1Svk/64/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200328.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/40/2018
- IČS
- 1018200328
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. F.. R. O., bytom N. XXXX/XX, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36863980, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v 1. rade W.. R. O., bytom Y. P. XXX, XXX XX Z., v 2. rade R.. L. N., bytom I.. F.. Q.. Y.. M. XX, XXX XX Z., v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-2939/12 z 30.11.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/40/2018-48 z 20.1.2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 10.2.2012 bol na bývalej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu obchodnou spoločnosťou Arios, s.r.o. a W.. W. O. zastúpeným na základe plnomocenstva z 10.11.2011 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva z 24.1.2012 na podklade kúpnej zmluvy uzatvorenej 12.12.2011 medzi W.. W. O. zastúpeným na základe plnomocenstva z 10.11.2011 X. O. ako predávajúcim a Arios, s.r.o. ako kupujúcim (ďalej len „kúpna zmluva“).
2. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. O. ako pozemok CKN parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, pozemok CKN parc.č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 780 m2 a stavba so súpisným číslom XXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/XX (ďalej aj „prevádzané nehnuteľnosti“). 3.
Dňa 13.2.2012 doručil žalobca bývalej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu upozornenie, že predávajúci W.. W. O. pred podaním návrhu na vklad dňa 6.2.2012 zomrel a zároveň vyslovil pochybnosť o platnosti akejkoľvek zmluvy, ktorú mal menovaný pred svojou smrťou podpísať.
4. V dňoch 15-16.2.2012 doručil žalobca bývalej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu podanie spochybňujúce platnosť kúpnej zmluvy, uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona z 13.2.2012 a úmrtný
list predávajúceho. 5. Bývalá Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu si dňa 30.5.2012 vyžiadala od Okresného súdu Bratislava IV okruh oprávnených dedičov po poručiteľovi W.. W. O.. Z oznámenia notárskeho úradu JUDr. Ivana Macáka sp.zn. Dnot 24/2012 M z 24.10.2016 vyplynulo, že dedičské konanie nebolo ukončené z dôvodu, že poručiteľ spísal závet, ktorý je predmetom súdneho konania. Dedičské konanie sp.zn. 65D/206/2012-83, Dnot 24/2012 M bolo uznesením prerušené a jeho účastníci boli odkázaní na podanie návrhu o určenie, že závet poručiteľa spísaný na písacom stroji a podpísaný poručiteľom dňa 6.2.2012 je neplatný.
6. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015 zamietol návrh žalobcu a ďalšieho účastníka v 1. rade proti spoločnosti Arios, s.r.o. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrh o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016.
7. Dňa 28.11.2017 bola žalovanému doručená informácia o priebehu dedičského konania a okruh zákonných dedičov (R.. F.. R. O. - syn poručiteľa a W.. R. O. - syn poručiteľa) a okruh závetných dedičov (R.. L. N. v podiele 1/2 k majetku poručiteľa a synovia poručiteľa každý v podiele 1/4 k majetku poručiteľa). Okruh závetných dedičov bol predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 5C/83/2012 o určenie neplatnosti závetu, ktoré bolo skončené uznesením o zastavení konania zo dňa 24.7.2018.
8. Následne Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. V-2939/12 z 30.11.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho X-HAWK, s.r.o. (do 29.9.2016 Arios, s.r.o.) v podiele 1/1. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017 a právne účinky vkladu nastali dňa 30.11.2017.
II. Konanie pred krajským súdom
9. Všeobecnou správnou žalobou z 6.3.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 7.3.2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nezákonnosti. Tá mala spočívať v porušení § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže kúpnu zmluvu na strane predávajúceho neuzatvoril vlastník prevádzaných nehnuteľností, pretože plnomocenstvo nespĺňalo požiadavky § 37 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho bola v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou aj kúpna zmluva.
10. Predávajúci bol pri uzatvorení kúpnej zmluvy zastúpený splnomocnencom na základe plnomocenstva z 10.11.2011. Predávajúci však dňa X.X_XXXX zomrel, pričom návrh na vklad bol podaný až po jeho smrti dňa 10.2.2012 s tým, že vklad bol povolený rozhodnutím žalovaného z 30.11.2017. 11. Žalobca poukázal na § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.
V prípade plnomocenstva udeleného predávajúcim toto neobsahovalo ustanovenie, že ostáva zachované aj po smrti splnomocniteľa a preto zaniklo ku dňu smrti predávajúceho dňa X.X_XXXX, t.j. pred vyhotovením a podaním návrhu na vklad. Podľa bodu 6.2 kúpnej zmluvy návrh na vklad mal byť pritom podpísaný oboma účastníkmi zmluvy. Žalobca tiež namietal, že plnomocenstvo nespĺňalo zákonné požiadavky, bolo neurčité a preto absolútne neplatné pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pri rozhodovaní zohľadnil okrem iného aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 9C/32/2012, právoplatný dňa 10.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016, ktorým bol zamietnutý návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a návrh o určenie, že prevádzané nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi.
Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že plnomocenstvo ako aj kúpna zmluva sú platnými právnymi úkonmi. K tvrdeniu žalobcu, že k vyhotoveniu návrhu na vklad vlastníckeho práva došlo po smrti splnomocniteľa, t.j. po X.X_XXXX, žalovaný uviedol, že z obsahu návrhu na vklad jednoznačne vyplýva jeho vyhotovenie a podpísanie dňa 24.1.2012, t.j. pred smrťou splnomocniteľa. Dátum podania návrhu na vklad je 10.2.2012 tak, ako uvádza žalobca, avšak v súlade s § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa vkladové konanie začína na návrh účastníka konania, z čoho je zrejmé, že navrhovateľmi nemusia byť všetci účastníci konania, ale postačí ktorýkoľvek z účastníkov konania, pričom orgán katastra nemá povinnosť zohľadňovať zmluvnú dohodu účastníkov konania o tom, ktorý z nich sa zaviazal podať návrh na vklad. 13. Ďalší účastníci konania v 1. až 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
14. Krajský súd tiež s odkazom na Obchodný register uviedol, že pôvodný kupujúci Arios, s.r.o. zmenil od 30.9.2016 obchodné meno na X-HAWK, s.r.o., pričom následne sa právnym nástupcom tejto spoločnosti stal Holus, s.r.o. vystupujúci ako ďalší účastník v 3. rade.
15. Rozsudkom č.k. 6S/40/2018-48 z 20.1.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) krajský súd žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 16. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle zmluvných strán, takže právni nástupcovia poručiteľa sú viazaní prejavom jeho vôle v zmluve.
Na právnych nástupcov prechádzajú nielen povinnosti poručiteľa vyplývajúce z uzavretej zmluvy, ale aj všetky jeho práva, ako napr. právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok, - nemal pochybnosti v tom, že predávajúci prejavil svoju vôľu predať prevádzané nehnuteľnosti kúpnou zmluvou kupujúcemu. Smrť predávajúceho pred podaním návrhu na vklad preto nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by odôvodňovala zamietnutie vkladu. Žalovaný pri svojom rozhodovaní plne rešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015, právoplatnom dňa 10.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016, z ktorých vyplýva, že kúpna zmluva je platná, - sa stotožnil s názorom žalovaného, že vkladové konanie sa začína na návrh účastníka konania, z čoho vyplýva, že návrh na vklad môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvy, t.j. návrh nemusia podať všetci účastníci zmluvy. V konečnom dôsledku i v samotnej kúpnej zmluve v bode 6.2
sa zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad podpísaný obidvoma zmluvnými stranami (návrh na vklad bol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami dňa 24.1.2012) doručí kupujúci (návrh na vklad bol doručený dňa 10.2.2012), čo bolo tiež dodržané, - celý proces uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 12.12.2011 až do podania návrhu na vklad bol determinovaný plnomocenstvom z 10.11.2011, ktoré udelil W.. W. O. ako predávajúci pre X. O. ako splnomocnenca s tým, že ide o prejav vôle, ktorý je hodnoverný, určitý a zrozumiteľný. Plnomocenstvo a kúpna zmluva sú v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016 platné právne úkony. Kúpnu zmluvu za predávajúceho podpísal splnomocnenec, ktorý aj dňa 24.1.2012 za predávajúceho podpísal návrh na vklad, čo bolo v čase pred úmrtím predávajúceho dňa X.X_XXXX, - i keď bol návrh na vklad podaný dňa 10.2.2012, teda po smrti predávajúceho, splnomocnenec
mal v zmysle § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka zákonom uloženú povinnosť urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach, pričom právne úkony takto urobené mali rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie
ešte trvalo.
III. Konanie na kasačnom súde
17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol napadnutý
rozsudok
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 18. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že: - žalovaný mal povinnosť skúmať platnosť údajného plnomocenstva udeleného predávajúcim (poručiteľom), keďže neplatnosť tohto plnomocenstva má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy, - odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/15/2012 z 15.5.2012 bol nenáležitý, pretože v tejto veci účastník konania zomrel až po podaní návrhu na vklad, avšak v rozhodovanej veci ešte pred podaním návrhu na vklad, - krajský súd opomenul skúmať ustanovenie bodu 6.1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého mal byť návrh na vklad podaný až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, - plnomocenstvo je absolútne neplatné a preto návrh na vklad nebol podpísaný oboma účastníkmi kúpnej zmluvy a teda bol podaný v rozpore s ňou, - akékoľvek úkony údajného splnomocnenca po smrti poručiteľa boli v rozpore so záujmami a činnosťami právnych nástupcov poručiteľa. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016 pre neho záväzným spôsobom posúdili predbežnú otázku týkajúcu sa platnosti plnomocenstva a kúpnej zmluvy, pričom v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) bol takýmto posúdením viazaný.
20. Ďalší účastníci konania sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Právny názor kasačného súdu
21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení,
že kasačnú sťažnosť podal žalobca v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
22. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutia žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Krajský súd nezistil v rozsahu uplatnených žalobných bodov dôvodnosť podanej správnej žaloby a túto zamietol. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v rámci sťažnostných bodov týkajúcich sa vo svojej podstate platnosti plnomocenstva a relevantnosti podania návrhu na vklad, pričom z povahy veci vyplýva, že oba sťažnostné body sú komplementárne prepojené. K posúdeniu plnomocenstva
23. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). 24.
Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. 25.
Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnený a povinný preskúmavať platnosť vkladovej zmluvy. Aj keď od 1.9.2009 už nie je v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona expressis verbis uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je nesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk tomu tak naďalej je.
Postup a rozhodovanie orgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú v tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je oprávnený výlučne súd v civilnom sporovom procese, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná, nemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma „vkladuschopnosť“ vkladovej zmluvy a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový charakter vkladového konania, pričom ústavne konformným by mal byť prístup preferujúci výklad v prospech platnosti zmluvy „favor contractus“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/ 07 z 3.7.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 21/2011 z 30.1.2013). Relatívnu neplatnosť vkladovej zmluvy pritom orgán katastra vo vkladovom konaní preskúmava len vtedy, ak sa jej účastník konania alebo aj iná osoba dovoláva.
26. Pokiaľ vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorého účastníka (zmluvnú stranu) splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.
27. V zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona sa na katastrálne konanie subsidiárne vzťahuje správny poriadok, teda aj ustanovenie o predbežnej otázke upravené v § 40 ods. 1 správneho poriadku. 28. Povahu predbežnej otázke jednoznačne na účel rozhodovania žalovaného vo vkladovom konaní mal aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016.
V uvedenom rozsudku okresný súd výslovne uviedol, že „predmetná plná moc spĺňa kritérium určitosti, preto ju nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo je určité, zrozumiteľné a je udelené splnomocniteľom splnomocnencovi slobodne a vážne. Z predloženej plnej moci vyplýva, na aké konkrétne úkony je splnomocnenec oprávnený a v súvislosti s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami. Podľa plnej moci je splnomocnenec oprávnený na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predaja nehnuteľností robiť všetky s tým súvisiace právne úkony, vrátane dojednania kúpnej ceny a jej prevzatia.
Z plnomocenstva vyplýva rozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom ide o všeobecné a neobmedzené plnomocenstvo. Plnomocenstvo je urobené v písomnej forme, obsahuje označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, pričom obaja boli v čase uzavretia plnomocenstva spôsobilí
na právne úkony. Určitosť plnomocenstva nie je dotknutá ani skutočnosťou, že sa v ňom nešpecifikuje osoba kupujúceho, ani výšky kúpnej ceny.“ 29. To znamená, že ak okresný súd explicitne vyhodnotil plnomocenstvo z 10.11.2011 ako platné, bol týmto posúdením žalovaný v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku viazaný. Sťažovateľ zároveň nenamietal žiadnu novú právne relevantnú skutočnosť, na podklade ktorej by dané plnomocenstvo malo byť neplatné, ktorú zároveň neposúdil okresný súd a súčasne by ju bol oprávnený vyhodnocovať orgán katastra. Nakoniec ani v kasačnej sťažnosti sťažovateľ bližšie nešpecifikoval dôvod neplatnosti plnomocenstva a len zopakoval svoj záver o tom, že plnomocenstvo bolo neplatné.
30. Na podklade uvedeného preto kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj krajský súd správne posúdili plnomocenstvo z 10.11.2011 ako platné. K relevantnosti podaného návrhu na vklad 31. Katastrálny zákon v § 30 ods. 2 upravuje, že vkladové konanie sa začína na návrh účastníka konania. Uvedenie jednotného čísla „účastníka konania“ v normatívnom texte znamená, že aj keď je účastníkov konania logicky viac, keďže sú nimi v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníci právneho úkonu (vkladovej listiny), teda zmluvné strany, pre relevantné podanie návrhu na vklad postačí jeho podanie čo i len jedným a ktorýmkoľvek účastníkom konania, ak osobitný zákon (napr. § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu) neustanovuje inak. Prípadné zmluvné ustanovenie, ktoré by k návrhu na vklad oprávňovalo len určeného účastníka zmluvy, resp. všetkých jej účastníkov, prípadne by podanie návrhu na vklad spájalo so splnením nejakej zmluvnej podmienky by bolo vo vzťahu k prieskumnej činnosti orgánu katastra vo vkladovom konaní bez právneho významu.
Právna úprava oprávnenia účastníka vkladovej zmluvy podať návrh na vklad ustanovená v katastrálnom zákone je právnou úpravou kogentnou, a teda nemôže byť zmenená dohodou účastníkov vkladovej zmluvy (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon.
Komentár
1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 365). Inak povedané z katastrálneho zákona nevyplýva oprávnenie, resp. povinnosť orgánu katastra skúmať, či pri podaní návrhu na vklad boli dodržané zmluvne dojednané podmienky.
32. Vzhľadom na to, že v danom prípade platila všeobecná úprava podania návrhu na vklad daná § 30 katastrálneho zákona, bol návrh na vklad oprávnený relevantne podať (sám) ktorýkoľvek účastník kúpnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že kúpna zmluva ustanovovala podanie návrhu na vklad oboma jej účastníkmi.
33. Bez právneho významu bolo pritom zmluvné obmedzenie spočívajúce v tom, že návrh na vklad mal byť podaný po zaplatení kúpnej ceny. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa v tomto smere nevysporiadal s bodom 6.1 kúpnej zmluvy ustanovujúcim takúto podmienku, je potrebné uviesť, že súlad podania návrhu na vklad s týmto zmluvným ustanovením nebol oprávnený orgán katastra skúmať a preto bolo irelevantným sa k nemu vyjadrovať aj zo strany krajského súdu. Sťažovateľ nakoniec túto skutočnosť v správnej žalobe ani nenamietal a teda toto tvrdenie predstavovalo i nedovolenú novotu v zmysle § 441 SSP, na ktorú kasačný súd ani nemohol prihliadať.
34. Zároveň, keďže z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 9C/32/2012-180 z 12.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co 307/2015-211 z 26.10.2016 pre žalovaného jednoznačne a záväzne vyplynul záver, že plnomocenstvo je platné, bol správny aj záver žalovaného a krajského súdu o riadnom podaní návrhu na vklad oboma účastníkmi kúpnej zmluvy. V nadväznosti na to bol nedôvodný aj sťažnostný bod týkajúci zániku plnomocenstva z 10.11.2012 z dôvodu smrti predávajúceho v zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa kasačného súdu predmetné plnomocenstvo už bolo konzumované tým, že na jeho podklade bola uzatvorená jednak kúpna zmluva (12.12.2011) ako i vyhotovený návrh na vklad (24.1.2012). Samotná skutočnosť, že do smrti predávajúceho ešte nebol formálne doručený návrh na vklad na orgán katastra, nemala žiaden dopad na obsah uvedených právnych úkonov teda kúpnej zmluvy a návrhu na vklad.
Fyzicky doručiť v písomnej podobe spísaný návrh na vklad ako i kúpnu zmluvu na orgán katastra (priamo alebo prostredníctvom pošty či iného doručovateľa) môže totiž nielen účastník zmluvy, resp. podávateľ návrhu na vklad ale ktorákoľvek iná nimi poverená osoba. Podávateľa návrhu na vklad je totiž potrebné odlíšiť od osoby doručujúcej tento návrh na orgán katastra, ktorého identita sa nakoniec ani orgánom katastra nezisťuje. Argumentácia krajského súdu ustanovením § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka v bode 48 odôvodnenia bola preto nesprávna, avšak uvedené nebolo spôsobilé vzhľadom k svojej marginálnosti v žiadnom prípade vyvolať nezákonnosť napadnutého rozsudku ako celku.
35. Vyššie opísané závery majú nakoniec oporu aj v odbornej spisbe, v zmysle ktorej jednak „Podanie návrhu na vklad nemožno tiež stotožniť s jeho fyzickým doručením do podateľne orgánu katastra, resp. na poštu, čo môže uskutočniť aj iná osoba ako účastník konania, v praxi najmä ním poverená osoba (napr. pracovník realitnej kancelárie, zamestnanec navrhovateľa atď.).“ a zároveň „Ak účastník vkladového konania zomrie počas vkladového konania, orgán katastra je povinný v tomto konaní pokračovať s dedičmi tohto účastníka vkladového konania. Ak účastník vkladovej zmluvy zomrel ešte pred podaním návrhu na vklad, orgán katastra má aj v takomto prípade konať s jeho dedičmi, pričom nie je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad z toho dôvodu, že účastník vkladovej zmluvy zomrel ešte pred podaním návrhu na vklad.“ (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 366 a 364). 36. Záverom kasačný súd uvádza, že ako úplne nedôvodný vyhodnotil aj sťažnostný bod týkajúci sa nenáležitého odkazu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/15/2012 z 15.5.2012. Závery tohto rozhodnutia, odvolávajúceho sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005 z 28.2.2006, publikovaný pod R 59/2007, podľa ktorého „viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka“, totiž jednoznačne dopadajú aj na rozhodovanú vec.
V. Záver
37. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok aj v potrebnom rozsahu odôvodnil, čím nebol naplnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 38. Kasačný súd preto nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a v nej uplatnených sťažnostných bodov a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol v konaní síce úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 SSP priznané. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. 40. Kasačný súd s pôvodným ďalším účastníkom v 3. rade Holus, s.r.o. nekonal, pretože zistil, že tento zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 6.2.2020. 41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. februára 2024