1Svk/8/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

II. Konanie na správnom súde

5. Žalobkyňa včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici opatrenie žalovaného, domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/ 77/2022-88 z 14.2.2023, právoplatným dňa 17.4.2023, bol žalobe priznaný odkladný účinok. 6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 1.6.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. BB-76S/77/2022-241 z 9.8.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že žalobkyňa mala primárne žalovať list z 18.8.2022, predstavujúci opatrenie žalovaného o vybavení jej námietok, pretože ním mohla byť dotknutá na svojich subjektívnych právach. Spochybňovanie vybavenia námietok bolo preto vo vzťahu k žalobou napadnutému opatreniu žalovaného neopodstatnené. Nedôvodná bola aj námietka týkajúca sa povinného uvedenia dňa schválenia vo výroku opatrenia žalovaného, pretože takáto požiadavka nie je normatívne daná. Rovnako ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku nedoručenia schváleného registra pôvodného stavu Združeniu účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území J. (ďalej len „združenie účastníkov“) podľa § 10 ods. 10 zákona č. 330/1991 Zb., keďže uvedeným nemohla byť žalobkyni spôsobená žiadna ujma na subjektívnych právach. Na ďalšie pripomienky žalobkyne prednesené po podaní žaloby správny súd s odkazom na § 181 ods. 1 a § 183 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) neprihliadol.

8. Žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) podala proti rozsudku správneho súdu č. k. BB-76S/ 77/2022-241 z 9.8.2023 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, pretože došlo k zásahu do jej práva na spravodlivé súdne konanie, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľka uplatnené dôvody kasačnej sťažnosti bližšie rozviedla.

dotknuté, c) v liste z 18.8.2022 je síce najprv uvedené, že námietky sťažovateľky sú neopodstatnené, pretože nespĺňajú náležitosti podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., avšak záverom žalovaný skonštatoval, že sťažovateľka na podaných námietkach stále trvá. Sťažovateľka preto považovala daný list len za neformálnu odpoveď, ktorou neboli jej práva žiadnym spôsobom dotknuté a naďalej očakávala, že o jej námietkach bude rozhodnuté, d) v liste z 18.8.2022 nebolo zo strany žalovaného obsiahnuté žiadne poučenie o tom, že ide o „konečné stanovisko“ žalovaného, resp. o rozhodnutie o námietkach a taktiež sa v ňom nenachádzalo ani žiadne poučenie o tom, že by sa sťažovateľka mohla voči tomuto listu domáhať ochrany svojich práv na súde, e) žalovaný bol povinný v správnom konaní konať tak, aby boli jeho úkony jednoznačné, pričom bol povinný dávať účastníkom konania poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu.

konania. Keďže tak žalovaný neurobil a ani konanie nezastavil, do dnešného dňa o námietkach sťažovateľky nerozhodol. Nejasnosť listu z 18.8.2022 preto nemožno vykladať na ujmu sťažovateľky, f) keďže listom z 18.8.2022 nebolo o námietkach sťažovateľky rozhodnuté, bolo opatrenie žalovaného vydané v rozpore s § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého možno register pôvodného stavu schváliť až po rozhodnutí o námietkach, g) správny súd nesprávne vyhodnotil žalobou namietané skutočnosti aj čo sa týka ich rozsahu, keď nesprávne v napadnutom rozsudku skonštatoval, že sťažovateľka namietala výlučne vybavenie jej námietok, hoci táto namietala aj nedostačujúce zistenie skutkového stavu, t. j. nesprávne určenie druhov pozemkov v registri pôvodného stavu. V tomto smere sťažovateľka ďalej bližšie argumentovala a namietala aj to, že správny súd sa s jej vyjadrením predneseným v tejto súvislosti na pojednávaní náležite nezaoberal, h) správny súd uviedol, že z registra pôvodného stavu je zrejmý deň, ku ktorému bol tento, resp. údaje v ňom schválené.

Správny súd preto vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že doručenia schváleného registra pôvodného stavu sa nemôžu domáhať jednotliví účastníci združenia účastníkov, resp. jednotliví vlastníci, ktorých združenie účastníkov de facto len zastupuje. Podľa sťažovateľky bez doloženia schváleného registra pôvodného stavu účastníci nemajú vedomosť, čo žalovaný schválil.

práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia).

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobkyne ako sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý

rozsudok

správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 14. Z hľadiska vymedzených dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi spojených sťažnostných bodov kasačný súd vzhľadom na ich logickú nadväznosť primárne posúdil (A) správnosť právneho posúdenia veci správnym súdom a v nadväznosti na to skutočnosť, či (B) správny súd dostatočne svoje právne závery odôvodnil v rozsahu nevyhnutnom pre naplnenie požiadavky spravodlivého súdneho procesu a následne, či (C) právne závery správneho súdu nepredstavovali odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu. A. K vecnej správnosti napadnutého rozsudku 15. Predmetom preskúmania v súdenej veci bolo opatrenie žalovaného, ktorým bol podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. schválený register pôvodného stavu. Dané opatrenie bolo vydané v rámci nariadených pozemkových úprav v katastrálnom území J.. 16. Pozemkové úpravy normatívne upravené zákonom č. 330/1991 Zb. predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k pozemkom na podklade konštitutívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým dochádza k zániku pôvodných pozemkov a právnych vzťahov k nim a vzniku vlastníctva a súvisiacich vecných práv k novým pozemkom (viď FEČÍK, Marián. § 132 [Spôsoby nadobúdania vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 955, marg. č. 11.) Hlavným účelom pozemkových úprav je zníženie rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a prostredníctvom toho zabezpečenie možnosti efektívnejšieho užívania pozemkov, pričom nesporným následkom pozemkových úprav je aj zvýšenie právnej istoty vlastníkov nových pozemkov z dôvodu originárneho nadobudnutia ich vlastníctva, ako i vytvorenia nového mapového operátu výlučne z pozemkov parciel registra „C“. 17. Pozemkové úpravy majú povahu administratívneho konania, na ktoré sa subsidiárne čiastočne vzťahuje správny poriadok (§ 30 zákona č. 330/1991 Zb.). Zjednodušene povedané pozemkové úpravy pozostávajú vo všeobecnosti z troch základných etáp, a to (i) prípravného konania, (ii) vypracovania projektu pozemkových úprav a (iii) vykonania projektu pozemkových úprav, pričom v jednotlivých etapách možno identifikovať viaceré (pod)etapy. Spoločným menovateľom pre dané etapy a (pod)etapy je skutočnosť, že (právoplatné) ukončenie jednej, je predpokladom pre nastúpenie nasledujúcej etapy, resp. (pod)etapy.

zverejnenia alebo doručenia. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je vlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu odporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k pozemku sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku, okrem kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného stavu sa doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty pozemku alebo údajov z registra porastov, rozhodne o nich okresný úrad. Po rozhodnutí o námietkach okresný úrad register pôvodného stavu schváli. Na schválenie sa nevzťahuje správny poriadok. 18) Schválenie registra pôvodného stavu sa oznamuje verejnou vyhláškou.

20. Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami a (pod)etapami pozemkových úprav má vo vzťahu k správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v určitej etape, resp. (pod)etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape alebo (pod)etape pozemkových úprav (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/5/2019 z 27.10.2021 publikovaný ZNSS č. 10/2022).

Samotné schválenie registra pôvodného stavu je pritom normatívne koncipované ako deklaratórny správny akt, ktorým sa sumarizuje stav zverejneného registra pôvodného stavu s rozhodnutiami, ktorými bolo vyhovené námietkam proti nemu, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa na schválenie registra pôvodného stavu neaplikuje správny poriadok (šiesta veta § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.), čo znamená, že schválený register pôvodného stavu má formálne povahu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré sa oznamuje účastníkom pozemkových úprav verejnou vyhláškou podľa siedmej vety § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. 22.

23. Zo strany správneho súdu malo byť preto „len“ skúmané, či o námietkach sťažovateľky bolo rozhodnuté. 24. Práve táto otázka zostala medzi sťažovateľkou na jednej strane a žalovaným a správnym súdom na strane druhej sporná. Zatiaľ čo sťažovateľka sa domáhala formalizovaného rozhodnutia o jej námietkach podľa správneho poriadku, podľa žalovaného došlo k vybaveniu námietok sťažovateľky po predchádzajúcom prejednaní (viď zápisnice z prerokovania námietok z 25.7.2022 a 15.8.2022) listom z 18.8.2022. Z opatrenia žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný o námietkach sťažovateľky formálne nerozhodoval, ale vybavil ich neformálne listom z 18.8.2022, pretože tieto nespĺňali náležitosti podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., keďže sa netýkali sporu o vlastníctvo ani určenia hodnoty pozemku a porastov na nich.

26. Kasačný súd zhodne so správnym súdom preto dospel k záveru, že list z 18.8.2022 predstavuje po formálnej stránke opatrenie orgánu verejnej správy, tak ako je toto legislatívne vymedzené v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Z listu z 18.8.2022 jednoznačne vyplýva, že ho vydal žalovaný v rámci pozemkových úprav a že ním vybavil námietky sťažovateľky podané proti údajom registra pôvodného stavu. Takéto vybavenie námietok jednoznačne malo priamy dopad na práva sťažovateľky, pretože jej námietkam nebolo vyhovené.

28. List z 18.8.2022 zároveň nepredstavoval vo vzťahu k žalobou napadnutému opatreniu žalovaného tzv. „skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy“ v zmysle § 27 ods. 1 SSP, pretože ako opatrenie orgánu verejnej správy bol spôsobilým predmetom správneho súdneho

29. Podľa názoru kasačného súdu bolo preto vo vzťahu k zákonnosti opatrenia žalovaného podstatné, že o námietkach bolo rozhodnuté, pričom pod rozhodnutím o námietkach je potrebné rozumieť aj ich vybavenie listom z 18.8.2022, v ktorom žalovaný vyhodnotil včasnosť ich podania, podanie zo strany oprávnenej osoby a opodstatnenosť vo vzťahu k ich

vedieť, že vybavenie jej námietok listom z 15.8.2022 bolo konečné. 31. Kasačný súd sa preto nestotožnil so sťažnostnými bodmi, v ktorých sťažovateľka vo svojej podstate namietala nezákonnosť vybavenia jej námietok proti údajom registra pôvodného stavu listom z 18.8.2022. Vybavenia námietok sa pritom vo svojej podstate týkali sťažnostné body uvedené v bode 10. písm. a) až g) odôvodnenia tohto rozsudku.

32. Pokiaľ sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom vo vzťahu k neuvedeniu dňa, ku ktorému boli údaje registra pôvodného stavu schválené, tak ani s týmto sťažnostným bodom [bod 10. písm. h) odôvodnenia tohto rozsudku] sa kasačný súd nestotožnil.

Určenie dňa však môže vyplynúť aj z iných skutočností. Primárne je to deň vydania schváleného registra pôvodného stavu. Ak však voči údajom registra pôvodného stavu neboli podané žiadne námietky alebo týmto nebolo vyhovené, môže vo svojej podstate deň schválenia splývať s dňom zverejnenia registra pôvodného stavu. Vzhľadom na deklaratívny charakter opatrenia, ktorým sa schvaľuje register pôvodného stavu, však formálne neuvedenie konkrétneho dňa schválenia nemá materiálny dopad vo vzťahu k zákonnosti. Tento záver má jednoznačnú oporu v (prvej) vete za bodkočiarkou § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktorá upravuje režim aktualizácie schváleného registra pôvodného stavu na základe nasledovných zmien právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, pričom podkladom budú aktuálne údaje z katastra nehnuteľností.

zásahu do subjektívneho práva žalobkyne preto v žiadnom prípade nemohlo mať prípadné nedoručenie schváleného registra pôvodného stavu združeniu účastníkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa je členkou tohto združenia. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že bez doručenia schváleného registra pôvodného stavu združeniu účastníkov, títo nevedeli, čo vlastne žalovaný schválil, tak sťažovateľke nič nebránilo nahliadnuť do administratívneho spisu, resp. dokumentácie pozemkových úprav na okresnom úrade. Spájanie vlastných subjektívnych práv sťažovateľky so združením účastníkov preto nebolo namieste, keďže združenie účastníkov v rámci pozemkových úprav v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. ani nemusí vzniknúť.

35. Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa názoru kasačného súdu sa však správny súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a pre posúdenie veci rozhodnými právnymi a skutkovými skutočnosťami. Napadnutý rozsudok nemožno preto v žiadnom prípade považovať za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, neznamená, že správny súd konal arbitrárne. Žiaden z účastníkov súdneho konania totiž nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31.8.2004).

37. Odklon od ustálenej praxe kasačného súdu sťažovateľka spojila s viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žiadne z namietaných súdnych rozhodnutí sa však priamo netýkalo rozhodných právnych otázok v súdenej veci, a to či už z pohľadu vecného alebo procesného. Právne závery obsiahnuté v týchto súdnych rozhodnutiach boli spojené s iným skutkovým stavom, inou procesnou úpravou a netýkali sa ani pozemkových úprav.

39. Kasačný súd preto nezistil, že by sa správny súd v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu, a teda ani naplnenie tohto dôvodu kasačnej sťažnosti.

40. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 41. Relevantné závery kasačného súdu možno zhrnúť do nasledujúcej právnej vety: - pozemkové úpravy upravené zákonom č. 330/1991 Zb. majú povahu administratívneho konania pozostávajúceho z viacerých etáp a (pod)etáp, pričom (právoplatné) ukončenie jednej etapy (pod)etapy je predpokladom pre nastúpenie nasledujúcej, - rozlišovanie medzi jednotlivými etapami a (pod)etapami pozemkových úprav má vo vzťahu k správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v určitej etape, resp. (pod)etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape alebo (pod)etape pozemkových úprav. Pri schvaľovaní registra pôvodného stavu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. nie je orgán pozemkových úprav preto oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o námietkach účastníkov pozemkových úprav proti údajom z registra pôvodného stavu, resp. vybavenia týchto námietok, - schválený register pôvodného stavu predstavuje deklaratórne opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 42. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebolo kasačným súdom vyhovené, resp. procesne bol tento zamietnutý z dôvodu, že sťažovateľka jeho odôvodnenie spojila s argumentáciou týkajúcou sa predovšetkým nezákonnosti vybavenia jej námietok proti údajom registra pôvodného stavu listom z 18.8.2022, pričom tieto námietky boli vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti opatrenia žalovaného právne bez významu. Samotná skutočnosť, že sa opatrenie žalovaného mohlo stať podkladom pre pokračovanie v procese pozemkových úprav, bola pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nedostatočná. V prípade jej akceptácie by totiž vznikol dôvod na priznanie odkladného účinku pri preskúmavaní zákonnosti vo svojej podstate každého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vydaného v procese pozemkových úprav. S každým takýmto rozhodnutím, resp. opatrením je totiž spojená nasledujúca etapa alebo (pod)etapa pozemkových úprav alebo v závere zápis do katastra nehnuteľností. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, a to: