1Svk/63/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5015200906.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 21S/138/2015
- IČS
- 5015200906
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: X.. T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, 2/ MIQUELON s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31630812, 3/ MT ENGINEERING, s.r.o., so sídlom Dolná Trnovská 550/1, Žilina 010 01, IČO: 36731668, právne zastúpený: Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, 4/ Ing. Pavol Dupkala, autorizovaný stavebný inžinier s miestom výkonu činnosti J. M. Hurbana 333/30, 010 01 Žilina, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: X.. K. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. W. XXXX/XX, XXX XX U., v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2015/ 024743/Kod z 30.6.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Mesto Žilina ako stavebný úrad (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím Č. s.:
15532/2013-55744/2014-OS-HL z 9.1.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydalo stavebné povolenie na základe žiadosti o stavebné povolenie, ktorú dňa 21.6.2013 podal a dňa 16.7.2014 a 23.9.2014 doplnil subjekt Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, ktorého zastupuje BRASS s.r.o., Vojtecha Tvrdého 19, 010 01 Žilina, IČO: 31630812 (ďalej len „stavebník“) na stavbu: Žilina - Trnové - Rozšírenie NNK pre spoločnosti v rámci PD (ďalej aj len „stavba“) na pozemkoch uvedených v prílohe pre líniovú stavbu v katastrálnom území T.. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2015/024743/Kod z 30.6.2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.
II. Konanie na krajskom súde
3. Včas podanou žalobou podľa vtedajšej druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), doručenou Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) dňa 24.9.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej aj „stavebné povolenie“), ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Po nastúpení účinnosti Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) bolo v dôsledku jeho okamžitej aplikability (§ 491 ods. 1 SSP) o danej žalobe konané v procesnom režime všeobecnej správnej žaloby (§ 177 až § 193a SSP).
4. Rozsudkom sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022 krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku najprv venoval tomu, či žalobca uniesol aktívnu vecnú legitimáciu, keďže počas správneho súdneho konania previedol na tretiu osobu pozemok KNC parc.č. XXX/XX v katastrálnom území T. (ďalej len „parc.č. XXX/XX“).
Krajský súd dospel k záveru, že aj napriek uvedenému prevodu vlastníctva pozemku žalobcovi aktívna vecná legitimácia naďalej svedčila „z titulu jeho vlastníckeho práva k iným pozemkovým nehnuteľnostiam a stavbám nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. umiestneným vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam, cez ktoré prechádza predmetná líniová stavba podľa preskúmavaného stavebného povolenia“. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. a vlastníctvo žalobcu k stavbám teľatníka č. 3 na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. a teľatníka OMD 1 na pozemku KNC parc.č. XXX/X ako i vlastníctvo žalobcu k pozemkom KNC parc.č. XXX/X. a XXX/ XX a „na umiestnenie týchto nehnuteľností žalobcu vo vzťahu k umiestneniu pozemkov, cez ktoré predmetná líniová stavba prechádza.“ Krajský súd ďalej uviedol, že k uvedeným nehnuteľnostiam aplikoval ústavne konformný výklad definície inštitútu susedného pozemku
podľa § 139 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a Čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Doplnil, že obdobná situácia bola aj pri pozemku parc.č. XXX/XX,. ktorý rovnako nebol susediaci so stavebným pozemkom, pretože ho od neho oddeľoval pozemok KNC parc.č. XXX/XX.
