ho ponechal v platnosti. Poukázal pritom na § 140 stavebného zákona, § 3 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, 2, 4, 7, 9 stavebného zákona, majúc za to, že v danom prípade stavebný úrad z vlastného podnetu a na základe žiadosti stavebníka, ktorý k žiadosti priložil náležitosti vyplývajúce s ust. § 8 ods. 2 a ust. § 17 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, spojil v zmysle vyššie cit. ust. § 88a ods. 9 stavebného zákona, konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá už bola dokončená, s kolaudačným konaním.

8. Zdôraznil pritom, že v danom prípade zámer k predmetnej stavbe posúdil Okresný úrad Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, odbor starostlivosti o životné prostredie, v zisťovacom konaní podľa ust. § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017. Predmetné rozhodnutie je podľa ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona podkladom pre stavebný úrad v každom konaní, týkajúce sa toho istého využívania územia alebo tej istej

To znamená, že požiadavky Združenia domových samospráv (žalobcu), ktorý nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa tohto zákona chrániaci záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti, stavebný úrad nemôže zahrnúť do podmienok vyplývajúcich z podmienok dotknutých orgánov.

II. Konanie na krajskom súde

10. Po posúdení konania pred správnymi orgánmi správnemu súdu vyplynulo, že stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby, ako aj posúdil doklady, predložené vlastníkom stavby za účelom posúdenia, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Keďže išlo o stavbu už dokončenú, stavebný úrad s konaním o dodatočnom povolení stavby spojil aj kolaudačné konanie.

SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu; stavba sa nachádza v katastrálnom území C., parcelné číslo: 1055/140, 1055/553, 1055/555, 1055/ 554, 1055/84, 1055/243, pričom stavebník má k uvedeným parcelám vlastnícke právo na základe LV č. XXXX, charakter stavby je trvalý, účel stavby SO 60, SO 54, SO 61 - pozemná stavby - nebytová budova - priemyselná budova a sklad, SO 51, SO 56 - inžinierske stavby, stavebníkom JASPLASTIK - SK podľa projektovej dokumentácie stavby, predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako príloha pre

Tiež stanovil podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov, uviedol zoznam účastníkov konania a spracovateľov projektovej dokumentácie. Rozhodol tiež o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, vrátane pripomienok 1 - 11 dotknutej verejnosti - žalobcu, teda podľa názoru súdu stavebný úrad prejednal vec s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom konaní, pričom vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty umiestnenej stavby, rozsah stavby a stanovil podmienky pre užívanie stavby a tiež vysporiadal sa s námietkami žalobcu, preto mal za to, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre vydanie

12. S poukazom na predmet konania súd bol tiež toho názoru, že žalobné body sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutia stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.

14. Takáto argumentácia sa správnemu súdu javila ako všeobecná, neobsahujúca žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že stavba, ktorej sa týka predmetné dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné konanie, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Nestačí pritom pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napádaného rozhodnutia, len tá skutočnosť, že žalobca tvrdí, že na predmetné rozhodnutie sa vzťahuje § 16 vodného zákona. Na zdôvodnenie preto správny súd uviedol, že ustanovenie §

Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom

V danom prípade išlo o konanie o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudačným konaním, týkajúcim sa stavby - „Výrobný závod JASPLASTIK - SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra-Sever - v rozsahu stavby: A/ stavebných objektov: SO 51 Plynofikácia plechového skladu, SO 54 Plachtový sklad 3, SO 56 Vonkajšie osvetlenie, SO 60 Prístavba skladu - Hala 6, SO 61 Ekosklady, SO 61/1 Ekosklad 30 m3, SO 61/2 Ekosklad 15 m3, B/ prevádzkových súborov: PS 501 Drvička - strojné zariadenie, PS 502 Drvička - elektrotechnické zariadenie, PS 503 Rozvod stlačeného vzduchu, pričom Okresný úrad Nitra, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, v zisťovacom konaní podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/24051-12-F36 zo dňa 23. 08. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2017 a rozhodol ním o tom, že navrhovaná činnosť „Jasplastik - rozšírenie lisovne plastov, sklad 5 - Nitra“, ktorú predložil

Odvod dažďových vôd z nového objektu skladovej haly a priľahlej spevnenej plochy a komunikácie bude riešený vybudovaním nového akumulačného a vsakovacieho systému Elwa. Splaškové vody budú prečerpávané čerpacou stanicou a odvádzané tlakovou kanalizáciou do jestvujúcej areálovej kanalizácie. Predĺženie pitného vodovodu sa napojí na už vybudovaný rozvod pitného vodovodu. Vo výrobnom areáli bude rozšírený požiarny vodovod o vetvu „UV“. Stavebný objekt „SO 55 Dažďová kanalizácia a vsakovací systém, SO 57 Predĺženie pitného vodovodu, SO 58 Predĺženie požiarneho vodovodu, SO 59 Predĺženie splaškovej kanalizácie“ je v zmysle § 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) vodnou stavbou, podlieha stavebnému povoleniu špeciálnym stavebným úradom, preto je potrebné požiadať tunajší orgán štátnej vodnej správy o stavebné povolenie v zmysle ust. § 26 vodného zákona. Považuje sa za záväzné stanovisko v zmysle § 73 ods. 18 vodného zákona.

Uvedené stanoviská podľa názoru súdu sú postačujúce za účelom preukázania ochrany životného prostredia, v oblasti vôd a nakladania s nimi a to najmä za stavu, že žalobca v žiadnom rozsahu nepreukázal, že stavba sa týka navrhovanej činnosti podľa vodného zákona.

16. Aktuálna súdna prax sa v zásade ustálila v tom, že záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní je následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len „NS SR“ - sp. zn. 8Sžk/4/2018 z 11. júla 2019). Na to nadväzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 1 Správneho súdneho prieskumu, podľa ktorej možno pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Tento postup (t.j. preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej

17. V tomto správnom súdnom konaní žalobca takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v tomto správnom súdnom konaní vylúčené preskúmanie zákonnosti vyššie citovaných záväzných stanovísk. Čo sa týka toho, že správne orgány nezaobstarali ďalšie záväzné stanoviská podľa požiadaviek žalobcu, na uvedené sa nevzťahuje procesný postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, ktorý sa týka toho, ak odvolanie proti rozhodnutiu (myslí sa prvostupňovému správnemu orgánu) podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného

orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán

19. Vzhľadom na uvedené aj správny súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal potrebu zabezpečenia ďalšieho záväzného stanoviska, týkajúceho sa ochrany vôd, a preto bolo potrebné konštatovať, že skutkový stav orgánom verejnej správy bol zistený správne a dostatočne za účelom posúdenia súladu dotknutej stavby s chránenými záujmami.

JASPLASTIK-SK - prístavba skladu - Hala 6 z hľadiska odpadového hospodárstva, a preto ani námietka, týkajúca sa odpadového hospodárstva nie je dôvodná. 21. Zároveň je potrebné uviesť, že dňa 22.05.2020 bolo vydané Mestom Nitra aj rozhodnutie č. UHA-DUaI-18109/2019-012-Ing.Dá, ktorým bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby (novostavba) zrealizovanej bez vydaného stavebného povolenia „Výrobný závod JASPLASTIK-SK- Prístavba skladu - Hala 6“ - Priemyselný park Nitra -

Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa s požiadavkou zabezpečenia záväzného stanoviska dotknutého cestného orgánu správne nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom svoj postup žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil (námietka bola uplatnená až v odvolaní). 22. Žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na Aarhuský dohovor, t.j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

nevyhovel. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14.01.2021. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol

23. S poukazom na uvedené nie je možné považovať za dôvodnú námietku, týkajúcu sa Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.

S uvedeným súvisí aj námietka žalobcu, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných

súd rozhodnutia správnych orgánov za preskúmateľné, nakoľko v nich správne orgány vyhodnotili skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálili ich právny význam, prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, buď im vyhovel alebo nie a následne aj žalovaný sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu.

24. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správy, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6.

III. Konanie na kasačnom súde

25. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP (t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci), v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý

rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Sťažovateľ v bodoch 1. až 11. kasačnej sťažnosti poukazoval na dôležitosť ochrany životného prostredia. Uviedol, že je nesprávne prezumovaná nadradenosť štátnych orgánov. 27. Podľa názoru sťažovateľa rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu čl. 44 ods. 1 a čl. 45. Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež podľa jeho názoru správny súd nesprávne posúdil zákonnosť postupu správneho orgánu vo vzťahu k aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona NR SR č. 371/1991 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Správny súd nepostupoval v súlade s § 73 ods. 21 vodného zákona ako aj v súlade so Smernicou 2000/60 ES Európskeho parlamentu a

Ustanovenie § 73 ods. 21 vodného zákona ustanovuje povinnosť posúdenia vplyvov na vody už počas územného konania. Správny orgán mal povinnosť skúmať, či takéto rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona bolo súčasťou územného rozhodnutia a či z neho plynie výnimka zo Smernice o vodách. V prípade ak správny orgán zistí, že výnimka zo Smernice o vodách v zmysle § 16a zákona o vodách nie je súčasťou územného rozhodnutia, tak má v zmysle rozsudku C-461/ 19 za použitia § 16a ods. 12 vodného zákona zákaz vydať stavebné povolenie. Aplikáciou § 73 ods. 2 a 21 vodného zákona umožňuje procesne vyžadovať výnimku podľa § 16a vodného zákona aj v stavebnom konaní ako povinný podklad posudzovania vplyvov na vody.

Správny orgán rozhodol v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a to tak, že si nezabezpečil úplne a presne poznanie skutkového stavu prejednávanej veci, nakoľko mu chýbalo posúdenie vplyvov na vodné útvary podľa Smernice o vodách alebo relevantné rozhodnutie o udelení výnimky z tejto povinnosti.

30. Uviedol, že správny súd svojou rozhodovacou činnosťou preniesol na sťažovateľa nedostatky rozhodovacej činnosti na strane štátu a to tým, že na konkrétnu a špecifickú právnu argumentáciu kladie za vinu sťažovateľovi, ktorý odôvodnil žalobu len všeobecne. Práve naopak, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepochopiteľné do takej miery, že sťažovateľ mohol v správnej žalobe použiť iba tie argumenty, ktoré uviedol.

činnosti. 31. Ďalej sťažovateľ uviedol, že jednak jeho pripomienky ale aj odvolacie námietky boli relevantné (t.j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t.j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Poukázal na zásadu právnej istoty, ktorú možno chápať ako požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu správnych orgánov (tiež princíp legitímneho očakávania), ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Sťažovateľ vo všeobecnosti konštatoval, že jednotlivé správne orgány postupujú v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozdielne. Niektorí zo správnych orgánov postupujú v súlade s právnymi predpismi a eurokonformne a niektoré správne orgány postupujú presne opačne.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

37. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľa v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/16/2021-190 zo dňa 21. marca 2023, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za

40. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p.: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 41.

stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/48/2023 zo dňa 25. septembra 2024 (ďalej ako „rozsudok NSS SR“). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia rozsudku NSS SR sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 42. „33. Podstatné námietky sťažovateľa sa týkali toho, že: (i) v predmetnom konaní nebolo vydané osobitné rozhodnutie v zmysle § 16a vodného zákona, (ii) sťažovateľovi bolo odopreté právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia prvostupňového orgánu, pretože mu neboli zaslané elektronické kópie podkladov, (iii) krajský súd nesprávne posúdil arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. 43. 34.

. .trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“)“. . .], ale zároveň určilo pre osobu povinnosť postupovať podľa § 16a, a to konkrétne pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti („.

45. 36. Z uvedeného dôvodu sťažovateľova argumentácia zneniami ustanovení § 16a ods. 23 a §73 ods. 10 vodného zákona nie je relevantná, pretože tieto sú aplikované len v prípade, ak je naplnená hypotéza normy § 16 ods. 10 vodného zákona - teda ak sa povoľuje navrhovaná činnosť, ktorej definícia je v § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzená.

Z obdobných dôvodov neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 vodného zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona, pričom aj toto ustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodného zákona.

na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.“. Znenie ustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a vodného zákona bolo neskoršou právnou úpravou precizované na možnosť uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postup orgánov zákonu č. 516/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

49. 40. Kasačný súd je rovnako ako krajský súd toho názoru, že z administratívneho spisu nevyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby možno považovať za takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, pred povolením ktorej by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie osobitného administratívneho rozhodnutia v zmysle § 16a vodného zákona.

50. 41. Zákon o vodách implementuje smernicu 2000/60/ES. Z tejto smernice členským štátom vyplývajú dve povinnosti ohľadne ochrany vôd - jednak zaistiť zlepšenie a jednak zabrániť zhoršenie stavu vodných útvarov. Tým sa myslí zachovanie alebo obnovenie dobrého stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ani zo smernice 2000/60/ES) však nevyplýva, že pri každej jednotlivej stavbe majú členské štáty povinnosť prostredníctvom osobitného administratívneho rozhodnutia skúmať vplyv na ochranu vôd - tak, ako to tvrdil sťažovateľ (obdobne pozri napr. rozsudky sp. zn. 4Svk/2/2023 a 4Svk/34/2023). V tu preskúmavanej veci napokon z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že vodné pomery boli pred vydaním napadnutého rozhodnutia skúmané (k tomu pozri bod 72 a 73 napadnutého rozsudku).

Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie žalobného bodu týkajúceho sa namietanej arbitrárnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší správny súd verifikoval obsah žaloby a prisvedčil záverom správneho súdu. Nepostačuje totiž poukaz sťažovateľa v správnej žalobe na vybrané judikáty, ak tak robí bez adekvátnej konkretizácie ich skutkovej a právnej relevancie vo vzťahu k námietke sťažovateľa v predmetnej veci. Sťažovateľ okrem námietky o aplikácii § 16a vodného zákona v správnej žalobe len vo všeobecnosti namietal, že žalovaný nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, resp. že sa náležitým spôsobom nevysporiadal s jeho pripomienkami. 53. 47.

Preto nemožno povedať, že v preskúmavaných rozhodnutiach - pri rešpektovaní zásady jednotnosti konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj pred odvolacím správnym orgánom - úvahy o vodných pomeroch absentujú, pričom ich konkretizácia je závislá aj od konkrétnosti námietok vznesených sťažovateľom v administratívnom konaní. Kvalita a obsah námietok v podaniach žalobcu v administratívnom konaní (pripomienky zo dňa 01.10.2019 a odvolanie) a osobitne ich špecifikácia na okolnosti predmetnej stavby do značnej miery predurčujú spôsob vybavenia týchto podaní - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach. Sťažovateľove pripomienky a na ne nadväzujúce odvolanie sa zamerali na predloženie dokladov a vyjadrení o splnení záujmov ochrany vybraných častí životného prostredia, ale jeho tvrdenia neboli zamerané na to, prečo má za to, že konkrétna stavba bude negatívne vplývať na životné prostredie (napríklad aj v oblasti vôd).

55. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Uvedené nevyplýva ani zo sťažovateľovej argumentácie rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, ktorú v kasačnej sťažnosti uviedol. Pokiaľ ide o otázky smerujúce k smernici 2011/92/EÚ zo dňa 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, preskúmavané rozhodnutie vôbec nie je založené na aplikácii ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na iniciovanie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že podobné otázky ako v súdenej veci, formuloval sťažovateľ ako návrh prejudiciálnych otázok aj v inej veci vedenej na tunajšom súde, kde iný kasačný senát rovnako predmetnému návrhu nevyhovel a svoj postup odôvodnil obdobne ako to urobil kasačný senát rozhodujúci v tejto veci (k tomu porovnaj rozsudok vo veci sp. zn. 4Svk/34/2023 zo dňa 31. júla 2024).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.