← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 5. 2025

1Svk/9/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-13S/21/2023
IČS
3023200080
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Obce Hradište, so sídlom Hradište 278, 958 54 Hradište, IČO: 00310468, právne zastúpenej JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42175381, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31780270, právne zastúpeným Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenské kameňolomy o. z. Hradište s.r.o., so sídlom Východná 2338/21, 911 08 Trenčín, IČO: 50266799, 2/ U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 3/ Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište 211, 958 54 Hradište, IČO: 34008870, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14. februára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/21/2023-57 zo dňa 13. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Obvodný banský úrad v Prievidzi, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) povolil organizácii: EXPLOIT, s.r.o., Športová 32, Prievidza, IČO: 45677476, banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore /DP/ Hradište, okres Partizánske, kraj Trenčiansky, určenom rozhodnutím bývalého Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 5626/70-RD z 13.09.1971 organizácii JRD Hradište so sídlom v Hradišti, bývalý okres Topoľčany (teraz Partizánske) na dobývanie ložiska dolomitických pieskov a zmenený rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 11219/77-Pv zo 04.05.1975 a to organizácii JRD Skačany, na ploche pozemku registra „C“ parcelné číslo 3084 o výmere 2,67 ha, v katastrálnom území Z., podľa k žiadosti priloženého „Plán otvárky, prípravy a dobývania, lom

Dedová dobývací priestor Hradište, z októbra 2015 (ďalej len „Plán OPD“), do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob ložiska, nachádzajúcich na tomto pozemku, v DP Hradište, v severnej časti lomu Dedová. Plán OPD sa stáva nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia na predmetnej časti uvedeného pozemku pre EXPLOIT záväzným.

Námietky žalobcu považoval za nedôvodné a zamietol ich. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 zamietol a prvostupňové rozhodnutie v časti zmenil stotožniac sa s právnym a skutkovým posúdením veci. Odvolacie rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté protestom prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 12.08.2016, ktorému vyhovelo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 28789/ 2016-4110-545566 zo dňa 07.10.2016 a protestom napadnuté rozhodnutie zrušilo.

Rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva minister hospodárstva rozhodnutím č. 46/ 2016 zo dňa 12.12.2016 zamietol a rozhodnutie ministerstva potvrdil. Na základe správnej žaloby spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/32/ 2017-67 zo dňa 25.09.2019 zrušené vyššie uvedené rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a vec bola vrátená ministerstvu na ďalšie konanie.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020 opätovne vyhovelo protestu prokurátora zo dňa 12.08.2016 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.05.2016 zrušilo s tým, že rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva minister rozhodnutím č. 14515/2020-2061 zo dňa 30.04.2020 zamietol a napadnuté rozhodnutie

potvrdil. 3. Po zrušení rozhodnutia žalovaného na základe protestu prokurátora vydal žalovaný dňa 14.02.2027 nové rozhodnutie č. 114-330/2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že výrokovú časť doplnil slovami: „Organizácia EXPLOITOBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007.“

II. Konanie na krajskom súde

4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj S.s.p.) žalobu zamietol. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 5. V odôvodnení uviedol, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho rozhodnutí (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023) (§ 469 S.s.p.), opätovne vec posúdil a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné.

6. Pokiaľ ide o námietku obchádzania zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj „zákon č. 24/2006 Z. z.), správny súd viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu uzatvoril, že tento zákon nebol porušený ani obídený, ak nebol v predmetnej veci vykonaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže banská činnosť bola povolená len na ploche 2,671 ha na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú.

Z., čo z hľadiska plošného záberu ani z hľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Toto posudzovanie by bolo potrebné vykonať až v novom správnom konaní, v ktorom by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie banskej činnosti na ďalších pozemkoch, ktorých rozloha by spolu s rozlohou pozemku už povolenej banskej činnosti presiahla 5 ha ešte počas vykonávania povolenej banskej činnosti. Preto je tento žalobný bod nedôvodný.

7. V súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu je nedôvodný aj žalobný bod, že žalovaný sa nevysporiadal s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších zákonov ( ďalej aj „zákon č. 44/1988 Z. z.“), keďže žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal na str. 18 napadnutého rozhodnutia.

