1Sžfk/27/2020

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, z ktorej vyhotovil protokol č. 9714401/5/402119/2015/ Boď zo dňa 24. februára 2015. Rozhodnutím č. 20079941/2015 zo dňa 9. apríla 2015 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 206.326,94 EUR za zdaňovacie obdobie november 2011 a nepriznal nadmerný odpočet v sume 93.640,59 EUR.

obchodov, avšak nepamätal si, s kým ich uzatváral a ani kto vykonal prepravu. - žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet DPH od dodávateľa AGRIS - TRADE s.r.o. za dodanie tovaru. Správca dane spochybnil dodanie tovaru dodávateľovi od subdodávateľov, spoločností RK Expo, s.r.o. a NOMI s.r.o., pričom svoju pochybnosť založil na neexistencii mýtnych záznamov a záznamov o pohybe vozidiel prepravujúcich tovar, resp. mýtnych záznamoch, z ktorých vyplynulo, že v čase dodania tovaru sa vozidlo nenachádzalo na mieste vykládky, cene tovaru a deklarovanom množstve tovaru, neexistencii faktúr za vykonanú prepravu a nekontaktnosti prepravných spoločností, resp. na nevykonávaní ich ekonomickej

4. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nebol oprávnený nebol oprávnený vydať prvostupňové rozhodnutie, z dôvodu, že nemá právnu subjektivitu, žalovaný uviedol, že ju považuje za bezpredmetnú. Uvedenie pobočky daňového úradu v záhlaví rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia. Za nedôvodnú považoval aj námietku týkajúcu sa nedoručenia protokolu z kontroly, keďže z administratívneho spisu mal za to, že protokol bol riadne

5. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie konkrétnych dokladov (výzva zo dňa 10. septembra 2012), na čo žalobca reagoval tak, že nie je povinný doklady predložiť. K námietke žalobcu, že mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane o správnosti a úplnosti jednotlivých skutočností žalovaný poukázal na to, že správca dane niekoľkokrát umožnil daňovému subjektu na jeho žiadosť nahliadnuť do spisu, boli mu vyhotovené fotokópie dokladov a bol oboznámený s vykonanými úkonmi správcu dane. Po zhromaždení všetkých dôkazov v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami podaním zo dňa 20. februára 2015, avšak žalobca nejasnosti nevysvetlil a pravdivosť predložených dokladov riadne nepreukázal. Ako nedôvodné vyhodnotil správca dane aj námietky týkajúce sa svojvoľného a nezákonného vykonávania dôkazov, bez vedomia žalobcu a svojvoľné preverovanie skutočností, ktoré mali trvať viac ako 3 roky s tým, že správca dane mal zatajiť, aké má pochybnosti. V tomto smere žalovaný poukázal na upovedomenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 12. januára 2012, ktorým sa daňová kontrola začala, pričom od tohto dátumu

6. Z obsahu administratívneho spisu žalovaný zistil, že žalobca v priebehu výkonu kontroly nepodal žiadny návrh na vypočutie zamestnancov, ktorí boli pri preberaní tovaru a ani vodičov, ktorí tovar prepravovali. Jediná zmienka na túto tému je konštatovanie žalobcu zo dňa 27. februára 2015, kde správcovi dane vytkol, že uvedené osoby, spolu s konateľmi spoločností zúčastnených na zdaniteľnom obchode nevypočul. Žalovaný tiež považoval právne dôvody nezákonnosti odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu dopravných informácií (ďalej len „MVDI“), ktoré uviedol žalobca, za neakceptovateľné, nakoľko je založené na neexistujúcej a nepríslušnej právnej úprave EÚ. K námietke, týkajúcej sa CMR uviedol, že správca dane zhromaždil tieto dôkazy, nezatajoval ich, no nemohol ich považovať za podstatný dôkaz z dôvodu, že v nich absentoval dátum prevzatia tovaru.

