1Sžfk/40/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ARSENOIS, s.r.o., so sídlom Mad 200, 930 14 Mad, IČO: 46009485, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100642739/2019 zo dňa 15.03.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/80/2019 zo dňa 30.09.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/ 80/2019 zo dňa 30.09.2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100642739/2019 zo dňa 15.03.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného 100642739/2019 zo dňa 15.03.2019 správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“). 4. Krajský súd dňa 30.09.2020 vyhlásil rozsudok sp. zn. 20S/80/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

ktorého má platiteľ dane prijaté zdaniteľné plnenia v podobe tovarov alebo služieb použiť na realizáciu vlastných zdaniteľných plnení, nemožno pri preverovaní splnenia podmienok na uplatnený odpočet dane v rámci správy daní tolerovať bezbrehý časový horizont. Žalobcovi ako platiteľovi dane sú známe podmienky vzniku nároku na odpočet dane, preto je nevyhnutné, aby platiteľ dane ako podnikateľ prijímal zdaniteľné plnenia s rozumnou predstavou o ich následnom použití na vlastné podnikateľské účely. V tomto ohľade nemôže obstáť ľahkovážna investícia podnikateľa do projektu, ktorý nie je v primeranom čase realizovaný alebo realizovateľný, či už vlastným podnikaním alebo predajom, resp. prevodom práv k realizácii podnikateľského zámeru a projektu, - ako nesprávne a neobozretné podnikateľské rozhodnutie možno hodnotiť nákup finančne náročných odborných štúdií k realizácii projektu bioplynovej stanice v spojení s realizáciou potrebnej stavby, ak na tak finančne náročný projekt podnikateľ nemá zabezpečené finančné krytie z vlastných alebo inak získaných finančných prostriedkov, ani možnosťou návratnosti vstupnej investície prevodom práv k realizácii projektu na solventné subjekty. Žalobcovi sa v

PEL EU, s.r.o. v mesiaci september 2014, pričom táto spoločnosť vznikla v mesiaci august 2014 a k prijatiu preverovaných zdaniteľných plnení žalobcom došlo v mesiaci jún 2014 z dôvodu zabezpečenia možnosti prevodu práv realizácie projektu bioplynovej stanice na obchodnú spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. a na jej požiadavku (hoci táto spoločnosť neexistovala), vyhodnotili daňové orgány oboch stupňov vo vzťahu k vzniku nároku na odpočet dane správne, keďže následná ničím nepodložená argumentácia žalobcu o obchodných jednaniach ohľadom podnikateľského zámeru s budúcim konateľom v tom čase neexistujúcej obchodnej spoločnosti nie je dôkazom o splnení zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže fakticky k žiadnemu použitiu prijatých zdaniteľných plnení žalobcom na realizáciu jeho zdaniteľných plnení nedošlo.

Z pohľadu vyhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k splneniu spornej zákonnej podmienky na vznik nároku na odpočet dane na vstupe za nákup odborných štúdií sú absolútne irelevantné tvrdenia žalobcu, že rokovania s budúcim konateľom obchodnej spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. prebiehali pred vznikom tejto obchodnej spoločnosti (hoci si žalobca touto argumentáciou zároveň odporoval, keďže deklaroval aj vlastný záujem na realizácii predmetného podnikateľského zámeru).

Pre účely preverenia splnenia zákonných podmienok vzniku nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je podstatné, že do vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaným uvedená zákonná podmienka nebola žalobcom splnená.

- pokiaľ žalobca v prejednávanom prípade dôvodí oprávnenosť jeho nároku na odpočet dane potrebou zachovania zásady neutrality dane z pridanej hodnoty, bolo by možné s touto tézou súhlasiť za predpokladu, že žalobca by sám svojou následnou ekonomickou činnosťou prispel k naplneniu uvedenej zásady, a to predovšetkým tým, že po zaplatení dane na vstupe by nezostal v obchodnom reťazci v rade zdaniteľných plnení z dôvodu vlastnej nečinnosti v postavení konečného spotrebiteľa, ale použil by prijaté zdaniteľné plnenia na realizáciu jeho vlastných zdaniteľných plnení poskytovaním tovarov alebo služieb.

