← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·24. 8. 2022

1Sžfk/25/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200598.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24S/114/2018
IČS
6018200598
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom: Kociha 106, 980 52, IČO: 36464937, zastúpený: JUDr. Andrea Andrášiová, so sídlom: B. Bartóka 12, 979 01 Rimavská Sobota, vedená Slovenskou advokátskou komorou pod reg. č. 4038, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101299865/2018 zo dňa 9. júla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/ 114/2018-109, zo dňa 31. októbra 2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200598.2, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100546173/2018 zo dňa 13. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 43.789,86 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Tento svoj záver oprel o protokol z daňovej kontroly č. 101124292/2017 vypracovaný správcom dane dňa 2. júna 2017. Podľa tohto protokolu nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu Európskej únie (konkrétne do Maďarska) odberateľom RICSMONT ÉS TÁRSA KFT (celková fakturovaná suma 85.212,24 €), BULLIWOOD KFT (celková fakturovaná suma 56.829,12 €), FOREVER WOOD 14 KFT (celková fakturovaná suma 120.698,78 €). Podľa názoru správcu dane tak nevznikol dôvod na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v tuzemsku do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), ale žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru v súlade s § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH. 2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101299865/2018 zo dňa 9. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Vo svojej žalobe zaujal názor, že sú dané dôvody na zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 24S/114/2018-109, zo dňa 31. októbra 2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200598.2 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP. V odôvodnení zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru správneho súdu je potrebné, aby žalovaný nanovo vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a následne rozhodol podľa § 43 zákona o DPH a § 63 ods. 5 daňového poriadku.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov konania

5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). V kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na to, že: · subjekt RICSMONT ÉS TÁRSA KFT je nekontaktný a nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu. Nepredložil žiadne doklady. Tiež nebolo preukázané, že tovar od žalobcu bol práve tomuto subjektu dodaný. Od V. E., ktorý mal obchody sprostredkovať, bola zistená informácia, že tovar sa vykladal v maďarských skladoch a on sám v sídle subjektu RICSMONT ÉS TÁRSA KFT nikdy nebol, · subjekt BULLIWOOD KFT je nekontaktný. Maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru týmto subjektom, pričom nebolo ani potvrdené dodanie tovaru tomuto subjektu, · subjekt FOREVER WOOD 14 KFT je nekontaktný. Maďarská daňová správa síce priznala dodanie tovaru od žalobcu v rozsahu 37081000 HUF, avšak táto skutočnosť nebola podložená žiadnymi dokladmi. Miesta vykládky tovaru boli odlišné od adresy sídla FOREVER WOOD 14 KFT, · na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nepostačuje len predloženie dokladov. Tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalobca mal preukázať, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, pričom je potrebné, aby žalobca preveroval obchodných partnerov spôsobom, že bude schopný preukázať reálne splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, · závery žalovaného potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/27/2016 z 28. marca 2017, sp. zn. 8Sžf/5/2010 z 9. decembra 2010, sp. zn. 2Sžf/40/2011 a nález Ústavného súdu č. k. ÚS 401/09-17. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP. Plne sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu, ktorý považuje za správny a zákonný. Poukázal tiež na to, že V. E. potvrdil dodávky spoločnosti RICSMONT ÉS TÁRSA KFT, G., mandatár subjektu BULLIWOOD KFT, potvrdil dodanie tovaru odberateľom tohto subjektu a FOREVER WOOD 14 KFT priznal nadobudnutie tovaru vo výške 37081000 HUF od žalobcu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že samotné dodanie tovaru bolo preukázané aj prostredníctvom vykonanej dopravy.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. Žalovaný je oslobodený z pod poplatkovej povinnosti za podanú kasačnú sťažnosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v účinnom znení. 10. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalovaného a vyjadrenie žalobcu. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Podľa prvej vety § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

IV. II. Posúdenie kasačných námietok

11. Kasačný súd uvádza, že v obdobných veciach tých istých účastníkov vydal už viacero rozsudkov. Osobitne poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 2Sžfk/13/2020, zo dňa 14. apríla 2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200715.1, kde predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného vychádzajúce z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za mesiac

august 2014. V tejto veci boli posudzovaní tiež odberatelia RICSMONT ÉS TÁRSA KFT a BULLIWOOD KFT. 12. V súlade s § 140 SSP kasačný súd poukazuje na nasledovné závery tohto rozsudku, ktoré sú použiteľné aj na posudzovanú vec: Kasačný súd pripomína, že krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný a správca dane relevantne nedokázali spochybniť žalobcom predložené CMR doklady, ktorými žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku (bod 31 odôvodnenia) sťažovateľovi rozsiahlym spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré na spochybnenie žalobcom predložených dokladov nepostačuje len všeobecné konštatovanie finančných orgánov o tom, že žalobca nepreukázal materiálne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Finančné orgány musia vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení podmienky pre oslobodenie od DPH (preukázať, že išlo o falošný CMR doklad) alebo vo svetle

judikatúry SD EÚ preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. V tejto súvislosti podľa mienky kasačného súdu krajský súd správne vytkol finančným orgánom, že ich konštatovanie týkajúce sa CMR dokladov prezentovaných žalobcom na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019: „Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“

Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR nákladné listy. Údaje vyplývajúce z predložených dokladov následne potvrdil aj subjekt, ktorý uskutočnil prepravu tovaru do iného členského štátu a správcovi dane sa v priebehu daňového konania nepodarilo získať dôkaz, ktorým by jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcu. V kontexte kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 z 20.2.2018 konštatoval, že: „Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“ Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.2.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia.

. .“ Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti musí konštatovať, že žalovaný sa obmedzil len na reprodukciu argumentácie z vlastného napadnutého rozhodnutia a z vyjadrenia k správnej žalobe. Podľa názoru kasačného súdu sťažnostné body majú všeobecný charakter a nereagujú na konkrétne právne závery krajského súdu, pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil (viď bod 24 odôvodnenia tohto rozsudku). Nakoľko sťažnostné body sa nepretínajú s argumentáciou krajského súdu ohľadne dôvodov, pre ktoré krajský súd považoval závery daňových orgánov za nesprávne a ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať, kasačný súd uplatnené sťažnostné body považuje za nedôvodné. Kasačný súd je v kasačnom konaní v princípe viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), preto prieskumná činnosť kasačného súdu je v súlade s dispozičnou zásadou vymedzená sťažovateľom.

Právny dôvod kasačnej sťažnosti musí byť presne vymedzený, aby kasačnému súdu umožnil prieskum záverov krajského súdu, no v tomto prípade sťažovateľ nepredostrel také vymedzenie sťažnostných bodov, pre ktoré by mal kasačný súd spochybniť vecnú správnosť záverov krajského súdu.

13. Kasačný súd aj v danej veci má za to, že zo strany žalobcu prišlo k deklarovaniu splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH prostredníctvom viacerých skutočností. Je pravdou, že jednotliví nadobúdatelia boli v čase preverovania nekontaktní.

Táto skutočnosť však nemôže znamenať, že k reálnemu dodaniu tovaru v posudzovanom mesiaci zo strany žalobcu neprišlo. 14. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje v súlade s vyššie uvedeným, že existuje viacero skutočností preukazujúcich splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona

o DPH. Bolo totiž potvrdené, že tovar bol prepravovaný od žalobcu na územie Maďarska. Túto skutočnosť potvrdzujú viacerí svedkovia sprostredkúvajúci jednotlivé obchody, ale aj dopravcovia prevážajúci predmetný tovar. 15. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína, že pre naplnenie podmienok sa nevyžaduje odovzdanie tovaru v mieste sídla nadobúdateľa takéhoto tovaru. Miesto, kde sa tovar má prepraviť, je vecou dvojstranných dohôd medzi predajcom a nadobúdateľom.

Pokiaľ teda bol tovar prepravený do Maďarska v súlade s dopravnými listami - CMR na iné adresy, ako je adresa sídla v súlade s dojednaniami predávajúceho a nadobúdateľa, neznamená to nesplnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

16. Je právom žalovaného spochybniť doklady a tvrdenia žalobcu. Tiež je nutné súhlasiť so žalovaným v tom, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Pokiaľ však žalovaný a správca dane spochybnia doklady a tvrdenia žalobcu, je ich povinnosťou dostatočným spôsobom toto spochybnenie vyargumentovať.

17. V tomto ohľade si je tiež treba uvedomiť, že protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný tri roky na to, ako mala prebehnúť daňová kontrola. Požadovať od daňových subjektov, aby dokázali po takto dlhej dobe bez akýchkoľvek pochybností preukázať každý jeden zdaniteľný obchod bez najmenších pochybností s každým tuzemským a zahraničným partnerom, môže pri veľmi striktnom výklade viesť k negatívnym následkom.

Daňové subjekty vo viacerých prípadoch nemusia byť objektívne schopné sa domôcť daňových nárokov, ktoré v súlade so zásadou daňovej neutrality by im mali patriť. Preto je treba na každý jednotlivý prípad nazerať s osobitným zreteľom a v prípade, ak sú tu viaceré skutočnosti preukazujúce reálne uskutočnenie obchodu, je treba ich veľmi pozorne skúmať. Osobitne, ak tieto skutočnosti nie sú založené len na listinných dokladoch, ale aj na iných dôkazoch preukazujúcich reálne dodanie

tovaru. 18. Kasačný súd sa tiež v súlade so svojím vyššie uvedeným rozsudkom aj v tejto veci stotožňuje s tým, že v kasačnej sťažnosti je veľmi ťažko identifikovať, v čom malo byť nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Posudzovaná kasačná sťažnosť budí dojem zopakovania dôvodov pre vydanie rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia

žalovaného. Nie je pritom z tejto kasačnej sťažnosti zrejmé, ktoré konkrétne právne závery možno podradiť pod nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. 19. Okrem vyššie uvedeného rozsudku kasačný súd dáva do pozornosti, že obdobne postupoval aj v iných veciach týkajúcich sa identických účastníkov konania a intrakomunitárnych dodávok tovaru žalobcom v roku 2014. Sú to rozsudok sp. zn. 10Sžfk/ 24/2020, zo dňa 23. februára 2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200106.1 zdaňovacie obdobie február 2014, rozsudok sp. zn. 4Sžfk/24/2020, zo dňa 24. novembra 2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200128.1, zdaňovacie obdobie marec 2014, rozsudok sp. zn. 5Sžfk/25/2020, zo dňa 24. novembra 2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200105.1, zdaňovacie obdobie apríl 2014, rozsudok sp. zn. 3Sžfk/23/2020, zo dňa 24. novembra 2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200121.1, zdaňovacie obdobie jún 2014.

20. S ohľadom na konštatované je kasačný súd toho názoru, že správny súd právne správne posúdil vec, keď zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podané námietky žalovaného v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné.

IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

21. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd priznal žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, nakoľko žalobca v kasačnom konaní bol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania žalovanému, nakoľko ten v kasačnom konaní úspešný nebol. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. augusta 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sžfk/25/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik