1Sžfk/55/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: VINÁRSTVO Viničky s.r.o., so sídlom Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36588016, zastúpenej advokátskou kanceláriou Deloitte Legal s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36868019; proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/46/2018-163 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 46/2018-163 zo dňa 16. januára 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

I. B Konanie o návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania

Za novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo, považovala žalobkyňa Protokol Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, odboru vnútornej kontroly, oddelenia vnútornej kontroly Banská Bystrica č. 1300210/1/298267/2013 zo dňa 22. júna 2013 (ďalej len „Protokol o vnútornej kontrole“) o vnútornej kontrole realizovanej u správcu dane. Protokol o vnútornej

obnovu konania. 4. Dôvody na obnovu daňového konania vidí žalobkyňa tiež v tom, že správca dane jej neumožnil klásť svedkom (zamestnancom spoločnosti JOMADO s.r.o.) v priebehu daňovej kontroly otázky, zvolil písomnú formu výsluchu svedkov a vyhodnocoval dôkazy proti žalobkyni tendenčne a účelovo. Rovnako správca dane v daňovom konaní mal vychádzať z dôkazu vykonaného v inom daňovom konaní (miestne zisťovanie zo dňa 29. novembra 2010), ktorý bol získaný ešte pred začiatkom daňovej kontroly. Osobitne dôvodom na obnovu daňového konania má byť aj skutočnosť, že do výkonu daňovej kontroly v predmetnej veci zasahovala osoba, ktorá mala byť z daňovej kontroly vylúčená pre zaujatosť.

Zaujatosť predmetného zamestnanca mala vyplývať zo zápisníc Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove o výsluchu svedka I.. G. A. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 25. marca 2015 a I.. D. P. ČVS: ORP-516/2-VYS-TV-2015 zo dňa 16. apríla 2015 ako aj z oznámenia možných dôvodov zaujatosti I.. G. A. zo dňa 17. júna 2011.

6. V Protokole o vnútornej kontrole je uvedené, že kontrolná činnosť bola realizovaná u správcu dane v čase od 22. apríla 2013 do 22. júna 2013 s predmetom kontroly „Zákonnosť postupu orgánov finančnej správy SR pri: . . . A.4. Správe daní A.5.

7. Zistenia obsiahnuté v Protokole o vnútornej kontrole týkajúce sa žalobkyne a daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 2010 (začatá 9. februára 2011 a ukončená dňa 26. januára 2012) realizovanej správcom dane sú nasledujúce (str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole): a. absencia dokladu preukazujúceho vrátenie zapožičaných dokladov daňovému subjektu v lehote 30 dní (konštatované porušenie § 15 ods. 9 zákona o správe daní), b. vyhotovenie odpovede na dožiadanie č. 712/320/7013/11/Mih zo dňa 22. februára 2011 bez podpisu vedúcej oddelenia kontroly (nedodržanie Podpisového poriadku finančnej správy č. 2/2012/1000100 v znení dodatku č. 1 platného od 1. januára 2012) a jeho neopatrenie obdĺžnikovou pečiatkou správcu dane (nedodržanie Smernice pre manipuláciu s pečiatkami a ochranu pečiatok daňových orgánov č. 2/2003/160 v znení dodatkov zo dňa 16. marca 2011), c. vyhotovenie zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/9642/11/Fab zo dňa 6. mája 2011 z miestneho zisťovania vykonaného správcom dane dňa 6. mája 2011 v spoločnosti RESCUE SERVICE s.r.o.

Zo zápisnice je však zrejmé, že pri svedeckej výpovedi bol prítomný aj kontrolovaný daňový subjekt (porušenie § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní), e. zo Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 738/320/15888/11/Fab zo dňa 22. júna 2011 nie je zrejmé, či účastníci daňového konania mali alebo nemali návrhy, námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a taktiež závery o týchto námietkach a návrhoch. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že k miestnemu zisťovaniu sa dostavil konateľ spoločnosti na základe telefonického dohovoru, o ktorom nebol spísaný úradný záznam (porušenie § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 zákona

