1Svk/9/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Obce Hradište, so sídlom Hradište 278, 958 54 Hradište, IČO: 00310468, právne zastúpenej JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42175381, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31780270, právne zastúpeným Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenské kameňolomy o. z. Hradište s.r.o., so sídlom Východná 2338/21, 911 08 Trenčín, IČO: 50266799, 2/ U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 3/ Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište 211, 958 54 Hradište, IČO: 34008870, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14. februára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/21/2023-57 zo dňa 13. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Dedová dobývací priestor Hradište, z októbra 2015 (ďalej len „Plán OPD“), do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob ložiska, nachádzajúcich na tomto pozemku, v DP Hradište, v severnej časti lomu Dedová. Plán OPD sa stáva nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia na predmetnej časti uvedeného pozemku pre EXPLOIT záväzným.

Rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva minister hospodárstva rozhodnutím č. 46/ 2016 zo dňa 12.12.2016 zamietol a rozhodnutie ministerstva potvrdil. Na základe správnej žaloby spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/32/ 2017-67 zo dňa 25.09.2019 zrušené vyššie uvedené rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a vec bola vrátená ministerstvu na ďalšie konanie.

potvrdil. 3. Po zrušení rozhodnutia žalovaného na základe protestu prokurátora vydal žalovaný dňa 14.02.2027 nové rozhodnutie č. 114-330/2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že výrokovú časť doplnil slovami: „Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007.“

4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj S.s.p.) žalobu zamietol. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 5. V odôvodnení uviedol, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho rozhodnutí (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023) (§ 469 S.s.p.), opätovne vec posúdil a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné.

Z., čo z hľadiska plošného záberu ani z hľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Toto posudzovanie by bolo potrebné vykonať až v novom správnom konaní, v ktorom by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie banskej činnosti na ďalších pozemkoch, ktorých rozloha by spolu s rozlohou pozemku už povolenej banskej činnosti presiahla 5 ha ešte počas vykonávania povolenej banskej činnosti. Preto je tento žalobný bod nedôvodný.

8. V rámci ďalšieho žalobného bodu žalobca namietal nedodržanie 10-dňovej lehoty pred vykonaním ústneho pojednávania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého obvodný banský úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred ústnym pojednávaním a súčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská alebo námietky nemusí prihliadnuť. Žalobca si oznámenie o začatí konania spojené s ústnym pojednávaním prevzal dňa 20. 01. 2016, len 9 dní pred konaním ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 29.01.2016.

kratšej lehote toto právo zachované, pretože vo veci podal už dňa 27.11.2015 nesúhlasné stanovisko, ktoré prvostupňový správny orgán posudzoval v rámci ústneho pojednávania, ktorého sa podľa zápisnice nachádzajúcej sa v administratívnom spise zúčastnil osobne aj starosta žalobcu ako štatutár. So vznesenými námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal na ústnom pojednávaní aj v rámci prvostupňového rozhodnutia, teda došlo k naplneniu práva žalobcu uplatniť svoje námietky. Správny súd tiež poukazuje na minimálnu intenzitu porušenia, keďže žalobcovi sa skrátila zákonná lehota len o jeden deň.

povolenie banskej činnosti, ktoré bolo predmetom administratívneho konania. 10. Pokiaľ ide o namietanú absenciu súhlasu vydražiteľa pozemku parc. č. 3084 v k. ú. Z. [ďalšieho účastníka 2)] s banskou činnosťou v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ani tento žalobný bod nie je dôvodný. Ďalší účastník 2) ako vlastník dotknutého pozemku, ktorý vydražil, udelil súhlas s plánovanou ťažbou dňa 04.01.2016. Príklep k predmetnému pozemku mu bol udelený súdnym exekútorom pred týmto dátumom na dražbe konanej dňa 17.12.2015. Je pravda, že udelený príklep bol schválený až následne uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016, čím došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka 2) ako vydražiteľa k dotknutému pozemku.

Tým došlo k vyriešeniu stretu záujmov medzi žiadateľom o banskú činnosť [ďalším účastníkom 1, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou EXPLOIT, s.r.o.] a vlastníkom dotknutého pozemku [ďalším účastníkom 2)]. Zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto žalobného bodu by vzhľadom na uvedený stav zjavne nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo

. .preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, ktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného.“ Tento rozsudok bolo potvrdený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp 10/2012 zo dňa 21.11.2012. Správny súd sa s týmto posúdením stotožňuje.

12. V druhom bode žalobca ďalej namietal zvýšenú hlučnosť v súvislosti s banskou činnosťou. Táto otázka nebola žalobcom v rámci jeho nesúhlasného stanoviska (alebo iného podania pred prvostupňovým správnym orgánom) výslovne namietaná, a preto nebol dôvod, aby mu dali správne orgány na ňu výslovnú odpoveď v napadnutých rozhodnutiach.

13. V treťom bode žalobca namietal zvýšenú prašnosť v súvislosti s banskou činnosťou, čo namietal aj vo svojom nesúhlasnom stanovisku. K uvedenému prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí (strany 5 a 6) uviedol, že k prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na úseku ovzdušia (Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, dňa 20.11.2015), ktorý vydal súhlas na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami, ktorých záväznosť a plnenie deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývania). Tento plán sa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia. Žalovaný sa s posúdením týchto námietok v napadnutom rozhodnutí stotožnil. Z uvedeného vyplýva, že otázkou prašnosti v súvislosti s banskou činnosťou sa správne orgány dostatočne zaoberali, táto bola posúdená príslušným orgánom, ktorý stanovil podmienky pri ťažbe, ktoré sú súčasťou záväzného plánu OPD. 14. Ďalej správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa

orgán. K tomu správny súd uviedol že v súlade s § 134 S.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, a preto mohol posudzovať len námietky stretu záujmov výslovne uvedené v správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave ako správny súd posudzoval inú správnu žalobu a preskúmaval iné rozhodnutie žalovaného ako v predmetnej veci (tento postup je popísaný v odseku 3. tohto rozsudku). Správny súd v predmetnej veci môže posudzovať výlučne žalobné body uplatnené žalobcom v správnej žalobe tak, ako je uvedené v tomto odseku.

Prievidza, pozemkový a lesný odbor, pretože aj tento sa vzťahuje k preprave (odvozu) už vydobytého nerastu, čo nie je súčasťou banskej činnosti, teda ani predmetom preskúmavaného administratívneho konania. 16. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku o riadnom nevedení a nežurnalizácii administratívneho spisu, pričom samotná nesprávnosť vedenia spisu (tvrdené nezviazanie listín) nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Táto námietka je navyše nekonkrétna, pretože žalobca len všeobecne uvádza, že listiny boli voľne poukladané v obale s možnosťou ich manipulácie bez uvedenia, aká konkrétna listina v spise chýbala alebo bola manipulovaná a ako by takéto porušenie malo vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Nesprávne označenie oprávneného subjektu v napadnutom rozhodnutí predstavuje nanajvýš dôvod na vydanie opravného uznesenia. 18. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario nepriznal náhradu trov

podmienky. Pre absenciu dôvodov, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať, nie sú v predmetnej veci splnené podmienky na priznanie trov konania žalovanému. 20. V zmysle § 169 S.s.p. má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy a taktiež súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto ani ďalším účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správny súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto žalobné tvrdenie žalobcu dôvodné alebo nie. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti úplne absentuje. Pokiaľ teda žalobca má strpieť prístup do lomu po svojich pozemkoch (pričom ide aj o parc. č. C-KN 3029 lesný pozemok), tak chýba odpoveď na základnú otázku, že na základe akého právneho predpisu je dané takéto obmedzenie vlastníctva žalobcu v prospech ťažobnej spoločnosti (teda v prospech podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti). Rozsudok je v tejto časti arbitrárny.

24. Podľa názoru sťažovateľa správny súd úplne opomenul, že zákon č. 44/1988 Zb. v ustanovení § 33 presne ustanovuje, ako sa stret záujmov medzi dotknutými subjektmi (obcou Hradište a ťažobnou spoločnosťou) rieši - a to buď uzatvorením písomnej dohody týchto subjektov (§ 33 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb.), ktorá sa následne predkladá správnemu orgánu, alebo ak k dohode nedôjde, rozhodne (podľa § 33 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.) o vyriešení stretu záujmov ministerstvo podľa druhu nerastu (v prejednávanom prípade Ministerstvo hospodárstva SR vydaním záväzného stanoviska).

26. Sťažovateľ namietal právne posúdenie, ktorým správny súd vylúčil posúdenie zaťaženia dopravy zo stretu záujmov. Problémy súvisiace s prepravou nerastu sú relevantnou námietkou v rámci stretu záujmov. Pojem „objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov“ uvedený v § 33 zákona č. 44/1988 Zb. je predsa podstatne širší než to, čo sa konkrétne povoľuje pred banským správnym orgánom. Rozhodnutie, o ktoré sa opiera správny súd, nevylučuje, aby dopravné hľadisko, otázka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s tým súvisiace obmedzenia v živote obyvateľov obce, boli považované za spôsobilý predmet posúdenia stretu záujmov.

súdom. Krajský súd posudzoval rovnaké konanie o banskom povolení, aj keď formálne išlo o iné rozhodnutie, ale išlo o jedno a to isté konanie. Citované rozhodnutie nepochybne rieši otázky, ktoré boli zhodné s posúdením veci správnym súdom v tomto konaní, teda správny súd mal v čase jeho rozhodnutia vedomosť o tom, že ním posudzovaná otázka už bola riešená iným právoplatným rozsudkom. Podľa § 132 S.s.p. išlo teda o otázku už prejudiciálne vyriešenú v inom konaní, správny súd mal teda povinnosť na skoršie rozhodnutie prihliadať a vysporiadať sa s ním. Správny súd tak porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pod ktorý sťažovateľ jednoznačne radí aj ochranu dôvery v právoplatné (skoršie) rozhodnutie súdu o totožných otázkach medzi rovnakými účastníkmi konania.

V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mali dostatočný podklad a vedomosť o tom, že dobývací priestor Hradište má výmeru nad 5 ha (teda zahŕňa pozemky s parc. č. C-KN 3069 a 3070 v k.ú Z.) a bolo ich povinnosťou v rámci dodržiavania zásady zákonnosti dbať o to, aby sa v správnom konaní neobišli ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. Pokiaľ správne orgány takto nekonali, došlo k podstatnému pochybeniu z ich strany, ktoré malo za následok porušenie práv sťažovateľa a súčasne nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre

30. Rovnako právny záver správneho súdu, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty 10 dní podľa § 18 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, považuje sťažovateľ za nesprávny. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že dodržanie toho ustanovenia nemôže privodiť sťažovateľovi iné rozhodnutie správneho orgánu; správny súd sa úplne odklonil od toho, že má posudzovať zákonnosť konania správneho orgánu v administratívnom konaní. Správne konanie, v ktorom správny

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

35. Kasačný súd uvádza právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorým bol Správny súd v Banskej Bystrici v prejednávanej veci viazaný. 36. „26. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z. z. v danom prípade, keď nebol vykonaný proces posudzovania vplyvov pri povolení ťažby.

Prvostupňový správny orgán tak oznámil začatie konania o povolenie banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. o výmere 26,710 m2, ktorú aj prvostupňovým rozhodnutím banskú činnosť povolil. Kasačnému súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel krajský súd k záveru, o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z.z. Rozdelením plánovanej banskej činnosti v dobývacom priestore Hradište na dve časti s tým, že povolenie dobývania na pozemkoch registra „C“ parc. č. 3069 o výmere 19,427 m2 a parc. č. 3070 o výmere 11,375 m2 v k. ú.

správneho konania. 39. 29. Konkrétny vplyv na životné prostredie môže mať iba činnosť, ktorá bola povoľovaná a v konečnom dôsledku povolená len na ploche 2,671 ha, ktorá či už z hľadiska plošného záberu alebo z hľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu jej vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. To, že sa v konečnom dôsledku banská činnosť plánuje na zábere plochy presahujúcej 5 ha, je v tejto veci právne irelevantné.

41. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 7. júla 2021 podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, prihliadnuť na závery kasačného súdu uvedené v tomto rozsudku, a následne rozhodnúť.

napadnutého rozsudku krajského súdu. 43. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné. 44. Žiadosťou zo dňa 11.01.2016 požiadala spoločnosť EXPLOIT, s.r.o., Závada 197, 955 01 Závada, IČO: 45677476 [právny predchodca ďalšieho účastníka 1)], o vydanie povolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov na parcelách č. 3084 o výmere 26710 m2, č. 3069 o výmere 19427 m2 a č. 3070 o výmere 11375 m2 v dobývacom priestore Hradište. Oznámením zo dňa 15.01.2016 Obvodný banský úrad v Prievidzi oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vo veci povolenia banskej činnosti (otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu) na pozemku registra „C“, parc. č. 3084 v katastrálnom území Z., dobývacom priestore Hradište, v severnej časti Lomu

Ostatné dotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske č. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.

