1Sžfk/50/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100722047/2017 z 27. apríla 2017 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 100135968/2017 z 23. januára 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“

2. V odôvodnení rozsudku v súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2013 správny súd konštatoval, že daňová kontrola začala dňa 15.08.2013, prerušená bola odo dňa 26.02.2014 do 08.04.2016 a ukončená dňa 13.09.2016. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom jej výkon možno prerušiť

3. Správny súd neprisvedčil ani argumentu žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj informácie získané v rámci MVI o odberateľoch žalobcu registrovaných na DPH v Maďarskej republike.

nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín pri preverovaní početných intrakomunitárnych zdaniteľných plnení. Pokiaľ žalobca namietal predčasné vyhodnotenie medzinárodnou výmenou poskytnutých informácií správcom dane o zdaniteľných plneniach deklarovaných maďarských odberateľov pre účely posúdenia uplatnených daňových nárokov žalobcu, pretože u týchto subjektov nebola dokončená daňová kontrola, správny súd uviedol, že namietaná skutočnosť nijako neznižuje vierohodnosť maďarskou daňovou správou

4. V tejto súvislosti nebolo dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) prezentovaný v náleze sp.zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Nebolo možné nechať bez povšimnutia, že v prípade, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie ústavného súdu daňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t.j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci.

5. Vo vzťahu k námietke napádajúcej porušenie procesného práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. (pána S. D.) a klásť mu otázky (§ 25 ods. 4 daňového poriadku), správny súd uviedol, že správca dane nemal právomoc ani povinnosť zabezpečovať účasť žalobcu na výsluchoch svedkov realizovaných v trestných konaniach vedených na území iného členského štátu.

Dôveryhodnosti obsahu faktúr nesvedčili závery celkového vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, počnúc nemožnosťou preverenia pôvodu tovaru, jeho nadobudnutia spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. od jej dodávateľa LINTMAN s.r.o. (dodávateľ s podielom 99% všetkých dodávok cukru pre SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.), nemožnosťou preverenia skladovej evidencie dodávateľa žalobcu, keďže túto podľa vlastného vyjadrenia neviedol, pokračujúc ekonomickým, personálnym a majetkovým prepojením medzi jednotlivými článkami preverovaného obchodného reťazca, v rámci ktorého sa vyskytovala aj nekontaktná a obchodnú činnosť nevykazujúca obchodná spoločnosť ekonomicky a účtovne riadená osobou - I. G. J., vystupujúcou aj pod menom W. J., končiac nemožnosťou preverenia následného dodania predmetného tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, resp. nepotvrdenia nadobudnutia predmetného tovaru odberateľmi SDA Sovereign Distribution AG Kft. a Tull Trade Kft. (v rovnakom objeme 1900080 kg, ako žalobca nakúpil, obom odberateľom deklaroval dodanie kryštálového cukru v objeme po 950040 kg),

Podľa znaleckého posudku, ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. 7. S poukazom na znalecký posudok č. 1/2015, v ktorom je na stranách 189 a 190 uvedené, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 odberateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v celkovom objeme viac ako 14 mil. €, čo predstavovalo 15621220 kg cukru, prihliadnuc na skutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala obrovské množstvá cukru okrem žalobcovi aj obchodným spoločnostiam Sovereign Sugar Hungary Kft., SOVEREING BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., TESCO STORES SR, a.s., ERIVEL TRANS s.r.o., BRAND FOOD s.r.o., bolo možné považovať za vierohodné závery vyšetrovacieho pokusu spochybňujúce deklarované množstvá objemu baleného cukru a závery znaleckého dokazovania ohľadom nereálnosti vývozu deklarovaného množstva cukru v

9. Krajský súd dospel k záveru, že daňové orgány vykonali rozsiahle preverovanie a vyhodnotenie vzájomných odberateľsko-dodávateľských vzťahov v obchodnom reťazci a na základe jednotlivými článkami deklarovaných zdaniteľných plnení boli preukázané vzájomné personálne a ekonomické prepojenia, javiace sa ako účelové, s cieľom vytvoriť neprehľadné dodávky neoveriteľného množstva tovaru. Žalobca bol do umelo vytvoreného obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. › SDA Sovereign Distribution AG Kft., resp. › TULL TRADE Kft., vsunutý nadbytočne, nenapĺňajúc reálnu ekonomickú kauzu.

spoločnostiam, napr. TULL TRADE Kft. (prostredníctvom dovozcu TULL TRADE Kft.), ktorých ako svojich odberateľov deklaruje aj žalobca, čo je možné jednoznačne posúdiť ako neekonomické a zbytočné vytvorenie obchodného medzičlánku v osobe žalobcu, ktorý, tak ako aj subjekty na začiatku reťazca, pri kupovanej potravine nepreverovali jej kvalitu ani jej zdravotnú nezávadnosť, v neposlednom rade nebola potvrdená doprava deklarovaného tovaru na územie členského štátu, rovnako nebolo potvrdené a nebolo ani možné preveriť dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, čo je podstatná podmienka na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, a preto možno konštatovať,

11. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

12. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti Daňovému úradu Trnava, pobočka Galanta, na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Následkom uvedeného postupu je protokol z daňovej kontroly, ktorý takto nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu a nebolo ho možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010.

14. Sťažovateľ poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácii na základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (podľa čl. 7 smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti), ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého má žiadaný orgán poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac (čl. 10 a nasl.). V tejto súvislosti sťažovateľ namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt, ktoré nezhojí ani zasielanie urgencií dožadovanému zahraničnému správcovi dane, pri

15. Sťažovateľ namietal, že svedok S. D. bol považovaný za dôveryhodného, hoci jeho výpovede obsahujú závažné nezrovnalosti. V súvislosti so znaleckým posudkom 1/2015 uviedol, že údaj o vývoze cukru 1700 kamiónmi počas jedného dňa je, samozrejme, nezmysel, pričom ale táto nezrovnalosť bola vysvetlená, išlo o účtovnú chybu, keď bola zmluva o postúpení pohľadávky omylom zaúčtovaná ako faktúra. Namietal, že mu nemohol byť odopretý nárok vzhľadom na nekontaktnosť odberateľov či (sub)dodávateľov, a poukazoval na judikatúru, ktorá má podporovať toto jeho tvrdenie. Pokiaľ mu bolo vytýkané, že sa zúčastnil na daňovom podvode alebo o ňom vedel alebo mal vedieť, dôkazné bremeno v tomto zmysle ťaží daňové orgány, pričom tieto takýto podvod nepreukazovali. Ďalej argumentoval novými skutočnosťami v predmetnom prípade, ktoré sa viažu na zistenia OČTK, ČVS:

17. Dňa 17.09.2019 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktorým doplnil kasačnú sťažnosť. 18. K porušeniu práva na spravodlivý proces poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 6Sžf/10/ 2012 zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 8Sžf/13/2013, sp.zn. 4Sž/65,66/01, 4Sž/113,114/01 zo dňa 30.10.2001, nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/17/2016-61 zo dňa 04.05.2017 (jeho bod 23), rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/124/2012.

20. Argumentoval aj výpoveďami svedkov (B. Y., P. V., P. V., L. B. W., I. J. G.), ako aj potvrdením spoločnosti SPAR Magyarországh Kft. preukazujúcimi dodávky cukru. 21. Konštatoval, že pre účely vyšetrovania boli zabezpečené do trestného spisu aj doklady týkajúce sa obchodovania s rovnakou komoditou spoločnosťou HAMÉ a.s., ktorá uskutočňovala obchody od rovnakého dodávateľa ako daňový subjekt, pre rovnakých odberateľov, využívajúc rovnaké sklady, miesta dodania a tieto dodávky spochybnené neboli. Mal za to, že došlo k porušeniu zásady rovnakého rozhodovania správcu dane.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 453 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, č. 100135968/2017 zo dňa 23.01.2017. 25. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu (sťaovateľa) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013. Kontrolu správca dane začal

Následne bol žalobcovi (sťažovateľovi) prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 100135968/2017 zo dňa 23.01.2017 za zdaňovacie obdobie máj 2013 vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 292612,32 €, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 246604,45 € a vyrubená daň v sume 46007,87 €.

29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

SSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

32. Kasačný súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.

september 2013), sp.zn. 2Sžfk/39/2019 zo dňa 26. mája 2021 (zdaňovacie obdobie jún 2013), sp.zn. 5Sžfk/7/2019 zo dňa 19. novembra 2020 (zdaňovacie obdobie apríl 2014). 34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti, využijúc práve ustanovenie § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobnej veci pod sp.zn. 6Sžfk/16/2019 zo dňa 20.05.2020, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné:

predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43

výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“

Rovnako zo zistení vyplynulo, že je vyšetrovaná maďarskými daňovými, policajnými a colnými orgánmi v súvislosti s reťazovými podvodmi s predajom kryštálového cukru. 64. Kasačný súd sa stotožňuje so zisteniami správcu dane, že v rámci preverovaných reťazcov boli preukázané personálne prepojenia spoločností. V spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá v reťazci vystupovala ako dodávateľ kryštálového cukru do spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bol konateľom S. D. a účtovníctvo viedla I. G. J..

Sťažovateľ deklaroval sprostredkovanú prepravu od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom cukru bola v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Postavenie daňového subjektu v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE Kft., u ktorých existovalo ekonomické, majetkové, personálne prepojenie, pričom nepotrebovali medzi sebou ďalší medzičlánok, považuje kasačný súd za umelé a ekonomicky neopodstatnené.

Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali situáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ dodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane.

68. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

69. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. 71. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.

72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

35. Najvyšší správny súd súd súčasne odkazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, týkajúce sa iných zdaňovacích období a vedené pod sp.zn. 8Sžfk/3/ 2019 zo dňa 08.07.2020 a sp.zn. 10Sžfk/4/2019 zo dňa 30.06.2020.

ktorého: „36 Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. 37 Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie.

37. Najvyšší správny súd záverom konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti je možné vyhodnotiť ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom

38. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal a to z dôvodu, že sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať, čo v danom prípade podľa obsahu súdneho spisov nenastalo. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 9. decembra 2021