1Sžfk/103/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NETTIX, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 040 01 Košice, IČO: 36851701, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42227534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101741680/2018 zo dňa 06. septembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/92/2018 zo dňa 11. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.235,00 eur za zdaňovacie obdobie marec 2012.

Spoločnosť VEKOMIN s.r.o. nepodala opravný prostriedok, a rozhodnutie z daňovej kontroly nadobudlo právoplatnosť. Správca dane tejto daňovej kontrole konštatoval, že obchodná činnosť, ktorú spoločnosť VEKOMIN s.r.o., prezentovala predloženými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou, ale bola prispôsobená na splnenie účelu konania, a to v karuselovom podvode, pri ktorom sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie dane so súčasným oslobodením od dane. Umelo zvyšovali ceny a množstvá tovaru od zmiznutého obchodníka, čiže od spoločností, ktoré s daňovým úradom nespolupracujú, nekomunikujú, menia svoje sídla, konateľov, nie je možné od nich získať účtovníctvo a doklady.

Zo záverov uvedenej kontroly vyplynulo, že k reálnemu dodaniu kryštálového cukru nedošlo tak, ako to bolo faktúrami deklarované. 4. Pri preverovaní dodávok kryštálového cukru od spoločnosti VEKOMIN s.r.o. pre daňový subjekt NETTIX, s.r.o. zistil, že spoločnosť VEKOMIN s.r.o. sa od 25. októbra 2014 zlúčila so spoločnosťou Materáčik s.r.o., ktorá sa dňa 16. decembra 2014 zlúčila so spoločnosťou JUPAS s.r.o. a tá sa dňa 16. januára 2015 zlúčila so spoločnosťou Ferrara s.r.o. Spoločnosť Ferrara

povinnosť. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101741680/2018 zo dňa 06. septembra 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti v postupe správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu na dobu dlhšiu, ako to umožňuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Nariadenie“), podľa ktorého lehota na poskytnutie informácií uplynie najskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, považoval za nedôvodnú.

Správca dane využil inštitút urgencie a pravidelne po troch mesiacoch urgoval maďarskú daňovú správu k poskytnutiu predmetných informácií. Konečná odpoveď na žiadosti o MVI bola správcovi dane zaslaná dňa 22. augusta 2016. Správca dane Oznámením č. 103838548/2016 zo dňa 06. septembra 2016 v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že dňa 23. augusta 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

7. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku považoval žalovaný za neopodstatnenú. Zdôrazňujúc, že predkladanie dôkazov je upravené ako právo a zároveň povinnosť daňového subjektu prioritne v daňovej kontrole, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že k porušeniu práv žalobcu v postupe správcu dane nedošlo, pretože žalobca bol správcom dane oboznámený o pochybnostiach týkajúcich sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako aj so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly a mal možnosť vyjadriť sa, čo aj využil.

9. Námietku žalobcu, že správca dane sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku nevysporiadal s námietkami žalobcu, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú, s tým, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že v poslednej zápisnici vo vyrubovacom konaní sa správca dane vyjadril k pripomienkam daňového subjektu uvedených vo vyjadrení k protokolu, podal informáciu o úkonoch, ktoré vykonal vo vyrubovacom konaní a zaujal stanovisko, ktorého výsledkom je záver, že žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane žiadne podstatné dôkazy, navrhol šetrenia, ktoré nemali vplyv na záver správcu dane, pričom doposiaľ zistené dôkazy považoval za dostatočné na vydanie rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že svedeckú výpoveď z trestného konania nemožno považovať za výpoveď svedka pre účely daňového konania, žalovaný poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane použil tieto dôkazy v súlade s Daňovým poriadkom.

II. Konanie pred krajským súdom

novembra 2010. „Výmena informácií či žiadosť a poskytnutie informácie je z hľadiska právnej úpravy samostatným, na daňovom konaní nezávislým procesom, ktorého primárnym cieľom je úzka spolupráca správnych orgánov členských štátov EÚ príslušných ku správe dane z pridanej hodnoty v boji proti daňovým únikom v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty.“ Podľa žalobcu, ak aj došlo k prerušeniu daňovej kontroly podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovením v nariadení pre poskytnutie požadovaných informácií.

poriadku. 16. Žalovaný vo vyjadrení z 11. apríla 2019 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočností zistených správcom dane vo veci preverovania opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, žalobca v správnej žalobe nenamietal. Poukazoval len na porušovanie svojich práv procesným postupom správcu dane, nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, prerušenie dĺžky trvania daňovej kontroly a vplyvu neskorej medzinárodnej výmeny informácií na dĺžku daňovej kontroly, ktorá podľa žalobcu bola prekročená a nerešpektovala úpravu § 46 ods. 10 Daňového poriadku a článku 10 Nariadenia Rady č. 904/2010. Žalovaný mal za to, že rozsah odvolacích dôvodov bol prejednaný v odvolacom konaní a námietky žalobcu boli predmetom posúdenia žalovaného, ktorý ich dôvodnosť neuznal (koncentračná a dispozičná zásada).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 18. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že vychádzajúc z právnej úpravy, ak došlo k prerušeniu konania správcom dane v dôsledku vykonávania medzinárodnej výmeny informácií, lehoty upravujúce dĺžku daňovej kontroly neplynú. Žalobca namietal nedôvodne, že považuje za konečnú lehotu 3 mesiacov podľa článku 10 Nariadenia upravenú na poskytnutie informácií v rámci MVI, ktorej prekročenie môže zasiahnuť legálne dĺžku daňovej kontroly, pretože podľa jeho názoru vykonávanie MVI dlhšie ako 3 mesiace sa môže započítať pre obdobie, v ktorom možno daňovú kontrolu predĺžiť nad rámec upravených v § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

V zmysle Daňového poriadku i zákona o dani z pridanej hodnoty sú upravené práva a povinnosti daňového subjektu a správcu dane pri vykonávaní tejto kontrolnej činnosti. Správca dane má povinnosť postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom a má povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutkový stav, vrátane skutkových záverov, pričom nie len zákon, ale i judikatúra najvyšších súdnych autorít v oblasti správneho súdnictva precizuje a uprednostňuje materiálne chápanie práv a povinností daňových subjektov.

V posudzovanej veci správny súd konštatoval, že žalobca v rozsahu žalobných bodov, ktoré uviedol, nenamietal skutočnosti, ktoré by viedli k preukazovaniu reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré je predmetom uplatnenia dane z pridanej hodnoty za príslušné obdobie žalobcom ako daňovým subjektom.

Odhliadnuc od skutočnosti, že vnútroštátny finančný orgán vykonávajúci daňovú kontrolu nevie ovplyvniť spoluprácu zahraničného finančného orgánu vykonávajúceho dožiadanie a realizujúceho vybavenie medzinárodnej výmeny informácie, konštatoval, že na úkor dodržania tejto lehoty nemôže byť ukončená daňová kontrola s iným dopadom, resp. ukončenie daňovej kontroly bez riadneho zistenia skutkového stavu v pozitívnom, či negatívnom závere.

Vtedy bol prerokovaný protokol s pripomienkami žalobcu. Pripomienky žalobcu sa už v protokole týkali predovšetkým dĺžky daňovej kontroly, ktorú žalobca považuje za nezákonnú pre dĺžku jej trvania a nerešpektovanie trojmesačnej lehoty v zmysle Nariadenia č. 904/2010, článok 10 Nariadenia Rady EÚ, podľa ktorého sa dožiadanie členského štátu má vybaviť najneskôr do 3 mesiacov. Žalobca z toho vyvodzoval záver, že ide o lehotu, o ktorú možno predĺžiť daňovú

22. Správny súd sa nestotožnil so žiadnym so žalobných bodov upravených v žalobe, ktorá ich nesubsumuje pod konkrétne ustanovenia správneho súdneho poriadku a sústreďuje sa predovšetkým na judikatúru. Napríklad v Náleze I. ÚS 241/07 reprodukuje takzvanú zásadu zákonnosti, ktorá je samozrejme primárnou, chrániacou práva a právne povinnosti subjektov v daňovom konaní pri zachovávaní ich oprávnených záujmov. Podľa správneho súdu, ak daňová kontrola neobmedzuje podnikanie a disponibilné prostriedky, ktoré sú na základe rozhodnutia správcu dane vyčíslené v negatívnom alebo pozitívnom dopade pre daňový subjekt, nemôžu byť obmedzením jeho práv. Právna regulácia daní je základom správneho výberu daní a korektného a zákonného správania všetkých daňových subjektov. Tento nález nemožno v danej veci aplikovať, bez ďalšieho skúmania žalobných námietok a k takémuto záveru správny súd nedospel. Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, ako aj rozhodnutie 4Sžfk/75/2018 zo dňa 10. septembra 2018 konštatujú, že dĺžka daňového

inak. 23. K námietke, že vyrubovacie konanie trvalo 14 mesiacov, žalovaný dôvodne uviedol, že toto trvanie vyrubovacieho konania, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia, ktoré je treba posudzovať podľa § 68 ods. 1 v znení Daňového poriadku do 31. decembra 2017, ktoré v tomto ustanovení upravovalo vyrubovacie konanie a jeho začiatok deň po dni doručenia protokolu s výzvou na vyjadrenie a ukončenie doručením rozhodnutia daňovému subjektu bez konkrétneho časového obmedzenia. Súčasne konštatoval, že bezprostredne po prejednaní výsledkov dokazovania so žalobcom v zápisnici 20. apríla 2018, 23. apríla 2018 vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Preto aj správny súd pokladal námietku s poukazom na § 63 ods. 5 Daňového poriadku za nedôvodnú.

Správny súd nenašiel logický záver žalobcu o tom, že ak medzinárodná výmena informácií je neúspešná je konanie správcu dane o takejto prerušenej kontrole nezákonné. Z logiky veci vyplýva, že ak nemožno vo vnútroštátnom meradle zistiť potrebné skutočnosti u žalobcu a aktéri jeho vzťahov existujú v zahraničí až tam možno zistiť, ako sa správajú tieto zahraničné subjekty. Pretože daňová kontrola je proces, ktorý smeruje k obstaraniu dôkazného materiálu pre správne rozhodovanie o povinnosti daňového subjektu, je zásahom do jeho sféry, ale nie v takom meradle, že by bolo likvidačné.

25. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania. 26. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol nasledovné sťažnostné body: · Nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Sťažovateľ tvrdí v rozpore s rozhodnutím krajského súdu, že zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly pri jej prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI je možné predĺžiť výlučne o lehotu, ktorá je upravená v osobitnom predpise, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. V danom prípade sa daňová kontrola začala dňa 18. novembra 2014 a v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená dňa 18. novembra 2015. Keďže daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane prerušená z dôvodu podania žiadosti o MVI, pričom podmienkou zákonnosti prerušenia z tohto dôvodu je, aby bol dodržaný postup podľa osobitného predpisu a tento predpis stanovuje lehotu 3 mesiace ako maximálnu, potom daňová kontrola mala byť najneskôr ukončená dňa 18. februára 2016. Žalobca poukazuje na § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/116/2013. · Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti dôvodil nesplnením si zákonnej povinnosti správcu dane stanovenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti údajov dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V zápisnici zo dňa 16. februára 2017 správca dane neoboznamoval žalobcu so svojimi pochybnosťami, ale so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 03. septembra 2019. · Sťažovateľ dôvodil aj tým, že napriek tomu, že uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní z 20. apríla 2018 námietku o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane sa s ňou nevysporiadal, čím došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Sťažovateľ považoval

odôvodnenie

krajského súdu za zmätočné a nepreskúmateľné. Týmto došlo aj k naplneniu dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. · Namietal aj dĺžku vyrubovacieho konania, ktorá bola 14 mesiacov, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01. 27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP). Vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

31. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“ 32. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku: „Správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“

34. Podľa čl. 10 Nariadenia: „Žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však dožiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje na jeden mesiac.“

Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/30/2021 zo dňa 24. augusta 2022 (zdaňovacie obdobie november 2012), 2Sfk/31/2021 zo dňa 28. septembra 2022 (zdaňovacie obdobie august 2012) a 4Sfk/35/2021 zo dňa 21. septembra 2022 (zdaňovacie obdobie október 2012).

Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/30/2021 zo dňa 24.08.2022, vydané v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2012).

