1Svk/65/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) KEORLEN TRADE s.r.o., so sídlom Tř. Maršála Malinovského 884, Sady, 686 01 Uherské Hradiště, IČO: 29371805, proti žalovanému Krajskému pamiatkovému úradu Trenčín, so sídlom K Dolnej stanici 7282/20, 911 01 Trenčín, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47232765, o preskúmanie zákonnosti záväzného stanoviska žalovaného č. k.: KPÚTN-2021/21561-3/ 87954/Pas zo dňa 25. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/107/2021-58 zo dňa 9. augusta 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Správny súd preskúmaním administratívneho spisu dospel k záveru, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne ohľadne toho, že ide o opomenutého účastníka. Žalobkyňa v žalobe netvrdila žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by jej malo patriť postavenie účastníka v administratívnom konaní o vydaní záväzného stanoviska. Tvrdila to len na základe tej skutočnosti, že je majiteľkou kúpeľného domu Machnáč, avšak správny súd konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaného konať s majiteľom kultúrnej pamiatky v prípade podania žiadosti o vydanie záväzného stanoviska treťou osobou (Spoločnosťou S. J. n.o.). Podľa správneho súdu bolo napadnuté záväzné stanovisko taktiež správne doručované, a to Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky Trenčín ako orgánu, ktorý požadoval od žiadateľa (Spoločnosti S. J. n.o.) ako podklad na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení záväzné stanovisko žalovaného a splnomocnenému zástupcovi žiadateľa (Dentons Europe CS LLP, org. zložka Sky Park Offices Bratislava).

3. Potom ako správny súd skonštatoval, že žalobkyni nepatrí postavenie opomenutého účastníka v administratívnom konaní žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydané napadnuté záväzné stanovisko, nebolo potrebné skúmať skutočnosť, či od vydania napadnutého záväzného stanoviska neuplynuli viac ako tri roky.

5. Správny súd taktiež riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého záväzného stanoviska žalovaného (Krajského pamiatkového úradu Trenčín), a to predovšetkým to, či záväzné stanovisko je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 S.s.p.). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu.

V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného konštatoval, že napadnuté záväzné stanovisko žalovaného nie je administratívnym rozhodnutím - individuálnym správnym aktom, nakoľko je iba podkladom pre konanie príslušného vyvlastňovacieho úradu v konaní o vyvlastnení, a ako také nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby. Napadnuté stanovisko má len predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení s rozhodnutím o vyvlastnení, ktoré možno po nadobudnutí právoplatnosti (vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou.

orgán je povinný vždy nariadiť ústne pojednávanie o návrhu na vyvlastnenie. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/ 2016 zo dňa 08.11.2017 a sp. zn. 5Sžk/5/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorý sa v obdobných prípadoch stotožnil s názormi príslušných krajských súdov, že záväzné stanovisko je možné preskúmať len v rámci súdneho prieskumu územného resp. stavebného povolenia, nakoľko záväzné stanovisko nie je administratívnym rozhodnutím. Zároveň Najvyšší súd SR zdôraznil, že nejde o konečné rozhodnutie správneho orgánu a nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho žalobkyňa nie je na týchto právach ani ukrátená. Správny súd konštatoval, že uvedený názor Najvyššieho súdu SR je možné analogicky použiť aj na vydanie záväzného stanoviska na účely konania o vyvlastnení. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje,

7. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

12. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

15. V predmetnej veci kasačný súd poukazuje na to, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým správny súd odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) a g) S.s.p. s poukazom na to, že podľa názoru správneho súdu záväzné stanovisko nie je rozhodnutím, proti ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok, pretože záväzné stanovisko nemá formu a právne účinky rozhodnutia v správnom konaní.

V opačnom prípade, ak budú predmetné skutočnosti predmetom dokazovania, správny súd si uvedený záver osvojí až na jeho základe, bude namieste podanú žalobu zamietnuť. 17. Ustanovenie § 7 S.s.p. negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Tento výpočet však logicky nie je a ani nemôže byť úplný, ale nadväzuje na pozitívne vymedzenie právomoci obsiahnutej v § 2 ods. 1, 2 a § 6 S.s.p.

Toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v spojitosti s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého ten, kto tvrdí že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánov verejnej správy sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené však preskúmavanie rozhodnutí týkajúce sa základných práv a slobôd. Negatívny výpočet v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR uvedený v § 7 má charakter výnimiek a nesmie byť zásadne rozširovaný. 19.

S poukazom na § 6 a § 2 ods. 1 a 2 S.s.p., iba tie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca, prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti, alebo pripustenia možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu podľa správneho súdneho poriadku, ktorý má však charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR pre oblasť rozhodovania v správnom konaní.

21. Kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom správneho súdu, že predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia v konaní o vyvlastnení. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že kasačný súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako správny súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením a nie administratívnym rozhodnutím, ktoré je tzv. podkladom pre konanie príslušného vyvlastňovacieho úradu v konaní o vyvlastnení.

23. Záverom je potrebné poukázať na to, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je ničím nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práva, ale nástroj, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1

24. V predmetnej veci kasačný súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci nejde o konečné rozhodnutie vo veci, pretože nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, nemožno ešte ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia, povinnosti sťažovateľky v administratívnom konaní v zmysle § 2 ods. 2 S.s.p. a v dôsledku tohto sťažovateľka nie je na týchto právach ani ukrátená. To znamená, že samostatne predmetné záväzné stanovisko ako opatrenie, podľa názoru kasačného súdu nie je možné preskúmať.

26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.