1Svk/9/2021

1. Mesto Nitra dňa 18.2.2019 vydalo rozhodnutie č. 13660/2018-009-Re (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že umiestnenie reklamnej stavby, a to 1 ks reklamnej stavby typu „billboard“ je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra. Uviedlo, že predmetná reklamná stavba je umiestnená v Centrálnej mestskej zóne v Nitre, kde je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie podaním zo dňa 28.3.2019.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu navrhujúc jeho zrušenie ako i zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci mestu Nitra na ďalšie konanie.

Samotná existencia územného plánu s nezákonným obsahom regulujúcim v rozpore s ústavnými garanciami umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je zásahom do ďalších ústavou garantovaných práv účastníkov konania. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v žiadnom zákone. Územným plánom sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určiť zásady a regulatívy. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb však nemôže byť obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území.

Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s § 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť využívajú mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných

Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide teda o účelové obchádzanie zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Stavebnému povoleniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať v stavebnom konaní je stavebný úrad, a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie), a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu „billboard“ je neprípustná v nejakom území, je zvláštnym mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení

6. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/24/2020-131 z 24.2.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok najmä tým, že: - stavebník môže pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o dočasnom povolení reklamnej stavby požiadať o predĺženie doby jej trvania v zmysle § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v danom prípade v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ z 22.5.2003 a zmenami a doplnkami územného plánu mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č.

V danom území je neprípustné umiestňovanie billboardov. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom

- pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor Územného plánu mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami, krajský súd skonštatoval, že v danom správnom súdnom konaní nie je oprávnený túto skutočnosť preskúmavať, - k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán inicioval obchodných partnerov žalobcu na účel vypovedania nájomných zmlúv so žalobcom, krajský súd skonštatoval, že listy adresované obchodným partnerom žalobcu, ktoré žalobca ako prílohy k žalobe súdu predložil, sa netýkajú tohto konania, a ani ďalšieho účastníka administratívneho konania - prenajímateľa pozemku, na ktorom je reklamná stavba postavená (Stapring, a.s.), a preto sa touto námietkou nebol dôvod zaoberať. Vo vzťahu k súvisiacej námietke o rozhodovaní predpojatých zamestnancov prvostupňového orgánu krajský súd poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní z 20.9.2017 nenamietal túto skutočnosť vo vzťahu k administratívnemu konaniu č. 13660/2018, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl najmä vo vzťahu k záverom krajského súdu, podľa ktorých ustanovenia § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona umožňujú mestu upraviť v územnom pláne plošný zákaz umiestňovania konkrétnych, rozmerovo určených typov reklamných stavieb na určitých územiach.

Zo systematického hľadiska potom nedáva zmysel regulácia určitého typu reklamných stavieb územným plánom. Pre niektoré typy reklamných stavieb sa pritom nevyžaduje ani stavebné povolenie [§ 56 ods. 1 písm. j) a § 55 ods. 2 písm. h) stavebného zákona] a pre väčšinu ani kolaudačné rozhodnutie (§ 76 ods. 4 stavebného zákona). Podľa názoru sťažovateľa výklad krajského súdu bol nesprávny aj z pohľadu hierarchie právnych noriem a garancii základných ľudských práv v ústave a medzinárodných dokumentoch. Sťažovateľ v rámci ústavnej roviny predmetnej problematiky poukázal na to, že plošný zákaz umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb obsiahnutý v Územnom pláne mesta Nitra je rozporný s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Konkrétne namietal porušenie svojho práva na podnikanie (čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy).

11. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces spojil sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov s argumentáciou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku ako i doplňujúceho rozsudku. Sťažovateľ tiež namietal, že s námietkou predpojatosti a nedostatku právomoci sa správny súd vysporiadal nesprávne, čiastočne a nepreskúmateľne, pričom tento postup nekorešponduje so žalobným dôvodom a dôkazmi. Sťažovateľ uviedol, že je na mieste skúmať inštitucionálny základ predpojatosti a právomoci konania zamestnancov mesta zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom dôvody predpojatosti majú pôvod v organizácii práce. V danom prípade totiž pri zamestnancoch konajúcich za mesto ako stavebný úrad nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra.

2013. 13. Žalovaný a ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Úvodom kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom. 16. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 17. Kasačný súd sa v súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa v rozsahu kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom zaoberal v sťažnostných bodoch nastolenými otázkami, (I) či stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej môže zohľadňovať verejný záujem uvedený v územnom pláne; (II) či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov a (III) otázkou posúdenia dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľa o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti Územného plánu mesta Nitra. 18. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké sťažovateľom namietané právne otázky v obdobných veciach už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, pričom kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti sťažovateľa. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk 9/2021 z 16.12.2021, s ktorým sa konajúci kasačný senát stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza. „IV.A

IV. B

Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce 46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...] 56. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ.

57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť v stavebnom konaní (bod 43). [...]

Odôvodnenie

napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov 65. [...] Kasačný súd sa stotožňuje s náhľadom správneho súdu v tom, že povinnosť všeobecného súdu podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy vzniká len vtedy, ak sa súd domnieva (dospel k názoru), že dotknuté právne predpisy sú vo vzájomnom rozpore (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/2020 zo dňa 9. decembra 2020, bod 22 a iné). Na druhej strane však zdôrazňuje, že „ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky..., má všeobecný súd v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru... rozumieť úplne voľnú úvahu súdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). [...] 69. [...] Pokiaľ sťažovateľka argumentovala porušením jej práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy, kasačný súd zastáva názor, že nastavovanie limitov a usmernení pre umiestňovanie reklamných stavieb v regulatívoch Územného plánu mesta Nitra nedosahuje intenzitu potrebnú pre jeho vnímanie ako núteného obmedzenia vlastníckeho práva (teda de facto vyvlastnenie). Ide tu o nastavenie podmienok výkonu vlastníckeho práva k pozemkom s ohľadom na limity vychádzajúce zo všeobecných záujmov vyplývajúcich z funkcií určitého územia v obci, ktoré sú chránené zákonom a obec má na nich zákonné splnomocnenie. Kasačný súd preto zastáva názor, že regulatívy obsiahnuté v Územnom pláne mesta Nitra sú úpravou spadajúcou pod čl. 20 ods. 3 Ústavy (porovnaj MOLEK, P.: Základní práva. Svazek druhý - Svoboda. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). Sťažovateľka v zásade nepredložila žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú v Územnom pláne mesta Nitra za primeranú. 70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľky, že predchádzajúce povolenie reklamných stavieb jej založilo legitímne očakávanie na ich ďalšie nerušené užívanie bez časového obmedzenia. V tomto smere kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že reklamné stavby boli v tomto prípade povolené len na určitý čas (bod 1). Sťažovateľka preto nemohla nadobudnúť legitímne očakávanie, že bude môcť reklamné stavby bez ďalšieho uskutočňovať a užívať aj po skončení platnosti predmetných povolení, resp. že jej bude doba trvania reklamnej stavby bez ďalšieho predĺžená (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 As 276/2019-48 zo dňa 30. júla 2020, bod 28).“

nevzniesol. Uvedené jednoznačne vyplýva z bodu 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, takže neobstojí námietka sťažovateľa, že sa krajský súd danej otázke riadne nevenoval. Zároveň samotná skutočnosť, že na príprave vydania prvostupňového rozhodnutia mohli participovať zamestnanci mesta Nitra zaradení na Útvare hlavného architekta nemá za následok absenciu právomoci prvostupňového orgánu vo veci konať a rozhodnúť.

predloženie odvolania odvolaciemu orgánu zo dňa 19. júna 2020, prípadne zo dňa 9. ?júla?2018, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv a pod.). 71. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu obsadeniu stavebného úradu založenom na tom tvrdení, že rozhodla neoprávnená osoba zabezpečujúca činnosť Útvaru hlavného?architekta a nie stavebného úradu, Najvyšší správny súd uvádza, že primátor mesta Nitra v súlade s § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. vydal Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre predstavujúci základnú organizačnú normu mestského úradu (článok?1) a upravujúci okrem iného aj organizačnú štruktúru (článok 1 ods. 3 písm. f/). Podľa?článku 7 ods. 3 sa pod „útvarom“ rozumie organizačná jednotka úradu, ktorá patrí do?priamej riadiacej pôsobnosti primátora mesta. Útvar je funkčne zameraný na súhrn činností patriacich odborne do jedného celku, pričom útvar môže byť tvorený z referátov. Podľa?článku 7 odsek 8 písm. e) v spojení s článkom 22 Útvar hlavného architekta vnútorne pozostáva z referátu urbanizmu a architektúry,

J.. J. B. (referent?urbanizmu a architektúry) a L.. T. D. (referent pre reklamné stavby) sú zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra, ktorí sú organizačne začlenený na?Útvare?hlavného architekta - Referát urbanizmu a architektúry.“ 20.

priestupku spáchaného na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a rozhodnutie vedené pod sp. zn. 1Sžo/23/2010 nie je dohľadateľné. Naopak ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu v danom prípade predstavujú v závislosti od konkrétneho sťažnostného bodu najmä rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Svk 9/2021 z 16.12.2021, sp.zn. 3Svk/24/2021 z 23.2.2022, sp.zn. 6Svk/28/2022 z 27.4.2023, sp.zn. 7Svk/ 18/2021 z 29.3.2023, sp.zn. 8Sžk 22/2021 z 25.8.2022, sp.zn. 10Sžk/30/2021 z 28.2.2023, s ktorými korešponduje aj odôvodnenie tohto rozhodnutia.

V. Záver

22. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nezistil, že kasačná sťažnosť žalobcu ako sťažovateľa je dôvodná, resp. obsahuje právne relevantné sťažnostné body, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 23. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. septembra 2023