. Ústavnoprávny výklad aplikoval krajský súd s odkazom na konkrétnu vec zohľadniac to, že predmetom prieskumu je už stavebné povolenie a nie územné rozhodnutie, „potencionalitu poškodenia oprávnených záujmov aj u tých vlastníkov susedných pozemkov, ktorí síce spoločnú hranicu s pozemkami, cez ktoré predmetná líniová stavba prechádza nemajú, avšak z hľadiska vzdialenosti hraničných línií s touto hranicou nepriamo súvisia“ a taktiež dĺžku konania v danej
veci. 6. K argumentácii ďalšieho účastníka v rade 1/ a žalovaného namietajúcich uplynutie lehoty, na ktorú bolo stavebné povolenie vydané a návrhu na zastavenie konania, krajský súd uviedol, že táto je nedôvodná, pretože nedošlo k odpadnutiu predmetu konania, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 10As 229/2014-41 z
16.12.2015. 7. Krajský súd následne preskúmajúc námietky žalobcu dospel k záveru, že žalovaný a ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s námietkami žalobcu uplatnenými v koncentračnej lehote, ktorými sa žalobca domáhal: - uskutočniť podrobný inžiniersko - geologický prieskum v území možného zosuvu pôdy a svahu, ktorý sa nachádza aj na niektorých stavebných pozemkoch, vyhodnotiť ho a výsledky prieskumu aplikovať do projektovej dokumentácie stavby, - uskutočniť podrobný hydrogeologický prieskum v lokalite stavby, pretože pod svahom stojí vždy voda a niektoré stavebné pozemky sú takmer stále zamočené a pod vodou, vyhodnotiť ho a výsledky prieskumu aplikovať do projektovej dokumentácie stavby, - vykonať podrobné geodetické zameranie stavby a jeho výsledky premietnuť do projektovej dokumentácie stavby, - prepracovať predložený projekt stavby v súlade so zákonom a uvedenými požiadavkami.
8. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod pre jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 9. Ostatné námietky žalobcu vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
III. Kasačná sťažnosť
10. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 21S/138/2015 z 29.6.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, teda kvôli tomu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 11. Nesprávne právne posúdenie veci spojil sťažovateľ s tým, že krajský súd nesprávne posúdil skutočnosť, či sťažovateľ bol stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca previedol parc.č. XXX/XX na tretiu osobu, pričom vo vzťahu k ďalším žalobcovi patriacim pozemkom a stavbám v katastrálnom území T. zdôraznil, že tieto nemožno podradiť pod pojem susedný pozemok alebo susedná stavba v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona, v dôsledku čoho žalobca nemohol byť namietaným stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. 12. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ odôvodnil predovšetkým poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/64/ 2014 z 16.12.2015, v zmysle ktorého zánik platnosti rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania. 13. Žalobca ani žiaden ďalší subjekt konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.
15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť napadnutého rozsudku z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu s odkazom na dva komplementárne prepojené sťažnostné body týkajúce sa (A) aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu a (B) zániku platnosti stavebného povolenia, ktoré by podľa názoru sťažovateľa mali brániť vecnému (meritórnemu) preskúmaniu žaloby. A. Nesprávne právne posúdenie a aktívna vecná legitimácia
16. Fundamentálnou právnou otázkou pre posúdenie tohto dôvodu kasačnej sťažnosti bolo vyhodnotenie aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu a v rámci nej rozlišovanie medzi aktívnou procesnou legitimáciou a aktívnou vecnou legitimáciou. 17. Keďže žalobca podal žalobu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, možno úvodom konštatovať, že vymedzenie aktívnej žalobnej legitimácie pri bývalej žalobe podľa druhej hlavy piatej časti OSP a pri ekvivalentnej súčasnej všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 až § 193a SSP je rovnaké.
18. Aktívna žalobná legitimácia fyzickej alebo právnickej osoby je pri všeobecnej správnej žalobe spojená s aktívnou procesnou legitimáciou a aktívnou vecnou legitimáciu. 19. De lege lata je aktívna procesná legitimácia pri všeobecnej správnej žalobe podanej fyzickou alebo právnickou osobou upravená v § 178 ods. 1 SSP a má ju ten žalobca, ktorý preukáže (v zásade) splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to, že (i) bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a súčasne (ii) tvrdí, že bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 259/ 2011 z 4.4.2012 musí byť ukrátenie subjektívnych práv žalobcu v žalobe tvrdené, podložené a aspoň potencionálne možné. Formulácia tvrdenia o ukrátení na subjektívnych právach bude vzhľadom na hmotnoprávnu a procesnú variabilitu závisieť od okolností konkrétnej veci.
V častí prípadov sa ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu môže javiť ako celkom zjavné, resp. implicitne zahrnuté v obsahu žalovaného rozhodnutia a osobitné výslovné tvrdenie žalobcu v tomto smere nemusí byť ani nevyhnutné. Inak tomu bude ale pri administratívnych konaniach s väčším počtom účastníkov konania s možnými protichodnými záujmami na výsledku konania. V takomto prípade sa bude ukrátenie na subjektívnych právach odvíjať jednak od výsledku konania ako takého ako i osobitosti dopadu tohto výsledku na konkrétneho účastníka konania, čo by mal žalobca zohľadniť pri tvrdení o ukrátení na svojich subjektívnych právach (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/68/2022 z 30.9.2024). 20.
Zjavné neunesenie aktívnej procesnej legitimácie má za následok odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Aktívnu procesnú legitimáciu pritom skúma správny súd ex officio ako procesnú podmienku počas celého priebehu konania. 21. Aktívnu vecnú legitimáciu má žalobca vtedy, ak je podľa hmotného práva nositeľom subjektívneho práva, ktoré malo byť ukrátené žalovaným rozhodnutím. Účinky takéhoto rozhodnutia totiž môžu dopadať priamo na osobu žalobcu alebo na predmet (vec, licenciu, webovú stránku atď.) vo vlastníctve žalobcu, resp. ku ktorému má žalobca iné právo.
Aktívna vecná legitimácia je otázkou dôvodnosti žaloby, takže jej nepreukázanie má za následok zamietnutie žaloby, avšak bez jej vecného prejednania (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 3 As 198/2017 - 51 z 29.10.2019 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. zn. II. ÚS 179/2019-39 z 22.10.2019). 22. Žalobca môže počas správneho súdneho konania stratiť aktívnu vecnú legitimáciu vtedy, ak sa táto viaže na predmet, ku ktorému žalobca stratil vlastníctvo alebo iné právo.
Príkladom je predaj pozemku, s vlastníctvom ktorého bolo spojené účastníctvo v stavebnom konaní v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Žalobca má následne právo navrhnúť vo vzťahu k žalobe zmenu podľa § 25 SSP a § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorej by na jeho miesto nastúpil nový vlastník predmetu alebo ten, ktorý k nemu od žalobcu nadobudol iné právo. Ak žalobca danú zmenu nenavrhne, môže správny súd novému vlastníkovi predmetu alebo tomu, kto k nemu nadobudol iné právo, priznať na jeho návrh (aspoň) postavenie osoby zúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 2 SSP, čo však nič nemení na následnom zamietnutí žaloby.
23. Aktívnu vecnú legitimácia skúma správny súd ex officio pri začatí konania. Či je v čase rozhodovania správneho súdu žalobca naďalej vlastníkom predmetu alebo má k nemu iné právo, nie je správny súd povinný skúmať, ak však je táto skutočnosť v konaní namietaná, musí správny súd takúto námietku preveriť a jej preukázanie následne pri svojom rozhodovaní zohľadniť. 24.
Na základe vyššie uvedených teoretických východísk posudzoval kasačný súd aj otázku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu. 25. Z administratívneho spisu a prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že prvostupňový orgán konal so žalobcom ako s účastníkom konania a rovnako s ním konal aj žalovaný.
Hoci sa teda prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie žalovaného doručovali verejnou vyhláškou, bolo nesporné, že so žalobcom bolo orgánmi verejnej správy konané ako s účastníkom konania. 26. Podaním z 6.2.2017 (č.l. 41 súdneho spisu) žalovaný oznámil krajskému súdu zmenu, ktorá nastala na strane žalobcu v tom zmysle, že tento kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. V 590/2017 z 27.1.2017 predal parc.č. XXX/XX X.. K. H. (osobe zúčastnenej na konaní), pričom zdôraznil stratu vecnej legitimácie žalobcu.
27. Právny zástupca žalobci na pojednávaní konanom dňa 29.6.2022 uviedol, že parc.č. XXX/ XX bola žalobcom prevedená tretej osobe ale je predmetom vlastníckeho sporu, pričom vo vzťahu k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu dodal, že „stavba sa priamo dotýka parciel XXX/X a XXX.“
28. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný spájal účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní (len) s jeho vlastníctvom parc.č. XXX/XX. 29. Napriek tomu krajský súd možnosť ukrátenia žalobcu na subjektívnych právach odvodil od iných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. a to stavieb teľatníka č. 3 na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX a teľatníka OMD 1 na pozemku KNC parc.č. XXX/X . ako i vlastníctve pozemkov KNC parc.č. XXX/X a XXX/XX.
