1SVs/4/2022

Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na otázku nastolenú senátom 5S uznesením sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. marca 2022 prijíma nasledovnú odpoveď: „Vychádzajúc z účelu sledovaného ustanovením § 449 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ktorým je zakotvené povinné právne zastúpenie sťažovateľa v kasačnom konaní, je možné podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľa podpísanej osobou oprávnenou konať v jeho mene, a obsahujúcu údaj o konkrétnom zamestnancovi alebo členovi sťažovateľa (napr. meno a priezvisko v kolónke „vybavuje/linka“), ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a bol písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, procesne vyhodnotiť tak, že sťažovateľ splnil podmienku povinného právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. Vec sa postupuje senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 5S.

Odôvodnenie

I. Uznesenie senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

1. Uznesením sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. marca 2022 senát 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „senát 5S“ alebo „predkladajúci senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) postúpil vec vedenú pod sp. zn. 1Asan/18/2020 na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke nastolenej v uvedenom uznesení veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“).

sťažovateľ zastúpený advokátom, ďalej že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom a že povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/), ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) /písm. b)/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).

2. 3. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca okrem iného namietal, že kasačná sťažnosť je podaná neoprávnenou osobou, nakoľko je podpísaná prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020. 2. 4. Následne po výzve krajského súdu realizovanej uznesením č. k. 2S/46/2017-186 zo dňa 19. mája 2020 bolo správnemu súdu doručené poverenie pre JUDr. S. P. na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie sťažovateľa v predmetnom konaní o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ zároveň predložil krajskému súdu kópiu diplomu JUDr. S. P. o absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore právo.

Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod pôvodnou spisovou značkou.

5. V právnych veciach tých istých účastníkov konania, vedených pred kasačným súdom pod sp. zn. 10Asan/11/2019 a sp. zn. 5Asan/7/2019, rozhodoval kasačný súd o kasačných sťažnostiach žalovaného - sťažovateľa podaných proti rozsudkom krajského súdu, ktorými došlo k zrušeniu ako nezákonných žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. V oboch prípadoch senáty kasačného súdu konštatovali, že sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p., a to napriek riadnemu poučeniu o povinnosti vyplývajúcej z § 449 ods. 1 a 2 S.s.p. Senáty kasačného súdu preto v oboch prípadoch kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) S.s.p. ako neprípustnú odmietli.

Uviedla, že štátni zamestnanci s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého a tretieho stupňa realizujú prípravu akýchkoľvek súdnych podaní v rámci plnenia služobných úloh, a nie na základe osobitného poverenia alebo

Vo vzťahu sťažovateľa navonok, v tomto prípade k súdu, však musí sťažovateľ rešpektovať platnú právnu úpravu, konkrétne v prípade podania kasačnej sťažnosti musí splniť podmienky uvedené v § 449 Správneho súdneho poriadku. Pokiaľ by si sťažovateľ neuplatnil výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku, musel by splniť podmienku ustanovenú v § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní by musel splnomocniť advokáta.

Rovnako ako musí byť v konaní pred súdom preukázané splnomocnenie udelené advokátovi, musí byť tiež preukázaná skutočnosť, že kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) jeho zamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ s takýmto vzdelaním. V prípade, že sa sťažovateľ riadi základným režimom podľa § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, z kasačnej sťažnosti musí byť zrejmé, že ju spísal advokát a z predloženého plnomocenstva musí vyplývať vôľa sťažovateľa kasačnú sťažnosť podať a v konaní o nej sa dať konkrétnym advokátom zastúpiť. V prípade, že sťažovateľ uplatňuje výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku, z kasačnej sťažnosti musí byť zrejmé, že ju spísal sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, zároveň je potrebné k podanej kasačnej sťažnosti pripojiť doklad o vyžadovanom právnickom vzdelaní a v prípade, že kasačnú sťažnosť spísal zamestnanec alebo člen

Je už na sťažovateľovi, akú konkrétnu formu, či pomenovanie si zvolí, podstatný je obsah tohto úkonu, jeho jasnosť a určitosť. Najvyšší súd musí konštatovať, že v prejednávanom prípade uvedené podmienky splnené

Zo spôsobu uvedenia mena zamestnankyne Mgr. Y. P. v kasačnej sťažnosti by sa bolo možné domnievať, že sa jedná o akúsi kontaktnú osobu alebo osobu poverenú administratívnym spracovaním dokumentu, v každom prípade jej úloha pri vypracovaní kasačnej sťažnosti nie je zrejmá, a už vôbec nie je s určitosťou preukázané, že ide o osobu poverenú spísaním kasačnej sťažnosti.

Ide o všeobecnú náplň činnosti zamestnanca, nie o poverenie na zastupovanie v konkrétnom kasačnom konaní. Najvyšší súd si na tomto mieste dovolí poznamenať, že sama sťažovateľka, ako orgán verejnej správy, dozerá na zverenom úseku verejnej správy nad zachovávaním právnych predpisov zo strany fyzických a právnických osôb, ktorým sú právne normy adresované, a vyvodzuje z porušenia týchto noriem zákonom určené následky.

pozícii správneho orgánu spĺňať zákonnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná advokátom (§ 449 ods. 1 veta druhá SSP), resp. osobou s právnickým vzdelaním v réžii právneho zastúpenia vlastným zamestnancom, dochádzalo by potom k procesným situáciám, že dokonca i v obdobných veciach a u obdobných správnych orgánov by musel jeden správny orgán, ktorý by nemal zamestnanca s právnickým vzdelaním druhého stupňa, dať sa zastúpiť v kasačnom konaní advokátom, ktorý by musel správnemu orgánu i spísať kasačnú sťažnosť, aby naplnil zákonnú požiadavku zákonodarcu. Druhý správny orgán, ktorý by zamestnával osobu s právnickým vzdelaním, by však v obdobnej veci nemusel vôbec spísať kasačnú sťažnosť týmto svojim zamestnancom a iba by po spísaní kasačnej sťažnosti (štatutárnym orgánom ako v danej veci) doložil správnemu súdu ex post plnú moc pre svojho zamestnanca s právnickým vzdelaním na zastupovanie v kasačnom konaní. V prípade, že by kasačný súd pripustil tento právny dualizmus, znamenalo by to určitú procesnú diskrimináciu vo vzťahu

7. K zhodnému záveru o nesplnení podmienky stanovenej v § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. sťažovateľom dospel kasačný súd i v uznesení sp. zn. 5Asan/7/2019 zo dňa 25. januára 2021, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol, že: ,,Kasačný súd musí konštatovať, že v prejednávanom prípade uvedené podmienky splnené

Zo spôsobu uvedenia mena zamestnankyne JUDr. S. P. v kasačnej sťažnosti by sa bolo možné domnievať, že sa jedná o akúsi kontaktnú osobu alebo osobu poverenú administratívnym spracovaním dokumentu, v každom prípade jej úloha pri vypracovaní kasačnej sťažnosti nie je zrejmá, a už vôbec nie je s určitosťou preukázané, že ide o osobu poverenú spísaním kasačnej sťažnosti.

8. Senát 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúc v prejednávanej veci dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od názorov vyššie uvedených senátov kasačného súdu vyjadrených v citovaných rozhodnutiach, z ktorých dôvodov postúpil vec na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku.

MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. ako štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý zjavne nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, t. j. nemožno konštatovať, že by vo vzťahu k jeho osobe išlo o uplatnenie výnimky, resp. splnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. V kasačnej sťažnosti sa však uvádza meno JUDr. S. P. a to v časti označenia podania spisovými značkami a dátumom, konkrétne je jej meno uvedené v kolónke „vybavuje/linka“, s tým, že v päte dokumentu je uvedená jej e-mailová adresa. Ako príloha ku kasačnej sťažnosti bolo dodatočne predložené poverenie pre JUDr. S. P. na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, ako aj kópia diplomu uvedenej zamestnankyne o absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore právo.

Zároveň však považoval za zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo stanoviť aj okruh prípadov, ktoré (v § 449 ods. 2 S.s.p.) odbremenil od povinnosti byť zastúpený v kasačnom konaní advokátom. V § 449 ods. 2 písm. b) a c) S.s.p. sa uvedený zámer evidentne odvíja od povahy vecí, pri ktorých by požiadavka takéhoto povinného právneho zastúpenia nebola namieste. Zakotvenie výnimky z povinného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. je pritom potrebné vnímať ako snahu zákonodarcu o umožnenie, resp. zachovanie kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa (ak má sám požadované právnické vzdelanie alebo túto podmienku spĺňa jeho zamestnanec alebo člen) pred kasačným súdom bez nutnosti zvoliť si (z externého prostredia) na zastupovanie v kasačnom konaní advokáta.

záveru, že uvedená zamestnankyňa sa reálne podieľala na vyhotovení/spísaní kasačnej sťažnosti svojim odborným vkladom, t. j. nešlo len o akési administratívne spracovanie už spísanej kasačnej sťažnosti. Zároveň možno len ťažko predpokladať, že v prípade zamestnanca sťažovateľa (odboru legislatívneho a právneho) s vysokoškolským právnickým vzdelaním by išlo iba o kontaktnú osobu sťažovateľa, resp. jeho pracovná náplň by spočívala len v administratívnom spracovaní dokumentov bez nutnosti určitého osobného/právneho vkladu v súvislosti s vyhotovením kasačnej sťažnosti, ktorý by bol prenesený na samotný štatutárny orgán sťažovateľa.

II. Právne posúdenie a rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

14. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.

Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

15. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 16. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej

750). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL.ÚS 1/04). Podľa § 442 ods. 1 S.s.p. kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“). Podľa § 449 ods. 1 S.s.p. sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods. 2 S.s.p. povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

17. Kasačný súd pripomína, že pre potreby výkladu ustanovenia § 449 ods. 2 písm. a) S. s. p. sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa - v spojení s § 489 S. s. p. a § 53 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - považuje vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v študijnom odbore „právo“. 18. Účelom ustanovenia § 449 S. s. p., ktoré upravuje otázku právneho zastúpenia kasačného sťažovateľa, je predovšetkým zabezpečiť kvalifikované podanie kasačnej sťažnosti a kvalifikované zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, a zároveň určiť prípady, kedy sa povinné právne zastúpenie nebude vyžadovať. Uvedená „kvalifikovanosť“ ako súčasť právnej služby môže byť v zmysle tohto ustanovenia garantovaná buď prostredníctvom zastúpenia sťažovateľa advokátom, alebo prostredníctvom sťažovateľovho člena alebo zamestnanca s požadovaným právnickým vzdelaním.

druhej. 19. To znamená, že uvádzaciu vetu § 449 ods. 2 znejúcu „Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak“ nemožno vo vzťahu k písm. a) gramaticky vykladať spôsobom, že kasačná sťažnosť nemusí byť kvalifikovane spísaná, resp. sťažovateľ nemusí byť v kasačnom konaní kvalifikovane zastúpený členom alebo zamestnancom s požadovaným právnickým vzdelaním. V opačnom prípade by totiž prítomnosť takéhoto zastupujúceho člena alebo zamestnanca u sťažovateľa nemala na účel kasačného konania právny význam a negovala by vyššie uvedenú požiadavku kvalifikovaného obsahu kasačnej sťažnosti a kvalifikovaného zastupovania kasačného sťažovateľa. Absenciu takejto kvalifikovanosti je totiž potrebné stiahnuť len na prípady uvedené v § 449 ods. 2 písm. c) a d) S. s. p., t. j. na správne žaloby v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, a (správne) žaloby, v ktorých je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V okolnostiach prípadu totiž nebolo rozumne spochybnené, že v mene sťažovateľa konal zamestnanec s požadovaným právnickým vzdelaním, ktorý bol sťažovateľom písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní.

22. Vzhľadom na uvedené veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 466 ods. 5 písm. b/ S.s.p. dal na otázku položenú predkladajúcim senátom odpoveď (v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia) v tom zmysle, že ak kasačná sťažnosť obsahuje údaj o konkrétnom zamestnancovi alebo členovi sťažovateľa (napr. meno a priezvisko v kolónke „vybavuje/linka“), ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a tento zamestnanec alebo člen bol osobou oprávnenou konať za sťažovateľa písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, má sa za to, že sťažovateľ splnil podmienku povinného právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. Veľký senát súčasne podľa § 466 ods. 5 písm. b/ S.s.p. postúpil vec senátu 5S na ďalšie konanie vo veci a rozhodnutie v jej merite.

V Bratislave dňa 29. septembra 2022