1Sžfk/67/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45300950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/ 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/50/2019-154 zo dňa 19.02.2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101890696/2018 zo dňa 25.09.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 698.888,54 eura.

3. Podľa správneho súdu správca dane rovnako pri vydaní napadnutej daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade so zákonom. Správca dane doručuje exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f) (§ 91 ods. 1 Daňového poriadku). Po nadobudnutí právoplatnosti sa zostavený výkaz daňových nedoplatkov žalobcu, ktoré žalobca nesporoval, stal exekučným titulom.

5. Správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že sú mu blokované finančné prostriedky, keďže táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy napadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá dotknutým osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len do výšky exekvovanej sumy.

7. Správny súd konštatoval, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani daňovej exekučnej výzvy, ktoré sú len logickým zákonným vyústením začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. V rámci súdneho prieskumu exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

12. Vzhľadom na procesne chybný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má sťažovateľ jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní druhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného a správcu dane predchádzajúcich vydaniu napadnutých preskúmavaných rozhodnutí, dospel k záveru, že žalovaný a správca dane neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutie odôvodňovali nezákonným dôkazným prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným Právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať

rozhodovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu uvedené nemožno vyvodiť. 14. K prekročeniu medze zákonom dovolenej správnej úvahy sťažovateľ uviedol, že správny orgán bol povinný sa vysporiadať s jeho námietkami v celom rozsahu, a to vzhľadom na ich obsah a význam pre riadne a správne posúdenie predmetnej veci. Správny súd sa však bez ďalšieho stotožnil s postupom žalovaného a správcu dane, pričom sa sám v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami sťažovateľa dostatočne nevysporiadal a neprihliadal na ne.

16. Rozhodnutie v danej veci podľa neho obsahuje podstatné rozpory, ktoré správny súd nijakým spôsobom neodstránil. Správny súd, odlišne od zákonom stanoveného postupu, len jednoducho konštatoval správnosť postupu predchádzajúceho súdnemu konaniu, čím z jeho strany došlo k závažnému procesnému pochybeniu, a teda vydaniu rozhodnutia v rozpore so

18. Sťažovateľ tiež uviedol, že rozsudok neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Správny súd vo svojom rozsudku podrobne konštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktorých závery prevzal, stotožniac sa s nimi a považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi námietkami a skutočnosťami, na ktoré poukazoval sťažovateľ v žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že súd nemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť

Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia sa ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje aj v prípade súdneho rozhodnutia, to znamená, aby sa aj príslušný súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (ZSP 56/2008). Absencia tejto požiadavky je však zrejmá aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne významnými skutočnosťami predmetnej veci.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu bol potvrdený.

90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 698.888,54 eura od sťažovateľa. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 101699631/ 2018, zostavený z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.09.2018 vo výške 698.888,54 eura. Predmetným rozhodnutím správca dane oznámil sťažovateľovi, že daňovú exekúciu vykoná podľa § 108 Daňového poriadku, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, a zároveň podľa § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku zakázal poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení tohto rozhodnutia, akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz, vrátane zaťaženia tohto majetku. 25. Správca dane rozhodnutím č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018 podľa § 91 Daňového poriadku, vydal daňovú exekučnú výzvu, ktorou sťažovateľovi oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 101699631/2018, v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie. Zároveň, v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval sťažovateľa, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 698.888,54 eura. Rovnako ho upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb podľa § 108 a nasl. Daňového poriadku. 26. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, a ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko ten mal možnosť dobrovoľne daňový nedoplatok uhradiť, či už z finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch, ktoré boli rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania zablokované, alebo z iných zdrojov. V daňovej exekučnej výzve správca dane sťažovateľovi oznámil možnosť úhrady daňového nedoplatku a tiež súhlas s takýmto plnením. Rovnako je takýto súhlas daný aj v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Ani toto rozhodnutie nebránilo sťažovateľovi v určenej lehote daňový nedoplatok uhradiť, resp. proti výzve podať námietku. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že k uhradeniu daňového nedoplatku nedošlo, z čoho je zrejmé, že úsilím sťažovateľa nebola úhrada predmetného daňového nedoplatku. Podľa žalovaného z napadnutého rozhodnutia bolo sťažovateľovi zrejmé, na základe čoho bola daňová exekučná výzva vydaná. Správca dane neinformuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Exekučným titulom v danom prípade bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 101699631/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.09.2018, vychádzajúci z daňovej povinnosti žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zúčtovacie obdobie júl 2018, splatného dňa 27.08.2018 a rozhodnutia č. 129746/2018 zo dňa 05.03.2018, splatného dňa 27.08.2018.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začatie daňového exekučného konania ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov), d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

35. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. 36. Podľa § 90 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk.

37. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

39. Podľa § 91 ods. 3 (veta prvá) Daňového poriadku daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. 40. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku: „Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.“

43. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

45. Kasačný súd ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa najmä uvádza, že sťažovateľ síce podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ale jej obsah bol na mnohých miestach neurčitý a so súdenými vecami až zjavne nesúvisiaci (napríklad citácie zo Správneho poriadku). Kasačný súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi výhradami, spočívajúce len v tom, že sa jeho námietkami správny súd nezaoberal a nevyhovel im. Bez konkretizácie námietok, na ktoré sťažovateľ nedostal dostatočnú odpoveď, nie je možné posúdiť, či je toto tvrdenie opodstatnené a či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To isté sa týka aj všeobecných konštatovaní o neobstaraní dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, prekročení medze zákonom dovolenej správnej úvahy, spoľahlivo, presne a úplne nezistenom skutočnom skutkovom stave veci, porušenia princípu dvojinštančnosti konania a vade vydaných rozhodnutí. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu.

Kasačný súd upozorňuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v obdobnej veci kasačného sťažovateľa rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/56/2020 zo dňa 28.06.2022, ktorým kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Keďže sa kasačný súd stotožnil s právnym posúdením v danej veci, a zároveň išlo o obdobnú vec s rovnakými sťažnostnými bodmi (predmetom konania bola daňová exekučná výzva na základe exekučného titulu, ktorým bol výkaz daňového nedoplatku vo výške 24.268,52 eura, ktorý predstavoval nedoplatok podľa Daňového poriadku, vyrubený daňovým priznaním podaným sťažovateľom za zdaňovacie obdobie november 2018 na dani z pridanej hodnoty), poukazuje na toto rozhodnutie (§ 464 SSP), z ktorého uvádza jeho vybrané časti:

žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli krajský súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

50. K ďalšej námietke žalobcu a to vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ods. 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred krajským súdom. V tomto zmysle kasačný súd upozorňuje na to, že v takomto rozsahu resp. týmto spôsobom dôvod kasačnej sťažnosti a to nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobcom vymedzený nebol.

K námietke týkajúcej sa nezaobstarania si dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, neúplného zistenia skutkového stavu zo strany správnych orgánov a porušenia princípu dvojinštančnosti konania, kasačný súd uvádza, že tieto pochybenia konkretizované neboli. Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová exekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase vydávania daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného existoval vykonateľný exekučný titul. Kasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mala žalobkyňa na mysli.

53. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd záverom konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako príliš všeobecné a abstraktné a preto i nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

55. Daňová exekučná výzva podlieha len v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba z dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, pričom podľa názoru kasačného súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatného exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany, počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/85/2014).

V Bratislave dňa 15. novembra 2022