500), h. správca dane neupovedomil kontrolovaný subjekt o vypočutí svedkov pred tým, ako zaslal výzvu na písomnú svedeckú výpoveď fyzickým osobám, ktoré vykonávali prácu vo vinohrade (porušenie § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní), i. nezaevidovanie vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu zo dňa 20. decembra 2011 v informačnom systéme a nevedenie stavov záznamov denníka tak, aby priebežne poskytovali úplné a presné, časovo a vecne aktuálne údaje o evidovaných registratúrnych záznamoch a poradové číslo zápisu (nedodržanie Príkazu riaditeľa ÚDR SR č. 10/99/412 na povinnosť dodržiavania pracovných postupov pri výkone správy v APV DIS z 31. mája 1999 v znení Dodatku č. 1 a nedodržanie Registratúrneho poriadku č. 7/2007/500), j. spísanie úradného záznamu č. 738/320/24667/11/Sas o dostavení sa zástupkyne daňového subjektu na daňový úrad za účelom oboznámenia sa so svedeckými výpoveďami namiesto spísania zápisnice o ústnom pojednávaní zachytávajúcej komunikáciu s daňovým subjektom (porušenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní),

8. V záverečnej časti Protokolu o vnútornej kontrole je uvedené zhrnutie výsledkov kontroly (v rámci celého predmetu kontroly - str. 55 až 63), medzi ktorými je uvedené aj zistenie porušenia § 15 ods. 17 zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku neukončením daňovej kontroly v zákonnej lehote. Podľa Protokolu o vnútornej kontrole sa toto zistenie vzťahuje k daňovej kontrole vykonanej správcom dane u daňového subjektu RESCUE SERVICE s.r.o. vo veci DPH za zdaňovacie obdobie IV. kvartál 2010 (str. 33).

10. V kópii Návrhu I.. G. A. na vylúčenie z konania z dôvodu osobnej zaujatosti zo dňa 17. júna 2011 je dôvod vylúčenia špecifikovaný dotknutým zamestnancom ako vyvíjanie nátlaku na jeho osobu, aby ovplyvnil priebeh vykonávaných kontrol s účelom zabezpečenia vyplatenia nadmerného odpočtu na DPH žalobkyni.

Bližšie odôvodnenie malo byť obsiahnuté v doplnení predmetného listu. Takéto doplnenie vo vzťahu k žalobkyni a kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2010 však nebolo žalobkyňou predložené.

Svedecké výpovede v trestnom konaní pre odlišnosť daňového a trestného konania (zodpovednosti) považoval prvostupňový orgán za nedostatočné. 13. Prvostupňový orgán tiež dospel k právnemu názoru, že žalobkyňa nepreukázala vydanie dodatočného platobného výmeru na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo že sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Žalobkyňou tvrdené pochybnosti nie sú spôsobilé spochybniť správnosť výroku dodatočného platobného výmeru a podozrenia zo spáchania trestného činu nie sú samé o sebe dôvodom na povolenie obnovy konania. 14. Žalovaný rozhodnutím č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24. septembra 2015 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) na základe odvolania podaného žalobkyňou potvrdil prvostupňové

daňového subjektu. Rovnako pochybenia uvedené v Protokole o vnútornej kontrole majú podľa právneho názoru žalovaného povahu pochybení procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v predmetnej daňovej veci a nespôsobujú ani nezákonnosť protokolu z kontroly v danej veci. Tieto vady pritom už boli preskúmané v odvolacom konaní proti dodatočnému platobnému výberu a v nadväzujúcom správnom súdnom konaní.

zasahovať do kontrolnej činnosti. Priložené zápisnice z trestného konania nemožno považovať za relevantné, keďže sa týkajú iného zdaňovacieho obdobia.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 16. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa zastáva názor, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje zásadný nový dôkaz, ktorý zakladá dôvod na obnovu dňového konania. V štádiu rozhodovania o návrhu na obnovu konania sa nemôže vyhodnocovať reálny vplyv predložených dôkazov na meritum veci a ani sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci (poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 5/2011 a 6 Sžf 4/2012). Žalovaný a prvostupňový orgán preto mali postupovať nesprávne, pokiaľ hodnotili vplyv Protokolu o vnútornej kontrole na zákonnosť dodatočného platobného výmeru. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s právnym názorom žalovaného, že závery Protokolu o vnútornej kontrole upozorňujú výlučne na pochybenia procesného charakteru, ktoré nepreukazujú nepravdivosť

17. Podľa žalobkyne neobstojí ani argumentácia žalovaného vo vzťahu k možnej zaujatosti I.. G. A.. Zdôrazňuje, že vplyv predmetného zamestnanca správcu dane na daňovú kontrolu vo veci žalobkyne vyplýva z jeho postavenia ako vedúceho zamestnanca, nie ako zamestnanca povereného výkonom daňovej kontroly. Je preto tiež irelevantné, že predložené dôkazy sa týkali iného zdaňovacieho obdobia, keďže kontrolórov riadil aj pri kontrole zdaňovacieho obdobia november 2010. 18.

Iní zamestnanci správcu dane, ani vedúci kontroly či daňového úradu nemôžu zasahovať do úkonov pri daňovej kontrole a nie sú oprávnení zasahovať ani do vyrubovacieho konania. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne mal I.. G. A. do

II. B Konanie správneho súdu po zrušujúcom rozhodnutí

Takéto nedostatky predstavujú základ žalobných dôvodov, ktoré pri vynaložení priemernej odbornej starostlivosti možno od žalobkyne pri žiadosti o poskytnutie súdnej ochrany pred správnym súdom oprávnene očakávať. Kasačný súd sa preto nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. V ďalšom konaní bolo úlohou správneho súdu posúdiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 23. Správnemu súdu bolo v ďalšom procesnom postupe doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29. mája 2018, v ktorom zdôraznila, že počas celej daňovej kontroly ako aj po jej ukončení upozorňovala na nesprávny postup správcu dane. V danom čase však išlo len o domnienky žalobkyne, ktoré boli správcom dane ako aj prvostupňovým orgánom považované za nedôvodné. Až vydaním Protokolu o vnútornej kontrole získali námietky žalobkyne na relevancii. 24. Žalobkyňa tiež vyjadrením zo dňa 1. októbra 2018 upozornila správny súd na ďalšie súdne konanie, ktoré prebiehalo pred správnym súdom vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. M/19549/2015-77 zo dňa 24. septembra 2015 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 1126223/2015 zo dňa 9. júla 2015 vo veci zamietnutia návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania za zdaňovacie obdobie október 2010. V tejto veci zrušil správny súd

25. V rozhodnutí sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na list prvostupňového orgánu č. 14000001/168747/2014 zo dňa 2. apríla 2014, v ktorom sa konštatuje prekročenie lehôt na vykonanie daňových kontrol u žalobkyne za zdaňovacie obdobie október 2010, november 2010, február 2011 a august 2011.

V ďalšom konaní uložil príslušným orgánom pripojiť spisy z vnútornej kontroly (týkajúce sa Protokolu o vnútornej kontrole) ako aj spisy z disciplinárnych konaní voči vylúčeným zamestnancom správcu dane a tieto komplexne posúdiť s ohľadom na dôvody povolenia obnovy daňového konania. 26.

Správny súd opätovne dospel k právnemu názoru, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje novú skutočnosť, ktorú žalobkyňa nemohla použiť v pôvodnom konaní bez vlastného zavinenia. Zistenia o nezákonnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly obsiahnuté v Protokole o vnútornej kontrole nie sú podľa správneho súdu len bezvýznamnými vadami nemajúcimi vplyv na zákonnosť dodatočného platobného výmeru. Za najzásadnejšie považoval správny súd skutočnosti, že správca dane neupovedomil žalobkyňu o výsluchu svedkov a bolo jej odopreté právo klásť svedkom otázky, vyjadriť sa k nim, vyvrátiť ich tvrdenia, za nesprávny považoval aj postup, keď správca dane zaslal vybraným svedkom písomné otázky bez vysvetlenia, prečo nevypočul všetkých relevantných svedkov, nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní bola nevyhnutná a písomne o tomto postupe neupovedomil žalobkyňu ako aj zistenie, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote . Tieto nedostatky sú podľa správneho súdu zásadnými a mohli mať dopad na zákonnosť dodatočného platobného výmeru.

a tiež poukázal na skutočnosť, že aj v tejto veci sa v administratívnom spise nachádza list prvostupňového orgánu č. 14000001/168747/2014 zo dňa 2. apríla 2014.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

Navrhuje preto rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 29. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukazuje, že v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára

Predmetné rozhodnutie bolo pre správny súd záväzné (§ 469 SSP). Napriek tomu správny súd opätovne dospel k odlišnému názoru a tým sa odchýlil od záväzného právneho názoru kasačného súdu. Rovnako tiež sťažovateľ zastáva názor, že odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 nezbavuje správny súd viazanosti právnym názorom vyjadreným v záväznom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018.

Navyše žalovaný zastáva názor, že v súvisiacej daňovej kontrole nemohlo dôjsť k nedodržaniu maximálnych lehôt na vykonanie daňovej kontroly. Aj z Protokolu o vnútornej kontrole (str. 19 a 20) je zrejmé, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november 2010 sa u žalobkyne začala dňa 9. februára 2011, správca dane dňa 11. júla 2011 požiadal o predĺženie lehoty na výkon kontroly, pričom táto mu bola predĺžená o 6 mesiacov. Samotná kontrola bola ukončená dňa 26. januára 2012, trvala teda menej ako jeden kalendárny rok. Navyše nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly nemôže byť podľa právneho názoru sťažovateľky novou skutočnosťou, keďže ide o skutočnosť jednoducho overiteľnú prerátaním dní jej trvania v kalendári.

Nemožno ich preto generalizovať a vzťahovať aj na daňovú kontrolu vo veci žalobkyne za zdaňovacie obdobie november 2010 (kde takéto pochybenia neboli identifikované). 32. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá akcentovala zákonnosť napádaného rozsudku. Zdôraznila, že na porušenie § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní (porušenie práva daňového subjektu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní) poukázala už v pôvodnom daňovom konaní. Išlo pritom len o jej subjektívne tvrdenia, ktoré sa stali relevantnými až v kontexte Protokolu o vnútornej kontrole, ktorým bolo konštatované, že naozaj ide o pochybenia správcu dane. Naďalej trvala na tom, že Protokol o vnútornej kontrole predstavuje nový dôkaz majúci podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, a teda zakladá dôvod na obnovu daňového konania. Pochybenia správcu dane podľa žalobkyne spôsobujú nezákonnosť podkladov z tejto kontroly pre vydanie dodatočného platobného výmeru.

34. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

IV. Posúdenie kasačného súdu

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 36. Kasačný súd bol v predmetnej veci sťažovateľom vyzvaný posúdiť, či (i) napádaný

rozsudok

rešpektuje záväzný právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018, a súčasne (ii) či Protokol o vnútornej kontrole v spojení s listom prvostupňového orgánu č. 14000001/168747 zo dňa 2. apríla 2014 zakladá dôvod na obnovu daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku. 37. Pri riešení sťažovateľom nastolených otázok v rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 34), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).

38. Vo vzťahu k prvej nastolenej otázke kasačný súd uvádza, že v právnej teórii a súdnej praxi možno rozlišovať v zásade dva typy záväznosti súdnych rozhodnutí kasačného súdu - záväznosť kasačnú (inštančnú - v tej istej veci) a precedenčnú (argumentačnú, judikatúrnu - v obdobných veciach). Zásadné rozdiely medzi týmito dvoma druhmi záväznosti súdnych rozhodnutí sa prejavujú v povinnosti aplikovať závery prezentované v rozhodnutiach kasačného súdu, a tak teda aj v limitoch potenciálneho odklonu od záverov vyjadrených v dotknutých rozhodnutiach (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, bod 18). V tomto porovnaní je kasačná záväznosť prísnejšia a odklon súdu nižšej inštancie od kasačne záväzného názoru súdu vyššej inštancie je v zásade neprípustný. Z titulu hierarchického usporiadania súdnej sústavy si inštančne nižšie postavený súd totiž nemôže sám vybrať, či bude právny názor vyššieho súdu na prejednávanú vec nasledovať, je ho povinný rešpektovať a aplikovať (mutatis mutandis

39. Aj kasačná záväznosť rozhodnutí súdu vyššej inštancie má svoje výnimky, ktoré je potrebné vykladať primerane reštriktívne a z dôvodu závažnosti princípu kasačnej záväznosti je ich potrebné podrobne odôvodniť. Povolený odklon od kasačne záväzného zrušujúceho rozhodnutia zakladajú spravidla situácie, keď zmeny v skutkovom či právnom stave veci (nové okolnosti neexistujúce v čase rozhodovania súdu vyššej inštancie) odlišujú vec od predchádzajúceho rozhodnutia kasačného súdu, a teda umožňujú rozumne usudzovať, že názor kasačného súdu na prerokúvanú vec by už mohol byť po zohľadnení týchto zmien iný.

41. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosť pre správny súd rešpektovať rozhodnutie kasačného súdu v tej istej veci (§ 469 SSP) neznamená aj povinnosť s ním bezvýhradne súhlasiť. Správny súd môže svoj prípadný nesúhlas vyjadriť aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

42. Pre úplnosť kasačný súd zdôrazňuje, že aj zrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané do 31. júla 2021 (bod 34) s ohľadom na požiadavku zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (bod 37) naďalej predstavujú kasačne záväzné rozhodnutia, ktorými sú správne súdy nižšej inštancie v ďalšom procesnom postupe viazané (§ 469 SSP). Preto aj po 1. auguste 2021 odklon správneho súdu od predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tej istej veci zakladá sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP.

poriadku. Je tomu tak preto, že tento obsahuje vo vzťahu k dotknutému daňovému konaniu len popis formálnych administratívnych nedostatkov daňovej kontroly, ktoré sú bežne zistiteľné zo spisu a mohli byť žalobkyňou uplatnené v samotnom daňovom konaní (body 20 až 22).

45. Vo vzťahu k argumentácií správneho súdu rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo správny súd uprednostnil aplikáciu záverov tohto rozhodnutia pred držaním sa pre danú vec kasačne záväzných názorov obsiahnutých v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018. Ako už kasačný súd uviedol, dôvodom pre uplatnenie výnimky z princípu kasačnej záväznosti môže byť len zmena ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 nevykazuje znaky rozhodnutia zakladajúceho zmenu ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu vo vzťahu k riešeniu právnych otázok dotknutých v danej veci (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp,. zn. 2 Sžfk 45/ 2020 zo dňa 24. novembra 2021, bod 22 až 26). Existencia protichodného, rozhodnutia

SSP). 46. Kasačný súd vníma argumentáciu žalobkyne, ktorá poukazuje na možné narušenie princípu právnej istoty, pokiaľ sú v jej obdobných veciach vydávané protichodné rozhodnutia kasačného súdu (v tomto prípade ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018 a sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018).V danom prípade však ide o konflikt dvoch právnych princípov - a to princípu právnej istoty a princípu kasačnej záväznosti. Podľa právneho názoru kasačného súdu musí práve princíp právnej istoty ustúpiť v prospech uplatnenia princípu kasačnej záväznosti zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu v danej veci v záujme zabezpečenia efektívneho a hierarchicky organizovaného chodu justície. Zabezpečenie realizácie princípu právnej istoty, v prípade odlišných náhľadov v rozhodnutiach kasačného súdu, je úlohou kasačného súdu v prípadnom ďalšom konaní o kasačnej sťažnosti neúspešného účastníka v dôsledku uplatnenia názor kasačného súdu správnym súdom.

47. V tomto smere považuje kasačný súd za podstatné, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 bolo vydané neskôr ako rozhodnutie kasačného súdu v prejednávanej veci. Napriek tomu sa senát 3S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom s týmto predchádzajúcim rozhodnutím nevysporiadal a nepostúpil ani vec veľkému senátu (§ 22 ods. 1 písm. a) SSP). Kasačný súd preto považuje neskôr vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 za individuálny a neodôvodnený odklon od rozhodnutia sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018, ktorým bol narušený stav právnej istoty žalobkyne. V tomto smere kasačný súd opakuje, že prípadné odstránenie rozporov v jeho judikatúre v predmetnej veci je vecou kasačného súdu, ktorý na takýto postup môže byť žalobkyňou vyzvaný v ďalšom procesnom postupe (v prípadnej kasačnej sťažnosti žalobkyne). Správnemu súdu však neprislúcha prisvojovať

Tiež konštatuje, že napádaný rozsudok je v otázke odklonu od právne záväzného názoru kasačného súdu aj nedostatočne odôvodnený a preto považuje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP za dôvodný.

49. Vo vzťahu k druhej spornej otázke - nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie dôvodov obnovy daňového konania kasačný súd dáva prioritne do pozornosti znenie § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku: „Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

51. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku sú pre povolenie obnovy konania teda relevantné tri kumulatívne podmienky, a to (i) doterajšia neuplatniteľnosť predložených dôkazov a namietaných skutočností charakterizovaná ako novosť, (ii) ich evidentná schopnosť zmeniť právoplatne zistený skutkový stav (potenciál mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia) a (iii) nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018). 52.

53. Protokol o vnútornej kontrole sa totiž netýka len žalobkyne a daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 (ktorá viedla k vydaniu dodatočného platobného výmeru), ale viacerých daňových subjektov a rôznych daňových kontrol týkajúcich sa rôznych daňových povinností (bod 6), čo správny súd nezohľadnil. Žalobkyne a sporného zdaňovacieho obdobia sa týkajú len zistenia príslušného orgánu obsiahnuté na str. 19 až 23 Protokolu o vnútornej kontrole. Ide o administratívne pochybenia formálneho charakteru (bod 7), ktoré podľa kasačného súdu žiadnym spôsobom nespochybňujú skutkový stav zistený v ukončenom daňovom konaní, evidentne nemôžu mať podstatný vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, a preto nemôžu byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že nič nebránilo žalobkyni tieto formálne, prípadne procesné nedostatky, namietať či už v daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného výmeru, resp. v nasledujúcom konaní o riadnom opravnom prostriedku a ani v konaní o správnej žalobe.

54. Kasačný súd preto zastáva názor, že Protokol o vnútornej kontrole, resp. zistenia v ňom obsiahnuté, nepredstavuje v tejto veci skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na výrok napádaného dodatočného platobného výmeru a je tiež toho názoru, že nedostatky v Protokole o vnútornej kontrole popísané mohli byť účastníkom konania uplatnené v daňovom konaní nadväzujúcom na ukončenú daňovú kontrolu, resp. aj v nadväzujúcom súdnom konaní.

Záverečná časť Protokolu o vnútornej kontrole predstavuje zhrnutie záverov a zistení z kontroly vykonanej ku všetkým daňovým subjektom. Osobitne zistenie o prekročení časových rámcov daňovej kontroly sa celkom zjavne nevzťahuje na prípad žalobkyne (bod 7), ale na prípad iného daňového subjektu (bod 8). Bez významu nie je pritom ani skutočnosť, že na takýto typ zistených pochybení nepoukazuje ani sama žalobkyňa vo svojom návrhu na obnovu daňového konania, vo svojej žalobe a ani vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

57. Vo vzťahu k poslednej žalobkyňou uplatňovanej skutočnosti (zaujatosti I.. G. A.) kasačný súd poukazuje na fakt, že z administratívneho spisu nevyplýva účasť namietaného zamestnanca na vykonávaní daňovej kontroly u žalobkyne za zdaňovacie obdobie november 2010 a ani v nadväzujúcom daňovom konaní smerujúcom k vydaniu dodatočného platobného výmeru.

58. Navyše kasačný súd tiež poukazuje na tvrdené dôvody zaujatosti dotknutého zamestnanca, ktoré mali spočívať v tom, že tento pociťoval bližšie nešpecifikovaný tlak na svoju osobu, aby ovplyvnil priebeh vykonávaných kontrol v prospech žalobkyne (bod 10).

59. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že žalobkyňa v predmetnej veci nepreukázala ani vydanie dodatočného platobného výmeru na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a v predmetnej veci ani nebolo preukázané (rozhodnutím príslušného súdu v trestnom konaní), že sa vydanie dodatočného platobného výmeru dosiahlo trestným činom.

60. Kasačný súd sumarizujúc doteraz uvedené uzatvára, že správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ zo žalobkyňou uvádzaných skutočností (Protokol o vnútornej kontrole, list prvostupňového orgánu č. 14000001/168747 zo dňa 2. apríla 2014 a v tvrdenej zaujatosti I.. G. A.) vyvodzoval splnenie podmienok obnovy daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku.