1Svk/69/2022

1. Dňa 1.7.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len „prvostupňový orgán“) doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/CXX z 18.6.2015, v znení dodatku č. 1 z 17.7.2015, uzavretej medzi predávajúcim T. G. (ďalším účastníkom konania) a Poľnohospodárska pôda s.r.o. ako kupujúcim (žalobcom), predmetom ktorej bol prevod pozemku KNC parc.č. XXXX orná pôda o výmere 1823 m2 v katastrálnom území C. zapísaného v tom čase na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „dotknutý pozemok“) vo výlučnom vlastníctve predávajúceho.

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. UP 43/2015-9 z 2.11.2015 vyhovel protestu prokurátora a ním napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. UPo 17/2016-4/To z 25.1.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa prvostupňového orgánu táto právne významná skutočnosť mala vplyv na vkladové konanie a bolo povinnosťou orgánu katastra v čase rozhodovania na ňu prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Účastníci konania boli preto vyzvaní, aby v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil s tým, že v opačnom prípade bude vkladové konanie zastavené podľa § 31b zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

7. Dňa 17.2.2016 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. V 5172/2015-22, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil vkladové konanie. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tak, že účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil a teda v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 8. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 41/2016-3/ To OU-NR-OOP5-2016/021881-3 k: V 5172/2015 z 19.5.2016 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

č. k. 26S/19/2016-69 z 23.11.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 26S/19/2016-145 z 11.5.2018 napadnuté odvolacie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že orgány katastra nemali požadovať preukázanie využitia zákonného predkupného práva od účastníkov konania ale od štátu. Kasačnú sťažnosť žalovaného proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom sp. zn. 1Sžrk/10/2018 z 22.10.2019, právoplatným 7.1.2020.

11. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 6219/16 z 24.6.2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pri dotknutom pozemku v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. a to na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 z 21.6.2016 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a kupujúcim MH Invest II, s.r.o.

13. Prvostupňový orgán ďalej rozhodnutím č. V 11357/2017 z 15.2.2018 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pri dotknutom pozemku v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a to na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 z 12.12.2017 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest s.r.o. a kupujúcim Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v znení dodatku č. 1 zo dňa 9.2.2018.

15. Po rozhodnutí správnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/19/2016-145 z 11.5.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/ 10/2018 z 22.10.2019) došlo k „obživnutiu“ vkladového konania č. V 5172/2015, v ktorom prvostupňový orgán následne rozhodol tak, že rozhodnutím č. V 5172/2015-48 z 11.3.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 26/2020/JA z 4.11.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 16. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že splnenie podmienok pre rozhodnutie o návrhu na vklad sa skúma ku dňu rozhodovania. Z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že pri prevodnej zmluve, ktorá nemá formu notárskej zápisnice, resp. nie je autorizovaná advokátom, je orgán katastra povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.

orgánov. 18. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu súvisiacu so súdnym konaním na Okresnom súde Nitra vedeným pod sp. zn. 16C/154/2016. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní bol viazaný právoplatnými vkladovými rozhodnutiami týkajúcimi sa dotknutého pozemku, ktoré neboli zrušené, pričom samotné začatie súdneho konania ešte nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údaju katastra nehnuteľností o vlastníckom práve a súčasne právne následky začatia súdneho konania v konečnom dôsledku pokrýva inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku upravený v § 228 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný dodal, že z poznámky zapísanej pod č. P 235/2016 zistil, že žalobca sa žalobou domáha určenia, že je výlučným vlastníkom dotknutého pozemku. Vzhľadom na petit formulovaný v žalobe, na základe ktorej bola vyznačená predmetná poznámka, však žalovaný skonštatoval, že toto súdne konanie nie je relevantné z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad, pretože jeho predmetom nie je určenie vlastníckeho práva prevodcu, t. j. T. G. (ďalšieho

19. Vo vzťahu k problematike predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. žalovaný uviedol, že táto je bez právneho významu, keďže vklad bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania vlastníkom dotknutého pozemku.

- poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa zákonného predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z., - skutočnosť, že ďalší účastník konania ako pôvodný vlastník dotknutého pozemku po zrušení rozhodnutia o povolení vkladu uzavrel následne kúpnu zmluvu, ktorou previedol dotknutý pozemok na spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom dotknutý pozemok bol následne predmetom ďalšieho prevodu ako i vyvlastnenia, - absencia vlastníctva zo strany ďalšieho účastníka konania mala správne za následok zamietnutie vkladu, keďže túto skutočnosť mal povinnosť orgán katastra skúmať ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad, - nemohlo byť úlohou orgánov katastra riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe, - že správne súdne konanie týkajúce sa zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia (sp. zn. 11S/259/2016) a ani civilné sporové konanie (sp. zn. 16C/154/2016) nemohli mať vplyv na výsledok vkladového konania v danej veci. 25. Záverom krajský súd skonštatoval, že „namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.“

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

krajským súdom. Sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a súčasne navrhol priznať mu úplnú náhradu trov konania.

28. V sťažnostných bodoch týkajúcich sa dôvodu kasačnej sťažnosti vzťahujúcej sa na nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ uviedol, že: - krajský súd nesprávne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/8/2018 z 28.5.2020, pretože tento sa týkal posudzovania zákonnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a nie rozhodnutia vydaného vo vkladovom konaní, pričom tento rozsudok obsahuje arbitrárne závery, - predkupné právo štátu zostáva zachované voči nadobúdateľovi a preto sa nemohlo jednať o zakázanosť pôvodného predmetu záväzku, pričom postupom krajského súdu sa predkupné právo stalo de facto vyvlastnením bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemok, - v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu katastra bol zamietnutý vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností z dôvodu predchádzajúcich prevodov vlastníctva dotknutého pozemku, avšak kvôli zapísanej poznámke o konaní sp. zn. 26S/19/2016 žiaden z nadobúdateľov dotknutého pozemku nebol dobromyseľný a preto nie je dôvod, aby

Sťažovateľ následne v priebehu kasačného konania zmenil svojho právneho zástupcu.

30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

31. V danom prípade bolo predmetom preskúmania zákonnosti zo strany správnych súdov rozhodnutie o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 32. Vkladové konanie č. V 5172/15, v ktorom bolo dané rozhodnutie o zamietnutí vkladu vydané, skončilo najprv povolením vkladu, avšak z dôvodu nerešpektovania predkupného práva štátu daného § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., bolo rozhodnutie o povolení vkladu napadnuté protestom prokurátora. V dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu došlo k „obživnutiu“ vkladového konania č. V 5172/15.

nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník dotknutého pozemku a z tohto dôvodu rozhodli o zamietnutí vkladu. K momentu posudzovania podmienok pre povolenie vkladu 33. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje zákonom ustanovené skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie.

35. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. 36. Splnenie podmienok pre povolenie vkladu preskúmava orgán katastra ku dňu rozhodovania. Uvedené jednoznačne vyplýva z druhej vety § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorej „pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“. To znamená, že orgán katastra bol v rámci vkladového konania č. V 5172/15 oprávnený a povinný skúmať, či prevodca (ďalší účastník konania) bol v čase rozhodovania oprávnený nakladať s dotknutým pozemkom.

Praha : C. H. Beck, 2019, s. 960). Na druhej strane však predpokladom vydania rozhodnutia o povolení vkladu je, že osoba nakladajúca s nehnuteľnosťou je jej vlastníkom v čase rozhodovania orgánu katastra. Inak povedané, ak orgán katastra zistí, že táto osoba sa ešte nestala vlastníkom nehnuteľnosti alebo už ním prestala byť, musí rozhodnúť o zamietnutí vkladu z dôvodu absencie práva nakladať s nehnuteľnosťou.

39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval právnym názorom českého najvyššieho správneho súdu, jeho pozornosti unikla odlišná právna úprava týkajúca sa vkladového konania účinná v Českej republiky, v zmysle ktorej je prieskum orgánom katastra (katastrálním úřadem) vykonávaný k okamžiku, aký bol ku dňu podania návrhu na vklad [§ 17 ods. 3 a 5 zákona č. 256/2013 Sb. o katastru nemovitostí (katastrální zákon)].

41. Ak by totiž orgán katastra v takomto prípade rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, došlo by tým k zápisu duplicitného vlastníctva, keď by k dotknutému pozemku v katastri nehnuteľností súčasne existovali dva odlišné výlučné vlastnícke zápisy. Vykonanie vkladu vlastníckeho práva (logicky) spočíva v zápise vlastníctva nadobúdateľa a výmaze vlastníctva (len) u prevodcu a nie aj u tretích od prevodcu odlišných osôb.

Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 859-860), v zásade sa vždy jedná o následok skorších pochybení v evidovaní nehnuteľnosti, či zápise práv k nej, bez toho, aby orgány katastra (orgány evidencie nehnuteľností alebo pozemkovej knihy) takýto nezákonný stav svojim rozhodovaním vedome a úmyselne spôsobili. K posudzovaniu zákonnosti iných rozhodnutí (k právnym účinkom zákonného predkupného práva)

43. Dané zákonné predkupné právo štátu, resp. jeho posúdenie, či účinky totiž neboli v žiadnej súvislosti s dôvodom zamietnutia vkladu. Posudzovanie účinkov uvedeného zákonného predkupného práva bolo spojené s predchádzajúcimi rozhodnutiami orgánov katastra a to s (i) rozhodnutím o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia o povolení vkladu a (ii) rozhodnutím o zastavení vkladového konania. Tieto rozhodnutia však predstavovali samostatne spôsobilé predmety prieskumu jednak v rámci inštančného postupu ako i správneho súdnictva a preto ich zákonnosť nemohla byť (opakovane) preskúmavaná pri vydávaní následných rozhodnutí. 44.

45. V danom prípade však orgány katastra neboli oprávnené preskúmavať uvedené rozhodnutia o povolení vkladu a vykonanie záznamu z dvoch zákonných dôvodov. 46. Prvým je už spomenutá skutočnosť, že všetky tieto správne akty tvoria samostatný predmet rozhodovania a tým aj predmet správneho súdneho prieskumu. Opačný prípad by totiž viedol k stavu právnej neistoty, keď by zákonnosť rozhodovania bola preskúmavaná mimo zákonom nastaveného rámca správneho súdneho prieskumu predovšetkým mimo zákonných prekluzívnych lehôt.

48. Kasačný súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ so závermi skoršieho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/8/2018 z 28.5.2020 nesúhlasí, neznamená, že tento je arbitrárny. Opätovne je pritom potrebné zdôrazniť, že dôvodom zamietnutia vkladu v danom prípade a teda aj správneho súdneho prieskumu nebolo vyhodnocovanie dopadu, resp. právnych účinkov zákonného predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. č. 175/1999 Z. z. Keďže túto skutočnosť rovnako zdôraznil aj krajský súd, v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s námietkou sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. K dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov dotknutého pozemku a poznámkam o súdnych konaniach

mala právnu relevanciu len v prípadnom civilnom sporovom konaní. 50. Následne boli potom právne irelevantné aj sťažovateľove námietky poukazujúce na poznámky vyznačené na liste vlastníctva a informujúce o súdnych konaniach sp. zn. 26S/19/ 2016 a 16C/154/2016.

52. Pre úplnosť možno dodať, že nesprávne boli aj závery sťažovateľa týkajúce sa účinku poznámok o súdnych konaniach vo vzťahu k rozšírenej subjektívnej záväznosti rozsudku v zmysle § 228 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k poznámke o správnom súdnom konaní sp. zn. 26S/19/ 2016 je nutné uviesť, že pod súdnym konaním, ktoré má na mysli znenie § 228 ods. 2 CSP, sa rozumie výlučne civilné sporové konanie o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože sa upravujú účinky výroku rozsudku vydaného v tomto konaní.

Pri spore o vlastníctvo takejto osoby je totiž orgán katastra viazaný hodnoverným a záväzným údajom o vlastníctve nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý je v zmysle § 71 ods. 2 súčasne aj podkladom pre spisovanie vkladových listín a rozhodovanie vo vkladovom konaní (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.

V. Záver

54. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že zamietnutie vkladu prvostupňovým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím žalovaného bolo uskutočnené lege artis na základe dodržania zákonom ustanovených procesných podmienok a na podklade správneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 55. Vyššie opísané závery kasačného súdu rozhodné pre posúdenie veci a týkajúce sa prieskumnej činnosti orgánu katastra vo vkladovom konaní možno subsumovať do nasledovných právnych viet: a) splnenie podmienok pre povolenie vkladu preskúmava orgán katastra ku dňu rozhodovania. Uvedené vyplýva z druhej vety § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Orgán katastra je preto v rámci vkladového konania oprávnený a povinný skúmať, či prevodca je v čase rozhodovania oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, b) orgán katastra nie je vo vkladovom konaní oprávnený preskúmavať zákonnosť skorších zápisov vlastníctva uskutočnených či už na základe rozhodnutia o povolení vkladu alebo vykonania záznamu. Dôvodom je skutočnosť, že (i) dané správne akty tvoria samostatný predmet konania a rozhodovania a tým aj predmet prípadného správneho súdneho prieskumu a (ii) že na podklade týchto správnych aktov bol v katastri nehnuteľnosti vyznačený vlastnícky (vecnoprávny) stav, ktorý má povahu hodnoverného a záväzného údaju katastra nehnuteľností v zmysle § 70 a § 71 katastrálneho zákona, ktorým je pri svojom konaní a rozhodovaní viazaný aj samotný orgán katastra. 56. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal. 58. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.