30. Kasačný súd s odkazom na § 25 SSP a § 185 ods. 2 CSP porovnal zákres krajským súdom označených nehnuteľností v katastrálnej mape verejne prístupnej cez aplikáciu zbgis s projektovou dokumentáciou stavby. Z tohto porovnania vyplynulo, že z pozemkov vlastnených žalobcom a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. je najbližšie k povolenej stavbe pozemok KNC par.č. XXX/XX, ktorého vzdialenosť od stavebného pozemku KNC parc.č. XXX/XXX je cca 38 metrov, pričom medzi danými pozemkami sa nachádza
9 rôznych pozemkov. Zo žalobcových pozemkov, ktoré však neboli krajským súdom a ani žalobcom uvádzané, je najbližším k danému stavebnému pozemku KNC parc.č. XXX/XXX pozemok KNC parc.č. XXX/X a i pri ňom je vzdialenosť cca 36 metrov.
K stavebnému pozemku KNC parc.č. XXX/XXX pritom leží bližší zo žalobcových teľatníkov OMD1 vo vzdialenosti cca 50 metrov. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal ukrátenie žalobcových subjektívnych práv vo vzťahu k vlastníctvu pozemku KNC parc.č. XXX/X, tak vzdialenosť k najbližšiemu stavebnému pozemku KNC parc.č. XXX/XXX je cez 100 metrov.
Druhý právnym zástupcom žalobcu v tejto súvislosti uvádzaný pozemok KNC parc.č. XXX sa nachádza ešte vo väčšej vzdialenosti od povolenej stavby, resp. stavebného pozemku. 31. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou unesenia aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu po zániku jeho vlastníctva k parc.č. XXX/XX, pretože vo vzťahu k tým pozemkom, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku ako i pozemkom označeným právnym zástupcom žalobcu nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že by žalobca bol stavebným povolením ukrátený na svojich subjektívnych právach. Vzhľadom na vzdialenosť žalobcových nehnuteľností od povolenej stavby ako aj ich prístupnosť sa totiž ukrátenie subjektívnych práv žalobcu nejavilo v danom prípade ani ako potencionálne možné.
32. Kasačný súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu o tom, že v čase jeho rozhodovania žalobcovi svedčila aktívna vecná legitimácia. Len všeobecná argumentácia krajského súdu o ústavne konformnom výklade definície inštitútu susedného pozemku sa v tejto súvislosti preto javila kasačnému súdu ako arbitrárna. V tomto rozsahu preto podľa kasačného súdu krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. B. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a zánik platnosti stavebného povolenia
33. Rozhodnou právnou otázkou pri posudzovaní tohto dôvodu kasačnej sťažnosti bolo podľa kasačného súdu posúdenie zániku platnosti, resp. účinnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na dôvodnosť jeho správneho súdneho prieskumu.
34. V tomto smere možno poukázať na to, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bol zánik platnosti alebo účinnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy v zásade dôvodom pre zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP, kvôli odpadnutiu predmetu prieskumu, hoci dané zákonné ustanovenie takýto dôvod zastavenia správneho súdneho konania explicitne neobsahovalo (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/64/2014 z 16.12.2014, sp. zn. 3Sžo/14/2016 z 21.6.2017 ale i stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24.6.2014).
35. Správny súdny poriadok však už výslovne spojil odpadnutie predmetu prieskumu formálne pomenovaného ako „dôvodu pokračovať v konaní“ s povinnosťou správneho súdu zastaviť konanie podľa § 99 písm. g). 36. Zmenu v rozhodovacej praxi správnych súdov pri posudzovaní zastavenia konania v súvislosti s odpadnutím dôvodu prieskumu priniesol Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v nálezoch sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 416/2018 z 16.1.2019, sp. zn. III. ÚS 418/2018 z 29.1.2019, sp. zn. I. ÚS 529/2019 z 19.1.2021 skonštatoval „Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu takýto dôvod nastane najmä vtedy, ak zaniknú účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia, či iného zásahu. „Zákon v § 99 písm. g) upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
. . Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku.
