1Sžfk/54/2021

1. Colný úrad v Žiline (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „colný úrad“) vydal rozhodnutie č. 1096033/1/526742/2014 zo dňa 1. decembra 2014, ktorým žalobkyni vymeral colný dlh vo výške 161.273,86 EUR. Žalovaný rozhodnutím č. 31815/2015 zo dňa 13. apríla 2015 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 20S/128/2015-38 zo dňa 14. júna 2016 uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 8Sžf/68/2016 zo dňa 22. novembra 2018 rozsudok správneho súdu potvrdil. NS SR sa vo svojom rozhodnutí zaoberal sprístupnením Záverečnej správy

2. Rozhodnutím č. 350153/2019 zo dňa 18. júna 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) colný úrad podľa § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) žalobkyni vymeral colný dlh v sume dovozného cla a daň z pridanej hodnoty vo výške 161.273, 86 EUR.

22. novembra 2018. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 466489/2019 zo dňa 14. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie colného úradu potvrdil. Podľa záverov napadnutého rozhodnutia:

právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, čo nebolo spochybnené konajúcimi súdi a ani rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ; f) na základe skutočností zistených colnými orgánmi v súvislosti s dovozom tovaru bolo uznesením vyšetrovateľa finančnej správy dňa 26. novembra 2014 začaté trestné stíhanie (oznámené colnému úradu listom Kriminálneho úradu finančnej správy zn. ČVS: KÚFS-22/ 7025-V-2014 zo dňa 27. novembra 2014. Úkony orgánov činných v trestnom konaní majú vo vzťahu k predmetnému konaniu ten význam, že poskytujú právne záväzný úsudok o tom, že skutok, ktorého výsledkom je colný dlh, mohol viesť k trestnému konaniu; g) pri spočítaní všetkých prerušení plynutia lehoty na oznámenie colného dlhu je zrejmé, že päťročná prekluzívna lehota ešte neuplynula (uplynulo menej ako 3 roky a 6 mesiacov), čo znamená, že colný úrad bol povinný vo veci konať a colný dlh oznámiť.

4. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. V rámci správnej žaloby žalobkyňa namietala: a) neprijateľnosť posudzovania trestnosti skutku colným úradom.

sa má zaplatiť, nebola zapísaná colným orgánom do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď mohol colný úrad určiť sumu daného dovozného alebo vývozného cla a vydať rozhodnutie podľa čl. 105 ods. 3 Colného kódexu, ale bola zapísaná 18. júna 2019, t. j. až po piatich rokoch odo dňa, keď mohol colný úrad určiť sumu daného dovozného cla a vydať rozhodnutie; d) nebolo preukázané, že pôvod spojovacieho materiálu je v Čínskej ľudovej republike; e) šetrenie úradu OLAF prebehlo bez aktívnej účasti dotknutých osôb a Záverečnú správu OLAF nemožno považovať za relevantný, preukazný a zákonný predpoklad pre oznámenie colného dlhu, nakoľko s ňou bola len oboznámená až na základe rozhodnutí súdov a na vyšetrovaní sa nezúčastnila. Zo Záverečnej správy úradu OLAF nevyplýva, že by boli zabezpečené také nepochybné dôkazy, ktoré by vylučovali spracovanie tovaru a v nej uvedené závery sú založené len na vážení hmotnosti tovaru. Správnosť záverov uvedených v Záverečnej správe úradu OLAF je vo vzťahu k ostatným dôkazom spochybnená, nakoľko žalobkyňa

nemal byť colný dlh oznámený. g) k aplikácii päťročnej prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu žalobkyňa uviedla, že porušenie colných predpisov by muselo byť trestným činom úmyselným, aby založilo prelomenie základnej trojročnej lehoty na oznámenie colného dlhu. Splnenie podmienok podľa § 103 ods. 2 Colného kódexu nie je podložené, a preto podľa žalobkyne konanie treba zastaviť; h) tým, že správny orgán si podľa vlastného uváženia môže určiť, že konanie, z ktorého vznikol colný dlh, by mohlo byť trestným činom, v podstate neguje inštitút preklúzie podľa čl. 103 Colného kódexu.

