1Sžfk/23/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, Žilina, IČO: 44271875, zast.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100615186/2019 zo dňa 12. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn 31S/33/2019 zo dňa 4. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/ 33/2019 zo dňa 4. decembra 2019 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 21047324/2015 zo dňa 21. októbra 2015 zrušuje a vec mu vr acia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

Odpočítanie dane bolo uplatnené žalobcom v celkovej sume 18.690,38 Eur z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom TECHNet SK s.r.o., a to z faktúry č. 201300072 (interné označenie faktúry 101301925) v celkovej sume 71.725,08 Eur, z toho 20% DPH - 11.954,18 Eur a faktúry č. 201300088 (interné označenie faktúry 101302308) v celkovej sume 40.417,21 Eur, z toho 20% DPH - 6.736,20 Eur. 3. Žalovaný sa tiež stotožnil so správcom dane, podľa ktorého žalobca porušil § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorom nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, t. j. že fyzicky opustil územie členského štátu. Išlo o dodávky na základe faktúr špecifikovaných na str. 18 - 19 napadnutého rozhodnutia žalovaného pre odberateľa Nerseco, s.r.o., Vítězné Náměstí 576/1, Dejvice, Praha 6, Česka republika.

písomnosti. 5. Ohľadom dodávok pre spoločnosť Nerseco, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou Nerseco, s.r.o. a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosti Nerseco, s.r.o. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná, adresa sídla sa nachádza v objekte, kde majú sídlo ďalšie spoločnosti, v spoločnosti Nerseco, s.r.o. došlo ku dňu 01. októbra 2013 k zmene sídla, spoločníka a konateľa. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady, evidencie a nepreberá písomnosti. Správca dane použil aj podklady z medzinárodnej výmeny informácií a výpovede Tomáša Danihela (jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Nerseco, s.r.o. v rozhodnom čase) a Bc. Ľubomíra Výbocha, konateľa spoločnosti Omega IT, s.r.o. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22. septembra 2014, a to v súvislosti s prepravou tovaru.

subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Podľa správneho súdu žalobca, okrem predložených dokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch.

8. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Správny súd po oboznámení sa a vyhodnotení administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu.

10. Rovnako žalobca nepreukázal oprávnenosť oslobodenia od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa Nerseco, s.r.o., čím porušil ustanovenie § 46 ods. 1 zákona o DPH, keďže nebolo preukázané, že predmetný fakturovaný tovar bol prepravený do iného členského

11. Správny súd dodal, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak zároveň správny súd zdôraznil, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za splnenia podmienky, že ide o skutočnú firmu, nie o fiktívnu spoločnosť. Z ustanovenia § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Je potrebné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný skutočnému nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prevod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 168 SSP nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanému.

13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že správny súd mu ako účastníkovi konania nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a porušil zákon aj tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

15. Namietal, že správny súd hrubým spôsobom zasahuje do práv a chránených záujmov žalobcu, a to najmä tým, že v procesnom postupe vydania napadnutého rozhodnutia nebol správne vyhodnotený skutkový stav (najmä preukázateľná a žalovaným nerozporovaná existencia tovaru a jeho dodanie maloobchodným odberateľom), na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis a napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (rozsudok sp. zn. 5Sžf/20/2016 z 29. júna 2017) a napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora:

17. Preukázateľnosť zdaniteľného plnenia je možné podľa žalobcu vyvodiť aj z administratívneho systému správcu dane, podľa ktorého spoločnosť TECHNet SK s.r.o. podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013, pričom hodnota dodania tovaru a služieb bola vyššia ako súčet základov dane uvedených na posudzovaných odberateľských

18. Podľa názoru žalobcu neobstoja argumenty žalovaného, ktoré bez ďalšieho prebral správny súd a sú v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ktoré nedostatočne zohľadňujú všetky zistené skutočnosti a neodôvodnene spochybňujú odpočet DPH a zároveň bránia uplatňovaniu jeho základných práv.

19. Vo vzťahu k neuznaniu uplatneného oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. žalobca taktiež rozporoval právne posúdenie veci správnym súdom pri neuznaní splnenia podmienok na oslobodenie

20. S vyššie uvedenými závermi správneho súdu o pochybnosti prepravy tovaru, resp. nepreukázania fyzického opustenia územia členského štátu žalobca nesúhlasil a mal za to, že dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise potvrdzujú, resp. nebola zo strany žalovaného ani správcu dane zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. 21. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný a podľa jeho názoru poskytol správcovi dane doklady, ktoré je od neho možné objektívne požadovať, dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti

medzinárodný nákladný list. V prospech žalobcu svedčia aj výpovede H. W., Ľ. S., N. Ď., zamestnankyne spoločnosti Euro Data SK, a.s., ktorá potvrdila dodanie tovaru uvedeného na jednotlivých faktúrach spoločnosťou Euro Data SK, a.s. a prevzatie tovaru spoločnosťou Nerseco, s.r.o., ako aj p.

22. Argumentáciu správneho súdu o absencii náležitej opatrnosti pri výbere obchodného partnera v nadväznosti na rozširovanie dôkazného bremena považoval žalobca v kontexte vyššie uvedenej skutkovej argumentácie za extenzívne a bezhraničné rozširovanie požiadaviek na preverovanie svojich obchodných partnerov stanovených európskou judikatúrou.

III. Posúdenie kasačného súdu

25. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ustáva Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s 101e ods. 1 a 2 a 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nutné zmeniť. 27. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie máj 2013.

35. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Vzhľadom na rozdielnosť názorov NS SR na posúdenie uvedených obchodných transakcií nebol kasačný súd povinný nasledovať rozhodnutie uvedené žalovaným. Po posúdení kasačných dôvodov kasačný súd dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu a priklonil sa k záverom prezentovaným v neskoršom rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/35/2018 z 25. februára 2020.

41. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení. 43.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Podľa názoru kasačného súdu, aj keď žalovaný vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal vykonané dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti TECHNet SK s.r.o. (najmä poukázal na výpovede bývalého konateľa, účtovníka spoločnosti, či konateľa spoločníka tejto spoločnosti), z ktorého vyvodil neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, z rozhodnutia nevyplýva, prečo ďalšie dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, vyhodnotil vo veci za irelevantné (napr. listinné dôkazy - objednávky, príjemky, doklady o úhrade a i, ako aj potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia L.. V. N.). S uvedeným sa nezaoberal ani správny súd. Kasačný súd má za to, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou, od koho spoločnosť TECHNet SK s.r.o. tovar, ktorý bol predmetom predaja žalobcovi, nadobudla a či bola daň spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. uhradená. Pri neoprávnenom zamietnutí odpočítania dane na vstupe z dodaného tovaru spol. TECHNet SK s.r.o. žalobcom by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by bol porušený princíp neutrality DPH.

46. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora právo zdaniteľných osôb odpočítať zo svojej daňovej povinnosti, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia prijaté na vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena

47. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa Nerseco, s.r.o. kasačný súd uvádza, že zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

49. V prípade posudzovaného intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska do Českej republiky spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynuli opodstatnené pochybnosti o splnení uvedených hmotnoprávnych podmienok oslobodenia tohto dodania od DPH.

potvrdené aj výpoveďou svedkov N. Ď. a bývalého konateľa spoločnosti Nerseco, s.r.o. H. W.. 51. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).

Medzinárodný nákladný list (CMR) je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie prepravcu (v tomto prípade samotného odberateľa, ktorý si prepravu zabezpečoval sám) o prevzatí tovaru na prepravu, o mieste prevzatia na prepravu a potvrdenie adresáta (v tomto prípade opäť odberateľa) o prijatí tovaru a o mieste jeho dodania. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne.

Samotný spôsob prepravy je možné považovať za neštandardný, avšak vzhľadom na predmet obchodu (dodávanie tonerov) za nie nemožný. 54. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ daňové orgány spochybňujú žalobcom predložené CMR doklady (napríklad z dôvodu ich obsahových nedostatkov alebo nezrovnalostí), mali by mu aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené.

56. Opakovane pritom platí, že právo na odpočet, resp. právo na oslobodenie od dane možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto

Ako kasačný súd už uviedol v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/47/2020 zo dňa 28. júla 2022, podvodné konanie možno zjednodušene definovať ako také konanie, ktorého účelom je nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

IV. Záver

58. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. považuje kasačný súd rozhodnutie žalovaného za predčasné, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní postupovať v naznačenom smere a náležite objasniť svoje právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k preukázaniu podmienok na odpočítanie dane za súčasného rešpektovania princípu neutrality dane, rovnako sa vysporiadať s námietkami a argumentami žalobcu, vrátane všetkých ním predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov. 59. Vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalobca podľa názoru kasačného súdu splnil hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane, a preto za doteraz zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi mu oslobodenie od dane v tejto časti svedčí, pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o ňom. 60. Na základe vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 61. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 62. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.