1Sžfk/43/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201657.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/200/2018
- IČS
- 1018201657
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): eng power s. r. o. v konkurze, so sídlom M. R. Štefánika 13, Rožňava, IČO: 36194824, zastúpeného: IURISTICO s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36588041, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P. O. BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00156752, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 10875-9000/2018 z 9. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/200/2018-235 z 25. novembra 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201657.1, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/200/2018-235 z 25. novembra 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201657.1 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím číslo: 8266-6000/2018-OD zo 17.08.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol (i) o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného (ďalšieho účastníka konania) na základe námietok sťažovateľa smerujúcim proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch podľa § 174 ods. 1 písm. c), písm. j) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), a (ii) zamietol námietky sťažovateľa smerujúce proti vylúčeniu uchádzača z verejného obstarávania podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. 2. Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako odvolací orgán rozhodnutím číslo spisu: 10875-9000/2018 z 09.10.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní zamietla sťažovateľovo odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutie bolo vecne odôvodnené a obsahovalo aj poučenie, že podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná na Krajskom súde v Bratislave do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 2S/200/ 2018-235 z 25.11.2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1018201657.1 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správnu žalobu sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu ako oneskorene podanú. 4. Správny súd v odôvodnení uviedol, že správna žaloba z 22.11.2018 bola prijatá do jeho elektronickej schránky dňa 23.11.2018. Správny súd vychádzal z toho, že preskúmavané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 23.10.2018 (kasačný súd poznamenáva, že tento údaj vyplýva aj zo správnej žaloby i z administratívneho spisu). 5. Správny súd uviedol, že osobitným predpisom (§ 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vo vtedy účinnom znení, správny súd mylne uviedol SSP) ustanovená tridsaťdňová lehota na podanie správnej žaloby tak uplynula vo štvrtok 22.11.2018, čo bol pre sťažovateľa posledný deň na podanie správnej žaloby. 6. Súd uzavrel, že žalobca podal správnu žalobu dňa 23.11.2018 a je zrejmé, že podal správnu žalobu až po márnom uplynutí lehoty na jej podanie.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného
A) 7. Sťažovateľ prostredníctvom advokáta podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. j) SSP navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu.
8. Sťažovateľ rovnako ako správny súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie mu bolo doručené dňa 23.10.2018, a lehota na podanie správnej žaloby uplynula 22.11.2018; tvrdil však, že všeobecná správna žaloba proti rozhodnutiu Rady ÚVO o odvolaní bola podaná v zákonnej lehote 30 dní, a to dňa 22. novembra 2018.
9. Vysvetľoval, že správna žaloba bola podaná v súlade s § 56 ods. 1 SSP elektronicky, e- mailom z e-mailovej adresy [email protected] dňa 22.11.2018 o 23:14 hod. bez autorizácie, a to na e-mailovú adresu podateľne krajského súdu - [email protected].
Pokračoval, že dňa 23.11.2018 bola táto žaloba v súlade s § 56 ods. 2 SSP dodatočne doručená v elektronickej podobe - prostredníctvom portálu slovensko.sk do dátovej schránky Krajského súdu v Bratislave, autorizovaná podľa osobitného predpisu.
Skutočnosť, že podanie uskutočnené dňa 23.11.2018 predstavuje dodatočné doručenie autorizovanej žaloby, vyplývala podľa sťažovateľa aj zo sprievodného listu k tomuto podaniu, v ktorom je uvedené: „V prílohe autorizovaná všeobecná správna žaloba zasielaná dňa 22.11.2018 do e-mailovej schránky tunajšieho súdu, plnomocenstvo a prílohy podľa textu.“ Uviedol, že sprievodný list je dostupný aj v elektronickom súdnom spise krajského súdu pod názvom „Sprievodný list“.
10. Z odôvodnenia napádaného uznesenia je pritom podľa sťažovateľa zrejmé, že krajský súd pri svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na podanie všeobecnej správnej žaloby urobené elektronicky dňa 22.11.2018, a za moment podania (doručenia žaloby) považoval deň 23.11.2018, išlo však o dodatočné doručenie podania v autorizovanej elektronickej forme v zmysle § 56 ods. 2 SSP. Uvedená skutočnosť pritom podľa neho jednoznačne vyplývala aj zo sprievodného listu k dodatočne doručenej autorizovanej forme podania.
11. Ako dôkazy priložil e-mailovú správu z 27.11.2020, ktorou advokát sťažovateľa preposielal e-mailovú správu datovanú 22.11.2018 o 23:14 (pôvodná správa odosielaná z adresy [email protected] adresátovi [email protected]); sprievodný list autorizovaného podania zo dňa 23.11.2018; print-screen z elektronického súdneho spisu KS BA sp. zn. 2S/200/2018.
B) 12. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, keď vychádzal z konštatácie krajského súdu o doručení žaloby dňa 23.11.2018, teda deň po lehote. C) 13. Ďalší účastník prostredníctvom advokáta navrhol odmietnuť kasačnú sťažnosť pre nedostatok právneho zastúpenia sťažovateľa tvrdiac, že splnomocnenie predložené sťažovateľom je obmedzené len na spísanie kasačnej sťažnosti, nie na konanie o nej, a výzva na odstránenie nedostatkov podania podľa neho nebola potrebná. Tiež tvrdil, že kasačná sťažnosť nemá potrebné náležitosti, keď sťažovateľ neuviedol právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, a neuviedol, v čom malo spočívať porušenie práva na spravodlivý proces.
14. Alternatívne navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť s poukazom na to, že ani predloženými listinami sťažovateľ nepreukázal včasnosť správnej žaloby, keď tvrdil, že je síce pravdepodobné, že emailová správa bola odoslaná z konta advokáta sťažovateľa (konateľa advokátskeho spoločenstva), ale nie je preukázané, že bola krajskému súdu aj skutočne doručená. Tvrdil, že z vlastnej skúsenosti vie, že e-mailové schránky súdov často nie sú schopné prijať objemné prílohy e-mailov, k čomu mohlo dôjsť aj v tomto prípade.
Mal za to, že na elektronické podanie bez autorizácie možno prihliadať len vtedy, ak bolo takéto podanie skutočne v daný deň aj doručené, a zjavne krajský súd takéto podanie vo svojej e- mailovej schránke neeviduje. Poznamenal aj, že nemožno považovať za preukázané, že e- mailová správa z 22.11.2018 skutočne obsahovala prílohy obsahujúce žalobu.
IV. Výber z relevantnej právnej úpravy
Podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 18.01.2021 rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní. Podľa § 56 ods. 2 SSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
V. Právne závery kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
16. Kasačný súd bol v podstate postavený pred otázku, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď ako oneskorene podanú odmietol správnu žalobu sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu. 17. V súdenej veci niet sporu o tom, že lehota na podanie správnej žaloby sťažovateľovi uplynula 22.11.2018. Sťažovateľ však tvrdí, že správny súd nemal jeho správnu žalobu odmietnuť ako oneskorenú, pretože ju podal elektronicky (e-mailom cez advokáta do podateľne správneho súdu) už pred polnocou v posledný deň lehoty, a podanie, ktoré správny súd odmietol, je vlastne len potvrdzujúcim doručením autorizovaného rovnopisu.
Týmto tvrdením, ktoré podložil aj kópiou svojho e-mailu, sa snažil presvedčiť kasačný súd o tom, že správnu žalobu podal včas. Kasačný súd považuje bez potreby detailnejšieho vysvetľovania za zrejmé, že keby sa sťažovateľovo tvrdenie o doručení e-mailu krajskému súdu v posledný deň lehoty (s následným včasným doručením autorizovaného podania) ukázalo ako pravdivé, bola by lehota zachovaná, v zmysle § 69 ods. 6 v spojení s § 56 ods. 2 SSP.
18. V prípade posudzovania sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, teda keď sa namieta nezákonné odmietnutie podania, kasačný súd často nemôže posudzovať len výklad právnych predpisov a správnosť ich aplikácie krajským súdom, ale niekedy musí skúmať aj skutkové detaily jednotlivých rozhodujúcich právnych skutočností, napríklad vo vzťahu k forme a obsahu podaní žalobcu, alebo k ich doručovaniu.
19. Ako správne podotkol ďalší účastník konania, sťažovateľovi sa zatiaľ nepodarilo bezpečne preukázať doručenie jeho elektronickej správy krajskému súdu, pretože kópia odoslaného e-mailu ešte nepreukazuje, že odoslaná správa aj adresátovi došla, a navyše, či došla včas. Dôvody nedoručenia či omeškania e-mailu súdu by mohli byť rôzne (napríklad technická chyba servera). Zároveň však kasačný súd musí uznať, že dôkaz o odoslaní e-mailu na adresu krajského súdu vytvára silný predpoklad, že tento e-mail na príslušný server niekedy aj došiel, napriek tomu, že správny súd ho v spise neeviduje.
20. Kasačný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že samotná kópia e-mailu (v tomto prípade dokonca preposlaného) vyprodukovaná advokátom sťažovateľa, by nemusela byť pre všetky typy súdnych konaní sama osebe dostatočne preukazná. V tomto prípade však treba zohľadniť povahu súdenej veci, kedy v konaní ide o zachovanie práva na prístup k súdu, a takisto kasačný súd nepredpokladá, že by si advokát, vedomý si závažných (i trestnoprávnych) následkov predkladania falšovaných alebo pozmenených dôkazov súdu, dovolil predložiť zavádzajúcu listinu. Preto súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k otázke, či bolo podanie v posledný deň lehoty odoslané, a túto skutočnosť považuje za dostatočne osvedčenú.
21. Kasačný súd ďalej na rozdiel od názoru ďalšieho účastníka konania musí poznamenať, že pokiaľ by tento e-mail odmietol v posledný deň lehoty prijať server krajského súdu (napríklad kvôli veľkosti príloh), nebolo by možné takúto udalosť vyhodnocovať na ťarchu odosielateľa (autora) podania, pretože správanie sa servera adresáta nemá ako ovplyvniť.
V takom prípade by ako jednoznačný dôkaz doručenia e-mailu mohol slúžiť napríklad denník (log) tohto e- mail odmietnuvšieho servera krajského súdu, z ktorého by bol zrejmý pokus o doručenie e- mailu, ale do technických podrobností a alternatív dokazovania sa na tomto mieste kasačný súd nebude púšťať.
22. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že od krajského súdu by považoval za kooperatívne, keby s ohľadom na obsah kasačnej sťažnosti s predkladacou správou priložil aj výsledok interného zisťovania, aký bol osud odoslaného e-mailu. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, raz odoslaný e-mail spravidla v bežných okolnostiach života skôr či neskôr k serveru adresáta príde, a tento server ho buď prijme, alebo odmietne. K tomuto sťažnostnému bodu teda kasačný súd s ohľadom na okolnosti veci konštatuje, že bez zistenia, či bol sporný e-mail naozaj ešte v deň 22.11.2018 doručovaný na server krajského súdu (napríklad z archivovaných prevádzkových záznamov servera), nemožno spoľahlivo ustáliť, či bolo podanie odmietnuté v rozpore so zákonom.
23. V súdenej veci však sťažovateľ uplatnil aj druhý dôvod kasačnej sťažnosti, kde tvrdil, že krajský súd vôbec nezohľadnil jeho sprievodný list k autorizovanému podaniu z 23.11.2018, ktorý sa však nachádza aj v súdnom spise. Kasačný súd si je vedomý bežnej praxe, že pri správnych žalobách, ktoré nevykazujú nijaké vady, sa súd pri posudzovaní podania obvykle nesústredí na sprievodný list elektronického podania. Avšak v prípade, keď súd vidí v podaní nejaký problém, či už ide o jeho včasnosť, chýbajúce náležitosti či zrozumiteľnosť, podľa kasačného súdu je nutné skúmať podanie ako celok so zvýšenou pozornosťou.
Následkom totiž býva odmietnutie žaloby, čo je nevyhnutne spojené s otázkou zachovania práva na prístup k súdu. 24. Keby krajský súd za dva roky (!), ktoré uplynuli od podania správnej žaloby do jej odmietnutia pre oneskorenosť, zavadil svojou ostražitosťou o tento prvý list súdneho spisu, musel by sa zamyslieť aj nad tým, akú správnu žalobu zasielanú dňa 22.11.2018 tam sťažovateľ
spomína. V takom prípade by bolo namieste, aby vykonal potrebné zisťovania vo svojich informačných systémoch, a na základe toho skutkovo vyhodnotil, kedy a aké podania sa urobili. Tieto úkony a úvahy by samozrejme museli byť obsahom aj odôvodnenia odmietajúceho uznesenia, aby bolo zrozumiteľné, prečo tvrdené elektronické podanie nedosiahlo dodržanie lehoty na podanie žaloby. Keďže sa nič také v odôvodnení napadnutého uznesenia nenachádza, kasačný súd považuje toto uznesenie za predčasné a nedostatočne odôvodnené, a vidí v tom porušenie sťažovateľovho práva na spravodlivý proces, ktoré v okolnostiach veci muselo viesť k zrušujúcemu výroku.
25. Kasačný súd ešte vo vzťahu k stanovisku ďalšieho účastníka konania k zastúpeniu sťažovateľa poznamenáva, že ku kasačnej sťažnosti priložené plnomocenstvo advokátovi naozaj mohlo byť naformulované aj výstižnejšie. Kasačný súd však zohľadnil aj obsah plnomocenstva daný rovnakému advokátovi pred podaním správnej žaloby, a vyhodnotil obe listiny tak, že sťažovateľ sa dal zastúpiť na celé kasačné konanie. V prípade, že by mal kasačný súd o kvalifikovanom zastúpení sťažovateľa rovnakú pochybnosť ako ďalší účastník konania, zaiste by sťažovateľa vyzval na odstránenie tejto vady. Vynechanie výzvy riadne poučeného sťažovateľa a následné odmietnutie kasačnej sťažnosti prichádza do úvahy predovšetkým v prípade, že je z podania zrejmé, že si sťažovateľ napísal a podal kasačnú sťažnosť sám, bez súčinnosti advokáta, nie pri pochybnosti o existencii zastúpenia v ďalšom priebehu kasačného
konania. 26. V tejto súvislosti tiež kasačný súd poznamenáva, že z obchodného registra zistil, že sťažovateľ (pôvodne s obchodným menom ENERGYCO, s.r.o.) v priebehu kasačného konania zmenil obchodné meno, na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený správca. Pretože preskúmavané rozhodnutie sa netýkalo majetku podliehajúcemu konkurzu, ale v podstate účasti sťažovateľa vo verejnom obstarávaní, na konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia nedopadli účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“) a súdne konanie sa neprerušilo. Z rovnakého dôvodu nedošlo k takému zániku plnomocenstva udeleného tu konajúcemu zástupcovi (v zmysle § 52 ods. 1 ZKR), ktorý by vyžadoval odstraňovanie prekážky konania. Preto kasačný súd ani nepovažoval za potrebné v kasačnom konaní oslovovať správcu, ktorým bol v čase vydania uznesenia JUDr.
Marek Radačovský. 27. Od krajského súdu sa očakáva, že po vrátení spisu vykoná potrebné lustrácie vo všetkých relevantných záznamoch, a to prípadne aj v súčinnosti so sťažovateľom alebo tretími osobami, a včasnosť podania správnej žaloby nanovo vyhodnotí. Ak z dôvodu nedostatočného vedenia záznamov e-mailového servera či s ohľadom na uplynutý čas nebude v možnostiach krajského súdu zistiť, či a kedy mu bol označený e-mail doručený (doručovaný), kasačný súd sa prikláňa k tomu, aby v záujme zachovania práva sťažovateľa na prístup k súdu v takýchto pochybnostiach krajský súd uznal ako dostatočné osvedčenie včasnosti podania vyššie spomínaný preposlaný e-mail advokáta sťažovateľa.
28. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v ďalšom konaní v zmysle § 467 ods. 3 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. septembra 2022