1Szak/3/2024

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-66-009/2024-AV zo dňa 23.08.2024 zaistil žalobcu dňa 23.08.2024 podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 1T/111/ 2022-238 zo dňa 23.02.2023 z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia; podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na tri mesiace do 22.11.2024 a žalobcu podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. 2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o zaistení uviedol, že lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný, resp. tolerovaný) ani iné právo

Na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných, ktorí by mu vedeli zabezpečiť ubytovanie alebo finančnú pomoc. 3. Žalovaný tiež uviedol, že dokazovaním a na základe získaných poznatkov, zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania, lustrácií v informačných systémoch a vlastných zistení správny orgán zistil a dokázal, že v prípade účastníka konania sú splnené podmienky na zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t. j. zaistenie je potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia. Šetrením správneho orgánu bola nespochybniteľne preukázaná existencia právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Komárno.

5. Taktiež poukázal na skutočnosť, že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení a určovaní doby zaistenia správny orgán vychádzal z informácií zistených o účastníkovi konania, vrátane jeho správania sa pred zaistením, pričom pre potreby trestu vyhostenia je v prvom rade potrebné pre účastníka konania zabezpečiť vydanie náhradného cestovného dokladu, keďže účastník konania v súčasnosti žiadnym platným cestovným dokladom nedisponuje. V prípade účastníka konania nie je možné uplatniť alternatívne a menej prísne donucovacie opatrenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/.

7. Správny orgán vo svojom rozhodnutí citoval článok 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

8. Žalobca v žalobe podanej na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (S.s.p.) žiadal o nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia. 9. Správny súd konajúc podľa ustanovenia § 221 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 10.

Výkon vyhostenia pritom musí byť aspoň potenciálne možný či prípustný. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade prepustenia zo zaistenia sa vráti do Nemecka (pozn. kde istý čas žil), kde žijú jeho dve maloleté deti. 11. Úvodom správny súd uviedol, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 S.s.p. domáhal prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali najneskôr v čase rozhodovania správneho súdu také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia prestalo byť zákonné, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho okamžité prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia).

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1124). 13. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ale posúdenie prípustnosti ďalšieho trvania zaistenia

14. Správny súd v prvom rade pristúpil ku skúmaniu, či je aktuálne daný účel zaistenia žalobcu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení následne vyplýva, že podkladom pre zaistenie žalobcu je existencia právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 1T/111/2022-238 zo dňa 23.02.2023, ktorým bol žalobcovi okrem iného uložený v zmysle § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Správny súd posúdiac súdenú vec môže teda konštatovať, že účel, pre ktorý bol žalobca zaistený - existencia trestného rozsudku, naďalej trvá.

Nakoľko žalovaný zaistil žalobcu dňa 23.08.2024 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na tri mesiace do 22. 11.2024, správny súd nevzhliadol nezákonnosť zaistenia žalobcu, nakoľko tak rozhodnutím určená ani zákonom ustanovená maximálna doba zaistenia nebola prekročená.

alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby však mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne.

18. Vychádzajúc z uvedeného, preto s cieľom posúdiť efektívnosť a účelnosť trvania zaistenia žalobcu v čase rozhodovania správneho súdu, tento posúdil reálne predpoklady vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. Ako vyplýva z administratívneho, ako aj súdneho spisu, žalovaný pracoval s viacerými možnosťami určenia krajiny vyhostenia a to predovšetkým s Irackou republikou a Nemeckom, a v tejto súvislosti bolo od vydania rozhodnutia o zaistení vykonaných viacero úkonov. Žalovaný si na úvod zaobstaral správy o situácii v Irackej republike a v Nemecku, následne s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce overoval aktuálnu možnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu pre príslušníka Irackej republiky, pričom mu bola poskytnutá odpoveď, že uvedené možné je, v lehote 2 mesiacov. V ďalšom postupe boli následne vykonané ďalšie úkony smerujúce k reálnemu zabezpečeniu vyhostenia žalobcu Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ako sú popísané v bode 11 odôvodnenia tohto rozsudku. Pre úplnosť správny súd tiež poukazuje na žalovaným uvádzanú skutočnosť, že u žalobcu bola identifikovaná aj väzba k

Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že ak dôjde k jeho prepusteniu zo zaistenia, vráti sa do Nemecka, teda opustí územie Slovenskej republiky, čím de facto dôjde k výkonu trestu vyhostenia, správny súd uvádza, že takýto dôvod pre rozhodnutie o nezákonnosti zaistenia nemožno považovať za prípustný. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 20. 09.2024, zo žalovaným vykonaných lustrácií vyplýva, že žalobca nemá udelené povolenie na pobyt, ani nie je žiadateľom o azyl (napriek tvrdeniu žalobcu v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 23.08.2024 č. PPZ-HCP-BB4-66-008/2024-AV o podanej žiadosti o azyl v Nemecku v roku 2018) v žiadnom členskom štáte, preto neexistuje na strane žalobcu legálne oprávnenie k zdržiavaniu sa na území schengenského priestoru, teda podľa názoru správneho súdu bolo na mieste postupovať pri výkone trestu vyhostenia procesným postupom zvoleným

III. Konanie na kasačnom súde

20. Proti rozsudku správneho súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p., pretože správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 21. Sťažovateľ konštatoval, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení neuviedol, do ktorej konkrétnej krajiny mieni sťažovateľa vyhostiť z územia Slovenskej republiky. Sťažovateľ so zaistením nesúhlasí, považuje ho za nezákonné. V jeho veci existujú prekážky vyhostenia v zmysle čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru a § 81 zákona o pobyte cudzincov. 22. Sťažovateľ poukázal na to, že limitom zaistenia okrem formálnej zákonnosti je aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť či prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejedávanej veci výkon rozsudku súdu o uloženom treste výkonu vyhostenia z územia SR v trvaní 5 rokov. Sťažovateľovi nebolo uložené administratívne vyhostenie z územia všetkých členských štátov, a teda v jeho veci nebolo súdom uložené jeho vyhostenie bezpodmienečne do krajiny pôvodu, ale iba z územia SR. Sťažovateľ má na území Nemecka dve maloleté deti. Z Iraku odišiel z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie a pre terorizmus v krajine. 23. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí, na základe ktorého je držaný v zaistení, neuviedol vôbec žiadnu bližšiu úvahu k potenciálnej krajine vyhostenia sťažovateľa (ani príkladmo), čím neskúmal skutočnú vyhostiteľnosť sťažovateľa z územia SR, a tým aj účelnosť jeho zaistenia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že zariadenie sa pokúsilo bezúspešne o návrat sťažovateľa do Nemecka, ktoré jeho readmisiu vyslovene odmietlo a

Pokiaľ nie je výkon trestu vyhostenia do konkrétnej krajiny pôvodu ani potenciálne možný, či prípustný, nie je prípustné ani zaistenie a takého obmedzenie osobnej slobody je porušením čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru.

25. Sťažovateľ dôvodil tým, že v tomto konkrétnom prípade pred správnym súdom poukázal na zlú bezpečnostnú situáciu v Iraku. Bezpečnostné zložky v krajine naďalej stoja za nezákonným násilným zmiznutím mužov a chlapov a osud tisícov zmiznutých iračanov z predošlých rokov zostal nejasný. Väčšina z 1,1 milióna vnútorne presídlených osôb v Iraku naďalej žije v obzvlášť ťažkej situácii a nie je schopná sa dostať ani k svojim základným

26. Sťažovateľ taktiež uviedol, že správny súd privodil nepreskúmateľnosť svojho rozsudku tým, že nezaujal žiadnu správnu úvahu k podstatnej žalobnej námietke sťažovateľa ohľadom prekážky jeho vyhostenia do Iraku pre zlú bezpečnostnú situáciu, a teda hrozbu porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru a rovnako sa správny súd nijak nevyjadril k prekážke vyhostenia do Iraku z dôvodu existencie rodinného života sťažovateľa na území EÚ. 27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poskytol informácie o úkonoch, ktoré ÚPZC Sečovce realizoval od 23.08.2024, teda od zaistenia žalobcu na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. - 09.09.2024 - ÚPZC Sečovce zaslal do ÚPZC Medveďov žiadosť o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre sťažovateľa; - 09.09.2024 - ÚPZC Sečovce zaslal Veľvyslanectvu Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave žiadosť o poskytnutie informácie týkajúcej sa možnosti prijatia sťažovateľa; - 12.09.2024 - prostredníctvom Oddelenia európskych záležitostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava bola poskytnutá informácia o

Bratislave žiadosť týkajúcu sa možnosti prijatia sťažovateľa; - 09.10.2024 - ÚPZC Sečovce zaslal do ÚPZC Medveďov dožiadanie vo veci zistenia aktuálneho stavu vybavovania náhradného cestovného dokladu pre sťažovateľa; - 10.10.2024 - ÚPZC Sečovce bola zaslaná odpoveď od ÚPZC Medveďov, v ktorej bolo uvedené, že žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre sťažovateľa bola dňa 11.09.2024 odovzdaná Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky; - 17.10.2024 - ÚPZC Sečovce zaslal Veľvyslanectvu Francúzskej republiky opätovné dožiadanie k svojej žiadosti zo dňa 20.09.2024, pričom ku dňu 18.10.2024, nebola z veľvyslanectva Francúzskej republiky doručená žiadna odpoveď. 28. S ohľadom na všetky doteraz vykonané úkony, úradne podanú žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu a k dnešnému dňu zatiaľ neuzavretú komunikáciu s orgánmi Francúzskej republiky, existuje stále reálne možnosť zabezpečenia náhradného cestovného dokladu a realizácie výkonu trestu vyhostenia sťažovateľa.

IV. Právny názor kasačného súdu

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. b) S.s.p.] s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

31. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 32. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

35. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

39. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 229 S.s.p. zamietol žalobu vo veci nariadenia prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prejednávanú vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ nesúhlasí so zaistením, považuje ho za nezákonné, a preto sa domáha prepustenia zo zaistenia z dôvodu, že v jeho veci existujú prekážky jeho vyhostenia v zmysle čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, ako i § 81 zákona o pobyte cudzincov, ktoré bránia realizovať účel zaistenia. Limitom zaistenia okrem formálnej zákonnosti je aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť, či prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejedávanom prípade výkon rozsudku o uloženom treste vyhostenia z územia SR v trvaní 5

SR. Sťažovateľ má na území Nemecka dve maloleté deti. Z Iraku odišiel z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie a pre terorizmus v krajine. V rozhodnutí žalovaný neuviedol vôbec žiadnu bližšiu úvahu k potenciálnej krajine vyhostenia sťažovateľa (ani príkladmo), čím neskúmal skutočnú vyhostiteľnosť sťažovateľa z územia Slovenskej republiky, a tým účelnosť jeho zaistenia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

41. Sťažovateľ má za to, že už v čase vydania rozhodnutia o zaistení sa musí policajný správny orgán náležite zaoberať otázkou potenciality zrealizovania účelu zaistenia, ktorým je výkon trestu vyhostenia, a za tým účelom si stanoviť krajinu vyhostenia a vo vzťahu k nej sa zaoberať existenciou možných prekážok zrealizovania vyhostenia, pretože v opačnom prípade by nezákonne zasiahol do základného práva na osobnú slobodu jednotlivca už v čase, kedy vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal resp. mohol mať vedomosť o možných prekážkach zrealizovania účelu zaistenia, napr. z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu zaisťovaného cudzinca.

42. Kasačný súd zdôrazňuje, že zaistenie predstavuje vážny zásah do práva na osobnú slobodu, ktorá je v zmysle ústavy SR a medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov zaručená a prakticky zaistenie znamená pozbavenie osobnej slobody. V tejto súvislosti sú na správne orgány rozhodujúce o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny kladené nároky, aby každé pozbavenie slobody spadalo pod niektorú z výnimiek uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. a) až f) Dohovoru a bolo „zákonné“. Kde ide o „zákonnosť“ zadržania vrátane otázky, či „konanie ustanovené zákonom“ bolo dodržané, dohovor odkazuje hlavne na vnútroštátne právo a stanovuje povinnosť dodržať hmotné a procesné pravidlá vnútroštátneho práva (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, bod 73).

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. 44. Žalovaný je povinný skúmať účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov). Predbežný úsudok o týchto skutočnostiach by v rozhodnutí nemal chýbať, pričom následné vyjadrenia správneho orgánu, podané v priebehu preskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu správneho orgánu po vydaní rozhodnutia o zaistení. Avšak v žiadnom prípade takéto vyjadrenia nemôžu konvalidovať vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

46. K skúmaniu prekážok vyhostenia kasačný súd poukazuje na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej je potrebné posúdiť, či sa preukázali závažné dôvody domnievať sa, že daná osoba by v prípade deportácie čelila skutočnému riziku, že bude v cieľovej krajine vystavená zaobchádzaniu v rozpore s čl. 2 (právo na život) alebo čl. 3 (zákaz mučenia) Dohovoru [Rozsudky Veľkej Komory F.G_ proti Švédsku ([GC], §§ 110-127), J.K_ a iní proti Švédsku([GC], §§ 77-105), Khasanov a Rakhmanov proti Rusku ([GC], §§ 93-116].

47. Kasačný súd má za to, že žalovaný pochybil, keď sa nezaoberal skúmaním prekážok vyhostenia sťažovateľa do krajiny pôvodu, či už z pohľadu všeobecnej situácie v krajine pôvodu a osobnej charakteristiky sťažovateľa ako účastníka, keď mu tieto prekážky boli známe a vyšli v konaní najavo. Žalovaný ustálil štátnu príslušnosť sťažovateľa, ďalej s ňou pracoval a žiadnym spôsobom ju v konaní o vyhostení alebo v konaní o zaistení nespochybňoval.

Správny orgán je v takom prípade povinný cudzinca bezodkladne prepustiť na slobodu. 48. Zaistenie podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru sa musí vykonať v dobrej viere; musí úzko súvisieť s dôvodom zaistenia; miesto a podmienky zaistenia by mali byť primerané; a dĺžka zaistenia by nemala presiahnuť dĺžku primerane potrebnú na sledovaný účel (Rozsudok ESĽP A. a iní proti Spojenému kráľovstvu [GC], § 164). Zaistenie bude odôvodnené len dovtedy, kým prebieha konanie o vyhostení alebo vydaní (Ibid). Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru je nepodstatné, či príslušné rozhodnutie o vyhostení alebo odovzdaní možno odôvodniť vnútroštátnym právom alebo právom dohovoru (Rozsudok ESĽP M a iní proti Bulharsku, § 63; De Sousa proti Portugalsku § 79 f), ale zaistenie prestane byť prípustné podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ak konanie o vyhostení, vydaní alebo odovzdaní nie je vedené s náležitou starostlivosťou (due diligence). 49. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rozhodol o zaistení sťažovateľa od 23.08.2024 do 22.11.2024, pričom rozhodnutie, pokiaľ ide o stanovenie doby zaistenia odôvodnil potrebou

50. Kasačný súd ďalej uvádza, že štáty sa musia aktívne usilovať o organizáciu odsunu, podniknúť konkrétne kroky a poskytnúť dôkazy o svojich snahách s cieľom zabezpečiť prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny, aby splnili požiadavku náležitej starostlivosti, napríklad ak orgány prijímajúceho štátu sú obzvlášť pomalé pri identifikácii vlastných štátnych príslušníkov (Rozsudok ESĽP, Singh proti Českej republike) alebo ak sú problémy v súvislosti s identifikačnými dokumentmi (M a ostatní proti Bulharsku). Aby bolo zaistenie v súlade s druhou časťou článku 5 ods. 1 písm. f), musí existovať reálna vyhliadka, že sa vyhostenie uskutoční.

52. Možno teda dospieť k záveru, že v prípadoch, keď bude už v čase rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé alebo pravdepodobné, že účel zaistenia, t.j. správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca, nebude môcť byť realizovaný, nebolo by možné zbavenie alebo obmedzenie osobnej slobody cudzinca považovať za súladné s ústavným poriadkom, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s citovanými ustanoveniami návratovej smernice.

S poukazom na uvedené má kasačný súd za to, že v prejednávanom prípade neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun sťažovateľa, jeho zaistenie tak nie je účelné a efektívne, čím nie je splnený predpoklad zákonnosti jeho zaistenia a ďalšie zotrvanie v zaistení je tak v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

zákonné C-704/20 - Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Examen d'office de la rétention) para 86). 55. Kasačný súd berúc do úvahy závažný zásah do osobnej slobody sťažovateľa, ktoré predstavuje jeho zaistenie, s poukazom na záver, že zaistenie sťažovateľa je v rozpore s ústavným poriadkom, Dohovorom a právom EÚ, rozhodol v zmysle čl. 15 ods. 4 návratovej smernice tak, že zmenil rozsudok krajského súdu a nariadil bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia. Právomoc rozhodnúť o prepustení sťažovateľa zo zaistenia z dôvodu rozporu s právom EÚ, odvodil kasačný súd zo zásady prednosti práva Únie, ako aj práva na účinnú súdnu ochranu zaručeného článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom

V Bratislave dňa 29. októbra 2024