1Svk/8/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX X., adresa na doručovanie: M. R. Y. R., Q. R. č. XX, XXX XX Q. R., proti žalovanému (sťažovateľovi): Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaPO 4N 31165/2018, ČRZ: 173860/2018 zo dňa 14. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/4/2019-59 zo dňa 30. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Prešove sp. zn. 20Co/26/2017 zo dňa 26.04.2018. 2. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum, je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny uplatnenej žalobcom. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018 (ďalej aj „nariadenie vlády“), t. j. sumu 480,- eur, a preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je splnená. Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že splnením ďalších podmienok sa nezaoberal, a to z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného žalovaný nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi nepriznal.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Podľa krajského súdu spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v zmysle nariadenia vlády, keďže žalobca vo veci sp. zn. 8C/187/2011 bol povinný zaplatiť žalobcovi H.. R. M. istinu vo výške 275,11 eur a aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 275,11 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia len stroho skonštatoval, že hodnota sporu je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny uplatnenej žalobcom, a keďže hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády, t. j. sumu 480,- eur, podmienka hodnoty sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je splnená. Až v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom krajskému súdu dňa 03.04.2019, žalovaný poukázal na ustanovenie § 422 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktorý uvádza, že: „Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada“.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd zdôraznil, že je neprípustné, aby žalovaný dopĺňal chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe. Poukazujúc na čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je možné označiť ako spravodlivé a jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené.

10. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žalovaný preto opätovne posúdi nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení resp. posúdi nárok žalobcu aj v zmysle § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, vyhodnotí skutkové zistenia, ku ktorým dospel a nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že nie je pritom vylúčené, že správny orgán dospeje k rovnakému záveru, avšak tento záver je povinný náležitým spôsobom odôvodniť

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ nepovažoval za správny záver krajského súdu, vyslovený v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého má sťažovateľ posúdiť nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení. Sťažovateľ argumentoval tým, že ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci je koncipované taxatívnym spôsobom, a teda podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť

13. K výpočtu hodnoty sporu sťažovateľ uviedol, že pri aplikácii § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci použil pri výklade pojmu hodnota sporu analogiu iuris a pomohol si nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 867/2007 zo dňa 11.07.2007 (ďalej aj „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorom sa v bode 10 prvá veta uvádza: „Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady.“ Ďalej v článku II ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza: „Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.“

Následne sťažovateľ argumentoval tým, že cieľom bolo poukázať aj na to, že aj keby predmetný spor spĺňal podmienku hodnoty sporu v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci, v dovolacom konaní by došlo k odmietnutiu takéhoto podania kvôli nesplneniu podmienky prípustnosti ustanovenej CSP, pričom sťažovateľ by musel vec (nárok na poskytnutie právnej pomoci) vyhodnotiť ako zrejme bezúspešnú. Sťažovateľ tvrdil, že mal možnosť žalobcovi nárok nepriznať z dvoch dôvodov, pričom si zvolil dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, prečo by mal prihliadať na príslušenstvo pohľadávky a z akého ustanovenia táto jeho povinnosť vyplýva, keďže CSP (teda ani súdy) na to neprihliada. 15. Ďalšia kasačná námietka sťažovateľa smerovala proti usmerneniu krajského súdu v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcemu sa toho, že sťažovateľ má posúdiť nárok žalobcu aj v zmysle § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

16. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti so žiadateľom a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi, pričom obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

predložený.

22. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“ 23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

25. Namietajúc nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rozporoval najmä nasledovné závery krajského súdu: a. nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v otázke určenia hodnoty sporu, najmä že sa žalovaný nevysporiadal s otázkou, či sa do hodnoty sporu má započítať len istina alebo aj istina

pomoci. Ad. a) K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v otázke určenia hodnoty sporu 26. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pokiaľ ide o naplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci (hodnota sporu) žalobcom, a preto túto kasačnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je možné označiť ako jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy.