8. V rámci ďalšieho žalobného bodu žalobca namietal nedodržanie 10-dňovej lehoty pred vykonaním ústneho pojednávania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého obvodný banský úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred ústnym pojednávaním a súčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská alebo námietky nemusí prihliadnuť. Žalobca si oznámenie o začatí konania spojené s ústnym pojednávaním prevzal dňa 20. 01. 2016, len 9 dní pred konaním ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 29.01.2016.

Rozhodujúci je deň, kedy si žalobca oznámenie prevzal, nie deň, kedy bolo podané na pošte, ako to tvrdil žalovaný. Až prevzatím oznámenia sa žalobca dozvedel o začatí správneho konania a nariadení ústneho pojednávania a mal možnosť uplatniť svoje námietky. V zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. je dôvodom zrušenia rozhodnutia len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé porušenie ustanovenia o konaní spôsobuje dôvodnosť správnej žaloby, ale musí byť naplnená uvedená zákonná intenzita. Nemalo by význam opakovať administratívne konanie len za účelom nápravy procesného pochybenia, ak by sa zjavne dospelo k rovnakému výsledku. Účelom ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. je poskytnúť účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy dostatočný časový priestor na predloženie svojich stanovísk alebo námietok, a to najneskôr pri ústnom pojednávaní (prípadne miestnej ohliadke) s tým, že na neskôr podané stanoviská alebo námietky sa nemusí prihliadnuť. Žalobcovi bolo napriek

kratšej lehote toto právo zachované, pretože vo veci podal už dňa 27.11.2015 nesúhlasné stanovisko, ktoré prvostupňový správny orgán posudzoval v rámci ústneho pojednávania, ktorého sa podľa zápisnice nachádzajúcej sa v administratívnom spise zúčastnil osobne aj starosta žalobcu ako štatutár. So vznesenými námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal na ústnom pojednávaní aj v rámci prvostupňového rozhodnutia, teda došlo k naplneniu práva žalobcu uplatniť svoje námietky. Správny súd tiež poukazuje na minimálnu intenzitu porušenia, keďže žalobcovi sa skrátila zákonná lehota len o jeden deň.

Za tejto situácie nemožno skonštatovať, že porušenie vyššie uvedeného ustanovenia o konaní bolo podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne v pôvodnom rozhodnutí č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.07.2021 považoval túto žalobnú námietku za dôvodnú. Za súčasného stavu, keď podľa vysloveného právneho názoru kasačného súdu nie sú dôvodné ostatné žalobné námietky, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie krajským súdom zrušené, nie je podľa názoru správneho súdu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia len pre toto procesné pochybenie, pretože opätovné prejednanie veci správnymi orgánmi so zachovaním 10-dňovej lehoty žalobcovi by zjavne nemohlo priniesť iný výsledok konania, keďže žalobca svoje námietky riadne uplatnil a tieto boli predmetom posudzovania správnymi orgánmi. 9. Ďalej podľa názoru správneho súdu pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s petíciou občanov, táto námietka nie je dôvodná, pretože výkon petičného práva upravuje zákon č. 85/1990 Zb., a petícia sa rieši v samostatnom konaní nezávislom na konaní o

povolenie banskej činnosti, ktoré bolo predmetom administratívneho konania. 10. Pokiaľ ide o namietanú absenciu súhlasu vydražiteľa pozemku parc. č. 3084 v k. ú. Z. [ďalšieho účastníka 2)] s banskou činnosťou v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ani tento žalobný bod nie je dôvodný. Ďalší účastník 2) ako vlastník dotknutého pozemku, ktorý vydražil, udelil súhlas s plánovanou ťažbou dňa 04.01.2016. Príklep k predmetnému pozemku mu bol udelený súdnym exekútorom pred týmto dátumom na dražbe konanej dňa 17.12.2015. Je pravda, že udelený príklep bol schválený až následne uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016, čím došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka 2) ako vydražiteľa k dotknutému pozemku.

Pre správny súd je však podľa § 135 ods. 1 S.s.p. rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom už v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 14.02.2017 bola otázka vlastníctva dotknutého pozemku ďalším účastníkom 2) definitívne vyriešená.