Inými slovami, platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik/pre svoje podnikanie, pričom zároveň tieto prijaté plnenia sú ním použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení, t. j. na jeho ekonomickú podnikateľskú činnosť, a to v rozumnom časovom a vecnom kontexte.

žalobca v priebehu preskúmavaného daňového konania nepreukázal ani v horizonte piatich rokov od prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení, pričom len formálne deklarovaný záujem budúceho využitia zdaniteľných plnení na realizáciu vlastných zdaniteľných plnení, v závislosti od neistej finančnej podpory z verejných zdrojov Európskej únie alebo v závislosti od neistých zmluvných záväzkov, pre účely naplnenia zásady neutrality DPH a zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane, nepostačuje, - v súvislosti s namietaným neprimeraným prenosom dôkazného bremena v daňovom konaní na žalobcu, krajský súd poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018.

to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane

tento neuvádzal ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu krajský súd vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že na dodatočné predloženie listinného dôkazu k podanému odvolaniu sa nevzťahuje zákonná lehota prípustná na zmenu a doplnenie odvolania podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť len v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia prvého stupňa. Uvedená koncentračná zásada nie je v rozpore s oprávnením odvolacieho orgánu v rámci odvolacieho konania doplňovať výsledky daňového konania, ani s povinnosťou odvolacieho orgánu prihliadať pri preskúmavaní rozhodnutia prvého stupňa na skutočnosti a okolnosti neuplatnené daňovým subjektom, majúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia.

Preto nebolo povinnosťou žalovaného v rámci odvolania prihliadať na oneskorene predložený dôkaz k podanému odvolaniu, pričom žalovaný nevzhliadol dôvody na vyhľadávanie ďalších dôkazov na podporu žalobcových tvrdení o použití prijatých zdaniteľných plnení na realizáciu jeho zdaniteľných plnení predajom tovarov a služieb, keďže výsledky dokazovania v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania, realizovaného i na návrhy žalobcu, poskytli dostatok podkladov na prijatie záveru o nesplnení podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na vznik nároku žalobcu na odpočet dane na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia, - odhliadnuc od uvedeného krajský súd dal do pozornosti, že lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, a teda aj jeho zmenu a doplnenie uplynula dňa 06.09.2018, pričom žalobca uzavrel zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou Antal Food spol. s r.o. až dňa 11.12.2018 a túto žalovanému predložil s doplnením odvolaním zo dňa 30.01.2019.

S prihliadnutím na skutočnosť, že stavebným úradom predĺžená lehota na začatie predmetnej stavby márne uplynula dňa 29.12.2015, uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou Antal Foods spol. s r.o. dňa 11.12.2018 a snaha žalobcu preukazovať použitie prijatých zdaniteľných plnení na svoje zdaniteľné plnenia, sa javia ako bezpredmetné. Navyše žalovaný vo vyjadrení ku žalobe uviedol, že k naplneniu predmetnej zmluvy o budúcej zmluve nedošlo ani do konca júna 2019 a obchodná spoločnosť Antal Foods spol. s r.o. (vzniknutá 21.06.2017) nie je registrovaná ako platiteľ DPH za roky 2017 a 2018 a v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykazuje stratu. Žalobca teda ani dodatočne produkovaným listinným dôkazom po viac ako piatich rokoch od nákupu preverovaných odborných štúdií v celkovej hodnote 308.400,- eur nepreukázal použitie predmetných zdaniteľných plnení na jeho dodávky tovarov a služieb.

