1Sžfk/16/2020

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september

2015. Kontrola bola začatá dňom 15. decembra 2015. 2. Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane v sume 10.000,- eur z faktúry č. 201509002, zo dňa 03. septembra 2015, od spoločnosti CAPTAIN s. r. o. za dohodnutú odplatu k podujatiu TENNIS CHAMPIONS 2015 na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 03. septembra 2015, a dodatku č. 1 k nej zo dňa 03. septembra 2015 (ďalej len „rámcová zmluva“). Daňovou kontrolou bolo zistené, že deklarovaná služba nebola dodaná v zmysle predloženej faktúry a daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, ods. 2 zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 104329707/2016/9104407, zo dňa 21. novembra 2016, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 22. novembra 2016. Následne dňa 21. decembra 2016 vydal rozhodnutie č. 104528645/2016/9104407, ktorým daňovému subjektu znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 11.814,43 eura na sumu 1.814,43 eura, za zdaňovacie obdobie september 2015. 3. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že rozhodnutím č. 100495229/2017, zo dňa 20. marca 2017, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: 1S/83/2017-127, zo dňa 17. októbra 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200650.1 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100495229/2017 zo dňa 20. marca 2017. 5. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, pretože žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nemal oporu v administratívnom spise, napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť, a tiež došlo k podstatnému porušeniu práv žalobcu počas daňovej kontroly v zmysle § 45 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

- uverejnenie loga daňového subjektu v periodiku ŽIVOT, EUROTELEVÍZIA, na webovej stránke www.tennischampions.sk a v tlačovinách projektu (bulletin, plagát) v počte 500, resp. 2000 ks. 7. Krajský súd rozsudok odôvodnil zistením z administratívneho spisu, že na základe záverov správcu dane z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 103429707/2016/9104407, zo dňa 21. novembra 2016. Správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 11.814,43 eura, na sumu 1.814,43 eura, za zdaňovacie obdobie september 2015, pretože služba za odplatu k podujatiu TENNIS CHAMPIONS 2015 od spoločnosti CAPTAIN s. r. o. dohodnutá na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách nebola dodaná tak, ako bola deklarovaná v žalobcom predloženej faktúre č. 201509002, zo dňa 03. septembra 2015. Žalobcovi pre porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH nevznikol nárok na odpočítanie dane.

V rámci tenisového podujatia bolo v propagačných materiáloch, resp. v reklamných spotoch (TV spot, tlač - letáky, časopisy, bilboardy, LED obrazovky - mediálne nosiče), uverejnené logo spoločnosti spolu s inými spoločnosťami. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vypočul konateľa žalobcu Ing. Ladislava Muzikářa, a v rámci dožiadania konateľa spoločnosti CAPTAIN, s. r. o., ktorý emailom s ponukou oslovil žalobcu. Pracovníci dodávateľa sa na reklame nepodieľali, pretože CAPTAIN, s. r. o. mala zakúpené len práva na reklamný priestor na podujatí Tennis Champions 2015 v spoločnosti BA reklama s. r. o., čím spoločnosti vznikli náklady uhradené podľa zmluvy o nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich práv zo dňa 20. augusta 2015.

období. Správca dane z vykonaného dokazovania nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení služby za účelom podnikania a dosiahnutia zisku. Pochybnosti vzišli z rozporuplných výpovedí konateľov zúčastnených spoločností o vzniku objednávky.

11. Správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní reklamného plnenia žalobcovi spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. na základe rámcovej zmluvy a dodatku č. 1 k zmluve za účelom podnikania a dosiahnutia zisku. Žalobca predložil vyhodnotenie reklamnej kampane, počet megaboardov, televíznych a rozhlasových vstupov, účinkom reklamnej kampane bolo zvýšenie počtu záujemcov o spoločnosť Schmidt & Co. a distribuované vína. Reálne vykonanie fakturovaných služieb bolo preverené námatkovo - televízia, megaboardy a iné médiá. Žalobca ani spoločnosť CAPTAIN, s. r. o. správcovi dane nepredložili dokumenty či iné relevantné dôkazy o tom, z čoho pozostávali reklamné služby poskytnuté spoločnosťou CAPTAIN s. r. o., aký balík služieb spoločnosť poskytla, v čom spočívala tvorba reklamných spotov, ako zabezpečovala spoločnosť uverejnenie loga daňového subjektu, akú činnosť, resp. aktivitu vyvíjala spoločnosť pri zabezpečovaní služieb, ktoré sa dodávateľ zaviazal zabezpečiť podľa rámcovej zmluvy. Podľa názoru krajského súdu hodnotiaca správa v papierovej alebo elektronickej podobe nepreukazuje, že služby poskytla skutočne spoločnosť CAPTAIN s. r. o.,

12. Krajský súd dospel k záveru, že pri deklarovanej obchodnej transakcii u žalobcu absentuje princíp opatrnosti a obozretnosť, ktoré boli nevyhnutne potrebné i pri výbere obchodných partnerov. Žalobca vedel, ktorá spoločnosť organizuje športové podujatie a vzhľadom na značnú sumu mohol vyžadovať plnenie od spoločnosti B & D s. r. o.

reklama, s. r. o. fakturovala spoločnosti CAPTAIN s. r. o. sumu za reklamné služby na základe zmluvy o prevode reklamných práv k projektu TENNIS CHAMPIONS 2015 (fa č. 2810201501, č. 2210201501, č. 1410201501, č. 0910201501 a č. 0610201501) až od októbra

15. Poukázal na odôvodnenie rozsudku z 21. júna 2012, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, v ktorom Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (najmä rozsudky Halifax zo dňa 07. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011, Tanoarch, C-504/10, bod 50) a osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie a ani judikatúry súdneho dvora (najmä rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, s. 1 - 1599, bod 32, Halifax a i., ako aj Kittel Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).

objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane a hospodárska činnosť. 16. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, založenú na nezohľadnení § 2 ods. 1 písm. a), písm. b) zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame v účinnom znení (ďalej len „zákon o reklame“) v spojitosti s § 19 ods. 2 písm. k) a § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa § 2 ods. 1 písm. a) sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

Platiteľ môže podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, použitých na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, teda ich použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení za predpokladu, že medzi prijatým a uskutočneným zdaniteľným plnením existuje priama a bezprostredná súvislosť. 17. Žalovaný nespochybnil uverejnenie loga žalobcu v reklamnej kampani, spochybnil ale zabezpečenie reklamnej služby - dodanie služby spoločnosťou CAPTAIN s. r. o.

Dôvodom neuznania odpočítania dane bolo, že žalobca nepreukázal reálne dodanie reklamného plnenia spoločnosťou CAPTAIN, s. r. o. uvedenou na faktúre ako dodávateľom služby a tiež nepreukázal, že zakúpené služby použil na svoje zdaniteľné plnenia. Ďalším dôvodom bol časový nesúlad medzi fakturovaním kompletného balíka služieb súvisiaceho s podujatím. Správca dane umožnil žalobcovi podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku uplatniť svoje právo a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam.

18. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, vyplývajúcich z predložených daňových dokladov.

Správny súd vzhľadom na konštatované dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery považoval za súladné so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol.

19. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

20. Kasačnú sťažnosť odôvodnil argumentáciou, že krajský súd považoval za kľúčovú právnu otázku posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom o (i) reálnom dodaní reklamného plnenia žalobcovi dodávateľom a o (ii) následkom použití na dodávky tovarov a služieb žalobcom. Sťažovateľ v súvislosti s pochybnosťami o reálnom dodaní reklamného plnenia dodávateľom poukázal na to, že len skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, tvoria dôkazné bremeno žalobcu. Vtedajší konateľ dodávateľa potvrdil dodanie a uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu. Odchýlka vo výpovedi konateľa ohľadom skontaktovania sa so sťažovateľom nespochybňuje preukázanie naplnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia i komunikácia s dodávateľom sa neodlišuje od obdobných obchodov žalobcu pri zabezpečovaní reklamných služieb a jeho obchodných zvyklostí.

Zmyslom obchodnej transakcie je bežný skupinový nákup mediálneho priestoru vo viacerých médiách, čo prináša pre zadávateľov reklamy ekonomickú výhodu. Zmluva o nevýhradnom prevode reklamného priestoru môže byť platne uzavretá aj ústne, nakoľko zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu a poskytnutie reklamného priestoru dodávateľovi uzatvorenie zmluvy potvrdzuje.

služieb. Dodanie tovaru a služieb vyplýva tiež z hodnotiacej správy a CD, obsahujúceho fotodokumentáciu podujatia. Krajský súd sa stotožnil so záverom o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, len na základe pochybností z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa a subdodávateľov žalobcu, na ktoré nemal vplyv.

strany vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Krajský súd opomenul uviesť a zohľadniť skutočnosť, že žalovaný ani správca dane neskúmali a žiadnym spôsobom sa nevysporiadali s otázkou vedomosti žalobcu o tom, že plnenie zakladajúce nárok na DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného dodávateľského subjektu. Krajský súd považoval žalobcu za dobromyseľného, i keď uviedol, že podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH nemožno odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa.

23. Krajský súd nezohľadnil záver žalovaného, v zmysle ktorého „v žiadnom prípade netvrdí, že daňový subjekt vedel o údajnom podvode vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. . .“. Správne orgány v daňovom konaní nevyprodukovali žiaden dôkaz, preukazujúci, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že skutočným dodávateľom nie je spoločnosť CAPTAIN s. r. o., práve naopak, výslovne potvrdili, že žalobca nevedel o údajnom podvode vo vzťahu k DPH. Pochybnosti sa týkali právnych vzťahov medzi žalobcovým dodávateľom a subdodávateľmi, žalobca nemal žiaden dôvod skúmať a venovať pozornosť okolnostiam, súvisiacim so spôsobom, akým spoločnosť CAPTAIN s. r. o. zabezpečila splnenie zmluvných povinností, presahujúcej rámec právnej sféry. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodovacej činnosti daňové orgány v zmysle európskej judikatúry zaviazal zaoberať sa otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní. Záver krajského súdu o vytvorení štruktúry za účelom získania daňovej výhody považoval za

24. K pochybnostiam o použití reklamného plnenia na dodávky tovarov a služieb poukázal na hodnotiacu správu s fotodokumentáciou na CD (v spojení s faktúrou a Dodatkom č. 1), nepochybne preukazujúcu materiálnu existenciu zmluvného plnenia. Sťažovateľ spojil

25. Nesprávne právne posúdenie spočívalo tiež v tom, že zmluvu o prevode reklamného priestoru bolo možné uzatvoriť ústne. Skutočnosť, že konateľ dodávateľ Haverla si nevedel spomenúť na bližšie okolnosti poskytnutia služby je skutočnosťou presahujúcou právny rámec sféry vplyvu sťažovateľa. Pri komplexnom posúdení nároku na odpočítanie dane je potrebné brať do úvahy celkovú ekonomickú činnosť platiteľa za obdobie registrácie, neobmedzovať sa len vybrané zdaňovacie obdobia. Ak prijaté zdaniteľné plnenie (reklama, propagácia) má za účel umožniť zvýšenie predaja v budúcnosti, má platiteľ nárok na odpočítanie DPH z prijatých zdaniteľných plnení.

Dokumentáciu s konkrétnymi údajmi a fotografiami považoval za postačujúce na preukázanie vecného plnenia objednanej služby. Nepredloženie dokumentov či iných dôkazov o tom, z čoho pozostávali reklamné služby poskytnuté dodávateľom, aký balík služieb dodávateľ poskytol, v čom spočívala tvorba reklamných spotov, spôsob zabezpečenia zverejnenia loga a ďalšie považoval za požiadavky, nesporne vyplývajúce z obsahu predložených listinných dôkazov, rámcovej zmluvy, dodávateľskej faktúry spolu s hodnotiacou správou. Záverom sťažnosti vyslovil názor, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z prijatých reklamných činností, priamo a bezprostredne vedúcich k uzavretiu nových kontraktov. 26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť žalobcu smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 29. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

súdu. 31. V rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal najmä nesprávne posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom o reálnom dodaní reklamného plnenia žalobcovi dodávateľom.

Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden). 33. Statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci, sp. zn. C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (sťažovateľ). V súdenom prípade je deklarovaným dodávateľom spoločnosť CAPITAN, s. r. o. pričom nie je sporné, že dodávateľ bol osobou registrovanou pre daň.

34. Kasačný súd v nadväznosti na závery žalovaného považuje za potrebné uviesť, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ CAPTAIN, s. r. o. zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K tomuto záveru poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, nasledovne: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar

35. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi, tak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí č. 100495229/2017 skonštatoval, že správca dane v žiadnom prípade netvrdil vedomosť daňového subjektu o údajnom daňovom podvode vo vzťahu k DPH, poukázal len na skutočnosť, že daňový subjekt by si mal vo vlastnom záujme preverovať daňové subjekty, s ktorými obchoduje, aby predišiel riziku, že sa ocitne v reťazci daňových subjektov, neplniacich si povinnosti.

Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt.“.

Správcom dane realizované dokazovanie sa týkalo najmä nepreukázaní zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľských subjektov deklarovaného dodávateľa CAPTAIN, s. r. o., čo však v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ samo o sebe neobstojí.

39. K polemizovaniu správcu dane o tom, či logo zverejnené na reklamných materiáloch a v TV spotoch je potrebné posudzovať ako reklamu alebo sponzoring podujatia je potrebné uviesť, že legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy. Zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené so zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe, súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa [§ 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame]. Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o retransmisii).

Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. 40. K sťažnostným bodom týkajúcim sa právneho posúdenia deklarovaných služieb na spornej faktúre spoločnosti CAPTAIN, s. r. o. kasačný súd ďalej odkazuje na právne posúdenie problematiky v skoršom rozsudku, sp. zn. 10Sžfk/57/2019, zo dňa 28. februára 2022, v ktorom v skutkovo obdobnej veci bolo posudzované zverejnenie loga zdaniteľnej osoby nasledovne: „So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno dať sťažovateľovi za pravdu, že prezentáciou jeho loga (obchodného mena) na automobilových pretekoch bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený určitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii sťažovateľa, čo mohol byť jeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. Rozhodujúce teda je či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov

41. Z tohto právneho posúdenia v obdobnej veci nepochybne vyplýva, že na účely právneho posúdenia možnosti odpočítania DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či je služba označená ako sponzoring alebo reklama. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za dodanie služby aj umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na reklamných billboardoch a v TV spotoch. Dôležité je, či bola služba poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby

Relevantne sa k otázke meraniu účinnosti reklamy vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, sp. zn. 1Sžf/64/2016, zo 06. marca 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7014200041.1, nasledovne: „31. Odvolací súd je toho názoru, že viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktmi uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.

primeranosť reklamy k podnikaniu žalobcu nebola predmetom hodnotenia zo strany daňových orgánov a preto nepatrí ani súdu sa touto otázkou zaoberať. Odvolací súd teda za daných skutkových okolností môže len konštatovať, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol

44. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené závery napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Žalovaný bude pri svojom ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku bude najmä musieť zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany sťažovateľa.

46. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.