Poukazovala na preťaženie cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v obci, narušením oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredložením dokladov o strete záujmov. Ostatné dotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou ťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol k uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske č. 2Er/902/ 2008-37 zo dňa 01.03.2016. 46. Žalovaný rozhodnutím č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 zamietol odvolanie žalobcu a prvoinštančné správne rozhodnutie č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 potvrdil. Žalovaný správny orgán námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.

48. Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 S.s.p. namietal, že správny súd porušil právo na spravodlivý proces tým, že jeho rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko sa dostatočne nezaoberal námietkou občianskoprávneho charakteru, že prístup do dobývacieho priestoru má byť realizovaný cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa a sťažovateľ na využívanie svojich pozemkov týmto spôsobom neudelil súhlas. Táto námietka (občianskoprávneho charakteru) bola sťažovateľom prednesená v rámci „tzv.“ stretu záujmov, avšak nebola vyriešená. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto tvrdenie sťažovateľa dôvodné alebo nie.

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, že v danom prípade namietané skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Čo sa týka prepravy nerastu, ktorá sa má realizovať cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa, tu nebol namietaný vplyv samotnej banskej činnosti. Preprava vydobytého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, preto námietka sťažovateľa týkajúca sa prepravy nerastu cez pozemky v jeho vlastníctve sa netýka tohto konania.

51. Kasačný súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej sťažovateľ v štyroch bodoch vymedzil, čo konkrétne nemalo byť vyriešené (strana 8 žaloby), čo malo tvoriť stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konkrétne preťaženosť cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenie rizika nehodovosti a ohrozenie statiky budov v intraviláne obce, čo bolo potrebné riešiť dopravnou štúdiou - zvýšená hlučnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - zvýšená prašnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - doprava vydobytej suroviny cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, s čím nesúhlasil.

53. Pokiaľ sa jedná o námietku zvýšenia hlučnosti v súvislosti s banskou činnosťou kasačný súd poukazuje na stanovisko dotknutého štátneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa 19.11.2015, z obsahu ktorého vyplynulo, že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery v zastavenej časti nezhoršia. V tejto súvislosti kasačný súd ešte uvádza, že táto námietka však nebola uplatnená žalobcom v rámci nesúhlasného stanoviska resp. podania pred prvostupňovým správnym orgánom.

Tento plán sa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia. 55. K uvedeným námietkam sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobné námietky uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem ich konštatovania, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohé námietky sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy.

V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 citovaného zákona je stret záujmov zadefinovaný ako stret záujmu využívať výhradné ložisko s objektmi a záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a záujmami fyzických a právnických osôb, ohrozenými využívaním výhradného ložiska. Ohrozené pritom môžu byť len objekty a záujmy tých fyzických alebo právnických osôb, vlastníkov pozemkov, na ktorých priamo je plánované dobývanie výhradného ložiska. Využívať výhradné ložisko je možné len v rámci povolenej banskej činnosti otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska.

58. Podľa názoru kasačného súdu konkrétny stret záujmov s objektmi a záujmami chránenými osobitnými predpismi je vyriešený súhlasným vyjadrením (prípadne s určenými podmienkami), prípadne súhlasom príslušného orgánu, ktorému prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, vydaným rozhodnutím.

V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu ako i jeho právnym posúdením, podľa ktorého je správny súd v zmysle ustanovenia § 134 S.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, preto mohol posudzovať námietky stretu záujmu len výslovne uvedené v správnej žalobe.

Okrem iného banská činnosť bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu povolená len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. a táto činnosť z hľadiska ročne vydobytého množstva a ani z hľadiska plošného záberu nepodlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal“. Je teda bezpochyby preukázané, že táto vec bola právoplatne vyriešená a správny súd bol viazaný vysloveným právnym názorom aj o tejto námietke sťažovateľa.

Nakoľko podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dané iné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu prvej inštancie, kasačný súd konštatuje, že len toto procesné pochybenie nemôže spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

65. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. 66. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery uvedené vyššie, kasačný súd v danej veci považoval námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu o porušení práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. a nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm. g) S.s.p. a o za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Kasačný súd z uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti nevyhovel a túto podľa § 461 S.s.p. zamietol. 67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.). Súd nepriznal žalovanému náhradu trov kasačného konania. Žalovaný si trovy kasačného konania neuplatnil. Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie § 169 S.s.p. Súd v priebehu kasačného konania neuložil ďalším účastníkom žiadne povinnosti. 68. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.