1Sžfk/30/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31654363, so sídlom v Kežmarku, Nad traťou 26, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, IČO: 40887481, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/115/2019-194 zo dňa 22. septembra 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200727.2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100753792/2019 zo dňa 29. marca 2019, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/115/2019-194 zo dňa 22. septembra 2020 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100753792/2019 zo dňa 29. marca 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania pred krajským aj kasačným súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Správca dane sťažovateľovi neuznal uplatnené odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti YETTI, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 919 52, IČO: 36277746, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento sa kúpou a následným predajom tovaru odberateľovi ABERATO PARTNER s.r.o., so sídlom Kupkova 280/2, 690 02 Břeclav, Česká republika, DPH CZ: 04105435 s oslobodením od dane zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť.

pre vtáky. Sťažovateľ uvedený tovar v totožnom mesiaci predal zahraničnému odberateľovi - českej spoločnosti ABERATO PARTNER s.r.o. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil, že krmivo pre vtáky bolo predmetom obchodovania v rámci slovenských a českých obchodných spoločností, a to v nasledovnom obchodnom reťazci: D BAR s.r.o. › RANIM s.r.o. › YETTI, s.r.o. › sťažovateľ › česká spoločnosť ABERATO PARTNER s.r.o. › Speed-Line Transport, s.r.o. Prepravu tovaru v celom reťazci, podľa predložených CMR nákladných listov, mala zabezpečovať spoločnosť VM-STAVSPOL s.r.o.

Podľa žalovaného transakcie deklarované predloženými účtovnými dokladmi neniesli znaky základných obchodných princípov, čo malo potvrdzovať názor o fiktívnosti obchodov. Žalovaný uzavrel, že vzhľadom na spochybnenie reálnych dodávateľských a subdodávateľských vzťahov preto dôkazné bremeno spočívajúce v predložení zákonom požadovaných formálne predložených dokladov sa ukázalo ako nedostatočné.

5. Podľa názoru žalovaného ak si sťažovateľ uplatnil v zdaňovacom období apríl 2016 nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti YETTI, s.r.o. a deklaroval dodanie tovaru českému odberateľovi ABERATO PARTNER s.r.o. s oslobodením od dane, musel byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Sťažovateľ preukazoval nadobudnutie tovaru len listinnými dôkazmi, teda formálnymi dokladmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal.

zúčastnených spoločností. Sťažovateľ vystupoval v tomto reťazci ako nárazníková spoločnosť uplatňujúca si nárok na odpočet DPH z nákupu komodít v danom kontrolovanom období od spoločnosti YETTI, s.r.o. a následne oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov českému odberateľovi ABERATO PARTNER s.r.o.

6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu zisteného v daňovom konaní, nedostatočne vykonané dokazovanie a nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevysporiadanie sa s existujúcou judikatúrou. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“ či „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/115/ 2019-194 zo dňa 22. septembra 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200727.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) postupom podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú. 8. Po zhrnutí judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k dôkaznému bremenu, zhrnutí rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a zistení správcu dane krajský súd poukázal osobitne na to, že v reťazci obchodujúcich spoločností bankový účet druhého subdodávateľa sťažovateľa (spoločnosti D BAR, s.r.o.) neexistoval, prvý subdodávateľ sťažovateľa (spoločnosť RANIM s.r.o.) druhému subdodávateľovi sťažovateľa neuhrádzal žiadne platby, ale uhrádzal ich na účet tretej spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. Z tohto účtu boli platby odosielané na účet odberateľa sťažovateľa (ABERATO PARTNER, s.r.o.), pričom na účet dotknutých spoločností neboli prijímané žiadne ďalšie platby od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., ktorá mala byť odberateľom tovaru od spoločnosti ABERATO PARTNER, s.r.o. Platby v obchodnom reťazci sťažovateľa tak tvorili uzatvorený kruh platieb. Konateľ spoločnosti ABERATO PARTNER, s.r.o. (László Kriszt) je pritom aj konateľom spoločnosti EURO FAKTORING, s.r.o. a na základe generálneho plnomocenstva zastupoval aj spoločnosť RANIM, s.r.o. Správny súd tiež poukázal na skutočnosť, že osoba zastupujúca sťažovateľa v obchodných transakciách s jej dodávateľom (YETTI, s.r.o.) a s jej odberateľom (ABERATO PARTNER, s.r.o.), Ing. Daniel Soltys, je ako konateľ spoločnosti DALIJA s.r.o. priamo prepojený so sťažovateľom prostredníctvom PhDr. Jána Husáka, ktorý je tiež konateľom spoločnosti DALIJA s.r.o. a zároveň členom predstavenstva sťažovateľa. 9. Uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu v kontexte ďalších zistení správcu dane nasvedčujú tomu, že sťažovateľ v predmetnej veci nekonal s náležitou starostlivosťou, aby zabránil vlastnej účasti na podvode. Podľa názoru správneho súdu mohol tento vedieť, že obchodné transakcie môžu byť poznačené podvodom, pričom priamo čerpal finančné benefity z tohto reťazca. Správny súd označil ako nepravdepodobné, že by sťažovateľ a personálne prepojený Ing. Daniel Soltys nevedeli o tom, že v predmetnom reťazci s ohľadom na zistenie správcu dane ide stále o dodanie toho istého tovaru. Sťažovateľ sa nezaujímal o to, od koho má jej dodávateľ tovar, či je schopný ho produkovať, preukázať jeho nadobudnutie a zaručiť sa za jeho originalitu, a preto podľa názoru správneho súdu neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na nadmerný odpočet DPH, nakoľko nepreukázal, že v reťazci spoločností došlo k dodaniu vždy nového tovaru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval správny súd rozhodnutie žalovaného za vecne správne.

10. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP). Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch uviedol, že: - rozhodnutie správneho súdu je nedostatočne odôvodnené, keď sa tento nevysporiadal s podstatnou časťou jeho námietok. Zdôraznil, že správcovi dane predložil všetky potrebné doklady, vrátane CMR dokladov, ktoré však žalovaný jednotlivo nepreveroval a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutím nevysporiadal, - opätovne namieta, že bol v daňovom konaní neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, keď od neho bolo požadované, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov. Zastáva tiež názor, že si dostatočne preveril svojich obchodných partnerov a bolo úlohou správcu dane a žalovaného, aby preukázali, či došlo v jej obchodnom reťazci k zneužívaniu u dodávateľa a či sťažovateľ o tom vedel alebo s ohľadom na všetky okolnosti musel vedieť, - argumentácia žalovaného a správneho súdu k vedomosti sťažovateľa o zúčastňovaní sa na karuselovom podvode je nepresvedčivá a príslušné orgány sa nevysporiadali ani s otázkou, ktorý zo subjektov porušil neutralitu DPH, - namieta nesprávne právne posúdenie procesnej vady spočívajúcej v porušení jeho práva byť prítomný pri výsluchu a klásť otázky svedkovi - pánovi Kalmánovi, konateľovi spoločnosti VM-STAVSPOL, s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru v spornom obchodnom reťazci. Výpoveď pána Kalmána podľa názoru sťažovateľa presahovala rámec miestneho zisťovania a podania vysvetlenia, išlo v skutočnosti o výsluch svedka. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k správnej žalobe. Poukázal na to, že sťažovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane a zdôraznil, že sťažovateľ sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť a že jeho vedomosť o tejto skutočnosti bola správcom dane preukázaná. Vzhľadom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

13. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/

14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

16. V súvislosti s právom na odpočítanie dane a s tým spojeným dokazovaním v daňovom konaní považuje kasačný súd za nutné najprv pripomenúť rozdiely v preukazovaní naplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre odpočítanie DPH na jednej strane, a odopretím nároku na odpočítanie DPH z?dôvodu účasti na daňovom podvode na strane druhej.

15. ?septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod?24). Formálnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že daňový subjekt má faktúru od dodávateľa s predpísanými náležitosťami (čl. 178 písm. a) Smernice, napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo?dňa 9. decembra 2021, bod 24). Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane primárne zaťažuje daňový subjekt, ktorý si uplatňuje toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34).

konaniu dochádza spravidla vtedy, keď jeden z účastníkov dodávateľského reťazca neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súdny dvor však vo svojej judikatúre (sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) stanovil, že: „.

účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. bode 43, ďalej sp. zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). 19. Účasť na daňovom podvode sa teda môže stať dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie vedel o?svojej účasti na podvodnej schéme, alebo to s ohľadom na okolností prípadu vedieť mal, najmä ak by pri preverovaní svojho obchodného partnera postupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať primerané opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je?typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body?53, 54, 56 a 58). Tu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý

Pre posúdenie skutočnosti, či sa daňový subjekt zúčastnil na podvode na DPH na?účely odmietnutia práva na odpočítanie dane, sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý?je?vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. ?júla 2006. Aj odborná?literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v?oblasti daní. Právne následky.

b/ ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c/ pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? d/ ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Kasačný súd označeným rozsudkom zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/113/2019-118 zo dňa 22. septembra 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sťažnostné body tejto kasačnej sťažnosti sú rovnaké ako v prejednávanom prípade, ktorý sa týkal určenia rozdielu v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2016. Senát 2S kasačného súdu ďalej cituje z menovaného rozsudku, sp. zn. 10Sžfk/20/2021 z 29.03.2023, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje: „53.

obchodov. Z rozhodnutia žalovaného a ani z napádaného rozsudku však nevyplýva, ktorú hmotnoprávnu podmienku uplatneného práva na odpočet žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ správny súd a žalovaný uvádzajú, že sťažovateľka nepreukázala, že v reťazci spoločností došlo k dodaniu vždy nového tovaru, kasačný súd musí skonštatovať, že takúto hmotnoprávnu a formálnu podmienku uplatnenia práva na odpočet DPH zákon o DPH a ani vzťahujúce sa európske právo nepozná (bod 40 tohto rozsudku). V tomto smere preto kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľka bola naozaj neprimerane zaťažená dôkazným bremenom, pokiaľ od nej žalovaný a správca dane vyžadovali preukázanie skutočnosti, ktorá nie je hmotnoprávnou a ani formálnou právnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH. Ak mal správny súd ako aj žalovaný záujem poukázať napr. na nesplnenie podmienky dodania tovaru, mal túto skutočnosť riadne oznámiť žalobkyni a svoje pochybnosti odôvodniť.

Správny súd ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospeli k názoru, že sťažovateľka na jednej strane nepreukázala bližšie nešpecifikované hmotnoprávne podmienky uplatneného práva na odpočet DPH z deklarovaných obchodov a na druhej strane vedome participovala na obchodnom reťazci poznačenom podvodom v oblasti DPH. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade sankcionovania účasti na podvode alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti, ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv v zásade nie sú sporné. Inými slovami, ak správny súd a žalovaný na jednej strane konštatujú, že sťažovateľka nepreukázala hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a na druhej strane konštatujú, že táto sa dopustila vedomej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodom na DPH, vnútorne si odporujú.

Je pritom úlohou daňových orgánov, aby dôsledne vyhodnocovali zistené skutočnosti a skutočnosti deklarované daňovým subjektom a rozlišovali, či tieto skutočnosti vznášajú pochybnosti vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH alebo či ide o skutočnosti preukazujúce a/alebo indikujúce daňový podvod v určitom obchodnom reťazci, resp. vedomú alebo nevedomú účasť daňového subjektu na ňom.

veci. Skutočnosti, že (i) v obchodných prípadoch mohlo ísť stále o ten istý tovar (čomu nasvedčujú zistenia ohľadom skutočnej prepravy tovaru), teda absencia skutočného ekonomického významu samotného obchodu, (ii) rozpor medzi formálne deklarovanou a skutočnou prepravou tovaru, (iii) zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu spoločnosť, (iv) identita osoby konateľa odberateľa sťažovateľky (spoločnosť ABERATO PARTNER, s.r.o.), tretej spoločnosti zabezpečujúcej finančné toky v danom reťazci (EURO FAKTORING, s.r.o.) a zástupcu jedného zo subdodávateľov dodávateľa (spoločnosti RANIM s.r.o.), naozaj naznačujú, že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj sťažovateľka, je poznačený podvodom. Z rozhodnutia žalovaného, správcu dane ani správneho súdu však nevyplýva, kde v predmetnom reťazci došlo k daňovému úniku, teda príslušné orgány nezodpovedali už prvú otázku, ktorej zodpovedanie podmieňuje sankcionovanie daňového podvodu (bod 51 tohto rozsudku).

58. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/ 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako judikát ZNSS 23/2022): „Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

odberateľ v dotknutom obchodnom reťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva, že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane ako ani žalovaný tak žiadnym spôsobom nepreukázali, hoci dôkazné bremeno je na pleciach daňových orgánov, že konkrétne sťažovateľka vedela/mala vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.

61. Pre úplnosť kasačný súd v predmetnej veci uvádza, že si je vedomý, že vo veci sťažovateľky a totožnej daňovej kontroly bol vydaný aj rozsudok správneho súdu č. k. 2S/ 103/2019-126 zo dňa 4. marca 2020, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia november 2016.

22. Nad rámec záverov uvedených v citovanom rozsudku kasačný súd dodáva, že pokiaľ ide o sťažovateľom namietané nedostatočné vyhodnotenie jeho žalobnej námietky o porušení práva klásť otázky osobám prítomným pri miestnom zisťovaní vykonanom v prepravnej spoločnosti VM-STAVSPOL, s.r.o., tu je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľ síce opodstatnene upozorňuje na právo daňového subjektu byť pri výsluchu svedkov a klásť otázky osobám vypovedajúcim o podstatných skutočnostiach pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení daňovej povinnosti, aj keď k tomuto vypočutiu dochádza pri miestnom zisťovaní (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/100/2017 z 20.08.2019, 6Sžf/34/2012 z 26.06.2012).

miestnom zisťovaní považované za porušenie práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky, musia mať okolnosti zistené pri tomto úkone zásadný význam pre rozhodnutie o daňovej povinnosti. Z rozsudku krajského súdu ani z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného takéto okolnosti nevyplývajú a ani sťažovateľ ich v kasačnej sťažnosti nepomenoval. Kasačný súd preto vyhodnotil tento sťažnostný bod kasačnej sťažnosti ako nedôvodný, pretože sťažovateľ neposkytol v kasačnej sťažnosti zrozumiteľnú argumentáciu o porušení práva na spravodlivý proces vyhodnotením tejto žalobnej námietky krajským súdom.

konanie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať v smere naznačenom kasačným súdom vyššie, osobitne v bodoch 56 až 60 citovaného rozsudku senátu 3S, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie (§ 469 SSP).

O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 26. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 28. apríla 2023