1Sžfk/100/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200485.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/153/2017
- IČS
- 5017200485
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47068051, (do 12.05.2020 obchodné meno: ZENCOR a.s.), právne zastúpenej advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o, so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36722758, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102147402/2017 zo dňa 10. októbra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/153/2017-109 zo dňa 22. júla 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101562901/2017 zo dňa 17.07.2017 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobkyni rozdiel v sume 7.258,83 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102147402/2017 zo dňa 10.10.2017 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie na krajskom súde
3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že postup správcu dane považuje ako správny a tým zákonný, vzhľadom na úpravu podľa § 43 ods. 1, ods. 5 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Podmienky oslobodenia od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH správca dane a žalovaný správne vyhodnotili ako naplnené. Na tomto mieste krajský súd poukazoval najmä na obsah predmetných faktúr vystavených žalobkyňou, ktoré pri údaji zákazníka, resp. odberateľa M&S ROYAL zahŕňajú i údaj IČ DPH v spojení so zistením správcu dane na základe medzinárodného dožiadania, že v čase realizácie dodávok, t.j. ku dňu 07.04.2016 odberateľ M&S ROYAL bol registrovaný pre DPH (k výmazu tohto subjektu z registra DPH došlo až 17.06.2016).
5. Pokiaľ ide o podmienku oslobodenia daňového subjektu od DPH podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH vo vyššie citovanom znení, i túto podmienku správca dane a žalovaný správne a zákonne vyhodnotili ako splnenú, čo je zrejmé z písomného vyhotovenia predmetných faktúr, tak ako sú súčasťou administratívneho spisu. Ťažiskom záveru správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienok pre oslobodenie žalobcu od DPH podľa § 43 zákona o DPH bola absencia naplnenia podmienky podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH, teda ich konštatovanie, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala a správca dane ani inak nezistil, že došlo k dodaniu tovaru - zinkovej bieloby žalobkyňou odberateľovi - poľskej obchodnej spoločnosti
M&S ROYAL. Uvedené správny súd zdôraznil i vzhľadom na námietku žalobkyne, podľa ktorej nemohla vedieť a ani nevedela, že dodávka je súčasťou podvodu. Na tomto mieste odôvodnenia krajský súd považoval za potrebné uviesť, že správca dane má v daňovom konaní postavenie subjektu, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a následne ich na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí a ustaľuje zistený skutkový stav.
Správca dane nemá postavenie účastníka konania, len ktorý účastník konania je povinný v daňovom konaní preukázať podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku ním tvrdené skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Správca dane nie je protistranou daňového subjektu v daňovom konaní. Takéto vyhodnotenie postavenia správcu dane v daňovom konané je súladné i podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku.
V nadväznosti na uvedené nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou, pokiaľ táto tvrdila, že správca dane alebo žalovaný nepostupovali správne pri preverovaní naplnenia, resp. nenaplnenia podmienky oslobodenia žalobkyne ako daňového subjektu od DPH podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH.
O naplnení uvedenej podmienky mali správca dane a žalovaný opodstatnené a dôvodné pochybnosti s ohľadom na obsah dôkazov produkovaných daňovým subjektom. 6. Argumentácia žalobkyne viažuca sa k označeným podmienkam dodania tovaru Incoterms podľa názoru krajského súdu neobstála, pretože žalobkyňa nepreukázala konkrétny obsah zmluvného vzťahu (vyplývajúci z dohody zmluvných strán alebo zaužívanej praxe) medzi daňovým subjektom a jeho odberateľom M&S ROYAL, ktorý by aplikáciu akejkoľvek dodacej doložky v zmysle uvedenej argumentácie žalobkyne odôvodnil.
Krajský súd na tomto mieste odôvodnenia uviedol, že aplikácia dodacích doložiek Incoterms je vždy založená obsahom zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami, a to nezávisle na forme zmluvy, teda nezávisle na tom, či sa jedná o kontrakt písomný, ústny, prípadne taký, ktorého obsah je vytvorený i zaužívanou praxou. Žalobkyňa, ktorú v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno pred správcom dane a ani v odvolacom konaní a rovnako ani pred správnym súdom nepreukázala, že by obsah zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a jej odberateľom M&S ROYAL odôvodňoval uplatnenie konkrétnej dodacej doložky Incoterms. Samotný poukaz na skutočnosť, že vzťah medzi žalobkyňou a jej odberateľom M&S ROYAL trval dlhší čas a mal, resp. dosahoval určité objemy, tak ako je to na základe zisťovania správcu dane v daňovom systéme daňového subjektu ZENCOR a.s. v súvislosti s podanými súhrnnými výkazmi konštatované v bode 4 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, nepredstavuje jednoznačný a spoľahlivý základ pre konštatovanie preukázania obsahu zmluvy medzi žalobkyňou ako daňovým subjektom a jej
odberateľom M&S ROYAL o dodaní tovaru, tak ako o ňom majú svedčiť predložené faktúry, dodacie listy a CMR nákladné listy, teda potvrdením dodania tovaru jeho prevzatím tretími osobami (BIOMET a ELEKTRO-STAL) za odberateľa.
7. Prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte uvedeným na faktúre v zmysle úpravy § 43 zákona o DPH (subjektom M&S ROYAL) nepreukazujú ani dodacie listy a CMR nákladné listy pripojené k predmetným faktúram vo väzbe na žalobkyňou identifikovanú úpravu Dohovoru CMR (Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1974 Zb. zo dňa 27. novembra 1974 - ďalej ako Dohovor CMR). Skutočnosť vystavenia CMR nákladných listov v zmysle Dohovoru CMR, pokiaľ nie je preukázaný opak, svedčí o uzatvorení prepravnej zmluvy a o dobrom zjavnom stave zásielky a jej obalu v čase prevzatia dopravcom a o tom, že počet kusov, značky a čísla zásielok sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste, čo však nie sú skutočnosti priamo svedčiace o splnení podmienky potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom v inom členskom štáte v zmysle úpravy § 43 ods. 5 písm. b) zákona o
DPH. Rovnako poukaz na Článok 15 Dohovoru CMR a obsah predložených CMR nákladných listov, v ktorých nie je uvedený žiaden údaj o prekážkach v dodaní, nie je dostatočný pre záver o splnení podmienky prevzatia tovaru odberateľom v inom členskom štáte.
Na tomto mieste považoval krajský súd za významné zdôrazniť, že samotné dodacie listy, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, sú potvrdené subjektom odlišným od odberateľa M&S ROYAL, a to subjektom BIOMET, pokiaľ ide o dodací list predložený daňovým subjektom ku faktúre č. 160200155 a subjektom ELEKTRO-STAL, pokiaľ ide o dodací list predložený k faktúre č. 160200156. Táto skutočnosť bez preukázania oprávnenia alebo poverenia týchto tretích subjektov na konanie za odberateľa M&S ROYAL spólka organiczona odpowiedzialnoscia (ďalej tiež ako M&S ROYAL) pri potvrdení prevzatia tovaru, diskvalifikuje tieto dôkazy rovnako ako vystavené CMR nákladné listy v smere ich spôsobilosti preukázať prevzatie tovaru subjektom odberateľa M&S ROYAL.
Prípadné ústne dojednanie splnomocnenia alebo poverenia označených tretích subjektov (BIOMET, ELEKTRO-STAL) odberateľom na prevzatie tovaru žalobkyne, ktorú v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno nepreukázala a nebola v uvedenom smere náležite v správnom konaní ani dôkazne aktívna. Pokiaľ žalobkyňa i v správnej žalobe poukazovala na skutočnosť, že mala uvedené okolnosti oprávnenia subjektov BIOMET a ELEKTRO-STAL na prevzatie tovaru za označeného odberateľa preverovať sám správca dane, je potrebné opätovne poukázať na už uvedené konštatovania krajského súdu o rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť ťažiacu v uvedenom smere primárne daňový subjekt a na postavenie správcu dane v daňovom konaní. Uvedené krajský súd zdôraznil o to viac, že bola žalobkyňa správcom dane opakovane vyzývaná na preukázanie prevzatia tovaru odberateľom M&S ROYAL, ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, na ktorý nadväzuje odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, teda ako to preukazuje Výzva správcu dane číslo 100028397/2017 zo dňa 09.01.2017, v ktorej správca dane oboznámil daňový subjekt s
odpoveďou na medzinárodné dožiadanie a zároveň žiadal vysvetliť a doložiť ďalšie dôkazy pre potreby oslobodenia od dane v zmysle § 43 platného zákona o DPH, prípadne iné rozhodujúce skutočnosti súvisiace s faktúrami pre M&S ROYAL Sp. Z.o.o.
. Výzvu prevzal daňový subjekt
11.01.2017 a v stanovenej lehote zaslal vyjadrenie, pričom k spoločnosti M&S ROYAL predložil doklady, ktoré už boli predložené v rámci kontroly, a to vystavené faktúry, prepravné doklady (CMR), dodacie listy, faktúry za prepravu, bankové výpisy a ako nový dôkaz bol predložený e-mail zo dňa 06.04.2016. Rovnako v tejto časti poukazuje správny súd na obsah úradných záznamov, tak ako sú súčasťou obsahu administratívneho spisu zo dňa 30.03.2017, 03.05.2017 a 12.07.2017, z ktorých vyplýva, že daňovému subjektu bol správcom dane vytvorený dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenie o prevzatí tovaru označeným odberateľom M&S ROYAL preukázal a vyvrátil opodstatnené pochybnosti správcu dane o
tomto prevzatí tovaru. Daňovému subjektu bolo umožnené vyjadriť sa ku zisteniam a hodnoteniam správcu dane v zmysle úpravy § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a bol oboznámený s výsledkami zistení a hodnotiacimi závermi správcu dane. Z obsahu úradného záznamu zo dňa 03.05.2017 o telefonickej komunikácii správcu dane s pani P. T., novou splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu dokonca vyplýva, že táto oznámila správcovi dane, že po dohovore s daňovou poradkyňou už nebude daňový subjekt dokladovať ďalšie skutočnosti k vyrubovaciemu konaniu po kontrole za apríl 2016 a všetky podklady už boli správcovi dane doručené.
V nadväznosti na uvedené nie je preto podľa názoru krajského súdu možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej správca dane a žalovaný porušili úpravu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že by o hodnotení svojich zistení daňový subjekt neinformovali a teda, že by daňový subjekt o týchto zisteniach a hodnoteniach
nevedel, netušil. Rovnako neobstojí ani námietka o vykonávaní dokazovania výlučne na podporu záverov správcu dane. 8. V nadväznosti na vyššie vymedzené východiská opodstatnených pochybností správcu dane a žalovaného o splnení podmienky podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a v súlade s úpravou podľa § 24 ods. 1, 4 Daňového poriadku, správca dane trval na riadnom splnení dôkaznej povinnosti zo strany žalobkyne, pretože dôkazné bremeno vo vzťahu ku splneniu uvedenej hmotno-právnej podmienky ťažilo žalobkyňu. Správca dane teda neučinil súčasťou obsahu dôkazného bremena žalobkyňu nič, čo by do tohto dôkazného bremena nespadalo. Žalobkyňa predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov, a teda pri náležitej dôkaznej aktivite mala možnosť vyvrátiť spochybnenie jej pôvodne predložených dôkazov správcom dane. Žalobkyni potom ako bola správcom dane náležite oboznámená s pochybnosťami o dôvodnosti oslobodenia predmetných dodávok od dane nič nebránilo aspoň navrhnúť vykonanie dopytu na subjekty BIOMET, ELEKTRO-STAL, čo neučinila a až v správnej žalobe
sa, z pohľadu správneho súdu účelovo, odvolávala na možnosti na strane správcu dane v smere vykonávania dôkazov napríklad cestou dožiadaní a podobne. Krajský súd tieto procesné nástroje správcu dane v daňovom konaní nespochybňuje, avšak zdôrazňuje že sa uplatňujú na základe riadne plnenej dôkaznej iniciatívy daňového subjektu, ktorá je primárna ako je odôvodnené už vyššie. Uvedené korešponduje i praktickému naplneniu prejednacej zásady, ktorá sa v daňovom konaní uplatňuje v kombinácii so zásadou vyhľadávacou (na tomto mieste poukázal krajský súd na závery podľa rozhodnutí ÚS SR sp. zn. III. ÚS 401/09, sp. zn. III. ÚS 93/2016). 9.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne viažucu sa k označeným rozsudkom ESD a úprave článku 14 Smernice Rady 2006/112/ES, krajský súd túto argumentáciu v pomeroch výsledkov dokazovania a zistení správcu dane a žalovaného nehodnotil ako dôvodnú.
I právo nakladať s predmetom vlastníctva ako vlastník ako jedno z oprávnení, ktoré tvorí obsah vlastníckeho práva v zmysle úpravy § 123 Občianskeho zákonníka, vo forme faktickej alebo priamej dispozície alebo manipulácie, alebo vo forme vytvorenia možnosti (umožnenia) prístupu k predmetu dodávky - tovaru a nakladať s ním, sa vždy musí vzťahovať pri väzbe na úpravu podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH k subjektu odberateľa. Odberateľ by mal uvedenú
časť obsahu vlastníckeho práva k predmetu dodávky nadobudnúť na základe konkrétneho hmotnoprávneho titulu, čo krajský súd považoval za kľúčové, a to nezávisle na vnútroštátnej úprave hmotného práva v otázke spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, spôsobov dodania tovaru alebo momentu prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
Zároveň práve i to, že by prostredníctvom akejkoľvek z foriem dodania tovaru vnútroštátnou úpravou hmotného práva poznaných, k dodaniu tovaru jeho prevzatím odberateľom M&S ROYAL došlo, žalobkyňa nepreukázala. To predstavuje zásadnú odlišnosť skutkového východiska prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiam ESD, na ktoré poukazovala svojou rozsiahlou argumentáciou žalobkyňa. Zároveň krajský súd zdôraznil, že v tejto časti žalobkyňa uvedenú zásadnú odlišnosť vo svojej argumentácii neuchopila a nezohľadnila.
Osobitne k samotnej smernici - Smernica Rady 206/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, poukazoval krajský súd na skutočnosť jej implementácie v hmotnoprávnej úprave podľa aplikovaného zákona o DPH (bod 4. Prílohy č.6 k zákonu o DPH) , v nadväznosti na čo je vo vzťahu k tejto smernici možné v pomeroch prejednávanej veci hovoriť len o
jej nepriamom účinku. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne vo väzbe na článok 14 ods. 1 Smernice Rady 206/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty správny súd zdôrazňuje správne správcom dane i žalovaným na základe vykonaného dokazovania skonštatovanú zásadnú skutkovú odlišnosť prejednávanej veci, spočívajúcu v nepreukázaní samotného pokynu odberateľa (vymienenia z jeho strany jasným a zrozumiteľným prejavom vôle, ktorý by bol objektívne poznateľný) alebo dohody medzi žalobkyňou a odberateľom, o realizovaní prevzatia tovaru (nie len jeho uskladnenia) tretími subjektmi (BIOMET, ELEKTRO-STAL) alebo o realizovaní dodania tovaru jeho uskladnením na označených adresách. Žalobkyňou zdôrazňovanú povahu tovaru ako ekologicky nebezpečného a na to sa viažucu potrebu pripravenosti skladových kapacít, hodnotil správny súd v týchto súvislostiach ako nepostačujúcu. 10. Žalobkyňa, ako daňový subjekt, si musela byť vedomá, že pri uplatnení oslobodenia od dane musí byť schopná zákonom stanovené podmienky tohto oslobodenia pred správcom dane
preukázať a v prípade, že sa jej to nepodarí, bude znášať právne dôsledky s tým spojené, predstavované záverom správcu dane o nepreukázaní podmienok oslobodenia predmetnej dodávky od DPH a v nadväznosti na to, dôsledok vzniku daňovej povinnosti žalobkyne podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH.
V tejto časti odôvodnenia poukazoval krajský súd na podnikateľské riziko ťažiace žalobkyňu ako daňový a zároveň podnikateľský subjekt v zmysle úpravy § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku (rovnako v tejto časti poukazoval krajský súd napríklad na závery podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 01.03.2012 alebo podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžf 25/2011, sp. zn. 4 Sžf 25/2011, všetko aplikovateľné i v prejednávanej veci). Pre úplnosť odôvodnenia krajský súd konštatoval, že za splnenú nebola správne žalovaným a správcom dane hodnotená ani podmienka podľa 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH, z dôvodu nepreukázania jej naplnenia, pričom je možné i vo vzťahu k tejto podmienke vychádzať z rovnakých záverov ako pri podmienke podľa 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH.
Samotné preukázanie realizovaných úhrad dodávky subjektom M&S ROYAL nesupluje preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane. Vychádzajúc z uvedeného, keďže došlo k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, čo spochybnené v správnom konaní nebolo (spochybnené bolo dodanie tovaru konkrétnemu nadobúdateľovi v inom členskom štáte), vznikla žalobkyni daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, v nadväznosti na čo bolo správcom dane ako aj žalovaným v správnom konaní postupované správne a v súlade so zákonom. Žalobkyňou uplatnené dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného
zistené neboli. Osobitne, pokiaľ ide o argument nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného, krajský súd podotkol, že namietanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu správnou žalobou v zásade vylučuje vecný prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, a teda uplatnenie tohto dôvodu zrušenia rozhodnutia správneho orgánu (ktorý dôvod naviac správny súd nezistil ani vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane ani vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného), je s ostatnou argumentáciou žalobkyne v jej správnej žalobe v logickom rozpore.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
III. Konanie na kasačnom súde
12. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľka namietala, že závery krajského súdu vo vzťahu k splneniu podmienok oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH si vzájomne odporujú. Sťažovateľka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie e-mailovej správy odberateľa M&S ROYAL zo dňa 06.04.2016. Z e-mailovej správy podľa sťažovateľky vyplýva jej povinnosť odovzdať tovar tretím subjektom určeným odberateľom, pričom tejto povinnosti sťažovateľky synalagmaticky zodpovedá právo prevzatia tovaru tretími subjektmi určenými odberateľom. Vzhľadom na predmetnú e-mailovú správu a vzhľadom na predložené dôkazy v daňovom konaní podľa názoru sťažovateľky vo vzájomnej súvislosti preukazujú splnenie podmienky doručenia tovaru odberateľovi uvedenej v § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH. Sťažovateľka tiež odmietla tvrdenie krajského súdu o nerelevantnosti judikatúry ESD, na ktorú poukazovala. 14. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžfk/100/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods.
1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia správnych orgánov o určení rozdielu dane sťažovateľke v sume 7.258,83 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich
osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
19. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
20. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 21. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
22. Kasačný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nebolo nanovo posudzovať všetky otázky, ktoré sa v ktoromkoľvek štádiu konania vyskytli alebo mohli vyskytnúť, ale pripadlo mu posúdiť sťažnostné body, ktorými bol viazaný.
23. Sťažovateľ vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. nesúhlasil so závermi správneho súdu a mal za to, že krajský súd nesprávne posúdil nesplnenie podmienky na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH.
24. Po preskúmaní veci kasačný súd sa stotožnil so záverom správcu dane, že v danom prípade nedošlo k naplneniu podmienky podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH, teda sťažovateľka nepreukázala, že došlo k dodaniu tovaru zinkovej bieloby sťažovateľkou odberateľovi - poľskej spoločnosti M&S ROYAL. Prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte nepreukazujú ani dodacie listy a CMR nákladné listy pripojené k predmetným faktúram. Kasačný súd tiež dodáva, že podľa administratívneho spisu bol sťažovateľke daný dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenie o prevzatí tovaru M&S ROYAL preukázala a vyvrátila pochybnosti správcu dane o tomto prevzatí. Sťažovateľka však okrem predloženej e-mailovej správy zo dňa 06.04.2016 žiadne iné dôkazy nepredložila.
24. K tvrdeniu sťažovateľky, že z e-mailovej správy odberateľa zo dňa 06.04.2016 vyplýva povinnosť sťažovateľky odovzdať dodávaný tovar tretím subjektom určeným odberateľom, kasačný súd uvádza, že z uvedenej e-mailovej správy nič také nevyplýva.
Naviac kasačný súd dodáva, že v uvedenej e-mailovej správe nie je žiadne poverenie podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH, ktoré by oprávňovali tretí subjekt určený odberateľom na prevzatie predmetného tovaru. 25.
Argumentáciu sťažovateľky týkajúcej sa poukázania na judikatúru ESD a Smernicu Rady 2006/112/ES vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. V danej veci nebolo spochybnené, že došlo k dodaniu tovaru, ale spochybnené bolo dodanie predmetného tovaru konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte.
Na základe skutkových okolností daného prípadu nebolo preukázané, že dodanie tovaru odberateľovi - M&S ROYAL sa uskutočnilo, a teda nebolo preukázané, že sťažovateľka si môže úspešne uplatniť právo na odpočítanie dane.
26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p. 28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. októbra 2022