1Sžfk/20/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Anton Halmo TELVIS Slovakia TKT, s miestom podnikania Mudroňova 2, 955 01 Topoľčany, IČO: 11767871, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36860891, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102085759/2018 zo dňa 22.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/5/2019-169 zo dňa 15. októbra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra Číslo: 101397118/2018 zo dňa 20.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.423,56 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

2010. 3. Správny súd zdôraznil, že žalobca v podanom odvolaní zo dňa 22.08.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu okrem iných dôvodov namietal nedodržanie lehoty daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 Daňového poriadku, ako i úvodného bodu 25 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a čl. 10 tohto nariadenia a že sa jednalo sa o informáciu, ktorá s rozhodnutím nesúvisela. 4.

5. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal len otázkou dodržania, resp. nedodržania Daňového poriadku. Vôbec sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o nedodržaní úvodného bodu 25 a čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadne relevantné dôvody na prekročenie týchto stanovených lehôt na poskytnutie informácií belgickou daňovou správou cca o 392 dní a neuviedol rozumný dôvod, prečo by táto situácia mala byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný sa teda nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti, resp. nedôvodnosti dĺžky jej prerušenia.

7. Z uvedených dôvodov správny súd konštatoval, že v prejednávanej veci ide o nedostatok dôvodov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného bez toho, aby sa správny súd ďalšími žalobnými dôvodmi zaoberal a v súlade s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil.

8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 9. Podľa názoru sťažovateľa správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s Daňovým poriadkom a časový rámec na výkon daňovej kontroly nebol prekročený. Hoci belgická daňová správa neposkytla požadované informácie v lehote troch mesiacov, dôvod prerušenia ďalej pretrvával. Lehotu, v ktorej mali zahraničné daňové správy poskytnúť správcovi dane odpoveď na otázky uvedené v žiadosti o MVI, správca dane nemal možnosť ovplyvniť. Nakoľko v priebehu prerušenia daňovej kontroly v zmysle § 6 ods. 5 Daňového poriadku lehoty neplynú, má za to, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. 10. Sťažovateľ uviedol, že dôvodom prerušenia bolo získanie informácií za účelom preverenia skutočností deklarovaných daňovým subjektom na predložených účtových dokladoch. Názoru správneho súdu, že požadovaná informácia od belgickej daňovej správy s napadnutým rozhodnutím nesúvisela, t.j. netýkala sa predmetného zdaňovacieho obdobia oponoval tým, že správca dane vykonal kontrolu na základe oznámenia o daňovej kontrole, v ktorom uviedol všetky preverované obdobia, na základe výsledkov daňovej kontroly vyhotovil protokol, v ktorom uviedol všetky preverované obdobia. Z dôvodu zaslania žiadosti o MVI správca dane prerušil daňovú kontrolu v rozsahu, v akom bola zahájená a vykonaná. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 03.02.2020. V prvom rade namietal nesplnenie zákonných náležitostí na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 2 SSP, t.j. že sťažovateľ okrem samotného tvrdenia ohľadom údajného nesprávneho právneho posúdenia veci neuviedol, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a taktiež neuviedol, v čom táto nesprávnosť spočívala. Žalobca poukázal na skutočnosť, zatiaľ čo krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že sťažovateľ sa v napadnutom rozhodnutí s argumentáciou o nepôvodnosti prerušenia a prekročenia trojmesačnej lehoty na odpoveď na žiadosť o MVI nevysporiadal, sťažovateľ uvedené nijako nereflektoval a v kasačnej sťažnosti zopakoval tvrdenia ohľadom dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Sťažovateľ podľa žalobcu v kasačnej sťažnosti sa nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom nedodržania trojmesačnej lehoty ani s tým, že do belgickej daňovej správy požadoval informáciu, ktorá s napadnutým rozhodnutím nesúvisela. Vzhľadom na uvedené žiadal kasačnú sťažnosť odmietnuť, alternatívne zamietnuť.

12. Prejednávaná vec bola dňa 25.02.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžfk/20/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

14. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - december 2021 sa začala dňa 29.12.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 25.11.2015. Dňa 18.02.2016 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 102584766/2016 so začiatkom jej prerušenia odo dňa 22.02.2016.

ďalej pokračuje. 15. Dožiadaním zo dňa 04.08.2017 sa správca dane obrátil na Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u ich daňového subjektu WH TRADING s.r.o., Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 46259830 a jeho právnych nástupcov.

17. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým okrem iného namietal na nedodržanie lehoty daňovej kontroly v súvislosti s nariadením Rady EÚ č. 904/2010, rovnako poukázal na to, že informácia od belgickej daňovej správy s prvostupňovým rozhodnutím nesúvisela. Žalovaný dňa 22.10.2018 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K prekročeniu dĺžky lehoty podľa predmetného nariadenia žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená bola od 22.02.2016 do 14.06.2017 a pri výkone kontroly z dôvodu jej prerušenia lehoty neplynuli, a teda neboli porušené namietané ustanovenia Daňového priadku. Uviedol, že „Belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote troch mesiacov, ale daňový poriadok vo veci nedodržania lehoty daňovej kontroly slovenským správcom dane porušený nebol, nakoľko dôvod prerušenia daňovej kontroly pretrvával.“

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

20. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

23. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 26. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo primárne posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia sťažovateľa, a to najmä v kontexte námietok žalobcu prezentovaných v priebehu odvolacieho konania ohľadom dĺžky prerušenia daňovej kontroly a dôvodnosti tohto prerušenia, nie je dostatočné, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie sťažovateľa nepreskúmateľné, a preto ho bolo potrebné zrušiť a vrátiť vec sťažovateľovi na ďalšie konanie.

28. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobca vo vyjadrení kasačnej sťažnosti poukazoval na tú skutočnosť, že samotný text kasačnej sťažnosti neobsahuje výslovné vymedzenie toho, v čom považuje sťažovateľ výklad právnych noriem uplatnený krajským súdom za nesprávny. Na strane druhej, podľa názoru kasačného súdu, nesprávnosť výkladu právnych noriem a argumentáciu, ktorú sťažovateľ považuje za správnu, bolo možné z textu sťažnosti vyabstrahovať vlastnou právnou analýzou, ktorú je povolaný vykonať samotný kasačný súd.

30. Hoci v zmysle aktuálnej judikatúry „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30. septembra 2021 vo veci C-186/20), dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia nebola nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly.

rozhodnutia správcu dane (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/54/2020 zo dňa 23.03.2022). 33. Povinnosť uviesť zistenia vyplývajúce zo žiadostí o MVI, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, ak v dôsledku prerušenia trvá daňová kontrola viac ako jeden rok, vyplýva aj napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/59/2018 zo dňa 25.09.2019 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019.

35. V zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/54/2020 zo dňa 23.03.2022: „ak správca dane v protokole alebo v rozhodnutí z vyrubovacieho konania mlčí o určitých záveroch z MVI, daňový subjekt - a v konečnom dôsledku aj správny súd - môže opodstatnene pochybovať o relevancii takejto žiadosti o MVI, a tým pádom aj o dôvodnosti samotného prerušenia daňovej kontroly po čas, kým sa a odpoveď na takúto informáciu nedostala do sféry správcu dane. Správca dane preto v protokole alebo v rozhodnutí z vyrubovacieho konania musí venovať adekvátny priestor nielen tým zisteniam z MVI, ktoré opodstatňujú výrok rozhodnutia z vyrubovacieho konania v merite, ale aj tým záverom z MVI, ktoré nemali dopad na meritórnu stránku rozhodnutia správcu dane alebo sťažovateľa.

Len týmto spôsobom je možné zabezpečiť následný plnohodnotný súdny prieskum toho, či konkrétna žiadosť v režime MVI bola v čase jej formulovania dôvodná a či následne bolo dôvodné čakať na závery dožiadaného orgánu a mať po tento úsek prerušenú daňovú kontrolu.“

konania. 37. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.