Tým došlo k vyriešeniu stretu záujmov medzi žiadateľom o banskú činnosť [ďalším účastníkom 1, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou EXPLOIT, s.r.o.] a vlastníkom dotknutého pozemku [ďalším účastníkom 2)]. Zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto žalobného bodu by vzhľadom na uvedený stav zjavne nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo

veci. 11. Správny súd tiež uviedol, že nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Žalobca v správnej žalobe konkrétne vymedzil 4 body, ktoré neboli podľa neho vyriešené (str. 8 správnej žaloby). Z formulácie prvého bodu vyplýva, že tento sa týka výlučne prepravy vyťaženého nerastu. Žalobca hovorí o neúnosnosti preťaženosti cesty a v tejto súvislosti o zvýšení rizika nehodovosti a zaťaženosti statiky budov v intraviláne obce, čo chcel riešiť dopravnou štúdiou. Namietané skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Rovnako tak štvrtý bod sa týka výlučne prepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve, s čím nesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv samotnej banskej činnosti. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k správnej žalobe na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v rozsudku č. k. 6S/91/2011-48 zo dňa 19.01.2012 konštatoval: „.

. .preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, ktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného.“ Tento rozsudok bolo potvrdený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp 10/2012 zo dňa 21.11.2012. Správny súd sa s týmto posúdením stotožňuje.

Pojem banská činnosť je legálne definovaný v § 2 písm. a) až h) zákona č. 51/1988 Zb. kam patrí aj činnosť povolená napadnutými rozhodnutiami - otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk (písm. b)). Preprava vyťaženého nerastu nie je uvedená pod žiadnym z písmen uvedeného zákonného ustanovenia, a preto nebol dôvod vysporiadať sa s uvedenými skutočnosťami v administratívnom konaní, keďže nejde o súčasť banskej činnosti, a teda posudzovanie týchto skutočností nebolo predmetnom administratívneho konania. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj časť druhého a tretieho bodu tejto žalobnej námietky týkajúca sa prepravy vyťaženého nerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a prašnosti.

12. V druhom bode žalobca ďalej namietal zvýšenú hlučnosť v súvislosti s banskou činnosťou. Táto otázka nebola žalobcom v rámci jeho nesúhlasného stanoviska (alebo iného podania pred prvostupňovým správnym orgánom) výslovne namietaná, a preto nebol dôvod, aby mu dali správne orgány na ňu výslovnú odpoveď v napadnutých rozhodnutiach.

Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že prvostupňový správny orgán si vyžiadal stanovisko dotknutého štátneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa 19.11.2015, v závere ktorého je uvedené, že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery v zastavanej časti obce nezhoršia. Preto otázka hlučnosti bola v administratívnom konaní dostatočne vyriešená.

13. V treťom bode žalobca namietal zvýšenú prašnosť v súvislosti s banskou činnosťou, čo namietal aj vo svojom nesúhlasnom stanovisku. K uvedenému prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí (strany 5 a 6) uviedol, že k prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na úseku ovzdušia (Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, dňa 20.11.2015), ktorý vydal súhlas na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami, ktorých záväznosť a plnenie deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývania). Tento plán sa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia. Žalovaný sa s posúdením týchto námietok v napadnutom rozhodnutí stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že otázkou prašnosti v súvislosti s banskou činnosťou sa správne orgány dostatočne zaoberali, táto bola posúdená príslušným orgánom, ktorý stanovil podmienky pri ťažbe, ktoré sú súčasťou záväzného plánu OPD. 14. Ďalej správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa

13.09.2023 ohľadne vyriešenia konfliktu záujmov poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako správneho súdu sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorý sa v rámci bodu 33. tejto otázke venoval v prospech žalobcu, čo skonštatovali aj krajská prokuratúra aj rozkladový

orgán. K tomu správny súd uviedol že v súlade s § 134 S.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, a preto mohol posudzovať len námietky stretu záujmov výslovne uvedené v správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave ako správny súd posudzoval inú správnu žalobu a preskúmaval iné rozhodnutie žalovaného ako v predmetnej veci (tento postup je popísaný v odseku 3. tohto rozsudku). Správny súd v predmetnej veci môže posudzovať výlučne žalobné body uplatnené žalobcom v správnej žalobe tak, ako je uvedené v tomto odseku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov je nedôvodný aj žalobný bod o absencii záväzných stanovísk Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii a Okresného úradu

