1Sžfk/10/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, právne zastúpeného: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100663565/2018 z 5. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/70/2018-44 z 18. septembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane vydal dňa 25.11.2014 podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) rozhodnutie, ktorým z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010“) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 05.12.2014 do dňa, ako sa získajú informácie, resp. podklady potrebné pre správne určenie dane a to na základe žiadosti číslo: 9810401/5/5182695/2014/Ros zo dňa 25.11.2014 (žiadosť sa týkala spoločnosti AGRIFIRM MAGYARORSZÁG ZRT - dodávateľ žalobcu).

SRL. V daňovej kontrole sa pokračovalo po obdržaní odpovede z MVI dňa 06.11.2015. Následne správca dane opäť prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10.12.2015 z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a to rozhodnutím číslo: 21404009/2015 zo 7. decembra 2015. Jednalo sa o žiadosť číslo: 1739793/2015 zo 4. decembra 2015, ktorá sa týkala spoločnosti PROFESIONAL OIL Kft. V daňovej kontrole sa pokračovalo po doručení odpovede dňa 8. apríla 2016.

marec 2014. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.05.2016, pričom žalobca sa k správcovi dane nedostavil. Následne dňa 07.07.2016 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly. 4. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril vyjadrením zo dňa 28.07.2016, v ktorom nesúhlasil so zisteniami správcu dane, namietal porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, konkrétne, že si správca dane nesplnil povinnosť tým, že mu neoznámil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených k daňovej kontrole a navrhol doplnenie dokazovania. Správca dane doplnil dokazovanie dopytmi na OTP Banka Slovensko, a.s., Colný úrad Michalovce, Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach a následne oznámil žalobcovi podaním zo dňa 16.11.2017, že do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia sa môže oboznámiť s priebežnými výsledkami vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 s tým, že termín si má dohodnúť telefonicky so správcom

Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o nesplnení podmienok oslobodenia od dne pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“), konkrétne dodanie repkových výliskov spoločnosti VIA PROCONS SRL so sídlom v Rumunsku na základe faktúr č. 1403009, deň dodania tovaru 26.03.2014, fakturovaná suma 22647,64 €, č. 1403010, deň dodania tovaru 27.03.2014, fakturovaná suma 5822,04 €, č.

DPH. Konkrétne išlo o odpočítanie dane z faktúry č. 14027 od spoločnosti MVR s.r.o. zo dňa 31.03.2014, základ dane 838,68 €, DPH 167,74 € za prepravu repkových výliskov. Ďalšie kontrolné zistenia správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nemali vplyv na určený

Podľa predložených faktúr, vážnych lístkov a dokladov CMR preprava mala byť uskutočnená motorovými vozidlami C. XXX, Y. XXX, L. XXX Q. C. XXXIC, podľa CMR dokladov preprava mala byť uskutočnená zo Stredy nad Bodrogom a ako miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte bolo označené Maďarsko. Správca dane z odpovede na MVI doručenej dňa 06.11.2015 zistil, že spoločnosť VIA PRONONS SRL kúpila repkové výlisky od spoločnosti VENERG s.r.o. a tieto mali byť ďalej predané spoločnosti PROFESIONAL OIL Kft.

V súvislosti s vozidlami, ktoré mali zabezpečovať prepravu maďarská daňová správa zistila, že majiteľ vozidla s evidenčným číslom Y. XXX je A. E. a v dňoch 03.03.2014 - 24.03.2014 uskutočňoval prepravu repky z KITTE Zrt do VIA PROCONS SRL.

SRL. V dňoch 06.03.2014 - 14.03.2014 bola prepravovaná repka, v dňoch 25.03.2014 a 26.03.2014 bola prepravovaná slnečnica, odberateľom bola spoločnosť VENAS, a.s., ktorá potvrdila prevzatie. 8. Žalovaný ďalej dôvodil, že nezrovnalosti boli správcom dane zistené aj porovnávaním vážnych lístkov predložených žalobcom tvoriacich prílohu faktúry č. 1403010 a predložených

Podľa vážnych lístkov 481 a 484 v priebehu jednej minúty bolo odvážená slnečnica, prevzatá na sklad, odvážené prázdne vozidlo, naplnené repkovými výliskami a odvážené naložené vozidlo. Z pohľadu správcu dane je uskutočnenie takejto manipulácie s tovarom nereálne, nehľadiac na fakt, že v priebehu minúty boli okrem tohto váženia uskutočnené celkovo štyri váženia podľa počtu vydaných vážnych lístkov 481-484.

10. V súvislosti s námietkou žalobcu o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorého sa mal správca dane dopustiť tým, že neoznámil kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti nadobudnuté pri výkone daňovej kontroly a nevyzval ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril žalovaný uviedol, že preskúmal písomnosť správcu dane - Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly č. 103148045/2016 zo dňa 16.05.2016, doručenej splnomocnenému zástupcovi dňa 19.05.2016 v kontexte s právami a povinnosťami daňového subjektu upravenými v ustanovení § 45 Daňového poriadku a v kontexte so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom upravenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku, pričom skonštatoval, že ak správca dane zaslal daňovému subjektu vyššie uvedenú písomnosť za účelom, aby sa žalobca oboznámil s priebežnými zisteniami a oboznámil sa s pochybnosťami správcu dane a mal možnosť sa vyjadriť k nim, je takýto úkon správcu dane v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom. Žalovaný sa

II. Priebeh správneho súdneho konania

12. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 13. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 7S/70/2018-44 z 18. septembra 2019 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

Podľa názoru správneho súdu nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane, avšak na strane druhej, ak správca dane preukáže, že vykonával úkony k tomu, aby dal možnosť kontrolovanému daňovému subjektu sa vyjadriť k zisteniam z kontroly a v rámci toho aj k pochybnostiam správcu dane, potom bol účel tohto ustanovenia naplnený, pretože uvedené ustanovenie priamo ukladá správcovi dane povinnosť v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, aby preukázateľným spôsobom tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu oznámil a zároveň, aby ho vyzval, aby sa k nim vyjadril. Správny súd poukázal na to, že tieto skutočnosti žalovaný v preskúmavanej veci žiadnym spôsobom nepreukázal a jeho oznámenie zo dňa 16.05.2016 nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady, pretože správca dane v tomto oznámení neuviedol daňovému subjektu (žalobcovi) žiadne konkrétne pochybnosti a ani nevyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril, prípadne, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti

15. Správny súd ďalšie žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a v plnom rozsahu odkázal na stanovisko žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe. Predovšetkým vo vzťahu k neuznaniu oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správny súd uviedol, že v priebehu daňovej kontroly vznikli veľmi vážne pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru do iného členského štátu, pretože k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania, čo je zákonná podmienka pre uplatnenie oslobodenia do dane.

V tejto súvislosti správny súd poukázal tiež na to, že u spoločnosti VIA PROCONS SRL nebolo preukázané, že tovar nakúpený od žalobcu táto spoločnosť prepravila alebo odoslala mimo územia členského štátu odoslania. Mal za to, že na danú vec nie je možné použiť ani právne závery vyplývajúce z bodov 42 a 43 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek- Gabona Kft., pretože v konaní pred správcom dane nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania a z odpovedí na MVI vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočňovať prepravu (C. XXX, Y. XXX) v čase od 26.03.2014 do 31.03.2014 prepravovali inú komoditu (slnečnicový olej a slnečnicu) pre odberateľa VENAS, a.s., ktorý potvrdil prevzatie, preprava bola z

17. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/70/2018-44 z 18. septembra 2019 podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. pre nesprávne právne posúdenie veci. 18. Žalovaný namietal výklad ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorý podal správny súd, pričom citoval jeho úvahy a východiská uvedené v bode 37 a 38 napadnutého rozsudku (bod 14 tohto rozsudku). Poukázal na to, že právny názor a výklad daného ustanovenia správnym súdom sa javí tak, ako keby chcel správny súd povedať, že v prípade, ak správca dane nevyzve kontrolovaný daňový subjekt na odstránenie pochybností výzvou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, tak na základe nepravdivých údajov vydá nezákonné rozhodnutie. Sťažovateľ v súvislosti s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku argumentoval, že toto poskytuje určitú ochranu daňovým subjektom, ale v tom zmysle, aby správca dane nepriznal daňovému subjektu ním uplatňované nároky len z toho dôvodu, že má pochybnosti o predložených dokladoch, ale dal daňovému subjektu možnosť prípadné pochybnosti vysvetliť a nedostatky odstrániť, prípadne doplniť ďalšie dôkazy dodajúc, že tento účel môže správca dane naplniť aj tým, že daňový subjekt oboznámi s priebežnými výsledkami daňovej kontroly, tj. s tým, ktoré nároky uplatňované daňovým subjektom má správca dane preukázané a ktoré nároky neuznáva a z akých dôvodov. 19. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že správny súd neakceptovaním jeho stanoviska k postupu správcu dane v rámci daňovej kontroly v súvislosti s vydaným oboznámením sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly a zaviazaním vytýkané procesné pochybenia odstrániť, nevzal do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu, predovšetkým, či išlo o podstatné pochybenie a vadu, ktorú je možné odstrániť a či sa takýmto postupom dosiahne priaznivejší výsledok pre žalobcu, zvlášť za situácie, keď iné procesné pochybenia namietané žalobcom, správny súd ako nedôvodné odmietol. V tejto súvislosti poukázal na to, že postup podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku správca dane uplatňuje v daňovej kontrole, pričom v danom prípade bola daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 riadnym spôsobom skončená podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a to dňa 08.07.2016 dodajúc, že ukončenie daňovej kontroly je stav, ktorý sa už nedá prelomiť a správca dane sa do ukončenej daňovej kontroly nemôže vrátiť a vykonávať úkony, ktoré daňový poriadok určuje pre daňovú kontrolu.

urobil. Keďže tieto vyjadrenia, podľa správcu dane nevyvrátili jeho zistenia a závery, správca dane svoj názor nezmenil. 21. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že správca dane zaslal žalobcovi list - Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami vyrubovacieho konania zo dňa 16.11.2017, ktorý mu bol doručený dňa 21.11.2017, pričom žalobca sa k správcovi dane nedostavil, z čoho vyplýva, že nemal záujem prerokovať so správcom dane svoje vlastné pripomienky k výsledku daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane spísal úradný záznam zo dňa 04.12.2017.

Uvedené znamená, že odstránenie vytýkaného procesného nedostatku, ktorým správny súd zaviazal sťažovateľa je nevykonateľné. Mal za to, že oboznamovanie žalobcu s pochybnosťami správcu dane za situácie, keď bol žalobcovi doručený protokol o výsledku daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadril, bolo mu doručené rozhodnutie na vyrubený rozdiel dane, proti ktorému podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté, by bolo čisto formalistickým prístupom majúc za to, že vykonanie požadovaného úkonu by neprinieslo pre žalobcu priaznivejší výsledok vzhľadom na to, že žalobca predložil k daňovej kontrole všetky dôkazy, ktorými disponoval, správca dane dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil, vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, zabezpečoval dôkazy prostredníctvom MVI, zaslaním žiadostí Národnej diaľničnej spoločnosti, nahliadal do spisu iných daňových subjektov.

sa vec vracia zrušujúcim rozsudkom súdu, pretože sa toto procesné pochybenie týka daňovej kontroly, ktorá už bola ukončená a vyrubovacie konanie neslúži na konvalidáciu nezákonného konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly žalobca s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ktorým by podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku zmenil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a konanie zastavil alebo mal možnosť zrušiť rozhodnutie správcu dane, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať ho právnym názorom, podľa ktorého by správca dane konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku zastavil. S poukazom na uvedené žalobca považujúc kasačnú sťažnosť za nedôvodnú navrhol kasačnému súdu, aby ju zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov kasačného konania.

24. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 25. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

S uvedeným záverom správneho súdu sa žalovaný nestotožnil z už vyššie uvedených dôvodov majúc za to, že správny súd nebral do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu, predovšetkým, či išlo o podstatné pochybenie a vadu, ktorú je možné odstrániť, tvrdiac súčasne, že ide o neodstrániteľnú vadu a tiež, či sa takýmto postupom dosiahne priaznivejší výsledok pre žalobcu, zvlášť za situácie, keď iné procesné pochybenia správny súd odmietol ako nedôvodné.

Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal.

Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. V posudzovanom prípade však k prenosu dôkazného bremena nedošlo a žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt, sa o dôvodoch nesplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 43, § 49 a 51 zákona o DPH dozvedel až z protokolu, doručením ktorého došlo k ukončeniu

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

30. Pri vyhodnocovaní dôvodnosti kasačnej námietky bola, pre kasačný súd práve v posudzovanom prípade, relevantná skutočnosť majúca podklad v predloženom administratívnom spise a to, že správca dane okrem zaslania žiadosti o MVI, vydávania rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, oznamovania o pokračovaní v daňovej kontrole a následného doručenia „Oznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ zo dňa 16.05.2016, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate vydal „len“ protokol z daňovej kontroly.

správy. 31. Odobrením vyššie uvedeného postupu správcu dane by v podstate mohlo dochádzať aj k obchádzaniu zákonnom stanovenej prekluzívnej jednoročnej lehoty (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) na výkon daňovej kontroly, keď správca dane by v časovej tiesni nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím by následne nevykonával dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam kontrolovaného daňového subjektu, avšak protokol by vydal v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom.

Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. 32.

Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s následným spísaním zápisnice. K aplikácii predmetného ustanovenia v prípade daňovej kontroly žalobcu však preukázateľne nedošlo ani jedným zo spomínaných spôsobov. Kasačný súd sa preto plne stotožňuje so záverom správneho súdu, že písomnosť označená ako „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ zo dňa 16. mája 2016, ktorým správca dane žalobcovi oznámil, že sa môže dostaviť na Daňový úrad Košice za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, atribúty ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku nespĺňa, nakoľko v nej absentujú akékoľvek pochybnosti zistené správcom dane, teda zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej kontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s dokladmi predloženými žalobcom, pričom túto písomnosť taktiež nebolo možné posúdiť ani ako predvolanie daňového

34. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 24. februára 2022