1Svk/6/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PRIMA ŠPORT, o.z., so sídlom: Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34057595, právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom: Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36848654, proti žalovanému: Mesto Považská Bystrica, so sídlom: Centrum 2/ 3, 017 13 Považská Bystrica, právne zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., so sídlom: Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Odd. OP/2817/2023/20353 zo dňa 16. mája 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/2/2023 zo dňa 5. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Mestský úrad v Považskej Bystrici rozhodnutím č. Odd. OP/2817/2023/9448 zo dňa 16.03.2023 (ďalej aj „prvé prvostupňové rozhodnutie“) sčasti vyhovel žiadosti o poskytnutie informácií. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Mesto Považská Bystrica odpredalo v roku 2020 svoj podiel v spoločnosti MDS a.s. a mesto nemá požadované informácie k dispozícii. Z dôvodu zániku majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s. už mesto ani nepostúpilo žiadosť tejto spoločnosti v súlade s § 15 ods. 1 infozákona.

že informácie o ďalších členoch valného zhromaždenia požadované v bode č. 1 žiadosti a informácie požadované v bodoch č. 2 a 3 žiadosti (o odmenách členov dozornej rady a predstavenstva) nesprístupňuje z dôvodu, že ich nemá k dispozícii.

spoločnosti; -. K. Č. bola za členstvo v predstavenstve spoločnosti v sledovanom období (01.01.2018 až 31.10.2020) vyplácaná mesačná odmena znížená o polovicu, a to na základe rozhodnutia dozornej rady spoločnosti, teda odmena v sume 248,95 eura mesačne; - k rozdeleniu zisku medzi akcionárov v sledovanom období nedošlo, pretože zisk bol na návrh valného zhromaždenia prevedený na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

funkcionárov.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal, že požadoval informácie o odmenách členov valného zhromaždenia, predstavenstva a dozornej rady spoločnosti MDS a.s. za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2020. Napriek tomu, že vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že tieto informácie sa žiadateľovi sprístupňujú, z prílohy č. 1 (13 strán) takéto informácie nevyplývajú. Žalobcovi nie je zrejmé, či v prípade poskytnutých informácií išlo o mesačnú alebo ročnú odmenu, a či táto bola aktuálna aj v roku

Spoločnosť MDS a.s. tiež podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce, teda niet pochýb, že obec musí mať, a aj má, možnosť disponovať s dokladmi týkajúcimi sa nakladania s majetkom obce. 6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 1S/2/2023 zo dňa 05.12.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). O trovách rozhodol tak, že žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

V danom prípade však podľa názoru správneho súdu nie je Mesto Považská Bystrici vo veci žiadosti žalobcu povinnou osobou v plnom zmysle slova, keďže žalobca sa žiadosťou o poskytnutie informácie domáhal informácií o odmenách členov orgánov spoločnosti MDS a.s.

názoru správneho súdu žiadosť žalobcu smerovať voči spoločnosti MDS a.s. ako potenciálne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, pričom správny súd uvedený názor oprel o citáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/250/2015 zo dňa 24.08.2017. Zákon totiž v prípade

9. Správny súd ďalej dôvodil, že skutočnosť, že žalovaný je mestom, teda subjektom vymedzeným v ust. § 2 ods. 1 infozákona, neznamená, že je povinnou osobou vo vzťahu k akýmkoľvek informáciám. Otázku, ktorý subjekt má povinnosť v zmysle infozákona konkrétnu informáciu poskytnúť, je potrebné posúdiť vo väzbe na to, o akú informáciu sa

10. Správny súd zopakoval priebeh administratívneho konania a obsah vydaných rozhodnutí a ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že z prílohy č. 1 (13 strán) preskúmavaného rozhodnutia poskytnuté informácie nevyplývajú. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva, že táto príloha obsahuje 13 listov, z ktorých: - prvý list (1/) obsahuje tabuľku označenú ako „Zastúpenie v orgánoch spoločnosti MDS, a.s. Považská Bystrica v sledovanom období“ (v tabuľke sú menovite uvedení členovia dozornej rady, členovia predstavenstva a akcionári spoločnosti MDS a.s.); - druhý list (2/) obsahuje oznámenie zo dňa 07.07.2008 o odmeňovaní zástupcov dozornej rady na základe rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 26.06.2008 (z ktorého vyplýva odsúhlasenie odmeňovania členov dozornej rady - predseda 15000 Sk, podpredseda 10000 Sk a člen 7500 Sk - pozn. kasačného súdu); - tretí až ôsmy list (3/ - 8/) obsahuje Zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti MDS a.s. zo dňa 23.08.2006, z ktorej vyplýva odsúhlasenie výšky odmien členov predstavenstva (predseda 20000 Sk, podpredseda 15000 Sk a člen 10000 Sk);

11. V tomto smere správny súd dodal, že hoci informácie, ktoré žalovaný poskytol, sú datované rokom 2006 a 2008, neznamená to, že odmeny uvedené v poskytnutých dokumentoch (ešte v slovenských korunách) nemohli byť poskytované členom dozornej rady a predstavenstva po konverzii na menu euro aj v relevantnom období rokov 2018 až 2020. Tvrdenie žalobcu, že z poskytnutých informácií nie je zrejmé, či odmena v uvedenej výške bola vyplácaná až do októbra 2020, čo je vzhľadom na dátum jej schválenia podľa názoru žalobcu nepravdepodobné, vyhodnotil správny súd ako hypotetické, z ktorého nemožno vyvodiť nezákonnosť postupu žalovaného. Nakoľko z prílohy č. 1 preskúmavaného rozhodnutia bolo možné vyabstrahovať požadované informácie, podľa správneho súdu nie je dôvodná námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Z uvedeného možno podľa správneho súdu dedukovať, že išlo o mesačné odmeny. 13. Námietku žalobcu, že výrok preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením a prílohami k nemu pripojenými vyhodnotil správny súd ako príliš všeobecnú, bez bližšieho odôvodnenia, a teda neumožňujúcu súdny prieskum.

Súčasne v prvom prvostupňovom rozhodnutí vysvetlilo, že v rámci vybavovania infožiadosti už nevyužilo inštitút postúpenia žiadosti podľa § 15 infozákona, a to s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť MDS a.s. po zániku majetkovej účasti mesta v spoločnosti (v roku 2020) už v čase podania infožiadosti (v marci 2023) nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona. Správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že požadovanými informáciami boli aj informácie o spoločnosti MDS a.s. za obdobie od roku 2018, kedy mesto ešte malo v tejto spoločnosti majetkovú účasť. Konštatoval, že v tejto veci už vzhľadom na zmenu skutkového stavu (zánik majetkovej účasti mesta v spoločnosti MDS a.s.) nemožno aplikovať tvrdenie žalobcu, že „obec ako povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak požadované informácie má k dispozícii len právnická osoba, v ktorej má obec ako povinná osoba majetkovú účasť“ vychádzajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/139/2014. Tento názor krajský súd odôvodnil tým, že mesto ako zakladateľ spoločnosti a osoba, ktorá má majetkovú účasť v spoločnosti, má kontrolnú

16. Správny súd citoval aj z rozhodnutí súdov Českej republiky (sp. zn. I. ÚS 260/06, 8 As 57/2006), v zmysle ktorých zakladajúci a kontrolný orgán nemusí vo vzťahu k ním založenej spoločnosti nutne disponovať všetkými informáciami, ktoré sú v dispozícií tohto subjektu.

18. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 prvá veta SSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd dospel k záveru, že podmienka „ak to možno spravodlivo požadovať“ bola v prejednávanej veci splnená. Žalobca požadoval od žalovaného sprístupnenie informácií, vo vzťahu ku ktorým nebol žalovaný povinnou osobu v pravom slova zmysle. Žalovaný poskytol žalobcovi informácie, ktoré mal k dispozícii, napriek tomu žalobca inicioval správne súdne konanie, v ktorom sa žalobca (zrejme malo byť žalovaný - pozn. kasačného súdu) kvalifikovane bránil, a to zvolením si právneho zástupcu.

19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Sťažovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Infozákon neupravuje povinné osoby v plnom alebo prázdnom zmysle slova. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto časti nezrozumiteľné; - abstrakcia požadovaných informácií z prílohy č. 1, ako tvrdí správny súd, nie je možná, nakoľko by išlo o špekuláciu. Ani správny súd neuviedol, aké informácie z prílohy č. 1 vyabstrahoval. Sťažovateľ žiadal informácie o odmenách za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2020.

2008. Výrok preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením; - mesto z titulu svojej majetkovej účasti v spoločnosti MDS a.s. malo a ako riadny hospodár aj muselo mať k dispozícii požadované informácie. Spoločnosť MDS a.s. v rozhodujúcom období vykonávala prepravu osôb vo verejnom záujme, ktorú financuje žalovaný, preto musí mať prehľad o hospodárení tejto spoločnosti; - žalovaný informáciami disponuje jednak z titulu svojho majetkového podielu v spoločnosti MDS a.s. a tiež ako člen valného zhromaždenia i dozornej rady, keďže tieto orgány sú oprávnené schváliť odmenu členov orgánov; - požadované informácie sú informáciami o nakladaní s majetkom mesta a žalovaný s týmito informáciami disponoval. Skutočnosť, že mesto malo v spoločnosti MDS, a.s. majetkovú účasť, preukazuje, že spoločnosť MDS, a.s. pri svojej činnosti nakladala s majetkom mesta. Preto táto spoločnosť podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta v zmysle § 18d ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení;

majetkom mesta; - správny sud uviedol, že ,,nemal dôvod neveriť tvrdeniu mesta, že poskytlo všetky informácie, ktoré malo k dispozícii“, no súd nemá rozhodovať na základe dôvery k účastníkom konania, ale na základe skutkového stavu riadne zisteného z vykonaného dokazovania.

právne argumenty: - informácie o platových pomeroch členov orgánov spoločnosti MDS, a.s. sa netýkajú rozhodovacej činnosti obce, a teda § 2 ods. 1 infozákona je neaplikovateľný; - § 2 ods. 3 infozákona vyžaduje splnenie podmienky väčšinovej účasti povinnej osoby podľa ods. 1. Žalovaný však bol len 34%-ným (teda menšinovým) akcionárom MDS, a.s. do 31.10.2020. Ani spoločnosť MDS, a.s. tak nemala právnu povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie o platových pomeroch členov jej orgánov. Od 01.11.2020 mesto v spoločnosti MDS, a.s. nemá nijakú majetkovú účasť; - spoločnosť MDS, a.s. už v minulosti odmietla, a to aj po opakovaných žiadostiach, sprístupniť požadované informácie o výške platu, miezd a iných odmien členov predstavenstva a dozornej rady z dôvodu, že ide o osobný údaj, pričom mzdy a odmeny sú uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov MDS, a.s., t. j. z prostriedkov, ktoré MDS, a.s. nadobudla z vlastnej podnikateľskej

žalovaného; - ako bolo uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, p. K. Č. bola ako členovi predstavenstva vyplatená (o polovicu znížená, t.j. 50%-ná) mesačná odmena vo výške 248,95 Sk, tak plná (100%-ná) odmena je vo výške cca 497,90 Eur, čo predstavuje (pri konverznom kurze 30,126 Sk) sumu 15.000,- Sk; to presne zodpovedá informáciám zo strany 8 (odmena pre člena predstavenstva vo výške 10.000,- Sk) a 13 prílohy (zvýšenie odmeny o 5.000,- Sk), teda je zrejmé, že poskytnuté informácie uvádzajú sumu mesačných odmien; - účel infozákona bol naplnený a sťažovateľom vyžiadané informácie poskytnuté boli a disponuje nimi. Z poskytnutých informácií je možné vyvodiť výšku vyplácanej odmeny aj jej frekvenciu vyplácania. Skeptický postoj sťažovateľa k validite informácie je už rýdzo jeho vecou a rozhodne nezakladá nezákonnosť ani nesprávnosť rozhodnutia žalovaného ani rozsudku správneho súdu. Správna žaloba nebola dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale je to len výsledok iracionálnej a bezdôvodnej nedôvery žalobcu v správnosť poskytnutých informácií;

Zaplatením dohodnutej odplaty zaplatené peňažné prostriedky prestávajú byť majetkom mesta a stávajú sa majetkom MDS, a.s., teda po zaplatení k nijakému „hospodáreniu s majetkom mesta“ nedochádza. V opačnom prípade by každý subjekt súkromného práva, ktorý na základe zmluvy s obcou poskytuje obci nejaké služby alebo jej dodáva nejaký tovar, de facto „hospodáril s majetkom obce“ a vystavoval by sa povinnosti zverejniť údaje o mzdových podmienkach svojich zamestnancov. Ide o absurdný výklad, ktorý je potrebné kategoricky odmietnuť; - žalovaný na základe infozákona poskytol sťažovateľovi všetky informácie, o ktoré ho požiadal, a ktoré žalovaný mal reálne k dispozícii. Z nich si sťažovateľ mohol vytvoriť ucelený prehľad o odmeňovaní členov orgánov spoločnosti MDS, a.s. Žalovaný preto nie je povinný znášať negatívne dôsledky neochoty sťažovateľa „uveriť“ dôveryhodnosti informácie alebo jeho pasivity pri vyhodnocovaní informácií, ktoré mu boli poskytnuté. Povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie, vypracovať analýzu, rozbor, stanovisko, príp. prehľady

odôvodnil.

25. Podľa § 2 ods. 1 infozákona: „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“ 26. Podľa § 2 ods. 2 infozákona: „Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.2“ 27. Podľa § 2 ods. 3 infozákona (v znení od 01.01.2023): „Povinnými osobami sú ďalej zdravotné poisťovne.2a Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak v nich povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.“ 28. Podľa § 2 ods. 3 infozákona (v znení do 01.01.2023): „Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne. 2a)“ 29. Podľa § 3 ods. 1 infozákona (v znení od 01.01.2023): „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.“ 30. Podľa § 3 ods. 2 infozákona: „Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí,3a o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy...“ 31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) infozákona: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí...“ 32. Podľa § 11 ods. 2 infozákona: „Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky,7aalebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“

1 písm. f) SSP, ktorého naplnenie videl sťažovateľ v nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Sťažovateľ odkázal na početnú judikatúru týkajúcu sa všeobecných požiadaviek na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, no ďalej sa obmedzil len na strohé tvrdenie, že v napadnutom rozsudku vydanom v jeho právnej veci absentuje vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností. Nekonkretizoval, s ktorou podstatnou skutočnosťou, či žalobnou námietkou sa správny súd nezaoberal, čím kasačnému súdu zabránil v bližšom preskúmaní tejto námietky. Kasačný súd je v kasačnom konaní viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP). Nie je úlohou kasačného súdu, aby za sťažovateľa špecifikoval nekonkrétne sťažnostné námietky, alebo aby za neho vyhľadával možné porušenia zákona zo strany správneho súdu.

nedôvodnú. Správny súd jasne konštatoval, že mesto ako obec je vo všeobecnosti považované za povinnú osobu, ktorá expressis verbis spadá do kategórie povinných osôb podľa § 2 ods. 1 infozákona. Správny súd síce ďalej použil formuláciu, že mesto nie je povinnou osobou „v plnom zmysle slova“, čo nie je pojem legálny, nachádzajúci sa v príslušných právnych predpisoch, no vyjadruje názor správneho súdu ohľadne postavenia mesta vo vzťahu ku konkrétnym informáciám, ktoré žiadal sťažovateľ v prejednávanej veci.

36. Na tomto mieste kasačný súd dodáva, že žalovaný sa mýli, ak tvrdí, že mesto je povinnou osobou len v rozsahu jeho rozhodovacej činnosti, pretože text „a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti“ na konci ustanovenia § 2 ods. 1 infozákona sa vzťahuje len na právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

37. Pokiaľ teda mesto informáciami disponovalo a sprístupnilo ich, neaplikujúc nijaké zákonné obmedzenie v prístupe k informáciám (s výnimkou začiernenia rodných čísiel), konalo v súlade s účelom infozákona spočívajúcom v čo najširšom informovaní verejnosti, ako uvádza správny súd. Nebolo pritom úlohou správneho súdu skúmať, či mesto prípadne nemalo aplikovať nejaké zákonné obmedzenie v prístupe k informáciám, pretože táto skutočnosť nemala dopad na subjektívne práva žalobcu - sťažovateľa ako žiadateľa o informácie, ktorému sa mala poskytnúť súdna ochrana.

dopravy. Kasačný súd vyhodnotil aj tento sťažnostný dôvod ako nedôvodný. 39. Pokiaľ ide o sťažovateľovo tvrdenie, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a k nemu pripojenej prílohy č. 1 (13 strán) požadované informácie nevyplývajú, kasačný súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu konštatuje nepravdivosť tohto tvrdenia.

40. Skutočnosť, že schválené odmeny boli mesačné, vyplýva z kontextu preskúmavaného rozhodnutia a prílohy č. 1, osobitne zo skutočnosti, že p. K. bola ako členovi predstavenstva vyplatená (o polovicu znížená, t. j. 50%-ná) mesačná odmena vo výške 248,95 Sk, teda plná (100%-ná) odmena je vo výške cca 497,90 Eur, čo predstavuje (pri konverznom kurze 30,126 Sk) sumu 15.000,- Sk, čo zodpovedá informáciám zo strany 8 a 13 prílohy č. 1 (odmena pre člena predstavenstva vo výške 10.000,- Sk zvýšená o 5.000,- Sk).

Tvrdenie sťažovateľa, že „je nepravdepodobné“, že údaje o výške vyplatenej odmeny boli aktuálne aj v rokoch 2018 - 2020, keď žalovaným sprístupnené údaje, najmä oznámenia a rozhodnutia o schválení výšky odmien, boli datované z rokov 2006 a 2008, je aj podľa kasačného súdu rýdzou hypotézou sťažovateľa, nespôsobilou spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Bol to sťažovateľ, kto bol v správnej žalobe napádajúcej zákonnosť rozhodnutia žalovaného zaťažený povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Preto bol povinný predostrieť správnemu súdu konkrétne skutkové a právne argumenty, pre ktoré by mal správny súd dospieť k záveru, že žalovaný, napriek sprístupneniu informácií preskúmavaným rozhodnutím (čo jasne vyplýva z administratívneho spisu), tieto nesprístupnil všetky, hoci ich mal k dispozícii alebo bol povinný ich mať k dispozícii.

ktorými disponoval. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že ujma na právach a oprávnených záujmoch sťažovateľa sa v prejednávanej veci skôr zakladá na subjektívnom pocite nespokojnosti sťažovateľa s podobou poskytnutých informácií.

. K tomu kasačný súd podotýka, že informácie v takomto formáte je vo všeobecnosti možné vyabstrahovať z informačných, mzdových či účtovných, systémov príslušnej povinnej osoby, ktorá také systémy vedie. V takomto formáte by tak týmito údajmi (výstupmi zo mzdových a účtovných systémov) mala disponovať spoločnosť MDS, a.s., o informácie ktorej ide.

Napokon, nemožno dospieť ani k záveru, že spoločnosť MDS, a.s. v rozhodnom čase patrila do kategórie povinných osôb podľa § 2 ods. 3 infozákona, keďže nespĺňala podmienku väčšinovej účasti povinnými osobami podľa ods. 1 (v čase rozhodovania žalovaného nemalo mesto nijakú majetkovú účasť v spoločnosti).

47. Sťažovateľ sa odvolával na § 11 ods. 2 infozákona, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva povinnosť mesta informácie sprístupniť, keďže ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov či nakladania s majetkom obce. Tiež však išlo o všeobecné tvrdenia sťažovateľa a sťažovateľ neponúkol analýzu konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých by vyplývala právna povinnosť mesta disponovať údajmi zo mzdových či účtovných systémov spoločnosti MDS, a.s. o skutočne vyplatených odmenách členov orgánov (resp. inými údajmi ako sťažovateľovi už poskytnutými údajmi, ktorými boli najmä oznámenia a rozhodnutia orgánov spoločnosti MDS, a.s. o schválení výšky odmien a informácie o personálnom zložení týchto orgánov).

49. Kasačný súd v súdenej veci konštatuje, že v čase podania žiadosti a rozhodovania správnych orgánov spoločnosť MDS, a.s. už nebola povinnou osobou na základe infozákona a ani nebola vlastnená a kontrolovaná mestom. Mesto tak nemalo právny nástroj vyžadovať od nej doklady či výstupy zo mzdových a účtovných systémov za roky 2018 - 2020, kedy ňou bola, a preto sprístupnilo sťažovateľovi „len“ informácie, oznámenia a rozhodnutia o schválení výšky odmien a personálnom zložení jej orgánov, ktorými disponovala z čias, kedy mala v spoločnosti majetkovú účasť a zastúpenie v orgánoch. Podľa názoru kasačného súdu tým právo sťažovateľa na informácie, tak ako vyplýva z ním podanej infožiadosti, aj uspokojila. Sťažovateľ neoznačil nijaké ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorého mesto malo alebo malo mať k dispozícii požadované informácie vo formáte výstupov zo mzdových a účtovných systémov spoločnosti MDS, a.s. za roky 2018-2020, ktoré by sťažovateľa zrejme subjektívne

Ani tento dôvod však kasačný súd nevzhliadol ako dôvodný. Sťažovateľ namietal odklon v závere, že mesto ako povinná osoba je povinné sprístupňovať informácie minimálne v takom rozsahu ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona, a teda je povinné sprístupňovať informácie o nakladaní s

51. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že výrokom II napadnutého rozsudku bol sťažovateľ zaviazaný povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania, avšak proti výroku II sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nebrojil. Z uvedeného dôvodu správnosť a zákonnosť tohto výroku kasačný súd nepodrobil kasačnému prieskumu.