1Svk/9/2025

1. Dňa 23.05.2022 predložil ďalší účastník 1/ - Slovenská správa ciest (ďalej aj „navrhovateľ“) Okresnému úradu Lučenec, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ t. j. návrh na začatie zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) a § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon EIA“). Cieľom zmeny navrhovanej činnosti bola (i) rekonštrukcia existujúceho mosta ev. č. 16-226 v extraviláne obce Vidiná, ktorý bol v zlom technickom stave, pričom samotný mostný objekt je súčasťou cesty I/16 v úseku Lučenec - Lovinobaňa, ktorý premosťuje občasný vodný tok v blízkosti lokality Bolontov, a (ii) úprava priľahlej časti uvedenej cesty.

3. V stanovenej lehote prejavil žalobca ako verejnosť záujem na navrhovanej činnosti podľa § 24 ods. 3 zákona EIA podaním zo dňa 30.05.2022. Žalobca požiadal, aby zmierňujúce opatrenia určené v rozhodnutí ako záväzné podmienky obsahovali aj prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity, opatrenia ochrany vôd, opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva, opatrenia realizácie obehového hospodárstva a odkázal na zoznam opatrení zverejnený na webovom sídle. Ďalej navrhol, aby prvostupňový správny orgán uložil navrhovateľovi povinnosť realizovať prvky cestnej zelene v podobe odvodňovacích rigolov upravených ako dažďové záhrady, či výsadbu cestných stromových alejí tam, kde to rozhľadové podmienky umožňujú. Zaujímalo ho, aké opatrenia smerujúce k údržbe mostného objektu navrhuje navrhovateľ, aby sa v budúcnosti predišlo podobnej degradácii mosta, ako je tomu v súčasnosti, vrátane starostlivosti o brehy v blízkosti mosta.

ich doplnenie. Toto právo nevyžil žiadny účastník konania. 5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.07.2022 rozhodnutie č. OU-LC-OSZP-2022/ 006225-027 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA tak, že zmena navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

6. V procesnom postavení dotknutej verejnosti podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2022/ 030122-002 zo dňa 06.12.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a je vecne správne.

7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že preskúmal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorým im predchádzal, a to výlučne v rozsahu žalobných bodov. Konštatoval, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP, preto žalobu zamietol.

prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, aké opatrenia a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia uložil, pritom vychádzal zo stanovísk doručených oslovenými subjektami. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli podľa správneho súdu podrobne uvedené stanoviská, ako i z nich vyplývajúce podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré boli uložené vo výroku.

11. Správny súd teda konštatoval, že prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vo výroku rozhodnutia rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a zároveň uviedol podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Námietka žalobcu o ich absencii je preto podľa správneho súdu nedôvodná, najmä ak žalobca neuviedol, ktoré konkrétne požiadavky z jeho stanoviska neboli zohľadnené. Správny súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššie správneho súdu SR zdôraznil, že nemôže hodnotiť samotné opatrenia, ale len to, či správna úvaha správneho orgánu o ich uložení nevybočuje zo zákonných medzí. Podľa správneho súdu, prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky dotknutých orgánov, a prečo nezapracoval iné a na jeho správnej úvahe správny súd nevzhliadol žiadne pochybenie. Upozornil, že žalobca mal predniesť konkrétne skutkové

13. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočnej pomoci ekologickým spolkom v zisťovacom konaní. Z administratívneho spisu vyplynulo, že postup žalovaného ako i prvostupňového orgánu bol v súlade so zákonom - verejnosť mala možnosť zapojiť sa do konania, podávať pripomienky, nahliadnuť do spisu a vyjadrovať sa. Žalobca predložil svoje stanovisko a jeho pripomienky boli posúdené. Skutočnosť, že s výsledkom nesúhlasí, podľa správneho súdu neznamená, že jeho pripomienky neboli vyhodnotené. Správny súd zdôraznil, že žalobca nemá právny nárok na akceptovanie jeho pripomienok ani v zmysle vnútroštátnej úpravy ani Aarhuského dohovoru.

Ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd aj námietku o nezverejnení stanovísk dotknutých orgánov či verejnosti a porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA. Správny súd s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR vysvetlil, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na informácie dôležité pre vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia v povoľovacom konaní (nie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní) s tým, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení.

orgánu. Správny súd poukázal aj na § 29 ods. 1 písm. b) a prílohu č. 8 zákona EIA, podľa ktorých v tejto veci nie je povinnosť vypracovať oznámenie o zmene navrhovanej činností vo viacerých variantných riešeniach. Zdôraznil, že v prejedávanom prípade išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta bez zmeny funkčného využitia mosta alebo okolia, preto nebolo potrebné vypracovať variantné riešenia.

18. Správny súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ s otázkou: „Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie.“ Správny súd tento postup odôvodnil tým, že otázka žalobcu nebola v prejednávanom prípade relevantná, správny súd nie je konečným súdom a žalobca neuviedol konkrétne ustanovenia európskeho práva, ktoré majú byť objasnené.

19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Posúdenie opodstatnenosti námietok má byť predmetom správnej úvahy orgánu verejne správy, čo sa neprejavilo v odôvodnení rozhodnutí; - správny súd kategorizoval jeho žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, a nie podľa § 178 ods. 3 SSP, čo spôsobilo, že správny súd nesprávne posúdil, aké záujmy sú chránené využitím správnej žaloby. Správny súd skúmal porušenie subjektívnych práv sťažovateľa a nie verejných práv zainteresovanej verejnosti. Správny súd sťažovateľa neuznal ako reprezentanta zainteresovanej verejnosti - ekologickú organizáciu, neaplikoval § 42 SSP a nerešpektoval jeho samodefiníciu ako ekologickej organizácie (vyhodnotenie žalobnej legitimácie).

Vzhľadom na to, že k postupu podľa § 59 SSP nedošlo, je potrebné prezumovať, že správna žaloba bola zrozumiteľná. Postup správneho súdu bol nezákonný, ak meritórne rozhodol o žalobe tak, že túto zamietol pre nezrozumiteľnosť. Správna žaloba nemôže byť nezrozumiteľná a všeobecná a súčasne i spôsobilá na meritórny prieskum; - namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k použitiu/nepoužitiu medzných hodnôt pri posudzovaní dôvodnosti záväzných podmienok a určenia vplyvov na jednotlivé časti životného prostredia a ich ochranu. Poukázal na ustanovenie § 11 a § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj „zákon o životnom prostredí“) dôvodiac, že v tomto smere je nedostatočne odôvodnené jednak preskúmavané rozhodnutie, jednak napadnutý rozsudok. Záver správneho súdu, že správne orgány pripomienky riadne vyhodnotili a tie, ktoré boli posúdené ako dôvodné, boli zapracované vo výroku prvostupňového rozhodnutia, je

- napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný a nie je z neho zrejmé, v akej argumentácii ku konkrétnym žalobným bodom sa žalobca mýlil a v ktorých právnych úvahách. Správny súd zľahčoval postavenie žalobcu ako ekologického spolku a zainteresovanej verejnosti chrániacej životné prostredie, v dôsledku čoho k sťažovateľovi pristupoval predpojato a diskriminačne; - správny súd nesprávne právne posúdil aplikáciu § 29 ods. 13 zákona EIA, pretože ho neposudzoval v kontexte s ust. § 17 zákona o životnom prostredí, ktoré z materiálnej stránky vymedzuje environmentálne opatrenia. Tieto požiadavky správny súd zľahčoval rovnako, ako zľahčoval obsah žaloby a dôslednosť pri postupe správnych orgánov. Ak by správne orgány

21. Zároveň sťažovateľ žiadal, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s nasledujúcimi prejudiciálnymi otázkami: „(1) Či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods.3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je zainteresovaniu verejnosťou ako naplnenie povinnosti súdneho orgánu členského štátu Aarhuského dohovoru vyplývajúci z ustanovení čl. 3 ods. 4 v spojení s čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru. (2) Či judikát NSS SR Č. 6Svk/14/2021 nie je faktickým obchádzaním pôsobenia rozsudku Súdneho dvora EÚ Č.C-416/10 tým, že sa neúspechom sankcionuje ekologický spolok, ktorý len pôsobí podľa Aarhuského dohovoru a spolieha sa na právo Európskej únie a vykonateľnosť rozsudkov Súdneho dvora EÚ lebo práve už takúto snahu považuje za neprípustnú činnosť zainteresovanej verejnosti, ktorú treba prostredníctvom neúspechu v žalobnej iniciatíve sankcionovať a teda efektívne nastaviť takú rozhodovaciu prax, ktorá nehľadí na pôsobenie rozsudku SDEÚ C-416/ 10 či už ako názor najvyššej súdnej autority EÚ ale ani nehľadí na jeho pôsobenie ako faktického výkladu práva EÚ.

Aarhuského dohovoru v spojení s Čl.9 ods.2 Aarhuského dohovoru aj so špecifickým úmyslom a následkom systematického nerešpektovania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Č. C-416/ 10. Právnou vetou rozsudku SDEÚ C-416/ I O je totiž „záujmy a práva verejnosti na ochrane životného prostredia majú (v prípade kolízie) prednosť pred vlastníckym právom a od neho odvodeným právom stavby" ale aj právna veta „že prvoinštančný súd sa môže ale druhoinštančný súd sa musí obrátiť s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor ohľadne výkladu práva EÚ" ; jeho neutralizácia teda spočíva v tom, že štát neuznáva priamo spolky, ktoré sú nositeľom práv zainteresovanej verejnosti resp. neúspechom žaloby štát sankcionuje takéto spolky keď zjavnou štátnou politikou má byť preferencia stavebníkov a potlačenie činnosti ekologických spolkov; alternatívne spolky, ktoré sa snažia o vykonateľnosť uvedeného rozsudku SDEÚ sú považované za zneužívačov práva, lebo sa snažia spôsobiť „škodu stavebníkom" - a to tým, že od súdov žiadajú vykonateľnosť a zohľadnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ; či procesne že opakované žaloby smerujúce k tej istej

zamietnuť. Stotožnil sa napadnutým rozsudkom a pridržiaval sa právneho názoru uvedeného v prvostupňovom a preskúmavanom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. Zistený skutkový stav považoval za dostačujúci na riadne posúdenie veci s tým, že práva účastníkov konania boli zabezpečené.

rekonštrukciou. V priebehu zisťovacieho konania jednoznačne vyplynulo, že podmienky sťažovateľa sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné, s pripomienkami sťažovateľa sa vysporiadal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí a vysvetlil dôvody ich neakceptovania. Ďalej žalovaný uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol svoje úvahy, ktoré žalovaný doplnil o ďalšiu úvahu v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný sa dostatočne zaoberal podaným odvolaním a celým procesom na prvostupňovom správnom orgáne, pričom odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s

K vykonaniu konzultácií uviedol, že z dôvodu absencie osobitnej úpravy procesných podmienok konzultácií v zákone EIA je potrebné subsidiárne použiť ustanovenia Správneho poriadku, pričom správny orgán neporušil zákon, ak nenariadil ústne konzultácie. Tvrdil, že sťažovateľ neuviedol ani konkrétne dôvody preukazujúce, že vykonanie konzultácií by prispelo k objasneniu veci. Poukázal na to, že námietky sťažovateľa sú vyjadrením všeobecného nesúhlasu, jeho stanoviska a polemiky. Sťažovateľom navrhované opatrenia nesúvisia s navrhovanou činnosťou, sú neaplikovateľné, z čoho je zrejmé, že sa sťažovateľ konkrétnym projektom ani nezaoberá. Ďalší účastník 1/ tiež uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa napĺňa znaky zneužitia práva. Záverom vyjadrenia navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

27. Podľa § 178 ods. 1 SSP: „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ 28. Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“ 29. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA: „Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.“ 30. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA: „Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.“ 31. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA: „Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.“ 32. Podľa § 63 ods. 1 zákona EIA: „Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.“ 33. Podľa § 11 zákona o životnom prostredí: „Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.“ 34. Podľa § 12 zákona o životnom prostredí: „(1) Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia. (2) Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.“

35. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu (sťažovateľa), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Prvostupňovým rozhodnutím boli zároveň uložené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.

V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi, keďže napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom bol správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Ad. I - K nesprávnemu vyhodnoteniu postavenia sťažovateľa ako žalobcu a nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku 38. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd posúdil jeho žalobu podľa § 178 ods. 1 SSP a nie podľa § 178 ods. 3 SSP, a teda že jeho správna žaloba nebola vyhodnotená ako žaloba zainteresovanej verejnosti.

Nešpecifikoval nijaké dôvody, ktoré by mali kasačný súd viesť k záveru, že správny súd skúmal žalobu sťažovateľa cez prizmu ujmy na jeho subjektívnych právach podľa § 178 ods. 1 SSP. Ak sťažovateľ vychádzal z toho, že jeho námietkam nebolo vyhovené, uvedené neznamená, že správny súd si nebol vedomý toho, že sťažovateľ v konaní vystupuje ako zainteresovaná verejnosť. 39.

Zo správnej žaloby bolo zrejmé, čoho sa sťažovateľ domáha (a to preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie) a z akých dôvodov. Podľa kasačného súdu správna žaloba sťažovateľa obsahovala žalobné body, tie však boli formulované všeobecne, čo nie je vadou, ktorej odstránenie predpokladá Správny súdny poriadok inštitútom odstránenia vád

40. Kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v čom boli jeho žalobné námietky nesprávne. Správny súd korektne uviedol, že všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie vecne sa viažucej k rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Aj podľa kasačného súdu boli mnohé námietky sťažovateľa formulované v správnej žalobe všeobecne a nekonkrétne.

SSP. Ad. II - K nesprávnosti a nedostatočnému odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí ohľadne pripomienok sťažovateľa 41. Námietku, že prvostupňový orgán nezohľadnil náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, vyhodnotil kasačný súd taktiež ako nedôvodnú. Výrok prvostupňového

42. Kasačný súd sa dôkladne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím, ako aj preskúmavaným rozhodnutím, pričom v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že neidentifikoval nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil vplyvy na životné prostredie, ktoré stanoviská boli obstarané, aký bol ich obsah, ako ich prvostupňový správny orgán vyhodnotil, a aj ktoré podmienky v nich uvedené zohľadnil a následne preniesol do výroku prvostupňového rozhodnutia.

43. Napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie boli riadne odôvodnené a obsahujúce konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, sťažovateľova správna žaloba i kasačná sťažnosť boli všeobecné a abstraktné. Sťažovateľ neprezentoval konkrétne žalobné námietky spochybňujúce zákonnosť rozhodnutí a nepredniesol konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo prvostupňový orgán, resp. žalovaný mali rozhodnutiami uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročili hranice správneho uváženia (porov. aj správnym súdom citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa 29.03.2023, podľa ktorého ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia zákona EIA, neurčujú, o aké podmienky má ísť a ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu; ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk určených zákonom).

východiská. . ., ktoré rovnako ako aj § 17 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. vo svojej samotnej podstate v sebe zahŕňajú princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné dopady na stav životného prostredia. V tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány štátnej správy zastupujú a chránia.“ V prejednávanom prípade boli predmetom posúdenia rekonštrukcia existujúceho mosta, ktorý bol v zlom technickom stave, a úprava priľahlej cesty, bez ovplyvnenia životného prostredia nad mieru väčšiu ako pred touto rekonštrukciou. Dotknuté orgány vo svojich stanoviskách nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona EIA a ich prípadné pripomienky ohľadne záujmov, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, boli riadne vyhodnotené

Ad. III - K nevykonaniu konzultácií 45. Sťažovateľovu námietku nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona EIA už skôr právne posúdil Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023 nasledovne: „K žalobcom namietanému nevykonaniu konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.- z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania.

k príslušnej navrhovanej zmene činnosti, rovnako sa správne orgány riadne vysporiadali so všetkými žalobcom uplatnenými námietkami, respektíve požiadavkami, nemožno sa stotožniť so záverom žalobcu, že v tomto prípade došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach. V tomto smere najvyšší správny súd odkazuje na závery iných senátov najvyššieho správneho súdu, ktoré vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií prijali rovnaký názor (napríklad rozsudok sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne sp. zn. 5Svk/40/2022).“ Kasačný súd sa stotožňuje s citovaným právnym posúdením a v celom rozsahu na ňom zotrváva s ohľadom na obdobnosť skutkového stavu (v prejednávanom prípade sťažovateľ ako dotknutá verejnosť podal stanovisko s pripomienkami k zmene navrhovanej činnosti podaním zo dňa 30.05.2022, prvostupňový správny orgán upovedomil sťažovateľa o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 27.06.2022, čo sťažovateľ nevyužil, a pripomienkami žalobcu sa prvostupňový správny

47. Vzhľadom na uvedené kasačný súd námietku nevykonania konzultácií vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže postup správnych orgánov nebol rozporný ani s citovanými vnútroštátnymi predpismi ani smernicou EIA či Aarhuským dohovorom.

49. Prvá sťažovateľom formulovaná otázka nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko predmetné ustanovenia SSP boli správnym súdom riadne aplikované. Druhá sťažovateľom formulovaná otázka je skôr vyjadrením názoru sťažovateľa a kasačný súd v nej neidentifikoval konkrétny presah práva EÚ. Poukaz na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/14/2021 je irelevantný, pretože v tejto veci správny súd žalobu meritórne prejednal a neodmietol ju ako šikanóznu, ako tomu bolo vo veci sp. zn. 6Svk/14/2021.

50. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ v?režime článku 267 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie a návrh sťažovateľa na prerušenie konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol.