1Sžfk/69/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201695.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/243/2019
- IČS
- 1019201695
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Miestna akčná skupina HORNÁD - SLANSKÉ VRCHY, o.z., Jarmočná 118/4, Ždaňa, IČO: 42109574, právne zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 50550837, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrení: 1. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 302051N450Z001 zo dňa 08.11.2019, 2. Správa o zistenej nezrovnalosti č. 302IP190079001 zo dňa 08.11.2019, 3. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - výzva č. 50801/2019 zo dňa 11.11.2019, 4. Správa z kontroly zo dňa 15.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/243/2019-207, 2S/19/2019, 2S/20/2019, 2S/21/ 2019 zo dňa 11.03.2020, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 302051N450Z001 zo dňa 08.11.2019, správy o zistenej nezrovnalosti č. 302IP190079001 zo dňa 08.11.2019, žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - výzva č. 50801/2019 zo dňa 11.11.2019 a správy z kontroly zo dňa 15.10.2019.
2. V prípade žalobou napadnutých opatrení žalovaného správny súd konštatoval, že sa nejedná o žiadne rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Na základe uvedeného prijal záver, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánov verejnej správy, ktoré nemohli mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, a preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. b/ a písm. e/, § 97 SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) z európskych štrukturálnych fondov bol žalobcovi ako prijímateľovi poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej podľa Obchodného zákonníka a v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z.z.“). Žalovaný ako poskytovateľ na základe tejto zmluvy zároveň dohliadal, aby poskytnuté finančné zdroje boli použité spôsobom súladným so zmluvou o poskytnutí NFP a v súlade s právnymi predpismi s dôrazom na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ktorá v sebe zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení.
4. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti (ako aj v danom prípade), vypracuje o tom správu a oznámi túto skutočnosť žalobcovi ako prijímateľovi prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Ak má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevysporiadal ho z vlastnej iniciatívy vrátením alebo nenavrhol vzájomné započítanie, vykonanie vzájomného započítania navrhne podľa § 42 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z.z. poskytovateľ alebo ho poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti.
Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť podľa prvej vety alebo neuzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, poskytovateľ postupuje podľa osobitného predpisu (napríklad § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov - konanie o sankcii, § 123 Civilného sporového poriadku - civilná žaloba).
5. Krajský súd súhrnne konštatoval, že žalovaný pri vydaní opatrení, ktoré žalobca napadol predmetnou správnou žalobou neuplatňoval svoju rozhodovaciu právomoc a pri týchto jeho opatreniach absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci.
6. Záverom odkázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (spisové značky: 5Sžf/26/2012, 4Sžf/56/2015 alebo 8Sžfk/30/2017), v ktorých dospel k záveru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov, ide len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.
Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom.
Navyše, ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň kasačnému súdu navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
8. Podľa názoru sťažovateľa napadnuté rozhodnutia sú nepochybne individuálnymi správnymi aktmi - rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa a na ich základe môže byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.
9. Uvedené správne akty ukladajú sťažovateľovi povinnosť vrátiť časť nenávratného finančného príspevku v rozpore s právoplatným rozhodnutím o schválení NFP a zmluvou o poskytnutí NFP, čím neoprávnene zasahujú do nadobudnutých práv sťažovateľa a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie NFP, na ktoré sťažovateľovi vznikol nárok v súlade s § 16 ods. 1 v spojení s § 19 zákona č. 292/2014 Z. z. Na základe rozhodnutia o schválení NFP a v súlade so zmluvou o NFP bolo sťažovateľovi priznané právo na nenávratný finančný príspevok vo výške 139.991,51 eura. Neoprávneným uložením povinnosti vrátiť sumu 9.534,17 eura bola žalobcovi časť priznaného nenávratného finančného príspevku jednostranne zrušená.
Tieto správne akty sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, majú autoritatívnu povahu, navyše osobitné predpisy, najmä zákon č. 292/2014 Z. z. v § 42 s nimi spájajú právne účinky. Právo sťažovateľa je týmito správnymi aktmi priamo dotknuté tiež tým, že v prípade, ak sťažovateľ ako prijímateľ na ich základe nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, orgán verejnej správy mu môže uložiť sankciu v podobe odvodu a penále a následne tieto v exekučnom konaní vymáhať.
10. Sťažovateľ tvrdil, že žalobou napadnuté správne akty podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu, ide o správne akty vydané orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti sťažovateľa, resp. ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľa priamo dotknuté. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2014, v zmysle ktorého správa a žiadosť sú preskúmateľné v správnom súdnictve.
11. Sťažovateľ v zmysle § 447 SSP požiadal kasačný súd o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže právnymi následkami uznesenia hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Aj keď bol toho názoru, že neporušil žiadne právne predpisy, ani inú povinnosť, ktorá by odôvodňovala vrátenie NFP alebo jeho časti, na základe napadnutých správnych aktov a ich okamžitým výkonom mu hrozí vznik závažnej ujmy a značnej finančnej škody. Táto suma predstavuje značné zaťaženie rozpočtu sťažovateľa, ktorá je spôsobilá zabrzdiť plánovaný rozvoj jeho činností, ako aj bežný chod.
V prípade nezaplatenia uloženej sumy v dôsledku napadnutých správnych aktov bezprostredne hrozí, že voči sťažovateľovi budú uplatňované a vykonávané ďalšie postihy v zmysle osobitných právnych predpisov. 12. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu považoval za vecne správne. Mal za to, že tvrdenia sťažovateľa sú účelové, pretože správny súd vzal do úvahy rozhodovaciu prax kasačného súdu.
Poukázal na § 25 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z.z., v zmysle ktorého samotným vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože takéto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve. Následne poukázal na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Sžf/56/2015. Nesúhlasil s priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti pretože napádané akty nezakladajú možnosť exekučného (civilného alebo správneho) konania, nakoľko nie sú materiálne vykonateľné.
III. Konanie pred kasačným súdom
13. Prejednávaná vec bola dňa 31.07.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžfk/69/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
16. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 7 písm. b) správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. 21.
Podľa § 7 písm. e) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 23. Kasačný súd konštatuje, že je nepochybné, že v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 292/ 2014 Z.z. sa úspešnému žiadateľovi pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromno- právneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poskytnutie príspevku na základe zmluvy je pritom viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplýva najmä z § 37 zák. č. 292/2014 Z.z. (Ochrana finančných záujmov Európskej únie zahŕňajúca prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení). 24. Účinná ochrana finančných záujmov na národnej úrovni spočíva najmä v zabezpečení: kontroly zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov; účinnej ochrany proti
podvodom, najmä pokiaľ ide o oblasti s vyššou mierou rizika, ktoré majú pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, so zreteľom na náklady a výnosy, ako aj primeranosť opatrení; predchádzania nezrovnalostiam a podvodom, ich zistenie a náprava; zavádzania účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií v súlade so všeobecne záväznými predpismi SR alebo právne záväznými predpismi EÚ; vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane prislúchajúcich úrokov z omeškania a prijatie účinných opatrení za účelom vrátenia finančných prostriedkov, podľa potreby aj na začatie súdneho konania.
25. V zmysle § 37 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z.z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti. 26. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, keď nedôjde zo strany prijímateľa (žalobcu) k vráteniu príspevku na základe výzvy podľa § 42 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z.z.
27. Z § 42 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z.z. vyplýva, že v prípade, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť alebo neuzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia podľa § 45 a ak poskytovateľ nepostupuje podľa § 41 ods. 2 alebo ods. 4 alebo § 41a ods. 2, poskytovateľ postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 123 Civilného sporového
poriadku. 28. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu zaslania správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, nedochádza bez ďalšieho, k uloženiu povinnosti žalobcu. 29. Preskúmavaniu správnym súdom podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. 30. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne.
Musí ísť o práva a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. 31. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
32. Správne súdnictvo predstavuje realizáciu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (generálna klauzula). Ústava však blanketovou normou zveruje zákonodarcovi aj kompetenciu vylúčiť ním zvolené rozhodnutia orgánov verejnej správy spod súdneho prieskumu („ak zákon neustanoví inak“), pričom limitom tejto kompetencie je zákaz vylúčenia takých rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy). Súčasne je zákonodarca oprávnený na zákonnej úrovni upraviť podmienky a podrobnosti práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy). Ústavou poskytovaný priestor využil zákonodarca v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.
33. V predmetnej veci kasačný súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva ako sa mylne sťažovateľ domnieval, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánu verejnej správy vydaným v správnom konaní, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, pričom ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy.
34. Uvedený názor o vylúčení žalobou napadnutých opatrení žalovaného z prieskumu správnym súdom podporuje aj ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu (napríklad sp. zn. 4Sžfk/14/2021 zo dňa 06.07.2021, 4Sžfk/30/2020 zo dňa 06.07.2021, 2Sžfk/62/2018 zo dňa 12.08.2020, 5Sžfk/59/2017 zo dňa 31.05.2018, 3Sžfk/19/2017 zo dňa 27.06.2018).
35. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si kasačný súd osvojil záver, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj ustálenou judikatúrou, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ustanovenia § 461 SSP.
36. Kasačný súd zamietol v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, pre absenciu jeho právnych následkov, z ktorých nemohla z dôvodov uvedených vyššie (nevymáhateľnosť správnych aktov) hroziť, resp. vzniknúť sťažovateľovi závažná ujma. 37.
O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. júna 2022