1Svk/7/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcov: 1. Ľ. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, XXX XX J. K. - Q., štátny občan SR, 2. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX/XX, XXX XX J. K., štátny občan SR, 3. D.. F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, XXX XX J. K. - Q., štátny občan SR, 4. M. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. Č..XX, XXX XX J. K. - Q., štátny občan SR, 5. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. R. XXX/XX, XXX XX J. K. - A., štátny občan SR, 6. F.. P. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XXA, XXX XX J. K., štátny občan SR, 7. J. L., nar. XX.X.XXXX, trvale B. O. R. XX/XX, XXX XX J. K. - A., štátny občan SR, všetci právne zastúpení: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ M. I., O. R. XXX/X A., 2/ P. A., Q. XXX, Q., 3/ F.. F. A.Á. F., L. R. XXX/XX A., 4/ Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad, Hlavná ulica 273/83 Kunerad IČO: 53140931, všetci právne zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO2-2021/036359 z 7.10.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/ až 7/ rade a kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1/ až 4/ rade proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/217/ 2021-249 z 23.8.2023, takto

1. Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru (ďalej len „žalovaný“ alebo „okresný úrad“) bola dňa 27.8.2021 doručená žiadosť o zaevidovanie Zmluvy o postúpení práva užívania Poľovného revíru Brezie Stránske, uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK z 24.2.1995 (ďalej len „poľovný revír“), v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad, so sídlom Hlavná 273/83, 013 13 Kunerad, IČO: 53140931 (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť bola podaná predsedom Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad. 2.

dňa 2.8.2021 (ďalej len „notárska zápisnica“), vrátane listiny prítomných na zhromaždení, - splnomocnenia/nájomné zmluvy na zvolanie a zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení a na jeho zvolanie, pozvánky na zhromaždenie.

5. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam z 7.10.2021, ktorý spísal žalovaný v súvislosti so zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru a v ktorom uviedol, že došlo k preskúmaniu správnosti zvolania zhromaždenia.

Zároveň boli preverované aj skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici. Konštatoval, že vymenovaní zvolávatelia majú v poľovnom revíri viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov. Vo vzťahu k zmluve o užívaní poľovného revíru skonštatoval, že ju dňa 22.8.2021 podpísali vlastníci poľovných pozemkov v zastúpení poverenými osobami, ktoré boli zvolené na zhromaždení dňa 2.8.2021. Za užívateľa poľovného revíru podpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru predseda Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad.

tiež vyplýva, že po doručení žiadosti boli žalovanému doručené viaceré námietky, ktorými vlastníci poľovných pozemkov spochybňovali priebeh zhromaždenia, a preto žalovaný požiadal o usmernenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Rozsah oprávnení a plných mocí bol preverovaný na základe predložených listín a údajov zo systémov KAPOR a ZBGIS, pričom bola preukázaná uznášaniaschopnosť zhromaždenia ako aj to, že za postúpenie užívania poľovného revíru hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri.

6. Žalobcovia sa včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) na Krajskom súde v Žiline, ako správnom súde, domáhali zrušenia opatrenia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobcovia v žalobe tvrdili, resp. namietali, že: - opatrenie žalovaného je nesprávne a nezákonné, pretože zhromaždenie konané v dňoch 2.8.2021 a 3.8.2021 vo Veľkom Rovnom, na ktorom mali byť prijaté uznesenia o postúpení užívania poľovného revíru, o náhrade za jeho užívanie, o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená, a najmä hlasovanie na tomto zhromaždení, neprebehli v súlade so zákonom, a preto pokiaľ žalovaný napriek tomu zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, konal v rozpore so zákonom o poľovníctve, - žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru, pretože sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho podielu

Keďže z obsahu administratívneho spisu nemožno preukázať opak, treba mať za to, že žalovaný neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované náležitosti. Žalovaný teda nedostatočne zistil skutkový stav veci, - žalovaný sa nevysporiadal ani s naplnením podmienok podľa § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru. Napriek tomu, že žalovaný bol vyslovene upozornený na nezákonnosť priebehu zhromaždenia, zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, čím vedome umožnil výkon práva poľovníctva v rozpore so zákonom a poškodil práva a oprávnené záujmy nielen žalobcov, ale aj iných vlastníkov poľovných pozemkov, - opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Žalovaný rezignoval na svoje povinnosti, hoci ich jednoznačne poznal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2017 z 27.11.2019, - notárska zápisnica neobsahuje znenie všetkých prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou,

vyhlášky sa mala prezentácia účastníkov konať od 8:30 do 9:30 a zhromaždenie sa malo začať o 13:00 hod. V rozpore s tým k otvoreniu zhromaždenia došlo až s 10-hodinovým meškaním a táto skutočnosť spôsobila, že zástupcovi troch pozemkových spoločenstiev advokátovi P.vi zanikla platnosť splnomocnení o 00:00 hod., teda po polnoci, a preto dňa 3.8.2021 už nemohol hlasovať, na čo aj opustil rokovanie zhromaždenia. Podľa žalobcov nemali ďalej hlasovať ani zástupcovia Lesov Slovenskej republiky, š.p. a Slovenského pozemkového fondu, pretože aj ich oprávnenie zaniklo, keďže bolo časovo obmedzené na deň 2.8.2021, - došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo, pričom zvolávatelia si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali do svojho kvóra na základe splnomocnení od jednotlivých podielnikov, - nedošlo k schváleniu konania výborov, ako štatutárnych orgánov príslušných pozemkových spoločenstiev (Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo; Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad, pozem. spol.

Kým podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci, resp. ich splnomocnení zástupcovia disponujúci 82,05 % výmery revíru, podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %. Prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia, ako tvrdia zvolávatelia číselným vyjadrením v notárskej zápisnici a sčítaním v listine prítomných, - splnomocnenia v nájomných zmluvách užívateľov poľnohospodárskej pôdy Agrožiar, s.r.o. a nájomcu J. V. nespĺňajú náležitosti ustanovení § 31 až § 33 Občianskeho zákonníka.

svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, čo činí jeho postup nielen nezákonným, ale hlavne nepreskúmateľným. Žalovaný len vyhotovil úradný záznam, kde bez uvedenia akýchkoľvek argumentov uviedol, že vec preskúmal a vyhodnotil a že zhromaždenie bolo zákonné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou.

Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 1.6.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci rozhodol

10. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že: - námietky žalobcov týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkovému stavu veci boli uvedené, len vo všeobecnej rovine, ako mal postupovať žalovaný, čo malo byť splnené pred zaevidovaním a v prípade, ak tak žalovaný neurobil, aké to malo vo všeobecnosti dôsledky. Žalobcovia však neuviedli konkrétnu argumentáciu, že tak žalovaný nepostupoval s poskytnutím dôkazov o tom, čo nevykonal, čo opomenul vykonať. Ak žalobcovia namietali, že práva niektorých vlastníkov poľovných pozemkov boli dotknuté, pretože v listine prítomných pripojenej k notárskej zápisnici boli pri mnohých vlastníkoch uvedení dvaja splnomocnenci, resp. že prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia, ako tvrdia zvolávatelia a podobne, takéto všeobecné námietky nebolo možné považovať za dostatočné. Žalobcovia okrem toho, že v žalobe takéto námietky nekonkretizovali, ani neuviedli, aký konkrétny vplyv mali mať na výsledok hlasovania, neuviedli ani to, ako tieto pochybenia mali byť vecne prepojené s opatrením žalovaného. Nepostačovala len všeobecná námietka, že ak sa žalovaný dopustil

vysoký stupeň všeobecnosti. Podstatné však bolo to, že ak by mal správny súd reflektovať na takéto tvrdenie v žalobe, musela by byť žalobná námietka dostatočne konkrétna a v žalobe by muselo byť tvrdenie o tom, v čom spočíva konštatovaná nezákonnosť priebehu zhromaždenia, - pokiaľ žalobcovia namietali, že opatrenie žalovaného nebolo možné preskúmať, pretože je neodôvodnené, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, či arbitrárnosť, správny súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/6/2021 z 19.12.2022 a sp. zn. 2Sžk/12/2019 z 30.6.2021, ako aj skutočnosť, že v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nevzťahuje, čo znamená, že zákon povinnosť odôvodnenia opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru neustanovuje, - ako dôvod pre zrušenie opatrenia žalovaného nemohla podľa správneho súdu obstáť ani

legitimáciu namietať porušenie práv tohto spoločenstva, - za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, že výbory jednotlivých pozemkových spoločenstiev, resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob svojho konania na zhromaždení, na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev, alebo takéto svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať.

zhromaždení. Takéto splnomocnenie má generálnu povahu, teda vzťahuje sa na akékoľvek úkony súvisiace so zákonom o poľovníctve, inak by obmedzenie muselo byť výslovne v dojednaní uvedené. Preto aj túto žalobnú námietku považoval správny súd za nedôvodnú, - irelevantná bola námietka, že opatrenie žalovaného bolo vydané v rozpore s usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5.10.2021, pretože

opatrenia žalovaného.

- žalovaný neskúmal, resp. nedostatočne skúmal, či je zmluva o užívaní poľovného revíru podpísaná oprávnenými subjektami, t. j. platne zvolenými splnomocnencami s platne zvoleným užívateľom. Opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, arbitrárne, pretože jednak nemá formu rozhodnutia alebo opatrenia a neobsahuje dostatočné odôvodnenie, - notárska zápisnica neobsahuje presné znenie prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou, nepreskúmateľnou a nevierohodnou, pretože nie je možné zistiť, akú vôľu účastníci zhromaždenia vlastne prejavili a ako rozhodli, a teda ako taká nie je spôsobilá byť podkladom

zmluvy žalovaným. Išlo napr. o pridelenie hlasov (i) za časť výmery spoločných nehnuteľností pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo, Poluvsie, jednotlivým podielnikom, ktorých zastupovali zvolávatelia, čo je v rozpore s príslušnými zákonmi, pretože spoločné nehnuteľnosti zastupuje výlučne pozemkové spoločenstvo, (ii) o pridelenie hlasov na základe nájomných zmlúv, ktoré trpia nedostatkom splnomocnenia v prípade spoločnosti Agrožiar, s.r.o. a J. V., - nepreskúmateľnou je listina prítomných, z ktorej jednak pri niektorých vlastníkoch nie je možné určiť zástupcu, keďže sú pri nich dvaja splnomocnenci, a ďalej zmätočnosť údajov o prítomnosti, keďže podľa listiny prítomných je 84,2120 %, avšak podľa notárskej zápisnice je 82,05 %, a takáto nemôže byť relevantným podkladom k zaevidovaniu zmluvy žalovaným, - na zhromaždení volený užívateľ nebol v čase rozhodovania zhromaždenia členom Slovenskej poľovníckej komory, zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú, a teda nebolo možné vykonať jej evidenciu.

Na základe uvedeného navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. 14. Ďalší účastníci konania podali kasačnú sťažnosť z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Po zistení, že sťažovatelia (žalobcovia aj ďalší účastníci konania) podali kasačné sťažnosti v lehote včas (§ 443 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu sťažnostných dôvodov a v rámci sformulovaných sťažnostných bodov jednotlivých kasačných sťažností, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami. A. Ku kasačnej sťažnosti žalobcov 17. Úvodom považuje kasačný súd podobne ako správny súd za potrebné načrtnúť teoretické východiská vo vzťahu k právnej úprave týkajúcej sa evidencie zmluvy o užívaní poľovného

Vlastník poľovného revíru alebo spoluvlastníci spoločného poľovného revíru si môžu právo poľovníctva ponechať alebo ho môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru zákonom určenej tretej osobe (§ 13 ods. 1 zákona o poľovníctve). V prípade postúpenia užívania poľovného revíru je prejavom súkromnoprávnej roviny zmluva o užívaní poľovného revíru, na ktorú nadväzuje verejnoprávny prvok v podobe jej zaevidovania. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru predstavuje opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a to s konštitutívnym účinkom, pretože výkon práva poľovníctva užívateľovi vzniká až momentom zaevidovania zmluvy (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 126 s. a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30.10.2024). Záver o konštitutívnom účinku zaevidovania zmluvy je pritom zásadným z civilno-procesného pohľadu, pretože určuje petit prípadnej civilnej žaloby v tom zmysle, že

20. Zákon o poľovníctve v § 16 ods. 1 a 2 vymedzuje predmet prieskumu v rámci evidenčného konania tak, že okresný úrad, preskúmava, či - právo poľovníctva bolo postúpené oprávnenej osobe podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (zákonodarca túto skutočnosť paradoxne ustanovil v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve ako pozitívnu a v § 16 ods. 2 aj ako negatívnu podmienku), - zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, - bola k žiadosti o evidenciu zmluvy doložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh

21. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je automatické, majúce formálno-technický charakter, ale je výsledkom vyhodnotenia prieskumu vykonaného okresným úradom vo vyššie uvedenom rozsahu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8.3.2017).

majú aj povahu súkromnoprávneho sporu a primárne by mali byť riešené civilným súdom v civilnom sporovom konaní. 23. Pokiaľ však takáto civilná žaloba nebola podaná, nemožno spravodlivo od okresného úradu požadovať, aby zmluvu o postúpení práva poľovníctva alebo zvolanie a priebeh zhromaždenia preskúmaval v rovnakom rozsahu ako civilný súd.

Okresný úrad však nemá normatívne ustanovenú možnosť v tomto smere vykonávať (plnohodnotné) dokazovanie, ktoré je signifikantne spojené so správnym konaním. Inak povedané, samotný zákonodarca tým, že evidenčné konanie výslovne vylúčil spod správneho konania, modifikoval aj v rámci neho uplatňovanú zásadu materiálnej pravdy tak, že okresným úradom vykonávaný prieskum sa má vzťahovať predovšetkým na vyhodnocovanie obsahu predložených listín.

26. Práve tieto osoby, ak by sa cítili byť na svojich právach dotknuté výsledkom zhromaždenia, by mali byť procesne aktívne (už) v rámci evidenčného konania a konkrétne namietať, tie skutočnosti, ktoré podľa nich spochybňujú zákonnosť zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/147/2024 z 30.9.2025), posudzoval by sporné skutočnosti vo svojej podstate prvýkrát až správny súd pri prieskume zákonnosti zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru. Takýto prenos merita veci do správneho súdneho prieskumu je však potrebné odmietnuť, pretože je v rozpore s princípom subsidiarity správneho súdnictva.

Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby žalobca, ak chce byť úspešný, vo svojej všeobecnej správnej žalobe konkretizoval nezameniteľným spôsobom skutkové a právne dôvody (žalobné body), v ktorých vidí nezákonnosť žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia, pretože ich vyhľadávanie správnym súdom zo všeobecných a abstraktných dôvodov by bolo narušením nestrannosti správneho súdu, resp. so správnym súdnictvom bezvýnimočnej spätej dispozičnej zásady.

31. Na základe uvedeného preto kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že námietky žalobcov uvedené v žalobe, ako i v kasačnej sťažnosti boli príliš všeobecné a abstraktné. Žalobcovia dostatočne nekonkretizovali skutočnosti, na podklade ktorých došli k záveru, že zmluva o užívaní poľovného revíru nebola v súdenej veci podpísaná zákonom požadovanou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, resp. že žalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav veci. Rozhodne nebolo úlohou správneho súdu a ani kasačného súdu uvedenú všeobecnosť nahrádzať vlastným vyhľadávaním a prepočtami, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola náležite schválená a uzatvorená.

následok porušenie práv účastníka konania“ (R 103/2011). 33. V uvedenom rozsahu pritom žalobcovia svoje žalobné a následne kasačné námietky nenaformulovali, a tak vôbec nebolo zrejmé, či by aj pri ich prípadnej opodstatnenosti došlo k spochybneniu na zhromaždení prijatého uznesenia o postúpení výkonu práva poľovníctva Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad. Toto uznesenie bolo pritom prijaté hlasmi 59,17 % vlastníkov poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, teda v súlade so znením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve požadovanou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Inak povedané, žalobcovia neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia v tom zmysle, že by reálne spochybnili platnosť uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Záver žalobcov vyjadrený v žalobe, podľa ktorého bolo opatrenie žalovaného vydané na podklade nedostatočne zisteného stavu, pretože z administratívneho spisu nemožno preukázať opak, tak bol nielen v rozpore s obsahom administratívneho spisu,

34. Kasačný súd sa zároveň nestotožnil ani s námietkou žalobcov týkajúcou sa nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a arbitrárnosti opatrenia žalovaného. Už len zo samotnej skutočnosti, že na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje správny poriadok, vyplýva, že evidenčný akt sa nevydáva vo forme rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku vrátane odôvodnenia.

Nakoniec aj z judikatúry kasačného súdu vyplýva, že opatrenie okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní práva poľovníctva nemusí obsahovať odôvodnenie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/12/2019 z 30.6.2021).

Zhodne so správnym súdom aj kasačný súd konštatuje, že žalobcovia neuviedli ani to, ako nimi všeobecne namietané pochybenia týkajúce sa notárskej zápisnice majú byť vecne prepojené so zákonnosťou preskúmavaného opatrenia žalovaného.

Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky, š.p. v súlade s ich povereniami je potrebné považovať za zákonné. Pokiaľ nemalo byť pritom umožnené po polnoci, z dôvodu uplynutia doby splnomocnenia, hlasovať na zhromaždení zástupcovi troch pozemkových spoločenstiev, tak táto skutočnosť jednak nebola v kasačnej sťažnosti namietaná, a tiež nemala dopad na uznášaniaschopnosť zhromaždenia a prijatie uznesenia o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri a zároveň sa jednalo o prípadný zásah do subjektívnych práv daných (žalobcami neoznačených) pozemkových spoločenstiev a nie žalobcov.

Na jednej strane možno síce súhlasiť so záverom, že rozhodovanie o postúpení výkonu práva poľovníctva v rámci pozemkového spoločenstva patrí výboru pozemkového spoločenstva a nie jednotlivým podielnikom (spoluvlastníkom), avšak treba zdôrazniť, že ochrany týchto subjektívnych práv by sa muselo domáhať dané pozemkové spoločenstvo a nie žalobcovia. Zároveň v uvedenom rozsahu nebolo sporné, že medzi pozemkovým spoločenstvom zastúpeným výborom a jeho jednotlivými členmi nedošlo k nejakému sporu, pretože pozemkové spoločenstvo aj podľa samotných žalobcov využilo svoje právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo.

39. Nedôvodná bola aj námietka žalobcov týkajúca sa údajnej nepreskúmateľnosti listiny prítomných z dôvodu dvoch splnomocnencov pri mnohých vlastníkoch a skutočnosti, že podľa nej bolo prítomných 84,2120 % vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, zatiaľ čo podľa zápisnice zo zhromaždenia ich bolo 82,05 %. Aj v tomto prípade poukaz na „mnohých vlastníkov“ urobil túto námietku nedostatočne konkrétnou a súčasne znenie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje udeliť plnomocenstvo aj viacerým splnomocnencom súčasne, pričom z notárskej zápisnice vyplýval postup, ako sa s touto skutočnosťou zhromaždenie vysporiadalo. Rovnako právne irelevantná je aj formálna nepresnosť medzi percentom zúčastnených v predmetných listinách, keďže obe percentuálne vyjadrenia dostatočne preukazujú splnenie podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia, pre ktorú sa vyžaduje prítomnosť najmenej nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov v poľovnom revíri (§ 5 ods. 4 zákona o poľovníctve).

Zákon ani neustanovuje, že sa skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve majú skúmať ku dňu podania žiadosti, resp. ani neupravuje spätné účinky zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru ku dňu podania žiadosti. Naopak vzhľadom na konštitutívny charakter zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorý je spojený so vznikom výkonu práva poľovníctva v danom poľovnom revíri, je preto rozhodné, aby všetky zákonom vyžadované podmienky boli splnené ku dňu vydania opatrenia o zaevidovaní.

43. Kasačný súd považuje úvodom za potrebné zdôrazniť odlišnosť rozhodovania o náhrade trov konania v správnom súdnom konaní od rozhodovania v civilnom sporovom konaní. Hoci v oboch konaniach sa aplikuje zásada úspechu, jej podoba v správnom súdnom konaní je asymetrická, čo je dané odlišným účelom konania. Táto asymetria spočíva v zúženom prístupe žalovaného a ďalších účastníkov konania, v prípade ich úspechu v konaní, k právu na náhradu trov konania.

súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“ 45. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva právo ďalšieho účastníka konania na náhradu len tých trov, ktoré mu vznikli pri plnení povinnosti uloženej mu správnym súdom. Účel takejto úpravy možno vidieť predovšetkým v tom, že „hlavný spor o zákonnosť“ sa v správnom súdnom konaní vedie medzi žalobcom a žalovaným orgánom verejnej správy. Plná aplikácia zásady úspechu aj na ďalších účastníkov konania by totiž mohla žalobcu vzhľadom na svoju prípadnú nákladnosť odradiť od domáhania sa ochrany v rámci správneho súdnictva.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 836 s.). Ďalší účastníci konania pritom podľa povahy veci môžu mať záujem tak na úspechu žalobcu, ako i žalovaného. Právo na náhradu im pritom v zmysle § 169 SSP vzniká voči tomu, kto z tejto dvojice nebol úspešný.

Kasačný súd nespochybňuje úspech ďalších účastníkov konania vo veci samej, a to i vzhľadom na ich právnu argumentáciu v konaní, avšak pripomína, že táto nebola ojedinelá, pretože aj žalovaný bol v konaní (tiež) aktívny, či už v podobe vyjadrenia k žalobe alebo účasti na pojednávaní. 48.

Pokiaľ ďalší účastníci konania namietali, že nepriznanie trov bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán a spravodlivého konania, kasačný súd poukazuje na to, že napadnutý výrok bol plne v súlade s § 167 SSP, ako i aplikačnou praxou správnych súdov.

Táto akceptovateľnosť je daná aj tým, že ďalší účastníci konania vo svojich podaniach nevymedzili žiadnu skutočnosť, ktorá by podľa ich názoru mala byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle druhej vety § 169 SSP, s ktorou by sa musel následne správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náležite argumentačne vysporiadať.

V. Záver

52. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru o nedôvodnosti tak kasačnej sťažnosti žalobcov, ako aj ďalších účastníkov konania. Kasačný súd preto kasačné sťažnosti všetkých sťažovateľov podľa § 461 SSP zamietol. 53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že: - žalobcom vo vzťahu k ich kasačnej sťažnosti v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu ich neúspechu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok IV.). Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania žalobcom (napriek zamietnutiu tejto kasačnej sťažnosti) v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok V.) z dôvodu hodného osobitného zreteľa, za ktorý kasačný súd posúdil okolnosti súdenej veci, a to jednak skutočnosť, že sa kasačná sťažnosť netýkala veci samej, teda posúdenia zákonnosti opatrenia žalovaného, ako i to, že sa žalobcovia ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania nevyjadrili, - žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal s odkazom na § 168 SSP, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup (výroky IV. a V.), - ďalším účastníkom konania vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcov priznal právo na náhradu trov kasačného konania (výrok III.) z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle druhej vety § 169 SSP, za ktorý kasačný súd vyhodnotil ich procesnú aktivitu v podobe podania vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti žalobcov za súčasnej pasivity žalovaného, ktorý sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadril. Zamietnutím kasačnej sťažnosti žalobcov dosiahli ďalší účastníci konania úspech vo veci samej, a to na úkor žalobcov. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti podanej samotnými ďalšími účastníkmi konania týmto právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok V.) z dôvodu ich neúspechu v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svk 35/2023 z 20.12.2023). 54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.