8. Za nedôvodné považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o vyhotovenie kópie CD nosiča mýtnych transakcií. Správca dane vyhotovil údaje v písomnej forme, ktoré si žalobca bez vysvetlenia neprevzal. Žalovaný ďalej odmietol názor žalobcu, že výpoveď W.. V. V. nemôže byť zo spisu NAKA použitá, pretože opisuje pracovné a organizačné postupy pri zabezpečovaní organizácie práce z titulu jej pracovného zaradenia a kompetencií v Zlatých Moravciach. Niet pochýb o tom, že svedecká výpoveď menovanej bola získaná zákonným spôsobom. Správca dane poukázal na zjavný rozpor okolností, za ktorých bol podľa výpovede tovar vážený a zisteniami správcu dane podľa výpisu z mýtnych transakcií. Váha vozidla bola v denníku váženia zaznamenaná skôr, ako vozidlo prišlo na sklad.

K spochybneniu získania výpovede svedka (p. M.) žalovaný poukázal na odpoveď na žiadosť o MVDI. V čase nakladania vozidla v Zlatých Moravciach, ktorý bol deklarovaný v denníku váženia, sa tam vozidlo nenachádzalo, čo vyplýva z výpisov z mýtnych transakcií.

tovaru motorovým vozidlom EČV N. správca dane zistil taký rozsah skutočností, ktoré ho opodstatnene oprávňovali neuznať oslobodenie od dane. Vo vzťahu k odberateľovi GOLD CEREAL Kft. žalovaný uviedol, že váha jednotlivého motorového vozidla bola v denníku váženia zaznamenaná skôr ako vozidlo, podľa výpisov z mýtnych transakcií, prišlo na sklad v Zlatých Moravciach a vozidlá neboli zaznamenané ani na prechode hraníc SR/MR. 10. Žalovaný neakceptoval tvrdenie o neprimeranej dĺžke daňového konania, ktoré žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil, a teda spôsob a dĺžka daňovej kontroly boli v súlade so

Za správne považoval tvrdenie správcu dane o nevykonávaní obchodnej činnosti, na ktoré nemala vplyv reálna existencia tovaru, ktorú správca dane nespochybnil. Jednoducho povedané, nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca predloženými dôkazmi iba deklaroval.

11. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobca namietal vydanie prvostupňového rozhodnutia pobočkou správcu dane, nedoručenie protokolu z daňovej kontroly, pričom ako svedkyňu v daňovom konaní navrhoval vypočuť R.. N..

13. Podľa žalobcu správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku, a teda svojvoľne a nezákonne vykonával vyhľadávaciu činnosť, pričom spôsobil prieťahy v konaní. Správca dane žalobcovi neoznámil, aké má pochybnosti o ním predložených dôkazoch, neoznámil to ani v protokole, čím znemožnil žalobcovi brániť sa proti jeho tvrdeniam. Ďalej namietal nezistenie ani základného skutkového stavu, keďže správca dane zisťoval pohyb vozidiel a dodanie tovaru do zahraničia, pričom žalobca dopravu nezabezpečoval, ale zabezpečoval ju odberateľ. Informácie, získané správcom dane na základe žiadosti o MVI, nie sú podľa žalobcu dôkazmi v daňovom konaní, ale slúžia na iný účel. 14. Žalobca namietal, že daňové orgány úmyselne zatajili dôkaz preukazujúci vývoz tovaru, a to odberateľom potvrdené prevzatie tovaru na CMR. Rovnako správca dane nepriznal oslobodenie od dane pre maďarských odberateľov napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že Hlavná prokuratúra župy Györ-Moson-Sopron potvrdila dovoz tovaru do Maďarska.

16. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou KALASZHEGY Kft. Budapest, mal žalobca za to, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie od DPH. K obchodom so spoločnosťou BOVAR AUDIT Kft. poukázal na to, že správca dane nevykonal výsluch svedkov W.. V. a p. M., pričom na ich výpovede v rozhodnutí odkazoval. Rozdielnosť časov pri preprave tovaru mohla byť spôsobená zmenou na letný čas. Tvrdenie o realizácii obchodu s touto spoločnosťou potvrdzuje aj fakt, že miestnym zisťovaním (na základe žiadosti SCAC zo strany maďarských daňových orgánov) bolo preukázané dodanie obilia a repky do Maďarska.

17. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou AGRIS TRADE s.r.o. žalobca uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady preukazujúce fyzické prijatie tovaru na sklad, faktúry za dovezený tovar, príjemky, váhové listy a združenú vzorku, kde boli uvedené reálne ŠPZ motorových vozidiel, mená vodičov a kvalitatívne parametre navážaných tovarov z laboratória a odvážané množstvo. Dodanie tovaru potvrdila aj konateľka spoločnosti AGRIS TRADE s.r.o., pričom aj samotná účtovná evidencia preukázala obchodný vzťah a splnenie si všetkých povinností v rámci zákona o DPH. Žalovanému vytkol, že nedodržal zásadu proporcionality, nevypočul navrhovaných svedkov a nevyhodnotil všetky dôkazy (napr. vyžiadanie si tachografov vozidiel). Z odpovedí NDS je jasné, že výpis z elektronického mýtneho systému sleduje pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest, z čoho vyplýva, že jednotlivé vozidlá dovážajúce tovar do Zlatých Moraviec prechádzali po nespoplatnených cestách, čo potvrdili aj prepravné spoločnosti. Žalobca nesúhlasil ani so spochybnením vlastníctva dodávaného tovaru spoločnosťou AGRIS TRADE s.r.o., za ktorý riadne zaplatil.

EUR z daňových kontrol sú preňho likvidačné a poškodzujú jeho obchodné meno. Ak nebola spochybnená fyzická existencia tovaru, nemôže byť spochybnená ani riadna obchodná činnosť žalobcu. Zároveň je nespochybniteľné, že žalobca konal v dobrej viere, čo nespochybnil ani správca dane. Žalobca mal v rámci zmluvných podmienok so svojimi obchodnými partnermi dohodu, že sa budú riadiť doložkou EXW (Incoterms 2000), v zmysle ktorej bol povinný odberateľom povinný poskytnúť tovar v jeho sklade a odberatelia od momentu prevzatia zodpovedali za pokračovanie prevozu do Maďarska. Žalobca tiež rozsiahlo poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-273/11 vo veci Mecsek Gabona Kft.). 19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa s jednotlivými námietkami žalobcu vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na svojich záveroch trvá, pričom žalobné body 1 - 13 sú totožné s odvolacími námietkami. Ďalej uviedol, že základným predpokladom aplikácie záverov rozhodnutí Súdneho dvora EÚ je splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre vznik a uplatnenie práva, pričom v uvedenom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 20. Uznesením č. k. 6S/48/2015-215 zo dňa 23. septembra 2016 správny súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci podanej sťažnosti úpadcu (žalobcu), vedenej pod sp. zn. Rvp 1958/2016.

21. Správca konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu) podaním zo dňa 10. júla 2017 vyjadril nesúhlas s pokračovaním konania v danej veci. Poukázal na to, že spracúva prevzatú účtovnú, mzdovú a daňovú agendu úpadcu a na to, že účtovná agenda úpadcu za roky 2010, 2011 a do 22. novembra 2012 bola zhabaná Národnou kriminálnou agentúrou.

Následne podaním doručeným správnemu súdu dňa 25. marca 2019 súhlasil s pokračovaním v konaní pred správnym súdom.

22. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/48/2015-272 zo dňa 2. mája 2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

24. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený protokol z daňovej kontroly a z tohto dôvodu neboli prerokované pripomienky a námietky k tomuto protokolu, správny súd poukázal na to, že podľa poštovej doručenky zásielka bola prvý raz žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi, doručovaná dňa 26. mája 2015, opakovane doručovaná a uložená na pošte dňa 27. februára 2015, v odbernej lehote nebola adresátom vyzdvihnutá, a preto ju pošta dňa 18. marca 2015 vrátila späť na daňový úrad. V zmysle § 31 ods. 2 daňového poriadku boli všetky právne podmienky riadneho doručenia uvedenej zásielky formou náhradného doručenia dňa 14. marca

Správca dane v predmetnom konaní preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nie len po formálnej, ale aj po materiálnej stránke z dôvodu pochybností reálneho zdaniteľného obchodu. V rámci kontroly neboli získané žiadne dôkazy v rozpore so zákonom, správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 daňového poriadku, postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a priebežne ho oboznamoval o vykonaných úkonoch. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu, vyhotovil si kópie podaní, bol oboznámený s výsledkami zistení získanými správcom dane od miestne príslušných správcov dane a zo súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi pri výkone daňovej kontroly.

V priebehu daňovej kontroly správca dane na žiadosť daňového subjektu umožnil nahliadnuť do spisu, boli mu vyhotovené fotokópie dokladov a bol oboznámený s vykonanými úkonmi správcu dane a zhromaždenými dôkazmi. Ani po priebežnom, ani po komplexnom oboznámení sa so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami žalobca nejasnosti nevysvetlil a pravdivosť ním predložených dokladov riadne nepreukázal.

Aj podľa právneho názoru uvedeného v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/68/2012, žiadosť o MVDI je výkonom dôkazného prostriedku. Správca dane teda postupoval plne v súlade s nariadením Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

29. Dôkaz, že časť tovaru neopustila územie SR správca dane považoval za podstatný na preukázanie zneužitia daňového zvýhodnenia žalobcom, keď deklaroval tieto plnenia ako dodávky oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, že list Hlavnej prokuratúry župy Győr-Moson-Sopron sa týka obchodných transakcií spoločnosti Trend Web Kft. v IV. štvrťroku 2010 a I. štvrťroku 2011, a nie kontrolovaného obdobia november 2011, preto sa ním ďalej nezaoberal.

30. K tvrdeniu žalobcu, že splnil podmienky § 43 ods. 5 zákona o DPH, správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že aj keď žalobca predložil doklady (faktúry, CMR prehlásenia) v zmysle zákona o DPH, nesplnil podmienku preukázania, že tovar fyzicky opustil územie SR a bol prepravený do iného členského štátu. Ak žalobca predložil hoci aj všetky zákonnom určené dôkazy, sami o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane, ak nie je súčasne preukázané, že k reálnemu splneniu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH na oslobodenie od

Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane, nakoľko tovar fyzicky neopustil územie spoločenstva dodávateľa. Žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH. Správny súd dal do pozornosti základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

údajov uvedených na faktúrach. Správny súd uzavrel, že nakoľko spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. buď nebola vlastníkom tovaru alebo nedodala tovar vôbec, nevznikla jej podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru a zároveň žalobca nemá právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru.

V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16. decembra 2015. 34. V závere správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Správny súd v súlade s § 140 SSP poukázal aj na odôvodnenie rozsudku vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/32/2015 vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania.

35. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote správca konkurznej podstaty žalobcu (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného a správcu dane, vec vráti Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

37. Sťažovateľ považoval za nesprávny názor správneho súdu, ktorý v bodoch 77 a 78 konštatoval, že úpadca nahliadol do administratívneho spisu, zúčastnil sa prerokovania dňa 26. februára 2015 a 4. júna 2015 a boli mu doručené výzvy na predloženie dokladov, z ktorých vyplývali pochybnosti o ich úplnosti. Ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku predpokladá oznámenie konkrétnej pochybnosti, jej dôvodu a predbežného hodnotenia veci správcom dane, a teda správca dane mal požadovať konkrétny dokument, resp. listinu s opísanými obsahovými náležitosťami, ktorý mohol prispieť k rozptýleniu jeho pochybností. Správny súd tiež nezohľadnil námietku, že sťažovateľovi neboli poskytnuté výpisy z mýtnych transakcií na CD nosiči.

39. Správny súd považoval za zákonné uloženie absolútneho dôkazného bremena sťažovateľovi. Sťažovateľ navrhoval vykonanie viacerých dôkazov (výsluch bývalých zamestnancov, vodičov prepravcov, zabezpečenie záznamov z tachometrov, dokladov o tankovaní vozidiel), čo však správca dane nevykonal s poukazom na to, že nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, s čím sa stotožnil aj správny súd. S uvedeným sa sťažovateľ nestotožnil, pričom poukázal na rozsudok NS SR č. k. 7Sž/124/01.

40. Sťažovateľ v súlade s obvyklou praxou preukázal kúpu tovaru, vo vzťahu ku ktorému si uplatnil právo na odpočet DPH a z tohto dôvodu došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane. Sťažovateľ nevedel a nemohol vedieť o nezrovnalostiach na strane dopravcov a za tovar dostal riadne zaplatené. Správca dane mal vyhľadávať dôkazy na princípe nestrannosti a nie uspokojiť sa s tvrdeniami druhých strán, ktorých výpovede mohli byť skreslené. Zásada poctivých obchodných vzťahov

42. K spochybneniu dodania tovaru od spoločnosti AGRIS TRADE, s.r.o. sťažovateľ poukázal na to, že nevedel a nemohol vedieť o úmyselnom konaní prepravcu a odberateľa a nemôže niesť zodpovednosť za ich konanie. Sťažovateľ od uvedenej spoločnosti kúpil tovar, pričom nebolo jeho povinnosťou skúmať, odkiaľ pochádza a či jeho dodávateľ má potrebné kapacity.

43. Sťažovateľ riadne preukázal nadobudnutie tovaru od spoločnosti AGRIS TRADE, s.r.o., ktorá tovar riadne priznala a správcovi dane preukázala jeho nadobudnutie od iných spoločností, čo bolo preukázané aj z výpovedí prepravcov. Tvrdenie správcu dane o tom, že v jednom prípade realizovalo prepravu osobné motorové vozidlo je nepravdivé.

44. Vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosti BOVAR AUDIT Kft. daňové orgány nezohľadnili posun času pri realizácii prepravy tovaru a jeho následného prevozu cez hranice, ale len konštatovali jednohodinové rozdiely medzi údajmi o vážení v knihe vážení. Správny súd sa k tejto námietke nevyjadril, aj keď nezohľadnenie tejto skutočnosti je podstatnou chybou správcu

45. V zmysle európskej judikatúry môže správca dane odmietnuť právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru len v prípade, ak osoba uplatňujúca právo na oslobodenie od dane vedela, alebo mohla vedieť o tom, že sa podieľa na podvode.

Sťažovateľ ako súkromnoprávna osoba nedisponuje vyšetrovacími kompetenciami ako správca dane a zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že táto transakcia mala byť súčasťou akéhokoľvek podvodu, alebo podvodného konania. 46. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s námietkami sťažovateľa sa vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe, pričom na svojich záveroch trvá, rozsudok správneho súdu považuje za zákonný a správny, a teda navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

47. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 48. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 49. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu. 50. Kasačný súd zistil, že obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa, s obdobnými námietkami, sa už vo svojej činnosti stretol vo veciach sp. zn. 3Sžfk/68/2019 zo dňa 25. marca 2021, sp. zn. 10Sžfk/76/2018 zo dňa 28. apríla 2020 a sp. zn. 3Sžfk/97/2019 zo dňa 29. apríla 2021. Všetky sa týkali daňových kontrol vykonaných u sťažovateľa v obdobných obchodných reťazcoch. Všetky citované kasačné sťažnosti sťažovateľa kasačný súd ako nedôvodné zamietol, avšak vzhľadom na odlišný skutkový stav danej veci a novú rozhodovaciu prax kasačného súdu pristúpil k zmene výroku napadnutého rozsudku tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane vydal úradný záznam č. 20079308/2015 zo dňa 9. apríla 2015, z ktorého jasne vyplýva, že Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam z kontroly bola doručovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa, avšak dňa 18. marca 2015 sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá zásielka. Doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie dňa 26. februára 2015, pričom deň uloženia zásielky bol 27. február 2015, a teda zásielka bola v zmysle § 31 ods. 2 daňového poriadku doručená dňa 14. marca 2013. S uvedenou námietkou sa rovnako vysporiadal aj správny súd v bode 76 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s čím sa kasačný súd v plnej miere

súd. Všetky pochybnosti, ktoré správca dane k jednotlivým zdaniteľným obchodom mal, sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly, ktorý si sťažovateľ, v súlade so skutočnosťami uvedenými v bode 53 odôvodnenia, neprevzal. V rámci posúdenia danej veci považuje kasačný súd za irelevantné, či boli sťažovateľovi poskytnuté údaje na CD nosiči, alebo v písomnej podobe.

55. Vo vzťahu k dodaniu tovaru maďarským odberateľom kasačný súd poukazuje na to, že hoci správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru založil na svedeckej výpovedi V. V., zápisnica z výpovede sa v administratívnom spise nenachádza, a teda nebolo možné overiť, či skutočnosti, ktoré správca dane uvádza, sú zhodné so závermi uvedenými v tejto zápisnici. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného, správca dane v protokole i odôvodnení prvostupňového rozhodnutia výpoveď svedkyne vyhodnotil v súvislosti s vlastnými zisteniami, za účelom zvýraznenia celkového obrazu postupov sťažovateľa. Pochybnosť o dodaní tovaru jednotlivým odberateľom správca dane teda zakladá na výpovedi svedkyne v spojení s údajmi uvedenými v mýtnom systéme. Správca dane vychádzal aj z odpovede na žiadosť o MVDI č. 567378/12/PETP MLC242 zo dňa 9. apríla 2013, z ktorej jasne vyplýva, že dožiadaný daňový orgán vypočul prepravcov podľa ŠPZ uvedených v žiadosti, pričom títo vykonanie prepravy potvrdili. 56.

57. Na druhej strane však SDEÚ dopĺňa, že medzi práva zaručené právom Únie patrí rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré podľa ustálenej judikatúry predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa

58. K obmedzeniu prístupu k spisu a k porušeniu práva na obhajobu, ako dôvodu na zrušenie rozhodnutia, sa SDEÚ vyjadril v rozhodnutí SC C.F_ SRL, C-430/19, zo dňa 4. júna 2020, že pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu efektivity, SDEÚ nevyžaduje, aby napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v rozpore s právom na obhajobu, bolo vo všetkých prípadoch zrušené. Porušenie práva na obhajobu totiž vedie k zrušeniu rozhodnutia prijatého na konci predmetného správneho konania len vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C-129/13 a C-130/13, EU:C:2014:2041, body 78 a 79).

59. V prejednávanej veci však z administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že by išlo len o podporný argument. Naopak, správca dane rozhodnutie o spochybnení tovaru pre maďarských odberateľov založil na: (I) svedeckej výpovedi V. V., zamestnankyni žalobcu, ktorá bola vypočutá v trestnej veci obvineného W. K., zamestnanca žalobcu, ktorý bol trestne stíhaný pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, (II) spochybnení prepravy tovaru na základe výpisov z mýtneho systému (váha vozidla bola v denníku váženia zaznamenaná skôr, ako došlo do skladu), (III) medzinárodných vyžiadaní. Hoci sťažovateľ nenamietal, že mu nebol k predmetnej výpovedi umožnený prístup, spochybňoval jej relevanciu v dokazovaní. Keďže sa tento dokument v spise nenachádza, nebolo možné overiť, či skutočnosti, ktoré správca dane uvádza, sú zhodné so závermi uvedenými v tejto zápisnici. 60. Ďalšie pochybnosti o záveroch žalovaného vyplývajú z nezrovnalostí v tvrdeniach vodičov, ktorí vykonanie prepravy potvrdili. Sťažovateľ opakovane žiadal o vykonanie dôkazu

prípade pochybností plynúcich z mýtnych systémov vykonal dokazovanie na preukázanie účasti sťažovateľa na daňovom podvode. 62. Kasačný súd vzhľadom na vyššie zdôvodnené právne posúdenie veci považuje právne posúdenie krajského súdu za nesprávne najmä v tom, že považoval zo strany správcu dane a žalovaného za náležite spochybnenú vierohodnosť tvrdení a dôkazov predložených

63. Kasačný súd ďalej zdôrazňuje, že odopretie nároku na odpočítanie dane je možné jednak pri nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, alebo pri podvodnom konaní daňového subjektu, prípadne jeho účasti v obchodnom reťazci, v ktorom sa obchody uskutočňujú podvodným spôsobom. Ide o zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.

K uvedenému kasačný súd uvádza, že vyžadovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).