1Sžfk/24/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200399.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/43/2020
- IČS
- 5017200399
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, Žilina, IČO: 44271875, zast.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101734710/2017 zo dňa 09. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/43/2020 zo dňa 10. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho a súdneho konania
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 101734710/2017 zo dňa 09. augusta 2017 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 101734710/2017 zo dňa 09. augusta 2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100173453/2017 zo dňa 30. januára 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 97.995,07 Eur.
3. Správcom dane určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2013, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č. 20885635/ 2015 zo dňa 25. septembra 2015.
Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške 38.146,42 Eur z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. za dodanie tovaru a právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. v celkovej výške 83.309,37 Eur a pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD. v celkovej výške 275.782,49 Eur. 4. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so skutkovým stavom a závermi správcu dane. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z faktúr od spoločnosti TECHNet SK s.r.o. a porušil preto ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti TECHNet SK s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach.
Podľa žalovaného žalobca taktiež porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH pri oslobodení od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa Nerseco, s.r.o., pretože nebolo preukázané, že predmetný fakturovaný tovar bol prepravený do iného členského štátu. Rovnako pri oslobodení od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD, pretože nebolo preukázané, že na túto spoločnosť prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.
5. Správny súd v odôvodnení rozsudku v prvom rade poukázal na to, že vo veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 31S/131/2017 zo dňa 07. marca 2018, ktorým správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol keď mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na tatko zistený skutkový stav boli správne aplikované ustanovenia zákona o DPH a
Daňového poriadku. Na základe včas podanej kasačnej sťažnosti žalobcom, ako sťažovateľom, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako v tom čase kasačný súd, rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/35/ 2018 zo dňa 25. februára 2020 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/131/2017 zo dňa 07. marca 2018 ako nedostatočne odôvodnený zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Správny súd po rozhodnutí kasačného súdu vo vzťahu k právu žalobcu na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. opätovne vyhodnocoval otázku, či žalobca pred správcom dane a žalovaným uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatnenému právu na odpočítanie dane. Správny súd poukázal na žalobcom predložené dôkazy ku každej z predmetných faktúr, ktoré môžu svedčiť len o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom TECHNet SK s.r.o., o existencii samotného tovaru a o úhradách faktúr, čo v daňovom konaní nijako spochybnené nebolo. Tieto listinné dôkazy v spojení s ostatnými výsledkami dokazovania a zisteniami v daňovom konaní nepreukazujú splnenie materiálnej podmienky priznania odpočtu dane, a to konkrétne dodanie tovaru identifikovaného v predmetných faktúrach druhom a množstvom žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre, teda subjektom TECHNet SK s.r.o. U každého zo žalobcom označených dôkazov môže ísť podľa názoru správneho súdu len o dôkaz, z ktorého splnenie materiálnej podmienky odpočtu dane môže vyplývať len nepriamo.
7. Pokiaľ ide o skutočnosti vyplývajúce z obsahu svedeckej výpovede K.. E. F. (menovaná podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. októbra 2008, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, bola u žalobcu zamestnaná od roku 2008, vrátane obdobia apríl 2013, v pozícii product manager), ktorá potvrdila, že tovar skutočne nakúpila a fyzicky osobne prebrala na pobočke Bratislava, Krajná 10, v tejto súvislosti správny súd skonštatoval, že preukazuje len záver o existencii spolupráce a o existencii obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a subjektom TECHNet SK s.r.o. v relevantnej dobe.
Správca dane podľa názoru správneho súdu pri vykonaní tohto dôkazu nepostupoval dôsledne a v súlade s povinnosťou uloženou mu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V nadväznosti na obsah výpovede tejto svedkyne bolo podľa názoru správneho súdu potrebné ju konfrontovať s konkrétnymi daňovými dokladmi a výsluch zamerať na konkrétne dodávky tovaru deklarované týmito daňovými dokladmi. Až na podklade takto náležite vykonaného dôkazu, ktorý bude následne predmetom hodnotenia tohto dôkazu jednotlivo ako aj v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi (listinnými dôkazmi označenými žalobcom a tiež skutočnosťou, že TECHNet SK s.r.o. podal daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a v ňom deklaroval dodanie tovaru a služby podľa § 8, § 9 zákona o DPH v sume 228.965,97 EUR), pri vysporiadaní sa s otázkou, od koho spoločnosť TECHNet SK s.r.o. tovar nadobudla a či zaň zaplatila daň ako aj pri rešpektovaní princípu neutrality DPH bude možné prijať spoľahlivý záver vo vzťahu k otázke unesenia alebo neunesenia dôkazného bremena žalobcu pri jeho tvrdení o existencii práva na odpočet DPH.
8. Správny súd preto v tejto časti uzavrel, že záver správcu dane o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k podmienke odpočtu DPH - realizácii dodávok subjektom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou TECHNet SK s.r.o.) je predčasný a vyžaduje si doplnenie dokazovania vykonaním výsluchu svedkyne K..
E. F.. 9. Pokiaľ ide o uplatnené právo žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru podľa odberateľských faktúr pre britského odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD správny súd opätovne vyhodnocoval, či žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie
od dane. Poukázal na to, že zákonná úprava podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH predstavuje komplexné vymedzenie podmienok pre oslobodenie od dane. V právnej úprave § 43 ods. 1 zákona o DPH absentuje vymedzenie zákonnej podmienky, na ktorej založil žalovaný svoje rozhodnutie, keď skonštatoval, že nebolo vzhľadom na výsledky šetrení správcu dane preukázané, že preverovaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva.
Uvedený záver žalovaného vzhľadom na právnu úpravu inštitútu oslobodenia od dane a jeho podmienok zakladá záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Zároveň v tejto časti správny súd ako dôvodný vyhodnotil návrh na výsluch svedka - dopravcu E. F., a to s ohľadom na obsah predložených CMR dokladov, z ktorých vyplýva realizácia prepravy tovaru práve týmto subjektom.
Aj v tejto časti bol záver správcu dane a žalovaného správnym súdom vyhodnotený ako predčasný. Poukázal pritom tiež na žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch R. R., ktorý mal za žalobcu komunikovať so subjektom SILVERTON BUSINESS LTD, pričom správny súd vyjadril názor, že vykonanie tohto dôkazu môže mať priamu väzbu na okolnosť oprávnenia subjektu Customs Documentation Services B.V_ konať pri prevzatí tovaru ako poverený subjekt spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD.
10. Pokiaľ ide o uplatnené právo žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru podľa odberateľských faktúr pre českého odberateľa Nerseco, s.r.o. správny súd opätovne vyhodnocoval, či žalobca v konaní pred správcom dane a žalovaným uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonných podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH.
11. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) pod č. C-409/04 (Teleos) a vo väzbe na úpravu podľa § 43 ods. 5 písm. a/ až d/ zákona o DPH správny súd ťažiskovo vyhodnocoval listiny - medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu a boli predložené daňovým subjektom. Z obsahu týchto listinných dôkazov podľa správneho súdu vyplýva, že dátum ich vystavenia zodpovedá dátumu dodania uvedenému na daňových dokladoch - faktúrach, ku ktorým boli predložené, ďalej z nich vyplýva zrozumiteľné a presné vymedzenie subjektu odosielateľa, ktorým je žalobca, subjektu príjemcu, ktorým je Nerseco, s.r.o., vymedzenie miesta vykládky, miesta nakládky, evidenčné číslo použitého motorového vozidla (ktoré korešponduje s evidenčným číslom vozidla podľa k CMR predložených prehlásení kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ), vymedzenie pripojených dokladov, ktorý údaj zahŕňa čísla faktúr, ku ktorým sú vystavené tieto nákladné listy, ako aj presné vymedzenie subjektu
dopravcu, ktorým bol subjekt Nerseco, s.r.o. CMR sú opatrené podpisom osoby konajúcej za odosielateľa a pečiatkou odosielateľa a najmä je v nich uvedený podpis osoby konajúcej za subjekt Nerseco, s.r.o. a jeho pečiatka v kolónke 24 „tovar prevzal“.
Takto náležite a jasne vyplnené CMR v spojení s obsahom výpovede svedkyne F. Ď., ktorá mala pre žalobcu vykonávať administratívno-ekonomické činnosti (ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1264979/2015 zo dňa 06. augusta 2015) a ktorá po nahliadnutí na predmetné faktúry, CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie, pred správcom dane uviedla, že potvrdzuje spoločnosťou žalobcu dodanie a spoločnosťou Nerseco, s.r.o. prevzatie tovaru uvedeného na faktúrach, poskytujú dostatočný a hodnoverný dôkaz o relevantných skutočnostiach predmetných obchodov medzi žalobcom a subjektom Nerseco, s.r.o.
12. Výpoveď svedkyne pani F. Ď. v spojení s obsahom CMR podľa názoru správneho súdu dostatočne rozptyľujú pochybnosti správcu dane a žalovaného, na základe ktorých títo oslobodenie od dane nepriznali. Osobitne pokiaľ ide o medzinárodné nákladné listy (CMR) správny súd zdôraznil, že tieto svojim obsahom poskytujú vyčerpávajúcim a jasným spôsobom verný a pravdivý obsah o relevantných skutočnostiach daného obchodu.
Osvedčujú jednotlivé štádia nakladania s tovarom v priebehu prepravy až na miesto určenia k dispozícii príjemcu. Obsah týchto medzinárodných nákladných listov korešponduje aj s ostatnými dôkazmi (objednávkami, potvrdeniami o prevzatí tovaru, prehláseniami kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie - tieto zrozumiteľne identifikujú osobu splnomocnenú kupujúcim k preprave tovaru, ktoré doklady boli predložené k týmto
CMR). Uvedené dôkazy, t. j. medzinárodné nákladné listy, objednávky, potvrdenia o prevzatí tovaru, prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie a výpoveď svedkyne F. Ď., správny súd považoval za hodnoverné dôkazy o splnení podmienok oslobodenia od dane, a to pokiaľ ide o prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie - Českej republiky, ako aj pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru nadobúdateľom ako vlastníkom a prevzatie tovaru, všetko v zmysle úpravy § 43 ods. 5 písm. b/, c/ zákona o DPH (preprava bola zabezpečená odberateľom
samotným). 13. K záveru správneho súdu o preukázaní podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podporne pristupuje skutočnosť, že česká daňová správa potvrdila, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. v podanom daňovom priznaní DPH za apríl 2013 uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 5.277.456,- CZK (pri priemernom mesačnom kurze 204.228 Eur) a keďže žalobca dodal v mesiaci apríl 2013 spoločnosti Nerseco, s.r.o. v celkovej hodnote 89.309,37 Eur, preto je podľa správneho súdu možné objektívne verifikovať, že žalobca dodal tovar do iného členského štátu odberateľovi Nerseco, s.r.o. a tento dodanie tovaru riadne uviedol v príslušnom daňovom priznaní.
Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd skonštatoval, že správca dane a žalovaný nepriznali oslobodenie od dane žalobcovi pri dodaní tovaru podľa odberateľských faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. v rozpore so zákonom.
14. V ďalšom konaní správny súd žalovaného zaviazal, pokiaľ ide o právo žalobcu na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o., postupovať podľa úpravy § 24 ods. 2 Daňového poriadku a realizáciou výsluchu svedkyne K.. E. F. k relevantným faktúram od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. a listinným dôkazom označeným žalobcom si náležite splniť povinnosť správcu dane zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Pokiaľ ide o právo žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru podľa odberateľských faktúr pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD správny súd žalovaného zaviazal, aby vychádzal zo zákonného vymedzenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a náležite, v súlade s úpravou podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, svoje rozhodnutie odôvodnil. I v tejto časti bol žalovaný správny súdom zaviazaný postupovať podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku a realizáciou výsluchu svedkov E.W. F. E. R. R. si náležite splniť povinnosť správcu dane zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. 15. Pokiaľ ide o právo žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru podľa odberateľských faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o., správny súd žalovaného zaviazal vychádzať z právnych názorov správneho súdu, v zmysle ktorých žalobcovi oslobodenie od dane v tejto časti svedčí, nakoľko preukázal splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane. 16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Namietal záver správneho súdu k neuznanému žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH pri dodaní tovaru z tuzemsku do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. Uviedol, že podľa predložených CMR viažucim sa k predmetným faktúram je ako príjemca tovaru a zároveň dopravca tovaru uvedená spoločnosť Nerseco, s.r.o.
Ako miesto vyloženia tovaru je uvedená vtedy platná adresa sídla spoločnosti Nerseco, s.r.o., a to Jiráskova 12, Brno. Pán Tomáš Danihel, ktorý bol v apríli 2013 konateľom spoločnosti Nerseco, s.r.o. však uviedol (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9514402/5/5017127/2014/Glö zo dňa 12. novembra 2014), že spoločnosť Nerseco, s.r.o. využívala priestory na adrese Jiráskova 12, Brno, len ako korešpondenčnú adresu na doručovanie pošty. Na uvedenej adrese spoločnosť nemala personálne a ani materiálne vedenie, ani kancelárske priestory, z ktorých by vykonávala riadiacu a podnikateľskú činnosť. Predmetný fakturovaný tovar sa mal podľa vyjadrení p. Danihela previezť a uskladniť vo firme p. A. v Slávkove u Brna.
Za prenájom uvedených skladových priestorov spoločnosť Nerseco, s.r.o. nič neplatila. 19. Dodal, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a nevlastnila žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Prevoz tovaru do skladu v Slávkove u Brna mal vykonať
p. Danihel, pričom na prepravu malo byť využívané jeho súkromné vozidlo AUDI A6 s evidenčným číslom F. a motorové vozidlo vypožičané od kamaráta Ľ.C_ U. - dodávkové vozidlo Peugeot Boxer s evidenčným číslom F.. Podľa tvrdení p. Danihela, v spoločnosti Nerseco, s.r.o. neboli účtované žiadne náklady spojené s využívaním týchto vozidiel, auto od
p. U. bolo využívané na základe ústnej dohody bez poplatku a pohonné látky nakupoval na vlastný účet. Následnú manipuláciu s tovarom vykonával p. Danihel. Spoločnosti Nerseco, s.r.o. nevznikli v súvislosti s prevozom a skladovaním tovaru žiadne daňové výdavky. Z dôvodu odovzdania dokladov spoločnosti Nerseco, s.r.o. novému konateľovi Vojtechovi Rigovi nevedel p. Danihel uviesť a preukázať ani to, komu bol tovar následne predaný. Podľa žalovaného teda p. Danihel nepreukázal, že predmetný tovar vyviezol zo Slovenskej republiky. Vyvezenie tovaru do Českej republiky podľa žalovaného nepotvrdzuje ani výpoveď
p. U. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104405/5/4835694/2014/Majz zo dňa 30. októbra 2014), ktorý len potvrdil bezplatné zapožičanie motorového vozidla s evidenčným číslom F. a ani svedecká výpoveď F. Ď. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1264979/2015 zo dňa 06. augusta 2015), ktorá len potvrdila, že tovar bol predaný a odovzdaný p. Danihelovi v sklade v Bratislave. Navyše podľa vyjadrenia p. Danihela mali byť doklady o preprave tovaru, resp. potvrdenia o preprave tovaru mimo územia Slovenskej republiky vypisované v sklade v
Bratislave. 20. Dôvodil, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. síce písomne potvrdila prevzatie tovaru, ako aj prehlásila, že tovar na územie iného členského štátu prepravila, tieto skutočnosti však nijakým spôsobom nezdokladovala a nepreukázala. Žalovaný zdôraznil, že samotná existencia príslušnej písomnosti bez preukázania faktov na nej uvedených nie je dôkazom, na základe ktorého by bol dodávateľ oprávnený pri dodaní tovaru uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. 21.
Ku skutočnosti, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. v daňovom priznaní DPH za apríl 2013 uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 5.277.456,- CZK, žalovaný uviedol, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, a preto nebolo možné celkovú sumu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu uvedené v priznaní DPH za apríl 2013 stotožniť s konkrétnymi dodávkami tovaru žalobcom.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na personálne zmeny v spoločnosti Nerseco, s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu s tým, že osoba nového konateľa Vojtech Rigo je pre správcu dane nekontaktná. Okrem toho bola spoločnosť Nerseco, s.r.o. vymazaná z obchodného registra dňa 20. apríla 2017, pričom podľa konečnej správy o likvidácii ani likvidátor spoločnosti nemohol nadviazať kontakt s p. Vojtechom Rigom. Zároveň nebol počas likvidácie zistený žiaden majetok spoločnosti Nerseco, s.r.o.
22. Podľa žalovaného nehodnoverné doklady, oprávnene spochybnená doprava tovaru do Českej republiky a následné uskladnenie tovaru bez vzniku nákladov, ako aj neznámi odberatelia tovaru nepreukazujú, že tovar bol prepravený do Českej republiky. Žalobca preto porušil § 43 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané prepravenie fakturovaného tovaru do iného členského štátu. Na základe uvedeného žalovaný nesúhlasil s názorom správneho súdu v tejto súvislosti a mal za to, že skutkový stav bol správnym súdom v tomto smere nesprávne právne posúdený. 23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise potvrdzujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Mal za to, že zo strany žalovaného, resp. správcu dane nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. Zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly bol maximálne súčinný a správcovi dane poskytol dôkazy aj nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 zákona o DPH. V tejto súvislosti poukázal na predložené
doklady, výpovede svedkov a odpoveď na MVI, z ktorých jednoznačne vyplýva oprávnené uplatnenie oslobodenia od dane zo strany žalobcu. Vo vzťahu k skladovým priestorom spoločnosti Nerseco, s.r.o. na adrese Hradební 38, Slávkov u Brna žalobca navyše poukázal na to, že na uvedenú adresu dodával tovar pre spoločnosť Nerseco, s.r.o. aj prostredníctvom prepravných spoločností Direct Parcel Distribution Sk, s.r.o. a Geis SK, s.r.o., k čomu priložil aj tabuľku o expedícii tovaru a žiadal správcu dane tento dôkaz vyhodnotiť, čo sa však nestalo. Kasačnú sťažnosť navrhoval zamietnuť.
III. Posúdenie kasačného súdu
24. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.
26. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zrušil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie apríl 2013.
Spornou otázkou v kasačnom konaní zostalo posúdenie opodstatnenosti žalobcom (ako dodávateľom) uplatneného oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spoločnosti Nerseco, s.r.o. (ako odberateľovi) do iného členského štátu (Českej republiky).
27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
28. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
29. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 33. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom
členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
34. Ako správny súd poukázal, aj zo záverov rozhodnutia SD EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.
35. V prípade posudzovaného intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska do Českej republiky spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynuli opodstatnené pochybnosti o splnení uvedených hmotnoprávnych podmienok oslobodenia tohto dodania od DPH. V kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že žalobcom predložené doklady sú nehodnoverné a v spojení so svedeckými výpoveďami nepreukazujú tvrdenia žalobcu.
36. Kasačný súd v zhode so správnym súdom zastáva názor, že v tomto prípade žalobca predložením objednávok spoločnosti Nerseco, s.r.o. (prostredníctvom e-mailov vtedajšieho konateľa Tomáša Danihela), potvrdení o prevzatí tovaru, prehlásení kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie (Českej republiky) a medzinárodných nákladných listov (CMR), v spojení s výpoveďou svedkyne F. Ď., vrátane príslušných odberateľských faktúr a odberateľom podpísaných dodacích listov, dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť Nerseco, s.r.o.) a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte. Žalobca predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľovi spoločnosti Nerseco, s.r.o. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu.
Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR a jeho tvrdenia boli potvrdené aj výpoveďou svedkov F. Ď. a bývalého konateľa spoločnosti Nerseco, s.r.o. Tomáša Danihela.
37. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).
38. Prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie nemožno spochybniť na takom skutkovom závere, ako urobil žalovaný, a to, že žalobca pre rozpor pri mieste vykládky a okolnostiach týkajúcich sa ďalšej ekonomickej existencie odberateľskej spoločnosti nepreukázal splnenie tejto podmienky vyžadovanej zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.
Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovenej podmienky (prepravy), čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Medzinárodný nákladný list (CMR) je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie prepravcu (v tomto prípade samotného odberateľa, ktorý si prepravu zabezpečoval sám) o prevzatí tovaru na prepravu, o mieste prevzatia na prepravu a potvrdenie adresáta (v tomto prípade opäť odberateľa) o prijatí tovaru a o mieste jeho dodania.
39. Spôsob prepravy tovaru zabezpečený odberateľom - spoločnosťou Nerseco, s.r.o. prostredníctvom jej konateľa, aj keď súkromným motorovým vozidlom, alebo vozidlom zapožičaným bez preukázania daňových výdavkov spoločnosťou Nerseco, s.r.o., nemôže v kontexte žalobcom predložených dokladov a svedeckej výpovede jeho zamestnankyne F. Ď. zohrávať rozhodujúci vplyv na spochybnenie údajov v CMR doklade.
Samotný spôsob prepravy je možné považovať za neštandardný, avšak vzhľadom na predmet obchodu (dodávanie tonerov) za nie nemožný. 40. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ daňové orgány spochybňujú žalobcom predložené CMR doklady (napríklad z dôvodu ich obsahových nedostatkov alebo nezrovnalostí), mali by mu aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené. Uvedené je dôležité v kontexte vyjadrenia žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného (viď bod 23 tohto rozhodnutia), z ktorého vyplýva predchádzajúca obchodná prax medzi žalobcom a odberateľom Nerseco, s.r.o. spočívajúca v odosielaní tovaru do Českej republiky prepravnými spoločnosťami, vo vzťahu k čomu navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie správcom dane. Prípadnú nezrovnalosť v CMR doklade týkajúcu sa miesta vykládky podľa názoru kasačného súdu nie je možné pričítať na ťarchu žalobcovi ako dodávateľovi tovaru, ktorého prepravu si zabezpečoval odberateľ sám, čo potvrdil v prepravnom doklade. V tomto prípade, vzhľadom na skutkové okolnosti daného
obchodu, je pritom irelevantné, kde sa prepravný doklad vypisoval, nakoľko podľa predložených dokladov bol prepravcom a odberateľom ten istý subjekt, a to spoločnosť Nerseco, s.r.o. 41. Na ťarchu žalobcovi rovnako nie je možné pričítať ani objektívnu nemožnosť preveriť, či priznanie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu spoločnosťou Nerseco, s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2013 v celkovej sume 5.277.456,- CZK obsahuje aj obchody deklarované žalobcom, a to z dôvodu nekontaktnosti uvedenej spoločnosti počas daňovej kontroly a jej následného zániku.
42. Kasačný súd dodáva, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).
43. Opakovane pritom platí, že právo na odpočet, resp. právo na oslobodenie od dane možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď
rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020). 44. Ako kasačný súd už uviedol v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/47/2020 zo dňa 28. júla 2022, podvodné konanie možno zjednodušene definovať ako také konanie, ktorého účelom je nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ani konanie s náležitou starostlivosťou (due dilligence) však nemôže byť spojené s neprimeraným zaťažovaním daňového subjektu, ktorý v rámci obchodnej činnosti nemá povinnosť sledovať a nad primeranú mieru dbať o to, či jeho odberateľ, ktorý si sám zabezpečuje prepravu tovaru, prepraví tovar do toho istého miesta v inom členskom štáte, ktoré uvedie ako miesto vykládky v prepravnom doklade. To isté platí aj o dôslednosti pri ekonomickej činnosti odberateľa a štandardoch jeho obstarávacích procesov, v rámci ktorých nevynakladá žiadne daňové výdavky napríklad pri skladovaní obstaraného tovaru z iného členského štátu.
45. Na základe uvedeného preto možno súhlasiť so správnym súdom, že žalobca pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spoločnosti Nerseco, s.r.o. splnil hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane, a preto za doteraz zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi, mu oslobodenie od dane v tejto časti svedčí, pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o ňom.
IV. Záver
46. Z uvedených dôvodov nepovažoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol. 47. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022