1Sžfk/73/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31382541, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47239921, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 516219/2019 zo dňa 16.09.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/212/2019-139 zo dňa 18.06.2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

3. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vychádzal z nesprávneho výkladu § 7 písm. e/ SSP. Bol toho názoru, že procesné rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov daňového konania musí byť zo strany súdu preskúmané, ak mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, keď zaujatosť namietaného zamestnanca, ktorého žalovaný nevylúčil z daňového konania sa podpísala na opakovanom vydávaní takých rozhodnutí správcu dane, ktoré boli následne posúdené ako nezákonné zo strany odvolacieho orgánu alebo súdu a zrušené. 5. Sťažovateľ poukázal na to, že stav jeho právnej neistoty roky a priamo negatívne ovplyvňuje jeho podnikateľskú činnosť. Ide najmä o priamy dopad na ekonomické ukazovatele sťažovateľa, vrátane nevyhnutnosti tvoriť opravné položky, ale tiež o významné úverové riziko, vrátane znižovania kreditného ratingu sťažovateľa financujúcimi partnermi. Nezanedbateľné je tiež reputačné riziko, ktoré v prípade sťažovateľa súvisí s navodzovaním dojmu, že sa dopúšťa porušovania právnych predpisov. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý akcentoval správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že v konaní nebola preukázaná zaujatosť namietaného zamestnanca (pomer k veci alebo účastníkom konania), preto jeho nevylúčenie nemohlo takýto zásah spôsobiť. K namietaným rozhodnutiam uviedol, že odvolací orgán ich síce zrušil, ale vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Samotné opakované rušenie rozhodnutí správcu dane v jednej veci odvolacím orgánom, resp. súdom nepredpokladá zaujatosť zamestnanca, ktorý ich vypracoval. Preto navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Prejednávaná vec bola dňa 10.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžfk/73/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývalo, že námietka bola podaná z dôvodu, že zamestnanec správcu dane príslušného orgánu je zaujatý pre jeho pomer k veci a zároveň aj pre jeho pomer k daňovému subjektu. Preverením námietky zaujatosti pre jeho pomer k daňovému subjektu bolo zistené, že účastník konania nekonkretizoval dôvody preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku, a preto sa v zmysle § 60 ods. 4 Daňového poriadku na námietku neprihliada. Vo vzťahu k námietke zaujatosti zamestnanca pre jeho pomer k veci najbližší nadriadený vedúci zamestnanec preveril dôvody a dospel k záveru, že neexistujú pochybnosti o jeho zaujatosti so zreteľom pre jeho pomer k veci.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

21. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky opatrenia a rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ako aj opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknuté. 22. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne.

Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/45875/1/ ASPI%253A/162/2015 Z.z.%25237>. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby.

24. V zmysle § 7 ods. e/ SSP rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci samej.

26. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na uznesenie tunajšieho súdu pod sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2022 v obsahovo obdobnej veci týkajúcej rovnakých účastníkov konania, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, konštatujúc: 27. „V posudzovanom prípade možno, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že rozhodnutie žalovaného o (ne)vylúčení zamestnankyne na základe námietky sťažovateľky má charakter procesného rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania.

28. Namietané rozhodnutie o (ne)vylúčení zamestnanca ani podľa názoru kasačného súdu nespôsobuje samostatnú ujmu na hmotných subjektívnych právach sťažovateľky. Fakticky totiž nezasahuje do hmotných práv účastníka konania a nepredstavuje konečné rozhodnutie o predmete daňového konania. Z hľadiska prípadnej ujmy na procesných právach účastníka konania spôsobnej nezákonným postupom, táto s ohľadom na už identifikovaný účel procesných práv vzniká tiež až konečným rozhodnutím. Až po vydaní konečného rozhodnutia možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a pomeriavanie vplyvu identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto smere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho rozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky zákonnosti (ne)vylúčenia zamestnanca správneho orgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia. Preto „.

29. Rozhodnutie žalovaného o nevylúčení zamestnankyne žalovaného nie je konečným rozhodnutím vo vzťahu k daňovému vyrubovaciemu konaniu a nie je voči nemu možné podať odvolanie (§ 60 ods. 7 Daňového poriadku). Prieskum rozhodnutia o nevylúčení zamestnankyne žalovaného sa už aj v odvolacom konaní spája s opravným prostriedkom podaným proti meritórnemu rozhodnutiu, teda rozhodnutiu o predmete dotknutého daňového vyrubovacieho konania (ako procesná vada, ktorá môže spôsobiť nezákonnosť vyrubovacieho rozhodnutia). Pokiaľ sa prípadné rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca nemôže stať predmetom samostatného odvolacieho konania, o to viac sa nemôže stať predmetom samostatného správneho súdneho konania. Stáva sa predmetnom prieskumu správnym súdom len počas preskúmavania meritórneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v intenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 46/2007 zo dňa 11. októbra 2007).

predpisov. Medzi povahou a právnou úpravou rozhodovania o vylúčení zamestnanca v týchto predpisoch a v § 60 ods. 6 a 7 Daňového poriadku však nemožno vidieť významné rozdiely. Preto sú tieto judikatúrne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky primerane aplikovateľné aj na tento prípad (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžnz 4/2015 zo dňa 9. septembra 2015).

úradného postupu - nečinnosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 32. Kasačný súd sa preto stotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v napádanom uznesení, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím, ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť a spôsobiť ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky, a preto nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (§ 7 písm. e) SSP). Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ žalobu sťažovateľky odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.“