O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. . . O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.).“ 37.
To znamená, že predpokladom pre posúdenie, či odpadol dôvod pokračovať v konaní, t.j. predmet správneho súdneho prieskumu, bude zistenie, či sa na podklade preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy uplatnili alebo realizovali subjektívne
práva. 38. Opísaný záver sa následne premietol aj do ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a to počínajúc rozsudkom sp. zn. 10Sžk/1/2019 z 27.3.2019 vydaným v nadväznosti na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia vo veci nálezom Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13.11.2018.
Prejavom uvedenej konštantnej rozhodovacej praxe kasačného súdu je nakoniec aj rozsudok sp. zn. 3Svk/21/ 2021 z 30.11.2022 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 71/2024, ktorý v bode 28 odôvodnenia skonštatoval potrebu vecného prieskumu rozhodnutia o predbežnom užívaní stavby, ktorého platnosť už uplynula, keďže predčasným užívaním došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených.
39. Na podklade uvedených teoretických východísk kasačný súd preskúmaval námietku sťažovateľa o tom, že platnosť stavebného povolenia uplynula 3.8.2017 teda dva roky po právoplatnosti stavebného povolenia, ktorú tento vzniesol na pojednávaní konanom dňa
29.6.2022. 40. Uplynutie platnosti stavebného povolenia pritom namietal vo svojom podaní z 20.3.2019 (č.l. 124 súdneho spisu) aj ďalší účastník v rade 1/, ktorý v nadväznosti na to dodal, že súdne konanie je nadbytočné, nehospodárne a neexistuje žiadny právny dôvod ani oprávnený právny záujem, aby sa v tomto konaní ďalej pokračovalo, pričom navrhol konanie zastaviť.
41. Uplynutie platnosti stavebného povolenia nespochybnil na pojednávaní, resp. inak ani žalobca, ktorý k ukráteniu vlastných subjektívnych práv stavebným povolením len všeobecne uviedol, že rozhodnutie správneho súdu potrebuje ako podklad pre domáhanie sa náhrady škody. 42.
V danej veci teda nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že stavebné povolenie v čase rozhodovania krajského súdu stratilo platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona, pretože sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť.
43. Stavebné povolenie, na podklade ktorého sa nezačne so stavbou a ktoré z tohto dôvodu následne stratí platnosť podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona, po strate platnosti už nevyvoláva žiadne také účinky, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť iného na subjektívnych právach alebo zmeniť jeho právne postavenie. Žalobca ani žiadne takéto ukrátenie na svojich subjektívnych právach nepreukázal a jeho všeobecné tvrdenie o uplatnení si náhrady škody bolo v tomto smere celkom zjavne nedostatočné. 44.
Kasačný súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu o tom, že strata platnosti stavebného povolenia predstavovala nedôvodnú námietku. Odkaz krajského súdu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 10 As 229/2014 - 41 z 16.12.2015 nemohol obstáť jednak kvôli odlišnej právnej úprave ako i judikatúre slovenských justičných autorít.
V opísanom rozsahu sa preto krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
V. Záver
45. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že strata aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v priebehu správneho súdneho konania v spojení so zánikom platnosti preskúmavaného stavebného povolenia bránili vecnému prejednaniu žaloby. To znamená, že krajský súd nebol oprávnený rozhodnúť o zrušení rozhodnutia žalovaného z toho dôvodu, aký vyjadril v napadnutom rozsudku. 46. Podľa kasačného súdu je preto kasačná sťažnosť žalovaného dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu jednak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne znamenal aj odklon od ustálenej judikatúry kasačného súdu. 47. Kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Banskej Bystrici a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vyhodnotiť stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a zánik platnosti preskúmavaného stavebného povolenia na ďalšie pokračovanie správneho súdneho konania s tým, že správny súd bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. 48. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024