1Sžak/15/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) K. A. K., nar. XX.XX.XXXX., sýrskej štátnej príslušnosti, Sýrska arabská republika, v súčasnosti pobytom L. XXXX/X, XXX XX E., Slovenská republika, číslo cestovného dokladu - pas Sýrskej arabskej republiky č. XXXXXXXXX platný do XX.XX.XXXX., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-140-82/2015-Ž zo dňa 25.03.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/18/2019-33 zo dňa 24.07.2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v konaní pokračuje. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/18/2019-33 zo dňa 24.07.2019 mení tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-140-82/2015-Ž zo dňa 25.03.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania priznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na Krajskom súde

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. 6. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. S obsahom stanoviska Slovenskej informačnej služby sa oboznámil. 7. Poukázal na ustanovenie § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle, v zmysle ktorého ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ak stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Uvedené stanovisko predvída len existenciu nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby s poskytnutím doplnkovej ochrany, pričom hodnotenie, či je alebo nie je žiadateľ nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, posudzuje Slovenská informačná služba a nie žalovaný. V tomto kontexte nemožno argumentovať nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018 už aj preto, že sa netýkal správnym orgánom aplikovanej normy. 8. Ďalej krajský súd uviedol, že žalovaný nemohol odôvodniť svoje rozhodnutie ďalšími skutočnosťami, ako tými, že neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

IV. Východiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

o prerušení konania 12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o potrebe prerušenia kasačného konania. Dňa 22.10.2019 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti. 13. Uviedol, že najvyšší súd podal dňa 02.10.2019 v obdobnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 10Sžak/11/2019 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 9 a § 20 ods. 3 v časti „.....a nie sú dôvody na jej poskytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 14. Ďalej citoval ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) S.s.p., podľa ktorého, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne konania alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktoré môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takého konanie podnet. 15. Uviedol, že v predmetnej veci súd vzhľadom k tomu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky bol podaný návrh na začatie konania o nesúlade vyššie uvedených ustanovení zákona o azyle s Ústavou Slovenskej republiky a posúdenie tohto ustanovenia je aj dôvodom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, dospel k záveru o potrebe v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) S.s.p. kasačné konanie prerušiť.

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 15. marca 2023 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžak/15/2019. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2023 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 19. Podľa § 100 ods. 3 S.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 20. Uznesením sp. zn. 1Sžak/15/2019 zo dňa 22.10.2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu K. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Migračnému úradu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-140-82/2015-Ž zo dňa 25.03.2019 z dôvodu, že najvyšší súd podal dňa 02.10.2019 v obdobnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 10Sžak/11/2019 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 9 a § 20 ods. 3 v časti „.....a nie sú dôvody na jej poskytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o nepredĺžení doplnkovej ochrany sťažovateľovi podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle z dôvodu existencie stanoviska podľa § 19a ods. 9 obsahujúceho nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. (Dňa 20.07.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o azyle. Tento zákon vo svojom bode 8 doplnil zákon o azyle o ustanovenie § 13c ods. 4, ktorý pod písmenom d) uvádza: “Ministerstvo vnútra ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany.“). 23. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. PL. ÚS 15/2020-63 dňa 15.03.2023 rozhodol, že ustanovenia § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 10 v časti

24. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych predpisov okamžité právne účinky: - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ale s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich aplikácia sa „zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky. 25. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi, t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis nesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do súladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. „Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti

Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods. 1 a 2 v súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

jednotlivca. Preto nemožno v niektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená derogačným nálezom pre neústavnosť až následne. 29. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s ústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastaným behom jeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy).

31. Vzhľadom k tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. PL. ÚS 15/2020-63 dňa 15.03.2023 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d) a § 19a ods. 10 v časti „obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany“ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ústavou, podľa ktorého žalovaný postupoval, a to tým spôsobom, že výlučne prihliadal na nesúhlasné stanovisko s predĺžením doplnkovej ochrany podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle, rozhodol v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle, hoci ustanovenie § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle uvádzalo, že na takéto stanovisko žalovaný prihliada, predmetné ustanovenia stratili účinnosť dňom zverejnenia Nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2020-63 zo dňa 15.03.2023 v zbierke zákonov, preto bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na záver udáva, že počas priebehu konania pred ústavným súdom zákon č. 124/2022 Z. z. s účinnosťou k 01.07.2022 novelizoval zákon o azyle v časti napadnutého ustanovenia § 19a ods. 9. Táto novelizácia sa však nedotkla obsahového znenia napadnutého ustanovenia, ale len jeho označenia.

35. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. júna 2023