. .]“, resp. v hranatých zátvorkách vykonáva iné úpravy a doplnenia textu. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú (taktiež v záujme prehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 37. „Pokiaľ ide o vyhodnotenie prerušenia daňovej kontroly, z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že žalovaný v tomto smere odstraňoval pochybenie správcu dane (spočívajúce v absencii jeho argumentácie v tomto smere) keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola prerušená za účelom žiadostí MVI vo vzťahu maďarským spoločnostiam GIANT INVEST Kft., KT TRADE Hungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft., pričom požadované informácie nebolo možné zistiť v lehote 3 mesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, z ktorého dôvodu správca dane opakovane urgoval maďarskú daňovú správu, na čo sa mu podarilo získať informácie, významné pre vyvodenie záverov pre správcu dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, preto pokiaľ žalovaný, reagujúc na odvolacie námietky, odstraňoval nedostatky prvostupňového

mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Za daných okolností preto kasačný súd hodnotil ako dostatočné v preskúmavanom rozhodnutí obsiahnuté objasnenie dôvodov vedúcich k prerušeniu daňovej kontroly, trvania tohto prerušenia a argumentáciu, z ktorej vyplynulo, že zahraničnému správcovi dane boli opakovane zasielané urgencie, ako aj následne vyhodnotenie získaných informácií ako nevyhnutných a rozhodujúcich pre správne určenie

40. Sťažovateľ vo svojich podaniach argumentuje v tom smere, že ním tvrdené nedodržanie lehoty samo osebe spôsobuje nutnosť zastavenia vyrubovacieho konania, pretože inak by už akékoľvek vydané rozhodnutie bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti (s poukazom na princíp legality). S touto argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje.

rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/7/2015 zo dňa 04.11.2015). 41. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/ 01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).

Správny súd nemôže rozhodnutie daňového orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pretože tento nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy daní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.

V tejto súvislosti sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že pri ukladaní daní nie je možné rozlišovať mieru závažnosti procesného pochybenia správcu dane. 44. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého je základnou zásadou daňového konania zásada zákonnosti. Sťažovateľ však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver, že každé procesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj protiústavnosť celého rozhodnutia. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia.

. . nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona pri rozhodovaní o výške daňovej povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. Aj prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že k zrušeniu rozhodnutia môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191 ods. 1 písm. g) SSP]. Nesprávna je teda už východisková téza .

46. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal dňa 13.02.2017 protokol č. 157302/2017 z daňovej kontroly. Následne správca dane uskutočnil dňa 16.02.2017 za prítomnosti sťažovateľa ústne pojednávanie, na ktorom boli zo strany správcu dane uvedené preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov s celkovým zhrnutím výsledku kontroly spolu so stanoviskom sťažovateľa k uvedeným zisteniam. Protokol z daňovej kontroly bol sťažovateľovi doručený dňa 22.02.2017 spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Následne sťažovateľ zaujal stanovisko k doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj porušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 28.03.2017 podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku správca dane vyzval sťažovateľa na predloženie evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené s uvedeným presných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať ako svedkov.

48. Správca dane, za účelom výsluchu E. Š., požiadal o jeho predvedenie v termíne 07.08.2017 a 19.09.2017, avšak bezúspešne. Správca dane tiež zabezpečil prostredníctvom dožiadania Daňového úradu Bratislava vypočutie R. Y. (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017). Následne správca dane uskutočnil dňa 20.04.2018 ústne pojednávanie so sťažovateľom za účelom prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, na ktorom zrekapituloval jednotlivé úkony, ktoré boli vykonané vo vyrubovacom konaní.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak aj učinil, na čo správca dane reagoval výsluchom svedkov (resp. ich predvolaním/opakovanou žiadosťou o predvedenie). Sťažovateľ okrem namietania procesných pochybení v kasačnom konaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť predmetom dokazovania.

51. Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kasačný súd považoval za neopodstatnený s poukazom na už v bode 19 citované závery („prvostupňové rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok“) a skutočnosť, že žalovaný sa s vyššie uvedenou výčitkou sťažovateľa vysporiadal v dostatočnom rozsahu a so záverom, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd.“

- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového

54. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že správny súd neporušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačná sťažnosť sťažovateľa teda nie je dôvodná, a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť v súlade s § 461 SSP zamietol.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.