Aj preto krajský súd nepriznal relevanciu tejto procesnej námietke, - krajský súd s ohľadom na ďalšie skutočnosti uvedené žalobcom v replike zo dňa 10.09.2019 uviedol, že je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a pre účely preverenia zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí a zákonnosti postupu predchádzajúcich ich vydaniu, tieto tvrdenia a listinné dôkazy vyhodnotil ako oneskorene uplatnené, a preto nebolo možné ich vyhodnotením v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia doplniť dokazovanie vo vzťahu k splneniu podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia, čo ako skutková a právna otázka bolo predmetom preskúmavaného daňového konania, - odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného spĺňa všetky náležitosti daňového poriadku a žalovaný sa vysporiadal s podstatnými včas uplatnenými odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne. Napadnuté rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv

III. Konanie na kasačnom súde

7. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov uviedol tieto sťažnostné body: - sťažovateľ uzatvoril dňa 15.11.2011 so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, na základe ktorej sťažovateľovi vzniklo oprávnenie pripojiť do regionálnej distribučnej sústavy zariadenie na výrobu elektriny „Bioplynová stanica - Mad“ a požadovať od prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zabezpečenie maximálnej rezervovanej kapacity pre vyvedenie výkonu zariadenia na výrobu elektriny „Bioplynová stanica - Mad“ do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 998 kW.

Práve za týmto účelom uzatvoril dňa 19.09.2014 so spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o. zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 01/2014, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán uzavrieť okrem iného zmluvu o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia a zo zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy.

- orgány verejnej správy nezohľadnili skutočnosť, že k rokovaniam o možnom uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve a o podmienkach možnej realizácie projektu so spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o. došlo ešte pred uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve, pričom práve obstaranie štúdie bolo nevyhnutným predpokladom uskutočnenia akvizície spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o.

licenciu a žiadne výnosy ani náklady, - ak mal žalovaný, prípadne správca dane, pochybnosti o časových aspektoch a obsahu obchodných rokovaní, mohol tieto pochybnosti odstrániť v priebehu ústneho pojednávania alebo vyžiadaním vysvetlenia od sťažovateľa alebo spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. a nemal tieto úvahy uvádzať až v konaní pred krajským súdom, - sťažovateľ, pre prípad, že by nedošlo k uzatvoreniu budúcej zmluvy so spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o., rokoval s viacerými subjektmi, ktoré v minulosti mali, a aj v súčasnosti majú pretrvávajúci záujem o realizáciu projektu. Jedným z takýchto záujemcov bola aj investičná skupina Team ENERGO, - keďže medzi sťažovateľom a spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o. nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia a zo zmluvy o pripojení

Aktuálny nepriaznivý hospodársky stav spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. nemôže mať vplyv na vynaloženú odbornú starostlivosť sťažovateľa pri výbere svojho obchodného partnera, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve nič nenasvedčovalo tomu, že spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. by nebola schopná plniť svoje záväzky, ku ktorým sa v zmluve o budúcej zmluve zaviazala, - sťažovateľ nikdy netvrdil, že by sa projekt „Bioplynová stanica - Mad“ nachádzal vo fáze realizácie.

Napriek tomu, že k naplneniu tejto zmluvy nedošlo, sťažovateľ ňou preukázal záujem investorov o tento projekt. Konateľ spoločnosti Antal Food spol. s r.o. informoval sťažovateľa na obchodných rokovaniach, že záujem o realizáciu projektu pretrváva, avšak došlo k zmene legislatívy, ktorá ovplyvnila plánované využitie bioplynovej stanice, - sťažovateľ obstaral od spoločnosti INAGRO s.r.o. štúdiu „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových staníc“ za účelom zlepšovania ekonomických parametrov projektu a z dôvodu, že sťažovateľ sa uchádzal o realizáciu zákazky „Zelený priemysel bez emisií CO2“, ktorú vypísal obstarávateľ BioEner Slovakia, a.s. a predmetom ktorej bol priemyselný výskum s overením základov a návrh optimálnej technológie pestovania rias pri výrobe biopalív. Sťažovateľ si teda objednal služby v záujme získania informácií s cieľom realizácie externej zákazky, ale aj za účelom využitia vo vlastnom podniku a v budúcnosti aj pre potencionálnych zákazníkov podnikajúcich v oblasti pôdohospodárstva a ochrany životného prostredia.

INAGRO s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti počas daňovej kontroly uviedol zamestnancov, ktorí sa na poskytovaní poradenstva podieľali, pričom títo mali na tento druh poradenstva adekvátne vzdelanie, - sťažovateľ disponuje platnou zmluvou o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, čo je konkurenčnou výhodou a základným predpokladom na dosahovanie výnosov z výroby a predaja elektriny, a to aj vzhľadom na to, že nedávno došlo k zmene postupu prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, u ktorých bolo od 19.12.2013 pozastavené prijímanie žiadostí o pripojenie zariadení na výrobu elektriny.

činnosti“. Napriek tomu, že sťažovateľ poukazoval na metodický pokyn v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný sa s jeho argumentáciou vôbec nevysporiadal, - pre odpočítanie vstupnej dane od dane, ktorú je povinný žalobca platiť z tovarov a služieb, je rozhodujúce, či platiteľ dane tieto plnenia používa alebo bude používať na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení, pričom aj prípravné činnosti a prvotné investičné náklady vynaložené na potreby a ciele platiteľa dane je potrebné považovať za hospodárske činnosti.

Aj na základe sťažovateľom poskytnutého poradenstva zhodnocujú klienti resp. odberatelia sťažovateľa aj zelenú hmotu (riasy) tým, že túto hmotu dodávajú prevádzkovateľovi bioplynovej stanice, v ktorej sa zo zelenej hmoty splyňovaním získava bioplyn, ktorý je následne prostredníctvom kogeneračných jednotiek transformovaný na elektrickú energiu. Túto skutočnosť sťažovateľ v konaní preukázal predloženými faktúrami, vystavenými jeho klientom resp. odberateľom, pričom DPH z týchto faktúr žalobca riadne priznal a odviedol, - sťažovateľ predložil správcovi dane všetky doklady, ktorými disponoval a má za to, že aj dôkazy nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych

Sťažovateľ si splnil svoju povinnosť podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Orgány verejnej správy sa v konaní účelovo zaoberali len skutočnosťami, ktoré nahrávali ich argumentácii a záverom a riadne sa nevysporiadali s argumentáciou sťažovateľa. B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a súhlasí s tým, že aj keď zákon o DPH pri stanovení zákonných podmienok pre odpočítanie dane nešpecifikuje presné určenie dane, resp. presné určenie času, v rámci ktorého má platiteľ dane prijaté zdaniteľné plnenia použiť na realizáciu svojich zdaniteľných plnení, nemožno tolerovať bezbrehý časový horizont, v rámci ktorého platiteľ deklaruje svoj podnikateľský zámer na využitie prijatých zdaniteľných plnení, s ktorými nekorešponduje žiadna podnikateľská činnosť nasvedčujúca použitiu predmetných zdaniteľných plnení na realizáciu deklarovaného podnikateľského zámeru.

sťažovateľa označil žalovaný ako účelovú, nemajúcu oporu v žiadnom z predložených, dodatočne produkovaných dôkazov zo strany sťažovateľa. Žalovaný preto navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

2014. Predmetom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorých zákonnosť bola preskúmaná krajským súdom, bolo vyrubenie rozdielu DPH, ktorý vznikol neoprávneným uplatnením odpočítania dane z pridanej hodnoty pri sťažovateľom deklarovaných dodávkach služieb od dodávateľov - obchodných spoločností INNOVATIVE PROJECT s.r.o. a INAGRO s.r.o. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, že v posudzovanom prípade prijaté zdaniteľné plnenie sťažovateľ nepoužil na svoje ďalšie podnikanie, a to na dodávku tovarov a služieb iným platiteľom dane alebo konečným spotrebiteľom jeho tovarov alebo služieb.

13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

21. Kasačný súd preskúmaním veci zistil, že spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka vecnej súvislosti (príčinná súvislosť v ekonomickom zmysle) medzi prijatým zdaniteľným plnením (nákup odborných štúdií) a následne uskutočňovanými zdaniteľnými plneniami sťažovateľa ako podnikateľa, ktorá je predpokladom nároku odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

V prípade, ak dôjde k použitiu plnení na činnosť, ktorá nemá povahu zdaniteľných plnení, napr. poskytnutie štúdie bez akéhokoľvek komerčného využitia jej výsledkov, daňový subjekt nemá nárok na odpočet dane. Naproti tomu, v prípade, ak výsledky štúdie majú byť následne premietnuté napr. do vlastného ekonomického projektu určeného ku komerčnému využitiu, je namieste umožniť odpočet DPH v plnej výške. V posudzovanej veci bolo podstatným vziať do úvahy, resp. posúdiť kritérium účelu použitých zdaniteľných plnení. Otázka, či sťažovateľ realizoval nákup služieb od svojich dodávateľov s cieľom ich použitia pre účely svojej ekonomickej činnosti, resp. zdaniteľných plnení, je otázkou skutkovou, ktorá musí byť posúdená s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

výrobu elektriny do regionálnej distribučnej siete, pretože spoločnosť BIO PEL - EU, s.r.o. mala záujem prevádzkovať bioplynovú stanicu spôsobom splyňovania biomasy v splyňovacom reaktore. Sťažovateľ ďalej obstaral od spoločnosti INARGO s.r.o. štúdiu „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových staníc“, a to jednak za účelom zvýšenia úrovne podpory vyplývajúcej zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj z dôvodu záujmu o realizáciu zákazky „Zelený priemysel bez emisií CO2“, ktorú vypísal obstarávateľ BioEner Slovakia, a.s. Sťažovateľ dôvodil, že si objednal uvedené štúdie jednak v záujme získania informácií s cieľom realizácie externej zákazky, ďalej aj za účelom využitia vo vlastnom podniku, ako aj pre potencionálnych zákazníkov podnikajúcich v oblasti pôdohospodárstva a ochrany životného prostredia. 24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len stroho skonštatoval nesplnenie podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH s odôvodnením, že zo strany sťažovateľa neboli predložené dôkazy,

spoločností, ktoré mali a stále majú záujem o realizáciu projektu) alebo vlastnou realizáciou projektu. Sťažovateľ v konaní taktiež poukazoval na to, že poznatky získané zo štúdií použil na svoju podnikateľskú činnosť, a to pri poskytovaní poradenských služieb svojim klientom.

. Výsledky štúdií pritom mohli viesť k ich komerčnému využitiu aj spôsobom poskytnutia poradenských služieb jeho klientom, tak ako to tvrdil samotný sťažovateľ. S touto skutočnosťou sa však nevysporiadal ani žalovaný a ani krajský súd.

27. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“) vyplýva, že daňový subjekt, ktorý nadobudne tovar alebo služby na účely ekonomickej činnosti, tak robí ako zdaniteľná osoba, aj keď tento tovar alebo služby nie sú okamžite na túto ekonomickú činnosť použité.

28. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi ako daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomický dôvod uskutočňovanej činnosti a jej prínos pre jeho podnikanie. Z obsahu administratívneho spisu mal pritom kasačný súd za to, že orgány verejnej správy sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa práve tejto skutočnosti a napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú len strohé konštatovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a to nepoužitie zdaniteľných plnení na podnikateľské účely, bez dostatočného odôvodnenia. Tento nedostatok následne neodstránil ani krajský súd po podaní správnej žaloby. Kasačný súd sa tak stotožnil s námietkami sťažovateľa, ktorými tento namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. 29. Úlohou orgánov verejnej správy tak v ďalšom konaní bude vo vyššie naznačenom smere opätovne posúdiť, či sťažovateľ (ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno) predložil také dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú jeho zámer využiť výstupy z poskytnutých štúdií

31. Keďže krajský súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

konanie. 34. Podľa § 467 ods. 2 SSP ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. 35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

37. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 31. mája 2023