Prievidza, pozemkový a lesný odbor, pretože aj tento sa vzťahuje k preprave (odvozu) už vydobytého nerastu, čo nie je súčasťou banskej činnosti, teda ani predmetom preskúmavaného administratívneho konania. 16. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku o riadnom nevedení a nežurnalizácii administratívneho spisu, pričom samotná nesprávnosť vedenia spisu (tvrdené nezviazanie listín) nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Táto námietka je navyše nekonkrétna, pretože žalobca len všeobecne uvádza, že listiny boli voľne poukladané v obale s možnosťou ich manipulácie bez uvedenia, aká konkrétna listina v spise chýbala alebo bola manipulovaná a ako by takéto porušenie malo vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že povolenie bolo vydané pre spoločnosť EXPLOIT, s.r.o. aj napriek predchádzajúcemu prevodu dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1), táto námietka nepredstavuje dôvod na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zmluvným prevodom dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1) na neho prešli v zmysle § 27 ods. 11 zákona č. 44/1988 Zb. všetky súvisiace práva a povinnosti zo spoločnosti EXPLOIT, s.r.o., vrátane preskúmavaného banského povolenia. Podstatné je, že žalovaný v tomto štádiu konal už s ďalším účastníkom konania 1) (a nie s jeho právnym predchodcom), ktorému podľa obsahu administratívneho spisu doručil napadnuté rozhodnutie.

Nesprávne označenie oprávneného subjektu v napadnutom rozhodnutí predstavuje nanajvýš dôvod na vydanie opravného uznesenia. 18. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario nepriznal náhradu trov

konania. 19. Súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému. Podľa § 168 S.s.p. prizná správny súd trovy žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi iba, ak to možno spravodlivo požadovať s tým, že orgánu štátnej správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. Žalovaný si trovy uplatnil na pojednávaní dňa 13.09.2023, pričom neuviedol žiadne okolnosti predmetnej veci, na základe ktorých by bolo možné náhradu trov konania žalovanému spravodlivo požadovať. Len poukázal na zásadu úspechu, ktorá nie je v súlade s uvedeným zákonným ustanovením sama osebe dôvodom priznania náhrady trov. Pokiaľ žalovaný žiada náhradu trov konania, je jeho povinnosťou tvrdiť (a následne preukázať) dôvod, pre ktorý možno túto náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný navyše uviedol, že jediné trovy, ktoré si uplatňuje, sú trovy právneho zastúpenia, ktoré možno orgánu verejnej správy priznať len výnimočne. Na priznanie týchto trov je preto potrebné splniť ešte prísnejšie

podmienky. Pre absenciu dôvodov, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať, nie sú v predmetnej veci splnené podmienky na priznanie trov konania žalovanému. 20. V zmysle § 169 S.s.p. má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy a taktiež súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto ani ďalším účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 139 S.s.p. a namietal, že správny súd sa nezaoberal námietkou občianskoprávneho charakteru - a síce, že prístup do dobývacieho priestoru má byť realizovaný cez pozemky vo vlastníctve žalobcu a žalobca na využívanie svojich pozemkov týmto spôsobom neudelil súhlas (viď. žalobné tvrdenie žalobcu na str. 8 posledný bod, ako aj str. 12 bod vi., druhý odsek žaloby zo dňa 19.04.2017). Žalobca ako vlastník totiž má právo rozhodovať, čo sa bude s jeho majetkom diať a vlastnícke právo môže byť bez súhlasu žalobcu obmedzené jedine na základe zákona. Takáto námietka bola (občianskoprávneho charakteru) žalobcom prednesená aj v rámci tzv. stretu záujmov a nebola vyriešená.

Správny súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto žalobné tvrdenie žalobcu dôvodné alebo nie. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti úplne absentuje. Pokiaľ teda žalobca má strpieť prístup do lomu po svojich pozemkoch (pričom ide aj o parc. č. C-KN 3029 lesný pozemok), tak chýba odpoveď na základnú otázku, že na základe akého právneho predpisu je dané takéto obmedzenie vlastníctva žalobcu v prospech ťažobnej spoločnosti (teda v prospech podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti). Rozsudok je v tejto časti arbitrárny.

23. Taktiež sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu uvedený v rozsudku, podľa ktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Správny súd v bodoch 17.2 a 17.3 rozsudku uviedol, že stret záujmov, uplatnených žalobcom, bol vyriešený v namietanej prašnosti a hlučnosti stanoviskami dotknutých orgánov zo dňa 19.11.2015 a 20.11.2015. Podľa názoru žalobcu stret záujmov (teda vznikol) až podaním žalobcu zo dňa 27.11.2015, preto ho nemožno považovať za vyriešený vyjadreniami, ktoré vznikli skôr ako samotný stret záujmov. Stret záujmov musí najskôr vzniknúť a až potom môže byť riešený či vyriešený.

24. Podľa názoru sťažovateľa správny súd úplne opomenul, že zákon č. 44/1988 Zb. v ustanovení § 33 presne ustanovuje, ako sa stret záujmov medzi dotknutými subjektmi (obcou Hradište a ťažobnou spoločnosťou) rieši - a to buď uzatvorením písomnej dohody týchto subjektov (§ 33 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb.), ktorá sa následne predkladá správnemu orgánu, alebo ak k dohode nedôjde, rozhodne (podľa § 33 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.) o vyriešení stretu záujmov ministerstvo podľa druhu nerastu (v prejednávanom prípade Ministerstvo hospodárstva SR vydaním záväzného stanoviska).

25. Pokiaľ teda správny súd považoval zistený stret záujmov v konaní o povoľovaní banskej činnosti za vyriešený stanoviskami orgánov na okresnej úrovni (RÚVZ Prievidza, Okresný úrad Trenčín), ktoré naviac vznikli skôr, ako samotný stret záujmov, jeho právne posúdenie je v zjavnom rozpore s § 33 zákona č. 44/1988 Zb.

26. Sťažovateľ namietal právne posúdenie, ktorým správny súd vylúčil posúdenie zaťaženia dopravy zo stretu záujmov. Problémy súvisiace s prepravou nerastu sú relevantnou námietkou v rámci stretu záujmov. Pojem „objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov“ uvedený v § 33 zákona č. 44/1988 Zb. je predsa podstatne širší než to, čo sa konkrétne povoľuje pred banským správnym orgánom. Rozhodnutie, o ktoré sa opiera správny súd, nevylučuje, aby dopravné hľadisko, otázka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s tým súvisiace obmedzenia v živote obyvateľov obce, boli považované za spôsobilý predmet posúdenia stretu záujmov.

27. Taktiež za nesprávny právny záver súdu považuje sťažovateľ bod 17.4 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2019 bol vydaný v konaní, v ktorom boli účastníkmi všetci tí, ktorí sú účastníkmi v tomto konaní pred správnym

súdom. Krajský súd posudzoval rovnaké konanie o banskom povolení, aj keď formálne išlo o iné rozhodnutie, ale išlo o jedno a to isté konanie. Citované rozhodnutie nepochybne rieši otázky, ktoré boli zhodné s posúdením veci správnym súdom v tomto konaní, teda správny súd mal v čase jeho rozhodnutia vedomosť o tom, že ním posudzovaná otázka už bola riešená iným právoplatným rozsudkom. Podľa § 132 S.s.p. išlo teda o otázku už prejudiciálne vyriešenú v inom konaní, správny súd mal teda povinnosť na skoršie rozhodnutie prihliadať a vysporiadať sa s ním. Správny súd tak porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pod ktorý sťažovateľ jednoznačne radí aj ochranu dôvery v právoplatné (skoršie) rozhodnutie súdu o totožných otázkach medzi rovnakými účastníkmi konania.

28. Taktiež právny záver súdu o tom, že zákon č. 24/2006 Z. z. nebol porušený ani obídený, považuje sťažovateľ za nesprávny. V uvedenej veci došlo zámerne k rozdeleniu dobývacieho priestoru tvoriaceho jeden funkčný celok na dva oddelené celky s jasným zámerom vyhnúť sa zákonnému postupu podľa zákona č. 24/2006 Z. z., t.j. umenšiť plochu riešenú v tomto správnom konaní pod 5 ha, t.j. pod prahovú hodnotu stanovenú zákonom.

V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mali dostatočný podklad a vedomosť o tom, že dobývací priestor Hradište má výmeru nad 5 ha (teda zahŕňa pozemky s parc. č. C-KN 3069 a 3070 v k.ú Z.) a bolo ich povinnosťou v rámci dodržiavania zásady zákonnosti dbať o to, aby sa v správnom konaní neobišli ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. Pokiaľ správne orgány takto nekonali, došlo k podstatnému pochybeniu z ich strany, ktoré malo za následok porušenie práv sťažovateľa a súčasne nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre

rozhodnutie. 29. Ďalšia námietka sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti sa týka skutočnosti, že nedošlo správnym orgánom prvého stupňa v konaní k vytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb., pretože pokiaľ by došlo k jeho vytýčeniu, tak by bolo všetkým zúčastneným zrejmé, že dobývací priestor tvorí jeden funkčný celok s plochou nad 5 ha, a teda spadá pod režim zákona č. 24/2006 Z. z.

30. Rovnako právny záver správneho súdu, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty 10 dní podľa § 18 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, považuje sťažovateľ za nesprávny. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že dodržanie toho ustanovenia nemôže privodiť sťažovateľovi iné rozhodnutie správneho orgánu; správny súd sa úplne odklonil od toho, že má posudzovať zákonnosť konania správneho orgánu v administratívnom konaní. Správne konanie, v ktorom správny

orgán nerešpektuje zákonné lehoty, nemôže byť zákonné. 31. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2024. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 161 ods. 1 SSP. 32. Ďalší účastníci konania 1), 2) a 3) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

34. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie - rozsudok NSS SR vydaný pod sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.04.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

35. Kasačný súd uvádza právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorým bol Správny súd v Banskej Bystrici v prejednávanej veci viazaný. 36. „26. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z. z. v danom prípade, keď nebol vykonaný proces posudzovania vplyvov pri povolení ťažby.

37. 27. Kasačný súd po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, uvádza, že plánovaná banská činnosť bude rozdelená na dve časti, pričom v prvej etape organizácia EXPLOIT žiadala o povolenie na výkon banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. (predmet konania v tejto veci).

Prvostupňový správny orgán tak oznámil začatie konania o povolenie banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. o výmere 26,710 m2, ktorú aj prvostupňovým rozhodnutím banskú činnosť povolil. Kasačnému súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel krajský súd k záveru, o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z.z. Rozdelením plánovanej banskej činnosti v dobývacom priestore Hradište na dve časti s tým, že povolenie dobývania na pozemkoch registra „C“ parc. č. 3069 o výmere 19,427 m2 a parc. č. 3070 o výmere 11,375 m2 v k. ú.

Z. bude predmetom iného správneho konania. 38. 28. V tejto súvislosti kasačný súd tiež dodáva, že ak by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska na pozemkoch registra „C“ parc. č. 3069 a parc. č. 3070 v k. ú. Z. ešte počas vykonávania povolenej banskej činnosti na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z., teda zámer dobývať ložisko v dobývacom priestore Hradište by sa tým rozšíril na plochu väčšiu ako 5 ha, prvostupňový správny orgán je povinný podľa § 18f ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. zaslať návrh na začatie konania príslušnému orgánu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. To však bude predmetom iného

správneho konania. 39. 29. Konkrétny vplyv na životné prostredie môže mať iba činnosť, ktorá bola povoľovaná a v konečnom dôsledku povolená len na ploche 2,671 ha, ktorá či už z hľadiska plošného záberu alebo z hľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu jej vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. To, že sa v konečnom dôsledku banská činnosť plánuje na zábere plochy presahujúcej 5 ha, je v tejto veci právne irelevantné.

40. 30. Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal.

41. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 7. júla 2021 podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, prihliadnuť na závery kasačného súdu uvedené v tomto rozsudku, a následne rozhodnúť.

42. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie tak, že doplnil jeho výrokovú časť slovami: „Organizácia EXPLOITOBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/ 2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007.“, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu. 43. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné. 44. Žiadosťou zo dňa 11.01.2016 požiadala spoločnosť EXPLOIT, s.r.o., Závada 197, 955 01 Závada, IČO: 45677476 [právny predchodca ďalšieho účastníka 1)], o vydanie povolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov na parcelách č. 3084 o výmere 26710 m2, č. 3069 o výmere 19427 m2 a č. 3070 o výmere 11375 m2 v dobývacom priestore Hradište. Oznámením zo dňa 15.01.2016 Obvodný banský úrad v Prievidzi oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vo veci povolenia banskej činnosti (otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu) na pozemku registra „C“, parc. č. 3084 v katastrálnom území Z., dobývacom priestore Hradište, v severnej časti Lomu

Dedová spojeného s ústnym pojednávaním a miestnou ohliadkou dňa 29.01.2016. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 20.01.2016. K plánovanej činnosti vydal žalobca dňa 27.11.2015 nesúhlasné stanovisko, v ktorom poukazoval na preťaženie cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v obci, narušenie oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredloženie dokladov o strete záujmov.

Ostatné dotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske č. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.

45. Výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016. Ako vyplynulo z obsahu rozhodnutia orgánu verejnej správy Obec Hradište vydala dňa 27.11.2015 pod číslom 309/2015 nesúhlasné stanovisko, podľa ktorého nesúhlasí s vydaním povolenia na vykonávanie banskej činnosti v lome Dedová.

Poukazovala na preťaženie cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v obci, narušením oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredložením dokladov o strete záujmov. Ostatné dotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske č. 2Er/902/ 2008-37 zo dňa 01.03.2016. 46. Žalovaný rozhodnutím č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 zamietol odvolanie žalobcu a prvoinštančné správne rozhodnutie č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 potvrdil. Žalovaný správny orgán námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.

47. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu, ktorý po tom ako zistil, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch inštancií vo veci vydania povolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa v dobývacom priestore Hradište sú v súlade so zákonom, podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 S.s.p. namietal, že správny súd porušil právo na spravodlivý proces tým, že jeho rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko sa dostatočne nezaoberal námietkou občianskoprávneho charakteru, že prístup do dobývacieho priestoru má byť realizovaný cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa a sťažovateľ na využívanie svojich pozemkov týmto spôsobom neudelil súhlas. Táto námietka (občianskoprávneho charakteru) bola sťažovateľom prednesená v rámci „tzv.“ stretu záujmov, avšak nebola vyriešená. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto tvrdenie sťažovateľa dôvodné alebo nie.

49. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd touto námietkou sťažovateľa v rozsudku dôsledne zaoberal a to v bode 17.1., kde správny súd okrem iného uviedol, že táto námietka „ sa týka výlučne prepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve, s čím nesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv banskej činnosti“.

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, že v danom prípade namietané skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Čo sa týka prepravy nerastu, ktorá sa má realizovať cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa, tu nebol namietaný vplyv samotnej banskej činnosti. Preprava vydobytého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, preto námietka sťažovateľa týkajúca sa prepravy nerastu cez pozemky v jeho vlastníctve sa netýka tohto konania.

50. Sťažovateľ taktiež považoval za nesprávny právny záver správneho súdu v bode 17.1 rozsudku, podľa ktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.

51. Kasačný súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej sťažovateľ v štyroch bodoch vymedzil, čo konkrétne nemalo byť vyriešené (strana 8 žaloby), čo malo tvoriť stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konkrétne preťaženosť cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenie rizika nehodovosti a ohrozenie statiky budov v intraviláne obce, čo bolo potrebné riešiť dopravnou štúdiou - zvýšená hlučnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - zvýšená prašnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - doprava vydobytej suroviny cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, s čím nesúhlasil.

52. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu uvádza, že pojem banská činnosť je definovaný v ustanovení § 2 písm. a) až h) zákona č. 51/1988 Zb. (kam patrí aj činnosť povolená napadnutými rozhodnutiami) - otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk (písm. b). Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia preprava vyťaženého nerastu nespadá pod banskú činnosť, pretože nie je uvedená v citovanom ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. V danom prípade teda nejde o súčasť banskej činnosti. Posudzovanie tejto činnosti nebolo predmetom administratívneho konania a rozhodovania. Taktiež podľa názoru kasačného súdu je nedôvodná časť námietky sťažovateľa týkajúca sa prepravy vyťaženého nerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a prašnosti.

53. Pokiaľ sa jedná o námietku zvýšenia hlučnosti v súvislosti s banskou činnosťou kasačný súd poukazuje na stanovisko dotknutého štátneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa 19.11.2015, z obsahu ktorého vyplynulo, že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery v zastavenej časti nezhoršia. V tejto súvislosti kasačný súd ešte uvádza, že táto námietka však nebola uplatnená žalobcom v rámci nesúhlasného stanoviska resp. podania pred prvostupňovým správnym orgánom.

54. K námietke zvýšenej prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na úseku ovzdušia - Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 20.11.2015, ktorý vydal súhlas na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami, ktorých záväznosť deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývanie).

Tento plán sa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia. 55. K uvedeným námietkam sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobné námietky uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem ich konštatovania, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohé námietky sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy.

56. Kasačný súd dáva do pozornosti, že povinnosť riešiť stret záujmov ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. neukladá orgánom štátnej banskej správy ale organizácii a orgánom a fyzickým a právnickým osobám, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov.

V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 citovaného zákona je stret záujmov zadefinovaný ako stret záujmu využívať výhradné ložisko s objektmi a záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a záujmami fyzických a právnických osôb, ohrozenými využívaním výhradného ložiska. Ohrozené pritom môžu byť len objekty a záujmy tých fyzických alebo právnických osôb, vlastníkov pozemkov, na ktorých priamo je plánované dobývanie výhradného ložiska. Využívať výhradné ložisko je možné len v rámci povolenej banskej činnosti otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska.

57. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že ponímanie danej problematiky sťažovateľom, ak tvrdí, že stret záujmov vznikol až jeho uplatnením účastníkom konania na správnom orgáne, je nesprávne. Rovnako je nedôvodná jeho námietka, že stret záujmov, uplatnený podaním sťažovateľa zo dňa 27.11.2015 nemožno považovať za vyriešený vyjadreniami orgánov, ktoré boli vydané skôr.

58. Podľa názoru kasačného súdu konkrétny stret záujmov s objektmi a záujmami chránenými osobitnými predpismi je vyriešený súhlasným vyjadrením (prípadne s určenými podmienkami), prípadne súhlasom príslušného orgánu, ktorému prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, vydaným rozhodnutím.

59. Sťažovateľ následne považoval právny záver správneho súdu uvedený v bode 17.4 rozsudku, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017 neprihliada, za neprávny. 60.

V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu ako i jeho právnym posúdením, podľa ktorého je správny súd v zmysle ustanovenia § 134 S.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, preto mohol posudzovať námietky stretu záujmu len výslovne uvedené v správnej žalobe.

61. Taktiež kasačný súd konštatuje, pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne porušenia jeho práv v súvislosti so zámerným zmenšením dobývacieho priestoru tak, aby bol obídený zákon č. 26/2004 Z. z., že táto otázka je nedôvodná, pretože bola právoplatne vyriešená rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023. Je právne irelevantné, že dobývací priestor tvorí jeden funkčný celok s plochou nad 5 ha, pretože zákon č. 51/1988 Zb. umožňuje vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania pre celé výhradné ložisko alebo len pre jeho ucelenú časť, ktorou je aj jeden pozemok dobývacieho priestoru, ku ktorému má žiadateľ vyriešené strety záujmov.

Okrem iného banská činnosť bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu povolená len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. a táto činnosť z hľadiska ročne vydobytého množstva a ani z hľadiska plošného záberu nepodlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

62. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa, že nedošlo správnym orgánom prvého stupňa v konaní k vytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s ustanovením § 26 ods. 2 zákona č. 44/ 1988 Zb., kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, podľa ktorého „Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku).

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal“. Je teda bezpochyby preukázané, že táto vec bola právoplatne vyriešená a správny súd bol viazaný vysloveným právnym názorom aj o tejto námietke sťažovateľa.

63. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne nedodržania 10-dňovej lehoty pred nariadením ústneho pojednávania pred správnym orgánom, kasačný sú zhodne s názorom správneho súdu udáva, že v danom prípade v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. dôvodom zrušenia rozhodnutia je len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Nakoľko podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dané iné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu prvej inštancie, kasačný súd konštatuje, že len toto procesné pochybenie nemôže spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

64. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.

65. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. 66. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery uvedené vyššie, kasačný súd v danej veci považoval námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu o porušení práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. a nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm. g) S.s.p. a o za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Kasačný súd z uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti nevyhovel a túto podľa § 461 S.s.p. zamietol. 67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.). Súd nepriznal žalovanému náhradu trov kasačného konania. Žalovaný si trovy kasačného konania neuplatnil. Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie § 169 S.s.p. Súd v priebehu kasačného konania neuložil ďalším účastníkom žiadne povinnosti. 68. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. mája 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/9/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik