1Sžfk/35/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): GOLD CARS s.r.o., so sídlom Mierová 348/16, 991 06 Želovce, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.: 23S/ 69/2019-59 zo dňa 30. októbra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

3. Žalobca v rámci konania pred krajským súdom namietal nezákonnosť postupu prvostupňového orgánu v rámci daňovej kontroly, čo malo vyústiť do vydania nezákonného protokolu z vykonanej daňovej kontroly a nepoužiteľnosti tohto protokolu v následnom vyrubovacom konaní. Uvedené malo podľa názoru žalobcu viesť k nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorých zrušenia sa žalobca domáhal. 4. Krajský súd námietkam žalobcu nevyhovel, a preto podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) žalobu zamietol. Mal za to, že ani jedna z námietok žalobcu z hľadiska právneho neobstojí. 5. Žalobca primárne namietal, že z daňovej kontroly, ktorá bola u neho realizovaná (za obdobia marec až december 2014, január až december 2015 a január až september 2016), boli vyhotovené dva protokoly. Mal za to, že z daňovej kontroly môže byť vyhotovený len jeden protokol a že týmto protokolom daňová kontrola končí. Krajský súd túto námietku žalobcu neprijal a ustálil, že nepredstavuje porušenie práv žalobcu, ak je z jednej daňovej kontroly vyhotovených niekoľko protokolov, a to berúc do úvahy kontrolované mesiace a ich diferenciáciu podľa toho, či za daný mesiac bola alebo nebola zistená nezákonnosť v rámci konania daňového subjektu. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné privoliť ani tej námietke žalobcu, v ktorej namietal, že prípadné pochybnosti správcu dane mu neboli oznámené kvalifikovaným spôsobom - podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“). V neposlednom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa nestotožnil ani s tým názorom sťažovateľa, že by rozhodnutia orgánov verejnej správy boli nedostatočne odôvodnené, resp. že tieto (ako ani samotný protokol) neobsahujú jednu z podstatných náležitostí, a to vyhodnotenie dôkazov získaných pri výkone daňovej kontroly. Osobitne v tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že prvostupňový orgán v protokole - v rozpore s ustanovením § 47 písm. h/ Daňového poriadku - nehodnotí kontrolný výkaz žalobcovho dodávateľa za príslušné zdaňovacie obdobie.

9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti napádal aj tú skutočnosť, že sa krajský súd v rámci rozhodovania o podanej žalobe opomenul to, že sťažovateľ sa o údajných pochybnostiach prvostupňového orgánu dozvedel až po ukončení daňovej kontroly, t.j. až vo vyrubovacom konaní. Má za to, že je nezákonné, ak prvostupňový orgán neuplatnil postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a následne nesplnenie si tejto povinnosti konvaliduje až vo vyrubovacom konaní. 10. Napokon sťažovateľ namietal, že krajský súd v rozpore so zákonom odobril aj to, že prvostupňový orgán sa v protokole s kontrolným výkazom DPH dodávateľa sťažovateľa vysporiadal tak, že do protokolu uviedol, že „preveroval kontrolné výkazy dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu“, avšak žiadnym spôsobom svoje zistenia z týchto kontrolných výkazov v predmetnom protokole nevyhodnotil. Nie je známe, či dodávateľ sťažovateľa predmetné faktúry uviedol do svojho kontrolného výkazu a ak áno, toto malo byť predmetom hodnotenia zo strany prvostupňového orgánu v protokole z daňovej kontroly. 11. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 05.02.2020 doručeným krajskému súdu dňa 06.02.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že kasačný bod spočívajúci v dvoch protokoloch z daňovej kontroly považuje za nedôvodný, keď má za to, že práve vydanie dvoch protokolov viedlo k ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, a to v tom zmysle, že sa vyhotovil protokol za mesiac, v rámci ktorých nezrovnalosti zistené neboli a osobitný protokol za tie časové úseky, v rámci ktorých prvostupňový orgán dospel k záveru, že v nich došlo k porušeniu objektívneho práva. 12. Podľa názoru žalovaného je neopodstatnená jeho námietka, v ktorej poukazuje na údajné porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný deklaruje, že so sťažovateľom bolo realizovaných niekoľko ústnych pojednávaní, na ktorých mu boli komunikované kontrolné zistenia. Poukazuje na to, že aj vec solárnych panelov, pri ktorých došlo k neuznaniu odpočítania dane, ktorá je predmetom tohto konania, bola verifikovaná v priebehu daňovej kontroly u účtovníčky sťažovateľa, ktorá sama potvrdila, že došlo ku chybe, čo vyplýva aj z úradného záznamu č. 102540690/2017 zo dňa 06.07.2018. Samotný sťažovateľ v priebehu vyrubovacieho konania s týmito skutočnosťami súhlasil. Žalovaný teda nepostupoval v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže sťažovateľ bol so všetkými zisteniami oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť. 13. Žalovaný rozporuje aj tvrdenie sťažovateľa o tom, že by protokol nespĺňal zákonné náležitosti. Má za to, že z textu protokolu vyplýva, že hodnotenie dôkazov vykonané bolo, keď dôkazy hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, a to so záverom, že údaje v kontrolných výkazoch - ako zdaniteľné obchody - neboli preukázané tak, ako ich sťažovateľ deklaroval. 14. V súhrne má sťažovateľ za to, že ani jeden z kasačných bodov nie je dôvodný, a preto navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť.

15. Prejednávaná vec bola dňa 30.04.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžfk/35/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

Dňa 11.01.2017 sa účtovníčka sťažovateľa (R. T.) telefonicky spojila s prvostupňovým orgánom a oznámila mu, že doklady požadované pre účely daňovej kontroly doručí prvostupňovému orgánu dňa 23.01.2017. Doklady pre účely daňovej kontroly boli predložené dňa 24.01.2017, a to priamo konateľom sťažovateľa.

Konateľ sťažovateľa do zápisnice uviedol, že k zápisnici sa vyjadrení do 15 dní od jej spísania. 20. V administratívnom spise sa nachádza úradný záznam č. 102540690/2017 zo dňa 08.12.2017, z ktorého vyplýva, že prvostupňový orgán vo veci vedenej daňovej kontroly sa skontaktoval s účtovníčkou sťažovateľa. Prvostupňový orgán mal za to, že z dôvodu účtovnej chyby si sťažovateľ jednu faktúru uplatnil duplicitne (v hodnote DPH: 750,52 Eur) - titulom dodávateľskej faktúry za solárnu zostavu. V úradnom zázname sa nachádza informácia: „Účtovníčka daňového subjektu správcovi dane nezaslala požadované doklady o úhrade, správcovi dane oznámila, že v účtovníctve daňového subjektu za júl 2014 došlo k účtovnej chybe a bolo duplicitne nárokované odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry solárnej zostavy a vysvetlenie, na čo je solárna zostava využívaná.“ O tom, že medzi prvostupňovým orgánom a účtovníčkou takýto rozhovor dňa 01.12.2017 prebehol, informoval prvostupňový orgán právneho zástupcu sťažovateľa telefonicky dňa 08.12.2017, pričom obsah tohto rozhovoru je

21. Z daňovej kontroly boli vyhotovené dva protokoly: protokol č. 102559328/2017 zo dňa 12.12.2017 doručený sťažovateľovi dňa 20.12.2017 (protokol bez zisteného rozdielu dane) a protokol č. 102559331/2017 zo dňa 12.12.2017 (protokol so zisteným rozdielom dane, a to aj za mesiac júl 2014, ktorého sa toto súdne konanie týka). Rozdiel dane za mesiac júl 2014 vyčíslil prvostupňový orgán v sume 1501,04 Eur. Na strane tohto protokolu sa nachádza informácia o tom, že sťažovateľ sa k zápisnici zo dňa 21.11.2017 vyjadril podaním zo dňa 06.12.2017, avšak toto vyjadrenie nebolo spôsobilé negovať pochybnosti prvostupňového orgánu. 22.

23. V rámci vyrubovacieho konania sťažovateľ podaním zo dňa 19.05.2018 deklaroval vo vzťahu k prvostupňovému orgánu, že solárna zostava je umiestnená na nehnuteľnosti, v ktorej má sťažovateľ sídlo. V rámci ústneho pojednávania (dňa 06.07.2018) sťažovateľ v súvislosti so solárnym panelom uviedol, že nemôže vylúčiť, že tento je používaný aj na súkromné účely, pričom percentuálny pomer využitia na podnikateľské účely špecifikoval na 80%. 24.

Z celkového nadmerného odpočtu DPH 1522,04 Eur priznal prvostupňový orgán vo vyrubovacom konaní sumu 621,42 Eur, t.j. rozhodol o rozdiele v sume nadmerného odpočtu: 900,62 Eur. Toto prvostupňové rozhodnutia žalovaný potvrdil, keď zároveň zamietol odvolanie sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP). 26. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo primárne posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia dospel k záveru, že tieto sú zákonné, keď ani v konaniach, ktoré predchádzali ich vydaniu, krajský súd neidentifikoval také nedostatky, ktoré by opodstatňovali zrušenie predmetných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

28. Kasačný súd v rámci rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti vychádzal najmä z nasledovných ustanovení všeobecne záväznej právnej úpravy: 29. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku, o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname.

31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu

35. Podľa § 68 ods. 3 (tretia veta) Daňového poriadku, správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. 36. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

38. Kasačný sťažovateľ v prvom rade uvádzal, že prvostupňový orgán ako orgán daňovej kontroly, vydal vo veci sťažovateľa nie jeden, ale dva protokoly (z predmetnej kontroly). Podľa názoru sťažovateľa, ide o tak vážne pochybenie prvostupňového orgánu ako orgánu daňovej kontroly, že to má dopad na zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané v nadväzujúcom vyrubovacom konaní, a pre ktoré je potrebné rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní

40. Formalistický, resp. jazykový výklad (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku) smerujúci k tomu, že z daňovej kontroly musí byť vydaný jeden protokol síce nie je bez ďalšieho nesprávny, keďže je v ustanovení predmetnej právnej normy použité jednotné číslo, avšak väčší štandard ochrany práv je zabezpečený cez výklad, ktorý pripúšťa vydanie dvoch protokolov z daňovej kontroly. Uvedené je v súlade aj so skorším právnym názorom kasačného súdu napr. vo veci - sp. zn. 1Sžfk/90/2017 zo dňa 26. februára 2019, kde v ods. 39 kasačný súd uvádza: „39. Správca dane postupoval podľa názoru kasačného súdu v súlade so zákonom, keď z jednej daňovej kontroly vyhotovil jeden daňový protokol za zdaňovacie obdobia, v ktorých bol zistený rozdiel na dani a za zdaňovacie obdobia, v ktorých rozdiel na zistený nebol, a preto sa vyrubovacie konanie ani nezačalo.“ Obdobný záver vyplýva napr. z rozsudku kasačného súdu vo veci - sp. zn.: 5Sžfk/25/2017 zo dňa 31.01.2019 - „Čo sa týka námietky ohľadom vydania druhého protokolu, kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že uvedeným

42. Naviac kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľ vyhodnotil ako nedôvodnú nielen z dôvodu uvedeného v odseku vyššie, ale aj z dôvodu, že samotná kasačná sťažnosť (ako ani správna žaloba vo veci) neobsahovala takú vecnú argumentáciu, ktorá by čo i len podporne mohla potvrdiť, že vydaním dvoch protokolov vo veci došlo k zásahu do práv sťažovateľa (napr. tým, že mu bola vydaním dvoch protokolov odňatá možnosť účinne sa domáhať ochrany svojich práv).

44. Rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodný aj ten kasačný bod, v ktorom sťažovateľ namietal, že prvostupňový orgán ho v rámci daňovej kontroly postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku neupovedomil o pochybnostiach, ktoré má, t.j. nebola mu daná možnosť tieto pochybnosti negovať dôkazmi, čo malo mať podľa názoru sťažovateľa vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, ako aj na zákonnosť nadväzujúcich rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti, že týmto úkonom (zápisnica z pojednávania zo dňa 21.11.2017) si splnil povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vo vzťahu k sťažovateľovi podľa názoru kasačného súdu preto neobstoja. Rovnako ani zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 21.09.2017, na ktorú odkazuje žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 05.02.2020, neobsahuje formuláciu týchto pochybností, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zníženiu nadmerného odpočtu DPH za kontrolovaný časový úsek (júl 2014).

47. Z úradného záznamu zo dňa 08.12.2017 pritom vyplýva, že dňa 01.12.2017 sa prvostupňový orgán telefonicky spojil s JUDr. Vinarčíkom, o ktorom mal v danom čase za to, že je právnym zástupcom sťažovateľa a informoval ho pochybnostiach, ktoré vo veci vyvstali, a ktoré boli komunikované aj s účtovníčkou sťažovateľa (DPH - solárna zostava).

Z úradného záznamu z tejto telefonickej komunikácie pritom vyplýva, že právny zástupca trval na písomnej komunikácii, pričom - na rozdiel od iných konaní - Daňový poriadok v ustanovení § 19 ods. 7 explicitne predpokladá úradnú komunikácia aj v telefonickej podobe, keď určuje, že o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil.

49. Doplnené dokazovanie realizované vo vyrubovacom konaní teda viedlo k tomu, že vo vyrubovacom konaní došlo k zmenšeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl oproti zisteniam z daňovej kontroly. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na to, že na str. 7 protokolu č. 102559331/2017 zo dňa 12.12.2017 sa uvádza, že rozdiel dane za mesiac júl 2014 je u sťažovateľa ako daňového subjektu v sume 1.501,04 Eur (čo zodpovedá súhrnu DPH za dve solárne jednotky, t.j. 2 x 750,52 Eur), keď prvostupňový orgán v rámci daňovej kontroly nepriznal právo na odpočítanie z dvoch solárnych zostáv z dôvodu (tak ako si odpočítanie DPH uplatnil sťažovateľ) pre nedostatok dôkazov, ktoré by takéto odpočítanie umožňovali.

Z tohto dôvodu potom prvostupňový orgán vo vyrubovacom konaní uznal sťažovateľovi odpočítanie DPH za jeden solárny panel (750,52 Eur), pričom túto sumu DPH zredukoval na rozsah užívania solárneho panelu na podnikateľské účely (80%) a teda na sumu 600,42 Eur. V súhrne teda

51. Tieto závery pritom prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí detailne rieši - najmä na str. 11 a nasl. prvostupňového rozhodnutia. Vyjadruje sa pritom k právnym, ako aj skutkovým okolnostiam veci, tak aby ozrejmil rozdiely v zisteniach z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, pričom detailnú analýzu uvedených skutočností poskytuje prvostupňový orgán aj napriek tomu, že fakticky tieto zistenia (vo vyrubovacom konaní) viedli k zmene v prospech sťažovateľa.

nepredložil. Kasačný súd však zistil, že tento skutkový stav sa v priebehu vyrubovacieho konania zmenil, keď prvostupňový orgán na základe doplneného dokazovania priznal sťažovateľovi právo na odpočet DPH za jeden solárny panel (krátený o 20%, keďže podľa vlastného tvrdenia, solárny panel používa v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti v rozsahu 80%) a zároveň mu nebol priznaný odpočet za druhý solárny panel, keďže druhý solárny panel sťažovateľom ani nebol nadobudnutý. Tento záver orgánov verejnej správy vo vyrubovacom konaní pritom sťažovateľ v správnej žalobe, ako ani v kasačnej sťažnosti nespochybnil.

- „. .rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Obdobne napr. Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016) - Správne súdnictvo v systéme

54. Napokon sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán do protokolu z daňovej kontroly nezahrnul kontrolný výkaz dodávateľa sťažovateľa, ktorý mal preukázať dodanie tovarov, resp. samotné zdaniteľné obchody. Sťažovateľ tvrdil, že v protokole z daňovej kontroly chýbajú úsudky prvostupňového orgánu vo vzťahu k dôkazu - kontrolnému výkazu dodávateľa sťažovateľa, čím protokol trpí formálnou vadou podľa § 47 písm. h/ Daňového

55. Kasačný súd uvádza, že i táto námietka sťažovateľa je nedôvodná. Kasačný súd - aplikujúc základné princípy kasačného konania a súc viazaný kasačnými bodmi - zistil, že v rozsahu kalendárneho mesiaca júl 2014, ktorého sa týka aj toto súdne konanie, nebolo sporné, že k dodaniu solárneho panelu sťažovateľovi jeho subdodávateľom došlo.

57. Identicky je možné tento záver badať aj v prvostupňovom rozhodnutí - na str. 11 a str. 12 - kde prvostupňový orgán detailne opisuje, že došlo k preukázaniu účelu užívania solárneho systému sťažovateľom (v priebehu vyrubovacieho konania), ako aj rozsahu tohto užívania, čo prvostupňový orgán akceptoval. Špecifikoval tiež, že druhá položka (odpočítanie DPH za ten istý panel) bol spôsobený tým, že účtovníčka sťažovateľa raz DPH odpočítala na základe dodávateľskej faktúry a raz na základe pokladničného dokladu, pričom pokladničný doklad bol vo svojej podstate dokladom o úhrade.

59. Kasačný súd neprejudikuje, že vo vzťahu k iným kalendárnym mesiacom tvoriacim predmet kontroly nemôže byť táto námietka opodstatnená, avšak v rozsahu rozsudku krajského súdu, proti ktorému podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť v tejto veci, je táto námietka

zamietol. Ani jeden z kasačných bodov - hoci pri niektorých sa prima facie môže javiť, že došlo k nezákonnosti v konaní orgánov verejnej správy - správny súd ani jeden z nich nevyhodnotil ako takú kvalitatívnu okolnosť, pre ktorú by bolo opodstatnené kasačnej sťažnosti vyhovieť. Na tomto závere nemení nič ani predpoklad sťažovateľa prezentovaný v kasačnej sťažnosti, že v daňových veciach aj najmenšia nezákonnosť musí viesť ku zrušeniu nezákonných

61. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jednému z účastníkov konania nevzniklo právo na náhradu trov konania, o uvedenom kasačný súd rozhodol súhrnne tak, že právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Pri posudzovaní vzniku práva na náhradu trov konania pritom najvyšší správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepatrí, pretože v tomto konaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 SSP) a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 SSP). 62.

V Bratislave dňa 16. februára 2022