1Sžfk/45/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. Z.. XXXX/XX, L., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Colný úrad Nitra, č. 680004889/2019 zo dňa 01.02.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/40/2019-113 zo dňa 30. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Colný úrad Nitra (ďalej len „správca dane“), č. 680004889/2019 zo dňa 01.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku rozhodol, že alkoholický nápoj - lieh (30 litrov nešpecifikovaného liehu - etanolu kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %), ktorý bol žalobcovi zabezpečený, prepadá v prospech štátu z dôvodu, že žalobca v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci, t. j. do 07.05.2018 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vyššie uvedeného alkoholického nápoja - liehu, t. j. nepreukázal právne relevantným spôsobom v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného, ktorý sa dňa 03.02.2018 u neho nachádzal v obci Komárno, pri čerpacej stanici HOFFER, a to bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako s

Mal za to, že rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní v zmysle § 12 Daňového poriadku môže byť predmetom výrokovej časti rozhodnutia v prípade, keď (ako to vyplýva z ust. § 12 ods. 2 Daňového poriadku) takéto náklady dotknutej osobe vzniknú a to s ohľadom na ust. § 12 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia, čo však v danom prípade nebolo predmetom konania

Uviedol, že vo všeobecnosti pre správne súdnictvo platí zásada, že administratívny proces sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 326/2019-15), čo je aj predmetný prípad. Správny súd bol toho názoru, že predmetom konania nebola úhrada nákladov, teda takýto výrok by bol len akademický a tiež nadbytočný, a jeho doplnenie by neprivodilo zlepšenie právneho postavenia žalobcu.

Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal legálny spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja a ani pôvod alkoholického nápoja, teda rozhodnutie žalovaného je potrebné hodnotiť za zákonné. Žalobca legálny spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja preukazoval predloženými dokladmi - faktúrami, pričom na predložených faktúrach nebola predmetná firma TIKI TEA Kft. správne označená, nakoľko v čase viažucom sa k dátumom vystavenia žalobcom predloženým dokladom už bola v likvidácii, takže takto mala byť vo svojom obchodnom názve aj označená, t. j. ako Tiki Tea Kft. "f. a.". Zároveň adresa sídla uvedenej spoločnosti (2314 Halásztelek,

Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že daňový subjekt v uvedenom prípade neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., ako ani podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 4. Žalobcom predložené doklady v čase ich vydania podľa správneho súdu zneli na neexistujúcu osobu a v zmysle ust. § 24 ods. 5 Daňového poriadku sa na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu v daňovej kontrole a v daňovom konaní

5. Správny súd ďalej poukázal na zmenu skutkových tvrdení žalobcu, keď sa prvotne vyjadril tak, že uvedený lieh kúpil od neznámej osoby, ktorú pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december 2017, pričom od tejto osoby nedostal žiadny nadobúdací doklad.

Takéto konanie a rôzne navzájom si odporujúce tvrdenia žalobcu vykonané v daňovom konaní len ešte viac potvrdzovali nedôveryhodnosť a účelovosť žalobných tvrdení, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania legálnosti spôsobu nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. je na

V spomínaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR bola riešená otázka dobromyseľného nadobudnutia - v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čo však nebolo predmetom prejednávanej veci a rovnako v danom prípade nejde o spor v zmysle zákona o DPH.

Ako vyplývalo priamo z uvedenej Zápisnice zo dňa 03.02.2018, zistený alkoholický nápoj - lieh bol colným úradom zabezpečený, nakoľko žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia, takže z uvedeného zákonného dôvodu bol colný úrad oprávnený tento lieh zabezpečiť, a teda nemohol tento tovar vrátiť žalobcovi v zmysle § 38 ods. 2 Daňového poriadku ako to namietal žalobca. Vlastníctvom štátu sa pritom predmetný lieh preukázateľne stal až jeho právoplatným prepadnutím v prospech štátu. 8. Žalobné námietky, týkajúce sa pochybností ohľadom dôkazov o predmete zabezpečenia a následného prepadnutia, ktorým je alkoholický nápoj - lieh, že by ním nemal byť, považoval za bezpredmetné, pretože žalobca odôvodnene nespochybnil Colným laboratóriom FR SR vykonané laboratórne zistenie predmetu zabezpečenia. Vzorky z predmetného liehu, ako to priamo vyplýva z Protokolu o odobratí vzorky ev. č. 61941802010 zo dňa 03.02.2018 o 13:30 hod. (ďalej len „Protokol“) boli colným úradom odobraté v prítomnosti žalobcu, ktorý

Protokolu, podpísal a počas celého administratívneho konania nenamietal a svoje námietky v žalobe žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. 9. Námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí colného úradu absentuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, a preto uvedené rozhodnutia majú trpieť vadou nepreskúmateľnosti, správny súd vyhodnotil za irelevantnú, vznesenú len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie, a najmä nepreukázanú v spojení s administratívnym spisom a preskúmavanými rozhodnutiami, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že žalovaný, ako aj colný úrad úplne zistili skutkový stav veci, vykonali k tomu potrebné dôkazy, tieto dôkazy náležite vyhodnotili a svoje hodnotenie aj riadne zdôvodnili v

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

konania. 11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd sa s argumentáciou žalobcu ohľadne absencie rozhodnutia o nákladoch správy daní nijako nevysporiadal. Nesúhlasil s názorom správneho súdu, že jeho absencia je vada, ktorá nemala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa sťažovateľa správca dane musí „ex lege“ vždy rozhodnúť o nákladoch konania, a to i v prípade, ak žiadne náklady nevzniknú, čo sa však nestalo v posudzovanom prípade. Mal za to, že s ohľadom na princíp právnej istoty, ako aj v zmysle ust. § 12 ods. 1 až 3 a § 63 ods. 2 a 3 písm. d) Daňového poriadku mal správca dane formulovať rozhodnutie o nákladoch správy daní tak, ako (vychádzajúc z poznatkov a znalosti rozhodovacej praxe orgánov Finančnej správy Slovenskej republiky) bežne rozhoduje zákonne súladným spôsobom vo výrokových častiach rozhodnutí pri správe daní.

2011. 12. Vo vzťahu k preukázaniu pôvodu alebo spôsobu zákonného nadobudnutia liehu sťažovateľ uviedol, že tvrdenia správneho súdu sú len tézy bez argumentov keď na jednej strane konštatuje tvrdenia o „neexistujúcej osobe“ a následne poukazuje na spoločnosť v likvidácií.

14. K námietke ohľadne povolenia uvedenej spoločnosti na predaj alkoholických nápojov uviedol, že samotné maďarské orgány konštatovali, že spoločnosť TIKI TEA Kft. nemala vydané povolenie na predaj na území Maďarskej republiky, avšak to či mohla táto spoločnosť legálne predávať lieh na území Slovenskej republiky je predmetom právnej úpravy podľa zákona č. 530/2011 Z. z.

Z obsahu administratívneho spisu bolo podľa neho preukázané, že nákup uvedeného liehu bol uskutočnený prostredníctvom zásielkového obchodu, preto dodávateľ TIKI TEA Kft. nemal povinnosť registrácie predajcu liehu na daňovom území, nakoľko postupoval v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, preto aj z týchto skutočností, ako aj z ďalšej podanej právnej argumentácie vyplýva, že sťažovateľ nadobudol lieh zákonným spôsobom.

odlišné. 17. Poukázal na skutočnosť, že bol pri nadobudnutí liehu dobromyseľný a zároveň, že mu ako nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (I. ÚS 50/2010). Žalovaný a správca dane pritom v napadnutom rozhodnutí opomenuli, že pri obchodných vzťahoch, na ktoré sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka, bol správca dane povinný prihliadnuť aj na ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného správca dane napadnuté rozhodnutie zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia.

18. Záverom dodal, že mu bol prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený napadnutý rozsudok správneho súdu, sp. zn. 26S/40/2019 zo dňa 30.07.2020 až dňa 07.12.2020, teda až po uplynutí viac ako 4. mesiacov od vyhlásenia rozsudku, čo je v zjavnom rozpore s ustanovením § 142 ods. 3 SSP, čím správny súd konal v rozpore so zákonom. 19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku. K námietke sťažovateľa, že výrok daňového rozhodnutia má obsahovať aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku uviedol, že túto námietku považuje za nedôvodnú, pričom sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku

20. V tejto súvislosti poukázal na vágnosť právnej argumentácie sťažovateľa, ktorý jednak pre svoje argumenty vytrháva dôvody rozsudku krajského súdu z ich celkového kontextu, ako aj právne odbornú spornosť jeho kasačných námietok - požiadaviek, aby boli v daňovom konaní v danom prípade - prepadnutie veci, správcom dane, resp. správnym súdom na prejednávanú vec aplikované normy súkromného práva, čo žalovaný považoval zo strany sťažovateľa za vyslovene špekulatívne, bez akejkoľvek právnej relevancie k prejednávanej veci a v rozpore s právnymi princípmi platnými vo verejnom daňovom práve, kde je analogické použitie noriem súkromného práva neprípustné. Rovnako tak žalovaný považoval za právne irelevantnú kasačnú námietku, že správny súd mal vo svojom rozhodnutí v danej veci zohľadniť právo

22. Záverom k námietke sťažovateľa, že mu bol rozsudok správneho súdu doručený po viac ako štyroch mesiacoch od jeho vyhlásenia, t. j. v rozpore s ust. § 142 ods. 3 SSP uviedol, že ju považuje za právne nedôvodnú, nakoľko s takýmto prípadným nedodržaním lehoty ustanovenej v § 142 ods. 3 SSP, Správny súdny poriadok nespája právny následok samotnej nezákonnosti takéhoto súdneho rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

23. Prejednávaná vec bola dňa 04.05.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S pod sp. zn. 1Sžfk/45/2021. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S, ktorý o

uviesť aspoň nasledovné skutočnosti: 25. Správca dane dňa 03.02.2018 v zmysle ustanovenia § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. v rámci vyhľadávacej činnosti zistil, že na internetovom portály www.bazos.sk, bol uvedený inzerát zo dňa 25.11.2017, v ktorom bola ponúkaná domáca pálenka Slivovica 52° C, 1 liter - 12 eur s uvedeným kontaktným menom: Dodo, a tel. 0907530499. Na základe uvedeného na strane správcu dane vzniklo podozrenie z porušenia § 49 ods. 13 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého lieh vyrobený v liehovarenskom závode na pestovateľské pálenie nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh. Na preverenie skutočností uvedených v predmetnom inzeráte vykonal správca dane v zmysle § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. daňový dozor. Na základe telefonického rozhovoru zo dňa 30.01.2018 sa správca dane stretol s inzerentom (sťažovateľom) dňa 03.02.2018 o 10:00 hod. na parkovisku pri čerpacej stanici HOFFER v Komárne a vykonal nákup domáceho destilátu v objeme 30 litrov vypáleného zo slivky za cenu 360,00 eur. Inzerent predal v čase o 10:00 hod. správcovi dane 30 litrov

Následne správca dane v súlade s ustanovením § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. vykonal daňový dozor a procesné úkony vedúce k objasneniu podozrenia z priestupku. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie hodnoverných dokladov o spôsobe nadobudnutia uvedeného alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Daňový subjekt uviedol, že lieh kúpil od neznámej osoby, ktorého pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december 2017 v množstve 30 l za cenu 12 € za liter. Daňový subjekt uviedol, že sa pokúsi vyhľadať osobu a vyžiadať od neho nadobúdacie doklady od liehu. Hodnoverný doklad o pôvode a spôsobe nadobudnutia vyššie uvedeného liehu daňový subjekt pri výkone daňového dozoru nevedel predložiť.

. Toto poučenie daňový subjekt potvrdil svojím podpisom. 27. Následne colný úrad dňa 07.02.2018 vydal rozhodnutie zn. 680007315/2018 o zabezpečení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2018. Dňa 16.02.2018 bola colnému úradu doručené faktúry č. WH1SA1497408 zo dňa 24.10.2017 a č. WH1NA 6561452 zo dňa 25.10.2017 vystavené spoločnosťou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek, Hajnal u. 41, Maďarsko, adószám: 13829948-2-13, cégjsz.: 13-09-130793, na tovar: „Házi szilva pálinka“ (preklad: „domáca slivovica“) v množstve 30 l, na sumu celkom 115200,- Ft.

Uvedené dokumenty (potvrdenia o nákupe alkoholu WH1SA 1497408 z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017) boli vydané neoprávnene. 28. Nakoľko žalobca v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci, t. j. do 07.05.2018 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vyššie uvedeného alkoholického nápoja - liehu, t. j. nepreukázal právne relevantným spôsobom v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného (30 litrov nešpecifikovaného liehu - etanolu kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %), ktorý sa dňa 03.02.2018 u neho nachádzal v obci Komárno, pri čerpacej stanici HOFFER, a to bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným, colný úrad dňa 01.02.2019 vydal rozhodnutie zn. 680004889/2019 o prepadnutí predmetného alkoholického nápoja - liehu v prospech štátu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

obmena. 32. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z účinného v čase rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní, daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia alkoholického nápoja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. ak je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným podľa osobitného predpisu a v rovnakej

Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. Colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon dozoru nad držbou a pohybom alkoholického nápoja, tlačou a nakladaním s kontrolnými známkami, a tiež daňovú kontrolu.

38. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. (2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a

lehote. 39. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

41. K prvej námietke sťažovateľa ohľadne absencie rozhodnutia o nákladoch správy daní kasačný súd uvádza, že podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 a tak sa jedná o obligatórnu náležitosť rozhodnutia. V tomto smere tak je potrebné vytknúť správcovi dane, že na uvedenú skutočnosť neprihliadol a v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane uvedená časť výroku absentuje, čím je námietka sťažovateľa dôvodná.

So zreteľom na všetky skutočnosti by tak zrušením napadnutého rozhodnutia neprišlo k zmene právneho postavenia sťažovateľa. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by bolo len formálnym deklarovaním procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktoré by však nemali žiaden dopad na práva a povinnosti sťažovateľa, nakoľko uvedené nespôsobilo vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

43. V ďalšom kasačný súd dodáva, že je potrebné súhlasiť s názorom správneho súdu aj v tom smere, že sťažovateľ počas správneho konania nevzniesol žiadnu námietku ani nárok týkajúci sa náhrady nákladov správy daní. Aj v prípade absencie uvedeného výroku tak muselo byť sťažovateľovi zrejmé, že v zmysle znenia § 12 ods. 1 Daňového poriadku, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Uvedené ustanovenie by sa napokon premietlo aj do samotného výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže ako už bolo uvedené, sťažovateľ počas správneho konania nevzniesol žiadny nárok týkajúci sa náhrady nákladov a v tomto zmysle ani na to nebol dôvod, keďže mu preukázateľne žiadne ani nevznikli.

Uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.

Zo znenia ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. vyplýva, že priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

46. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že správca dane od začiatku výkonu daňového dozoru striktne vyžadoval od sťažovateľa, aby v rámci svojho dôkazného bremena jednoznačným spôsobom preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného, ktorý sa dňa 03.02.2018 u neho nachádzal v obci Komárno. Kasačný sťažovateľ vychádzajúc zo Zápisnice zo dňa 03.02.2018 sám uviedol, že predmetný lieh kúpil od neznámej osoby bez akéhokoľvek nadobúdacieho dokladu. Zároveň uviedol, že nemal vedomosť o tom, že takýto lieh nemôže ďalej ponúkať na predaj. Sťažovateľ tak nepredložil žiadny hodnoverný doklad o pôvode a spôsobe nadobudnutia uvedeného liehu.

Z odpovede Národnej daňovej a colnej správy Maďarskej republiky zo dňa 03.07.2018 vyplývalo, že spoločnosť TIKI TEA Kft. je od 20.10.2017 v likvidácii, čo však nebolo na predložených dokladoch uvedené. Od 29.10.2015 sa sídlo spoločnosti nachádza na inej adrese ako bola uvedená na dokladoch predložených sťažovateľom. Tieto údaje a ich správnosť pritom predstavujú základnú náležitosť faktúry alebo potvrdenia o nákupe.

Nemožno preto súhlasiť s námietkou sťažovateľa o nesprávne zistenom skutkovom stave/ vyhodnotení dôkazov. Všetky tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom boli jasne a dôvodne spochybnené a vyvrátené.

49. V uvedenom smere sú tak nedôvodné aj námietky ohľadne dobromyseľnosti sťažovateľa a jeho tvrdenia, že na prejednávanú vec mali byť aplikované normy Obchodného zákonníka, prípadne maďarské právo ako právo rozhodné. Uvedené námietky kasačný súd považuje za špekulatívne, bez akejkoľvek právnej relevancie a konkretizácie.

Správny súd správne uviedol, že ani v jednom rozhodnutí nebola riešená obdobná skutková a právna situácia. V prejednávanom prípade preto skutočnosť, či mal predmetný lieh sťažovateľ vo vlastníctve, alebo v držbe, je s ohľadom na ust. § 71 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. taktiež irelevantná. Správny súd sa s uvedenými námietkami sťažovateľa dostatočne vysporiadal.

51. Kasačný súd tiež podotýka, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, síce uviedol v kasačnej sťažnosti ako sťažnostný bod aj odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP avšak následne tento dôvod kasačnej sťažnosti nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neozrejmil, od akej rozhodovacej prace sa mal správny súd odchýliť. Z uvedeného dôvodu nemohol kasačný súd k uvedenému bodu kasačnej sťažnosti prihliadnuť.

O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023