1Svk/63/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: X.. T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, 2/ MIQUELON s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31630812, 3/ MT ENGINEERING, s.r.o., so sídlom Dolná Trnovská 550/1, Žilina 010 01, IČO: 36731668, právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, 4/ Ing. Pavol Dupkala, autorizovaný stavebný inžinier s miestom výkonu činnosti J. M. Hurbana 333/30, 010 01 Žilina, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: X.. K. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. W. XXXX/XX, XXX XX U., v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2015/ 024743/Kod z 30.6.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

3. Včas podanou žalobou podľa vtedajšej druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), doručenou Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) dňa 24.9.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej aj „stavebné povolenie“), ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Po nastúpení účinnosti Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) bolo v dôsledku jeho okamžitej aplikability (§ 491 ods. 1 SSP) o danej žalobe konané v procesnom režime všeobecnej správnej žaloby (§ 177 až § 193a SSP).

Krajský súd dospel k záveru, že aj napriek uvedenému prevodu vlastníctva pozemku žalobcovi aktívna vecná legitimácia naďalej svedčila „z titulu jeho vlastníckeho práva k iným pozemkovým nehnuteľnostiam a stavbám nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. umiestneným vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam, cez ktoré prechádza predmetná líniová stavba podľa preskúmavaného stavebného povolenia“. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. a vlastníctvo žalobcu k stavbám teľatníka č. 3 na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. a teľatníka OMD 1 na pozemku KNC parc.č. XXX/X ako i vlastníctvo žalobcu k pozemkom KNC parc.č. XXX/X. a XXX/ XX a „na umiestnenie týchto nehnuteľností žalobcu vo vzťahu k umiestneniu pozemkov, cez ktoré predmetná líniová stavba prechádza.“ Krajský súd ďalej uviedol, že k uvedeným nehnuteľnostiam aplikoval ústavne konformný výklad definície inštitútu susedného pozemku

. Ústavnoprávny výklad aplikoval krajský súd s odkazom na konkrétnu vec zohľadniac to, že predmetom prieskumu je už stavebné povolenie a nie územné rozhodnutie, „potencionalitu poškodenia oprávnených záujmov aj u tých vlastníkov susedných pozemkov, ktorí síce spoločnú hranicu s pozemkami, cez ktoré predmetná líniová stavba prechádza nemajú, avšak z hľadiska vzdialenosti hraničných línií s touto hranicou nepriamo súvisia“ a taktiež dĺžku konania v danej

16.12.2015. 7. Krajský súd následne preskúmajúc námietky žalobcu dospel k záveru, že žalovaný a ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s námietkami žalobcu uplatnenými v koncentračnej lehote, ktorými sa žalobca domáhal: - uskutočniť podrobný inžiniersko - geologický prieskum v území možného zosuvu pôdy a svahu, ktorý sa nachádza aj na niektorých stavebných pozemkoch, vyhodnotiť ho a výsledky prieskumu aplikovať do projektovej dokumentácie stavby, - uskutočniť podrobný hydrogeologický prieskum v lokalite stavby, pretože pod svahom stojí vždy voda a niektoré stavebné pozemky sú takmer stále zamočené a pod vodou, vyhodnotiť ho a výsledky prieskumu aplikovať do projektovej dokumentácie stavby, - vykonať podrobné geodetické zameranie stavby a jeho výsledky premietnuť do projektovej dokumentácie stavby, - prepracovať predložený projekt stavby v súlade so zákonom a uvedenými požiadavkami.

III. Kasačná sťažnosť

10. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, teda kvôli tomu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 11. Nesprávne právne posúdenie veci spojil sťažovateľ s tým, že krajský súd nesprávne posúdil skutočnosť, či sťažovateľ bol stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca previedol parc.č. XXX/XX na tretiu osobu, pričom vo vzťahu k ďalším žalobcovi patriacim pozemkom a stavbám v katastrálnom území T. zdôraznil, že tieto nemožno podradiť pod pojem susedný pozemok alebo susedná stavba v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona, v dôsledku čoho žalobca nemohol byť namietaným stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. 12. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ odôvodnil predovšetkým poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/64/ 2014 z 16.12.2015, v zmysle ktorého zánik platnosti rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania. 13. Žalobca ani žiaden ďalší subjekt konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť napadnutého rozsudku z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s odkazom na dva komplementárne prepojené sťažnostné body týkajúce sa (A) aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu a (B) zániku platnosti stavebného povolenia, ktoré by podľa názoru sťažovateľa mali brániť vecnému (meritórnemu) preskúmaniu žaloby. A. Nesprávne právne posúdenie a aktívna vecná legitimácia

18. Aktívna žalobná legitimácia fyzickej alebo právnickej osoby je pri všeobecnej správnej žalobe spojená s aktívnou procesnou legitimáciou a aktívnou vecnou legitimáciu. 19. De lege lata je aktívna procesná legitimácia pri všeobecnej správnej žalobe podanej fyzickou alebo právnickou osobou upravená v § 178 ods. 1 SSP a má ju ten žalobca, ktorý preukáže (v zásade) splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to, že (i) bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a súčasne (ii) tvrdí, že bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach.

V častí prípadov sa ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu môže javiť ako celkom zjavné, resp. implicitne zahrnuté v obsahu žalovaného rozhodnutia a osobitné výslovné tvrdenie žalobcu v tomto smere nemusí byť ani nevyhnutné. Inak tomu bude ale pri administratívnych konaniach s väčším počtom účastníkov konania s možnými protichodnými záujmami na výsledku konania. V takomto prípade sa bude ukrátenie na subjektívnych právach odvíjať jednak od výsledku konania ako takého ako i osobitosti dopadu tohto výsledku na konkrétneho účastníka konania, čo by mal žalobca zohľadniť pri tvrdení o ukrátení na svojich subjektívnych právach (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/68/2022 z 30.9.2024). 20.

Aktívna vecná legitimácia je otázkou dôvodnosti žaloby, takže jej nepreukázanie má za následok zamietnutie žaloby, avšak bez jej vecného prejednania (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 3 As 198/2017 - 51 z 29.10.2019 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. zn. II. ÚS 179/2019-39 z 22.10.2019). 22. Žalobca môže počas správneho súdneho konania stratiť aktívnu vecnú legitimáciu vtedy, ak sa táto viaže na predmet, ku ktorému žalobca stratil vlastníctvo alebo iné právo.

23. Aktívnu vecnú legitimácia skúma správny súd ex officio pri začatí konania. Či je v čase rozhodovania správneho súdu žalobca naďalej vlastníkom predmetu alebo má k nemu iné právo, nie je správny súd povinný skúmať, ak však je táto skutočnosť v konaní namietaná, musí správny súd takúto námietku preveriť a jej preukázanie následne pri svojom rozhodovaní zohľadniť. 24.

Hoci sa teda prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie žalovaného doručovali verejnou vyhláškou, bolo nesporné, že so žalobcom bolo orgánmi verejnej správy konané ako s účastníkom konania. 26. Podaním z 6.2.2017 (č.l. 41 súdneho spisu) žalovaný oznámil krajskému súdu zmenu, ktorá nastala na strane žalobcu v tom zmysle, že tento kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. V 590/2017 z 27.1.2017 predal parc.č. XXX/XX X.. K. H. (osobe zúčastnenej na konaní), pričom zdôraznil stratu vecnej legitimácie žalobcu.

28. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný spájal účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní (len) s jeho vlastníctvom parc.č. XXX/XX. 29. Napriek tomu krajský súd možnosť ukrátenia žalobcu na subjektívnych právach odvodil od iných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. a to stavieb teľatníka č. 3 na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX a teľatníka OMD 1 na pozemku KNC parc.č. XXX/X . ako i vlastníctve pozemkov KNC parc.č. XXX/X a XXX/XX.

9 rôznych pozemkov. Zo žalobcových pozemkov, ktoré však neboli krajským súdom a ani žalobcom uvádzané, je najbližším k danému stavebnému pozemku KNC parc.č. XXX/XXX pozemok KNC parc.č. XXX/X a i pri ňom je vzdialenosť cca 36 metrov.

Druhý právnym zástupcom žalobcu v tejto súvislosti uvádzaný pozemok KNC parc.č. XXX sa nachádza ešte vo väčšej vzdialenosti od povolenej stavby, resp. stavebného pozemku. 31. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou unesenia aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu po zániku jeho vlastníctva k parc.č. XXX/XX, pretože vo vzťahu k tým pozemkom, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku ako i pozemkom označeným právnym zástupcom žalobcu nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že by žalobca bol stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. Vzhľadom na vzdialenosť žalobcových nehnuteľností od povolenej stavby ako aj ich prístupnosť sa totiž ukrátenie subjektívnych práv žalobcu nejavilo v danom prípade ani ako potencionálne možné.

33. Rozhodnou právnou otázkou pri posudzovaní tohto dôvodu kasačnej sťažnosti bolo podľa kasačného súdu posúdenie zániku platnosti, resp. účinnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na dôvodnosť jeho správneho súdneho prieskumu.

35. Správny súdny poriadok však už výslovne spojil odpadnutie predmetu prieskumu formálne pomenovaného ako „dôvodu pokračovať v konaní“ s povinnosťou správneho súdu zastaviť konanie podľa § 99 písm. g). 36. Zmenu v rozhodovacej praxi správnych súdov pri posudzovaní zastavenia konania v súvislosti s odpadnutím dôvodu prieskumu priniesol Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v nálezoch sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 416/2018 z 16.1.2019, sp. zn. III. ÚS 418/2018 z 29.1.2019, sp. zn. I. ÚS 529/2019 z 19.1.2021 skonštatoval „Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu takýto dôvod nastane najmä vtedy, ak zaniknú účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia, či iného zásahu. „Zákon v § 99 písm. g) upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. . . O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

To znamená, že predpokladom pre posúdenie, či odpadol dôvod pokračovať v konaní, t.j. predmet správneho súdneho prieskumu, bude zistenie, či sa na podklade preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy uplatnili alebo realizovali subjektívne

Prejavom uvedenej konštantnej rozhodovacej praxe kasačného súdu je nakoniec aj rozsudok sp. zn. 3Svk/21/ 2021 z 30.11.2022 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2024, ktorý v bode 28 odôvodnenia skonštatoval potrebu vecného prieskumu rozhodnutia o predbežnom užívaní stavby, ktorého platnosť už uplynula, keďže predčasným užívaním došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených.

29.6.2022. 40. Uplynutie platnosti stavebného povolenia pritom namietal vo svojom podaní z 20.3.2019 (č.l. 124 súdneho spisu) aj ďalší účastník v rade 1/, ktorý v nadväznosti na to dodal, že súdne konanie je nadbytočné, nehospodárne a neexistuje žiadny právny dôvod ani oprávnený právny záujem, aby sa v tomto konaní ďalej pokračovalo, pričom navrhol konanie zastaviť.

V danej veci teda nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že stavebné povolenie v čase rozhodovania krajského súdu stratilo platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona, pretože sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť.

Kasačný súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu o tom, že strata platnosti stavebného povolenia predstavovala nedôvodnú námietku. Odkaz krajského súdu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 10 As 229/2014 - 41 z 16.12.2015 nemohol obstáť jednak kvôli odlišnej právnej úprave ako i judikatúre slovenských justičných autorít.

V. Záver

45. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že strata aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v priebehu správneho súdneho konania v spojení so zánikom platnosti preskúmavaného stavebného povolenia bránili vecnému prejednaniu žaloby. To znamená, že krajský súd nebol oprávnený rozhodnúť o zrušení rozhodnutia žalovaného z toho dôvodu, aký vyjadril v napadnutom rozsudku. 46. Podľa kasačného súdu je preto kasačná sťažnosť žalovaného dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu jednak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne znamenal aj odklon od ustálenej judikatúry kasačného súdu. 47. Kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Banskej Bystrici a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vyhodnotiť stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a zánik platnosti preskúmavaného stavebného povolenia na ďalšie pokračovanie správneho súdneho konania s tým, že správny súd bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. 48. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024