sťažovateľa nedošlo. V preskúmavanom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie skutkových zistení, ku ktorým sťažovateľ dospel, a riadne odôvodnenie, v ktorom sťažovateľ zrozumiteľne a náležitým spôsobom vysvetlí dôvody, pre ktoré žiadateľovi neprislúcha nárok na poskytnutie právnej pomoci titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

stručným odôvodnením, že hodnota sporu je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny, a teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády t. j. sumu 480,- eur. 28. Námietku sťažovateľa uplatnenú v kasačnej sťažnosti, že odkaz na § 422 CSP prezentovaný vo vyjadrení k správnej žalobe mal slúžiť iba na podporu myšlienkového prúdu pri vyhodnocovaní splnenia podmienky hodnoty sporu v tomto konkrétnom prípade žalobcu, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe nie je prípustné. „Podpora myšlienkového prúdu“ predstavuje správnu úvahu a v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku má byť súčasťou odôvodnenia (preskúmavaného) rozhodnutia správneho orgánu. 29. Úlohou sťažovateľa v ďalšom konaní preto bude opätovne sa zaoberať splnením podmienky hodnoty sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, a svoje rozhodnutie vo vyššie uvedenej otázke, či sa táto hodnota sporu má určiť len ako istina alebo ako istina s príslušenstvom, náležite a riadne odôvodniť tak, aby napĺňalo atribúty

Rovnako prihliadne na relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. V tomto smere nebude postačovať len poukaz na analógiu práva, konkrétne na znenie § 422 CSP a nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou, ktorý sťažovateľ uvádzal na podporu svojej argumentácie v konaní pred krajským a kasačným súdom, keďže zmysel a účel týchto právnych noriem, resp. predpisov je značne odlišný od zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci.

právnej pomoci 31. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká v zmysle § 6 citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

33. Kasačný súd sa prikláňa k názoru sťažovateľa, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich.

Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Tento záver je plne súladný i s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad i sťažovateľom poukazovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021).

pomoc 35. Rovnako za dôvodnú vyhodnocuje kasačný súd i námietku sťažovateľa smerujúcu voči pokynu krajského súdu, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť posúdiť nárok žalobcu aj v zmysle § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že pokiaľ nie je splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tak skúmanie podľa §6a tohto zákona neprichádza do úvahy. Naplnenie podmienky podľa § 6a sa skúma len v spojitosti s podmienkou podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť. Napriek tomu, že parciálne kasačné námietky smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku posúdil kasačný súd ako dôvodné, v súlade so zásadami procesnej ekonómie a procesnej logiky nepovažuje za vhodné ani účelné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, ale kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietnuť. V ďalšom konaní bude sťažovateľ viazaný právnym názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku korigovaným právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v tomto rozsudku. 37. Pokiaľ ide o poukaz sťažovateľa, že v danom prípade si mohol vybrať, či nárok na poskytovanie právnej pomoci neprizná žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu alebo minimálnej hodnoty sporu, a preskúmavané rozhodnutie založil na nesplnení podmienky hodnoty sporu, kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi nič nebráni ani tomu, aby v ďalšom konaní svoje rozhodnutie založil na nesplnení podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ak budú pre tento postup naplnené zákonné predpoklady. Svoje rozhodnutie však bude sťažovateľ v takom prípade povinný i náležite a riadne odôvodniť. Vo všeobecnosti plazí, že centrum si môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie zrejmých prípadoch, pričom musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/10/2021 zo dňa 17.02.2023). 38. Nakoľko na nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci postačuje nesplnenie čo i len jednej podmienky (ako kasačný súd uviedol vyššie), ak sťažovateľ v ďalšom konaní založí a odôvodní svoje rozhodnutie zrejmou bezúspešnosťou sporu (v smere naznačenom v bode 37 vyššie), nemusí sa v odôvodnení tohto rozhodnutia už vysporiadať s tým, že nárok žalobcu na poskytovanie právnej pomoci nepriznáva titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu, a teda ani právnou otázkou vyčíslenia hodnoty sporu ako istiny alebo ako istiny a príslušenstva (v smere naznačenom v bode 29 a nasl. vyššie). 39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči (v kasačnom konaní neúspešnému) sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania s tým, že o výške náhrady trov kasačného konania bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.