1Svk/66/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I.. A. Y., bytom J.. Y.. P. XX, XXX XX U., adresa pre doručovanie: U. Q. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaPO/18558/2021, ČRZ: 106395/2021 zo dňa 30.09.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/52/2021-66 zo dňa 02.06.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

zn. 13CoEk/1/2021 zo dňa 30.06.2021 správne identifikoval, že ide o uznesenie vydané v exekučnom konaní, a teda uznesenie, na ktoré je potrebné aplikovať § 202 ods. 4 Exekučného poriadku. V tomto prípade je Exekučný poriadok osobitným predpisom, ktorý napĺňa predikciu všeobecnej úpravy § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý stanovuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu iba tam, kde to zákon pripúšťa. Keďže v danom prípade rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci, v ktorej zákon dovolanie nepripúšťa, žalovaný správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci rozhodol, že podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci u žalobcu splnené neboli, keďže spor by bol zjavne neúspešný a podané dovolanie žalobcu by bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP. Žalovaný preto nemal inú zákonnú možnosť, než nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi nepriznať. 8. Podľa správneho súdu verejné subjektívne práva žalobcu žalovaný neporušil ani tým, že po zistení zrejmej bezúspešnosti sporu nezisťoval splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, keďže podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sú stanovené kumulatívne, a teda nesplnenie ktorejkoľvek z nich má za následok nemožnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že žalovaný sa náležite vysporiadal s celou žiadosťou žalobcu a jeho rozhodnutie bolo v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľným spôsobom odôvodnené, pričom ani postup ani samotné rozhodnutie žalovaného nejaví známky svojvôle alebo nezákonnosti.

A. Kasačná sťažnosť 9. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť dňa 25.08.2022, podaním urobeným v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu), ktorého autorizovaný originál dodatočne doručil v listinnej podobe v zmysle § 56 ods. 2 SSP. 10. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Proti tomuto rozsudku podávam v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodňujem v zmysle § 440 ods. 1 písm. g), h), i), j) a iných zákonov Správneho poriadku a ostatných zákonov SR ako aj Európskeho spoločenstva, nasledovne: Obsahové zdôvodnenie spomínaných dôvodov kasačnému súdu dodatočne doložím, keďže do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti sa mi nepodarilo zabezpečiť kvalifikované právne služby niektorých z advokátov.“ 11. Sťažovateľ krajskému súdu vytkol, že pozabudol zdôvodniť zákonným spôsobom, prečo nie je možné sa dovolávať, nijako sa nevysporiadal s rozpormi Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici, prejudikoval súdne rozhodnutie a stotožnil sa so žalovaným napriek nespočetným exaktným dôvodom na úspech sťažovateľa a svojím konaním tak odobril podvod. 12. Ďalej sťažovateľ namietal, že Krajský súd v Banskej Bystrici hrubo porušil jeho práva, keďže dostatočne neodôvodnil, (i) prečo sudca okresného súdu Banská Bystrica nepripustil odvolanie proti svojmu uzneseniu, keď § 202 ods. 3 Exekučného poriadku uvádza, že proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon a (ii) či poučenie bolo zákonné. Následne sťažovateľ opätovne namietal obsah odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré považoval za vnútorne rozporný. 13. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd len posmeľuje organizované skupiny v nezákonnej činnosti. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti vyjadril presvedčenie, že dostane „jednoznačnú, presvedčivú, kvalifikovanú, úplnú a nespochybniteľnú odpoveď, podloženú zákonným spôsobom, rešpektujúc exaktné dôkazy a nie svojvôľu“. Žiadajúc zákonné vysvetlenie, že nedošlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo sám rozhodol. B. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom ako i skutkovými a právnymi závermi správneho súdu. Žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný a jeho odôvodnenie je primerané, dostatočné a zrozumiteľné. Navrhol, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Senát kasačného súdu (§ 21 písm. a/ SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.03.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 16.

17. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv [.

19. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“

Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“ 21. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku: „Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.“

23. Podľa § 445 ods. 1 SSP: „V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).“

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený dňa 25.07.2022 a lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 1 SSP) tak uplynula dňa 25.08.2022 (štvrtok), ktorý bol posledným dňom lehoty na podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná aj vtedy, ak bola kasačná sťažnosť v zákonom stanovenej lehote podaná na kasačnom súde. Preto možno konštatovať, že kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom elektronicky dňa 25.08.2022 bez zaručeného elektronického podpisu, dodatočne doručená v listinnej podobe, bola podaná v zákonom stanovenej lehote jedného mesiaca od doručenia napadnutého rozsudku sťažovateľovi (§ 443 ods. 1 SSP). 25. Ďalej sa kasačný súd zaoberal obsahom podanej kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) Správneho súdneho poriadku (nesprávne uvedené „Správneho poriadku“ - pozn. kasačného súdu), obsahom ktorej bol i sťažnostný návrh na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti však absentovalo náležité vymedzenie a odôvodnenie sťažnostných bodov. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozsudku, avšak iba na základe a v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), ktoré boli

rozsudku riadne poučený. V prejednávanej veci nie je zákonom uložená povinnosť obligatórneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v kasačnom konaní, nakoľko ide o konanie, kde je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 písm. c/ SSP), a teda povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP v danom prípade neplatia.

V danom prípade sťažovateľ žiadne takéto skutočnosti nenamietal, neuvádzal konkrétne nesprávne posúdenie veci, teda nešpecifikoval právnu otázku a neuviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie.

V tejto súvislosti kasačný súd pre úplnosť uvádza, že je obvyklé, že správny súd uzná za priliehavú argumentáciu jednej strany a opačnú argumentáciu označí za nesprávnu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/7/2021 zo dňa 27.06.2022). V súdenej veci správny súd nevidel vady právneho posúdenia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, proti ktorému sťažovateľ namietal, a svoje úvahy správny súd primerane zdôvodnil; z toho však nijako nevyplýva stranenie žalovanému. Z jeho vysvetlenia nemal ani kasačný súd problém vyrozumieť, prečo krajský súd súhlasil s tým, ako vec právne posúdil žalovaný a naopak prečo žalobu sťažovateľa videl ako nedôvodnú. Preto neobstojí ani sťažovateľova námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

stanovené kumulatívne, a teda nesplnenie ktorejkoľvek z nich má za následok nemožnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. 29. Na potvrdenie správnosti tohto názoru kasačný súd zdôrazňuje, že v uvedenom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13CoEk/1/2021 zo dňa 30.06.2021 odmietol odvolanie žalobcu ako povinného, ktoré tento podal proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/481/2020 zo dňa 28.04.2021, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti skoršiemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/481/2020 zo dňa 04.11.2020, ktorým vyšší súdny úradník okresného súdu zamietol v zmysle § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrh žalobcu na zastavenie exekúcie. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoEk/1/2021 zo dňa 30.06.2021 bolo vydané v exekučnom konaní a predstavovalo uznesenie, na ktoré je potrebné aplikovať § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

30. Kasačný súd pripomína, že Centrum si môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie zrejmých prípadoch a za taký je potrebné považovať aj prejednávaný prípad. Ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku celkom jednoznačne a bezpodmienečne stanovuje, že dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, o ktoré v danej veci ide, nie je prípustné. „Úspešnosť v spore“, v ktorej sa právna pomoc žiada, v tomto prípade v konaní o dovolaní proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní teda závisí len od preskúmania splnenia formálnych zákonom jasne definovaných podmienok konania o dovolaní. O zrejmú bezúspešnosť sporu podľa §6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci ide aj v konaní o dovolaní proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu neprípustnosti takéhoto dovolania.

Kasačný súd navyše poukazuje na to, že vydaniu napadnutého rozsudku nepredchádzalo žiadne predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu, ktoré by bolo zrušené kasačným súdom, a preto je tento dôvod v posudzovanej veci úplne irelevantný. Rovnaký záver kasačný súd prijal aj vo vzťahu ku sťažovateľom uplatnenému kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP spočívajúcom v nezákonnom odmietnutí podania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci krajský súd žalobu žalobcu neodmietol, ale meritórne rozhodol napadnutým rozsudkom.

pomoci. V prípade sťažovateľa tak nebola splnená jedna z podmienok stanovených v § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Z uvedeného dôvodu kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

Preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.