päťročnej lehoty; j) podľa Colného kódexu sa do lehoty nepočíta uplatnenie práva na odvolanie v dvoch úrovniach, a to v správnom konaní pred odvolacím orgánom a v konaní pred správnym súdom. V týchto dvoch prípadoch prekluzívna lehota neplynula. Avšak konanie pred NS SR nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty v zmysle čl. 44 ods. 2 Colného kódexu, a preto počas konania pred NS SR uplynula aj päťročná prekluzívna lehota. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na list colného úradu zn. 335326/2020/JM zo dňa 17. júla 2020, ktorý obsahuje podrobné vyjadrenie prvostupňového orgánu k jednotlivým námietkam žalobcu a s ktorým sa žalovaný v plnej miere stotožnil.

dňa 27. novembra 2014. Colný úrad bol povinný túto skutočnosť vziať na vedomie a zohľadniť ju pri výkone svojej právomoci; b) zníženie sumy colného dlhu z dôvodu uplynutia trojročnej lehoty na oznámenie sumy dovozného cla v prípade niektorých colných vyhlásení nie je konaním a rozhodnutím v neprospech dlžníka a ani nie je predmetom správnej žaloby; c) žiadna iná námietka, okrem sprístupnenia Záverečnej správy úradu OLAF, nebola dôvodom pre zrušenie rozhodnutí správneho súdu a NS SR v predchádzajúcom konaní; d) Oba správne orgány žalobkyni už v predchádzajúcom správnom konaní podrobne objasnili osobitosti postupu pri vyšetrovaní OLAF a pri nakladaní s výsledkami tohto vyšetrovania, vrátane informácie o existencii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013“), ktoré má v tomto konaní prednosť pred ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

antidumpingového cla; g) námietka, týkajúca sa zrušenia antidumpingových ciel je právne bezvýznamná, keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/278 zrušilo konečné antidumpingové clá na dovoz spojovacích materiálov s účinnosťou odo dňa 28. februára 2016 a týka sa len dovozov uskutočnených po tomto dátume. Z opisu skutkového stavu veci, resp. postupu colných orgánov pri zápise colného dlhu je zrejmé, že predmetný colný dlh bol v účtovnej evidencii zapísaný od 26. novembra 2014; h) lehota uvedená v článku 105 ods. 3 Colného kódexu je poriadkovou lehotou určujúcou procesný rámec pre postup colných orgánov pri účtovnej evidencii dovozných platieb a nemá hmotnoprávne následky vo vzťahu k právu colných orgánov oznámiť a vymerať sumu colného dlhu dlžníkovi (nespôsobuje zánik alebo oslabenie práva oznámiť a vymerať sumu colného

Tento právny názor nebol spochybnený ani správnym súdom a ani NS SR a korešponduje aj s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Colný úrad len zohľadnil skutočnosť, že existuje uznesenie o začatí trestného stíhania a pri riešení otázky vplyvu času na právo oznámiť dlžníkovi colný dlh aplikoval ustanovenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Colného zákona. Finančné orgány nemajú dôvod spochybňovať postup a zistenia orgánov činných v trestnom konaní, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade je pre postup podľa článku 103 ods. 2 Colného kódexu potrebné vedieť len to, či určitý oprávnený orgán (orgán činný v trestnom konaní) konštatoval, že určité konanie, ktorého následkom vznikol colný dlh, odôvodňuje začatie trestného konania a je tak zrejmé, že colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol (avšak nie jednoznačne musel - to sa preukáže až v priebehu trestného konania, prípadne následného konania pred súdom v danej trestnej veci) viesť k trestnému konaniu. j) prekluzívna lehota na oznámenie colného dlhu uvedená v ustanovení článku 103 ods. 2 Colného kódexu neuplynula.

Podľa článku 44 ods. 2 Colného kódexu možno právo na odvolanie uplatniť najmenej na dvoch úrovniach. Prvou úrovňou je podľa článku 44 ods. 2 písm. a) Colného kódexu uplatnenie práva na odvolanie pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi, čo v prípade SR zodpovedá odvolaniu podanému na Finančné riaditeľstvo SR.

Priamo z textu článku 44 ods. 2 písm. b) Colného kódexu je zrejmé, že prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty nastane aj v prípade, ak bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia colného (správneho) orgánu na príslušnom súde. Pri spočítaní všetkých prerušení plynutia lehoty na oznámenie colného dlhu, ktorý vznikol prepustením tovaru uvedeného na rozhodnutiach v colnom konaní do colného režimu voľný obeh je zrejmé, že päťročná prekluzívna lehota ešte neuplynula (v čase vydania rozhodnutia vo veci dodatočného vymerania colného dlhu uplynulo len menej ako tri roky a šesť mesiacov), čo znamená, že colný úrad bol povinný vo veci konať a colný dlh žalobcovi oznámiť. 8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že colný úrad pracoval s 8 rozhodnutiami o colnom konaní, a teda mal rozhodovať o všetkých 8 rozhodnutiach, na základe ktorých mala byť výška colného dlhu 177.204,57 EUR. Z dôvodu uznanej preklúzie a použitia základnej trojročnej prekluzívnej lehoty sám prvostupňový orgán uznal preklúziu a vypustil jedno JCD v sume 15.930,71 EUR, pričom až neskôr začali colné orgány účelovo vymýšľať

a uvedená vec nebola postúpená inému správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že ide o účelové trestné stíhanie. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe odvolával na list colného úradu, ktorý jej nebol zaslaný a nemohla sa k nemu vyjadriť. 9. Žalovaný vo vyjadrení k replike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácií.

III. Rozhodnutie správneho súdu

11. K námietke týkajúcej sa posúdenia trestnosti skutku správny súd skonštatoval, že prvostupňový správny orgán si neosoboval rozhodovať o trestnosti skutku sám, ale podal trestné oznámenie príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, v danom prípade Kriminálnemu úradu Finančnej správy Bratislava.

Práve z dôvodu, že pri JCD zo dňa 30.11.2011 už uplynula základná trojročná lehota na oznámenie colného dlhu, colný úrad vynechal toto JCD s tým, že v rámci správneho konania sa kontrolná skupina vysporiada s otázkou ako predbežnou, či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a či je možné oznámiť dlh. Uvedené vyplývalo z úradného záznamu zo dňa 1. decembra 2014.

Okrem toho tieto informácie ešte neboli použité ako podklad žiadneho rozhodnutia, ktoré by právne existovalo (skoršie rozhodnutia, ktoré z nej vychádzali, boli zrušené). Z tohto pohľadu sa teda jednalo o nové informácie ako podklad pre vydanie správneho rozhodnutia.

14. Za nedôvodnú považoval správny súd námietky, týkajúce sa toho, že colný úrad nereagoval na vyjadrenie žalobkyne k oznámeniu o ďalšom konaní a porušenia článku 105 ods. 3 Colného kódexu. Pre rozhodovanie správneho súdu je záväzný právny stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V celom administratívnom konaní žalobkyňa túto námietku neuplatnila a neuplatnila ju ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, hoci mu v tom nič nebránilo. Žalovaný tak nemal možnosť sa k tejto námietke vyjadriť.

Teda aj prípadné nedodržanie tejto procesnej lehoty nemá vplyv na vznik či zánik hmotného práva, o ktorom bolo rozhodnuté v prvostupňovom správnom rozhodnutí. 15. Za irelevantnú považoval správny súd námietku, týkajúcu sa nepreukázania pôvodu spojovacieho materiálu v Číne, keďže žalobkyňa túto skutočnosť len tvrdila, avšak nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zistenia z vyšetrovania OLAF, ktoré boli podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa nepredložila v správnom ani súdnom konaní taký dôkaz, ktorý by zistenia OLAF týkajúce sa predmetnej veci nejakým spôsobom vyvrátil. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd námietku, že žalobkyni bolo odopreté právo byť prizvaná na vyšetrovanie OLAF. Takéto právo z predpisov EÚ upravujúcich postavenie a činnosť OLAF žalobkyni nevyplýva. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že colný úrad so žalobkyňou komunikoval, umožnil jej vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a boli jej doručené všetky relevantné podklady.

16. Správny súd vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa zrušenia antidumpingových ciel pri dovoze tovaru ž Číny uviedol, že je bez právneho významu, keďže toto vykonávacie nariadenie zrušilo konečné antidumpingové clá na dovoz určitých spojovacích materiálov s účinnosťou odo dňa 28. februára 2016 a týka sa len dovozov uskutočnených po tomto dátume.

Tento procesný postup nie je nezákonný len pre to, že iné JCD z roku 2011 (ktoré nie je predmetom rozhodnutia) bolo posudzované samostatne. Vzhľadom na plynutie času od vzniku colného dlhu po deň oznámenia colného dlhu v prvostupňovom rozhodnutí sa colný úrad musel vysporiadať s otázkou, či mohol byť colný dlh dlžníkovi oznámený po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol. Prvostupňový správny orgán a žalovaný na túto situáciu aplikovali článok 103 ods. 2 Colného kódexu, a teda je možné oznámili colný dlh v rozšírenej lehote päť rokov odo dňa jeho vzniku. Okrem toho, že skôr vydané prvostupňové rozhodnutie colného úradu bolo v inštančnom postupe zrušené, správny orgán pri jeho vydaní, s prihliadnutím na dátum jeho vydania (1.12.2014), nemal potrebu aplikovať rozšírenú prekluzívnu lehotu, keďže bola zachovaná základná trojročná lehota.

19. K námietke, že správny orgán bol povinný preukázať účastníkovi splnenie podmienok pre uloženie povinnosti, keďže pre toto konanie platia zásady trestného procesu správny súd uviedol, že ukladanie daní a ciel v administratívnom konaní nie je správnym trestaním v zmysle § 194 ods. 1 SSP a žalobkyni oznámené dovozné clo a DPH, tak ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, nie je sankciou. K nejasnosti článku 103 ods. 2 Colného kódexu správny súd dodal, že je dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby mohol byť bez ďalšieho aplikovateľný s tým, že je potrebné ho interpretovať s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania v príslušnom členskom štáte.

K námietke nedoručenia listu colného úradu zo dňa 17. júla 2020 žalobkyni správny súd uviedol, že tento list je súčasťou administratívneho spisu a nič nebránilo žalobkyni v rámci nahliadnutia doň sa s ním v plnom rozsahu oboznámiť. Okrem toho, pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na toto vyjadrenie len jednoduchým odkazom na jeho obsah, súd na takéto vyjadrenie žalovaného neprihliadal. Prihliadal len na konkrétne tvrdenia a argumenty žalovaného uvedené v jeho vlastnom vyjadrení k žalobe bez odkazov na iné zdroje.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

22. Nesprávnosť právneho posúdenia vidí sťažovateľka v nesprávnej aplikácii čl. 103 ods. 1 Colného kódexu a nesprávnom vyhodnotení námietky, týkajúcej sa neakceptovania trojročnej prekluzívnej lehoty. Vo vzťahu k obom nesprávnostiam sťažovateľka zopakovala argumentáciu, ktorú uviedla v správnej žalobe, a síce mala za to, že základná trojročná lehota bola zachovaná v pôvodnom konaní len v prípade JCD z roku 2012 (0606910201423, 0606910202251, 06910203258, 0526310208312, 0526310208384, 0526310208767, 0526410224348), nie však v prípade JCD zo dňa 30.11.2011. Predmetné JCD bolo vypustené, hoci ho správny orgán mohol ponechať v Rozhodnutí Colného úradu Žilina č. 1096033/1/ 526742/2014 o vyrubení colného dlhu zo dňa 1. decembra 2014 a nič mu nebránilo, aby naň aplikoval rozšírenú päťročnú prekluzívnu lehotu. Toto však neurobil, a preto má sťažovateľka za to, že už raz akceptoval základnú 3-ročnú prekluzívnu lehotu a konanie, v ktorom sa snaží predĺžiť základnú trojročnú prekluzívnu lehotu pod zámienkou, že konanie spoločnosti by mohlo byť trestným činom je účelové.

Preto tento argument nemohla uviesť v správnej žalobe, ale uviedla ho v replike. V správnej žalobe bola vznesená námietka, ktorá sa týka toho, že nemôže byť na daný prípad použitá predĺžená 5-ročná prekluzívna lehota, nakoľko skutok ani len nemohol byť trestným činom.

Posúdenie tohto argumentu môže mať podľa sťažovateľky vplyv na celkové rozhodnutie vo veci. 24. Podľa sťažovateľky správny súd nesprávne vyhodnotil námietku pôvodu spojovacieho materiálu. Certifikáty o pôvode spojovacieho materiálu dokazujú, že jeho pôvod je skutočne v Thajskom kráľovstve. Správny súd však túto námietku považoval za irelevantnú, nakoľko sťažovateľka svoje tvrdenia nepodložila dôkazmi. Správny súd tento dôkaz nesprávne vyhodnotil, resp. ho nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom vo vzťahu k právnej sile dôkazov uviedol, že certifikáty majú rovnakú dôkaznú silu ako správa OLAF.

zamietol.

26. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 27.

28. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu.

K jednotlivým námietkam kasačný súd uvádza: (I) Uplynutie lehoty na oznámenie colného dlhu v zmysle článku 103 ods. 1 a 2 Colného kódexu 30. Podľa článku 103 ods. 1 Colného kódexu colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol.

Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

41. Prostredníctvom svojho rozsudku zo 16. júla 2009, Snauwaert a spol. v spojených veciach C-124/08 a C-125/08 (marginálne body č. 25 až 31) Súdny dvor interpretačne vymedzil pojem trestne stíhateľný skutok (v slovenskom texte Colného kódexu zakotvený jazykový ekvivalent „skutok, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde“) a vyjadril sa tak k nutnosti zahájenia trestného konania ako aj k potrebnosti výsledku takto zahájeného konania a k rozsahu dotknutých osôb nasledujúcim spôsobom: „25. Na úvod treba pripomenúť, že pod výrazom „trestne stíhateľný skutok“, ktorý je uvedený v článku 221 ods. 3 colného kódexu, sa chápe každý skutok, ktorý podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého príslušné orgány chcú dodatočne vybrať clo, môže byť kvalifikovaný ako trestný čin v zmysle vnútroštátneho trestného práva [pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 3 nariadenia Rady č. 1697/79 z 24. júla 1979 o vyberaní „a posteriori“ dovozných alebo vývozných ciel, ktorých zaplatenie sa nevyžadovalo od osoby zodpovednej za zaplatenie cla v prípade tovarov deklarovaných pre colný režim, ktorý obsahuje povinnosť zaplatiť takého clo

Uvedená kvalifikácia sa vykonáva iba v rámci a na účely správneho konania, ktorého jediným cieľom je umožniť uvedeným orgánom napraviť nesprávny alebo nedostatočný výber dovozného alebo vývozného cla. (pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 3 nariadenia č. 1697/79, rozsudok z 18. decembra 2007, ZF Zefeser, C-62/06, Zb. s. I-11995, bod 28).

28. Na druhej strane treba skonštatovať, že prvá veta odseku 3 uvedeného článku zakotvuje pravidlo premlčania, podľa ktorého sa toto oznámenie neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol colný dlh.

30. Preto tak zo znenia, ako aj zo systému článku 221 colného kódexu vyplýva, že suma cla môže byť oznámená dlžníkovi po uplynutí trojročnej lehoty, keď v dôsledku trestne stíhateľného skutku colné orgány nemohli určiť presnú sumu cla splatnú podľa zákona, aj keď uvedený dlžník nie je páchateľom tohto skutku.

uvedené v prvej vete tohto ustanovenia. Takto sa uvedené ustanovenie neobmedzuje na oznámenie cla, ktoré má byť zaplatené, iba dlžníkovi, ktorý by bol páchateľom trestne stíhateľného skutku.“ 42. Prostredníctvom svojej nasledujúcej judikatúry, ktorá je čiastočne založená v colnom spise, Súdny dvor ďalej potvrdzoval svoje výkladové zistenia, že čl. 221 ods. 4 Colného kódexu predstavuje výnimku z pravidla premlčania a táto výnimka nevyžaduje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ale iba skutok, ktorý bol v čase jeho spáchania trestne stíhateľný (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, sp.zn. C-75/09 vo veci AGRA).

. . .“ 44. Práve slovné spojenie „ak bol dotknutý tovar protiprávne uvedený do voľného obehu v dôsledku vystavenia colného prehlásenia založeného na nepravdivých údajoch a táto okolnosť predstavuje trestne stíhateľný skutok“ (viď marg. bod 61 vyššie citovaného rozsudku) jednoznačne potvrdzuje závery colného úradu, že je oprávnený sám posúdiť, či skutok subjektu v colnom konaní majúci základ v protiprávnom uvedení tovaru do voľného obehu alebo iného colného režimu predstavuje trestne stíhateľný skutok, a to bez ohľadu, či osoba zodpovedná za tento skutok bola aj uznaná trestným súdom vinnou zo spáchania takéhoto skutku.

Ako už naznačil kasačný súd, trestné stíhanie, resp. trestné konanie a jeho vývoj na záver colného úradu, že ide o trestne stíhateľný skutok, nemá vplyv. Preto ani zistenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú zachytené v trestnom spise nemajú zásadný vplyv na rozhodovania colného úradu o aplikácii čl. 221 ods. 4 Colného kódexu.

. . 47. Čo sa týka možnosti sťažovateľa namietať prípadné účelové vedenie trestného konania alebo či je vec trestného stíhania dostatočne odôvodnená, toto kasačný súd nemôže hodnotiť, nakoľko uvedené spadá do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Preto kasačný súd vyhodnotil tento dôvod kasačnej sťažnosti ako irelevantný.“

neposudzoval trestnosť činu ako takého, ale v súlade s čl. 103 ods. 2 Colného kódexu aplikoval predĺženú prekluzívnu lehotu, a teda postupoval v súlade so zákonom. 35. Sťažovateľka tiež namietala, že argument, ktorý použila v replike k vyjadreniu žalovaného bol len rozšírením námietky, že na daný prípad nemôže byť použitá predĺžená 5-ročná prekluzívna lehota, nakoľko skutok nemohol byť trestným činom, ale správnym deliktom. Uvedenú námietku považuje kasačný súd za nedôvodnú. Správny súd v bode 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku síce poukázal na § 183 SSP, podľa ktorého žalobca môže rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, avšak na námietku sťažovateľky vecne reagoval tým, že nepreskúmava procesný postup orgánu činného v trestnom konaní a že je zrejmé, že nejde o prípady s rovnakým skutkovým stavom. Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že sa s námietkou sťažovateľky riadne vysporiadal. V danom prípade, ako už kasačný súd uviedol, nebolo

36. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľky, že Záverečná správa úradu OLAF má rovnakú dôkaznú silu, ako ňou predložené certifikáty o pôvode tovaru. Správny súd sa v bodoch 17 až 22 odôvodnenia podrobne venoval spôsobu vypracovania, povahe, záväznosti a dôkaznej sile Záverečnej správy úradu OLAF. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, podľa ktorého Záverečná správa úradu OLAF v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 predstavuje prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach, pričom má rovnakú dôkaznú silu, ako administratívne (t. j. kontrolné) správy členských

37. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/48/ 2019 zo dňa 10. septembra 2020, týkajúcej sa obdobnej veci rovnakých účastníkov konania (METALCOM Čadca, s.r.o., Finančné riaditeľstvo SR), v ktorom NS SR dospel k rovnakým právnym záverom ako kasačný súd.