1Sžfk/81/2019

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016. Daňová kontrola bola začatá dňa 19.01.2017. Protokol z daňovej kontroly č. 101606631/2017 z 20. júla 2017 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole osobne doručený žalobcovi (sťažovateľovi) dňa 27. júla 2017, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k trojstrannému obchodu bolo uvedené, že daňový subjekt (žalobca) v riadku 35 daňového priznania uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v sume 158556,55 €, k čomu predložil dodávateľské faktúry č. FP 16316, dátum dodania 06.10.2016, fakturovaná suma (základ dane) 6977,65 € od dodávateľa Citizen Machinery Europe GmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja; č. FP 16322, dátum dodania 11.10.2016, fakturovaná suma 1410,40 € (základ dane) od dodávateľa Friedrich Britisch GmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja; FP 16328, dátum dodania 19.10.2016, fakturovaná suma 3297,- € (základ dane) od dodávateľa LNS Turbo UK Ltd., predmet dodania - príslušenstvo stroja; FP 16332, dátum dodania 14.10.2016, fakturovaná suma 4781,25 € (základ dane) od dodávateľa Citizen Machinery Europe GmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja; č. FP 16343, dátum dodania 07.10.2016, fakturovaná suma (základ dane) 1538,25 € od dodávateľa Citizen Machinery Europe GmbH, predmet dodania - príslušenstvo stroja; FP 16349, dátum dodania 18.10.2016, fakturovaná suma 140552,- € (základ dane) od

K uvedenej faktúre daňový subjekt predložil nadobúdací doklad k dodávanému stroju - dodávateľskú faktúru č. IN-555650 zo dňa 17.05.2016, int. č. FP 16139, pričom prílohou k tejto faktúre je CMR zo dňa 19.05.2016 na prepravu tovaru od nemeckého dodávateľa priamo maďarskému subjektu HOLES Kft., ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24 dňa 23.05.2016.

5. Po uvedených zisteniach správca dane skonštatoval, že podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode upravuje § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“) s tým, že prvý odberateľ v trojstrannom obchode môže uplatniť tento zjednodušený režim, ktorý spočíva v tom, že 1. odberateľ sa za stanovených podmienok nemusí registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí preprava tovaru, pričom pre uplatnenie tohto režimu musí ísť o dodanie toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi.

Preto nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zjednodušeného režimu trojstranného obchodu. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt (slovenský podnikateľ) je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu v Maďarsku (miesto nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH) a keďže si tovar u nemeckého obchodného partnera objednal pod identifikačným číslom prideleným v členskom štáte usadenia a Slovenská republika je iný členský štát, ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, uplatňuje sa v danom prípade postup podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH, prípadne s dôsledkom podľa odseku 3 tohto ustanovenia.

6. Vychádzajúc z uvedeného správca dane uzavrel, že deklarované obchody nemožno charakterizovať ako nadobudnutie tovaru 1. odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy 1. odberateľ (žalobca) nie je povinný platiť daň a nakoľko si platiteľ - nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku, je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte s tým, že nárok na odpočítanie dane kontrolovaný daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. S poukazom na uvedené správca dane určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2016 celkom v sume 31711,31 €.

nesprávne. Tvrdil, že správca dane nedal jasne a zrozumiteľne odpoveď ani na jednu právne a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku uvedenú vo vyjadrení k protokolu. Poukázal na to, že v bode 7 vyjadrenia k protokolu namietal, že správca dane obchodnú transakciu dodania stroja Hedelius C50 (faktúra 6) posúdil ako dodanie tovaru s inštaláciou realizovanou dodávateľom, no z obsahu spisu nie je zrejmé, či montáž alebo inštaláciu vykonal alebo ju vykonala iná osoba v jeho mene, resp. v čom montáž a inštalácia spočívala dodajúc, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom (faktúry 1 až 5) a nie na dodanie stroja Hedelius C50. V súvislosti s dodaním stroja mal za to, že daňová povinnosť, a teda aj povinnosť fakturovať vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy tvrdiac, že v prípade dodania stroja Hedelius C50 boli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH.

týkajúce sa rozsahu montáže alebo inštalácie, nie sú v danom prípade podstatné, rovnako ani to, či inštaláciu vykonal samotný daňový subjekt alebo iná osoba v jeho mene, keďže sám konateľ odvolávajúceho sa k tejto veci uviedol, že dodanie tohto stroja nebolo v zdaňovacom období október 2016 vyfakturované, pretože stroj je potrebné ešte skompletizovať, inštalovať a odovzdať a až potom bude vyfakturovaný odberateľovi, čo podľa jeho slov môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka.

V tejto súvislosti poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a napokon ani v odvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku.

II. Priebeh správneho súdneho konania

Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 10. Po zosumarizovaní dôvodov vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a týmto rozhodnutím boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy.

11. Citujúc ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o DPH poukázal na to, že ak žalovaný dospel k záveru, že sa nejednalo o trojstranný obchod mal uviesť konkrétny odkaz na podmienku, ktorá vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona a ktorú nesplnil dodajúc, že ak žalovaný a rovnako aj správca dane v rozhodnutí nevysvetlil alebo nedostatočne vysvetlil, akým spôsobom porušil citované ustanovenie, potom ide o absenciu dôvodov, na základe ktorých vo veci rozhodol a o prejav arbitrárnosti. Ďalej s poukazom na ustálenú judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH, a že ak sumu trojstranného obchodu v zdaňovacom období máj 2016 nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016 ide o formálnu vadu, ktorá nič nemôže zmeniť na tom, že podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH boli splnené.

za zdanené. 12. K aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH, keď podľa záveru žalovaného nadobudol tovar z iných členských štátov EÚ, ako aj z tretích krajín a následne dodával tovar s inštaláciou a montážou zákazníkom v Maďarsku, kde je tovar zmontovaný a inštalovaný uviedol, že medzi právnym posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah. Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH poukázal na to, že keďže ustanovenie § 17 zákona o DPH predpokladá dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo s prepravou, vylučuje to jeho aplikáciu na prípady, ak pre miesto dodania tovaru a teda aj miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu preprava nemá žiadny vplyv.

14. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/ 39/2018-28 z 30. mája 2019 správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých najvyšší súd definoval podstatu trojstranného obchodu (rozsudky sp.zn. 8Sžf/56/2015 z 25. januára 2018, sp.zn. 4Sžf/15/2017 z 1. marca 2018). 16. Ďalej krajský súd poukázal na to, že v danom konkrétnom prípade žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi nemeckým/britským dodávateľom ako prvým dodávateľom a ním, ako prvým odberateľom a maďarským odberateľom ako druhým odberateľom, čo uviedol aj v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2016, nakoľko v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr: int. č. FP16316, FP16322, FP16328, FP16332, FP16343, FP16349 celkovo v sume 158556,55 € a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom (ním) druhému odberateľovi na základe faktúry č. 2016071 zo dňa 11.11.2016 v sume 119500 €. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca v riadku 36 daňového priznania nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským

V tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na to, že žalobca si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, t.j. v Slovenskej republike, a preto je povinný aj v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, v danom prípade v Maďarsku (§ 17 ods. 2 zákona o DPH) dodajúc, že žalobca právo na odpočítanie dane nemá, lebo podmienkou na to, je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku a táto zo strany žalobcu preukázaná nebola, pričom bolo preukázané, že preprava tovaru skončila

17. Ku konštatovaniu žalobcu, že dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou a preto podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku a osobou povinnou platiť daň podľa Smernice Rady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia, krajský súd uviedol, že uvedené nie je zároveň aj preukázaním toho, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Ak žalobca ako nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň (v danom prípade identifikačné číslo pre daň bolo žalobcovi pridelené Slovenskou republikou), ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v

S poukazom na uvedené krajský súd uzavrel, že správca dane mohol vyrubiť žalobcovi daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu na základe predložených faktúr, pričom k skutočnosti, že žalobca na pojednávaní dňa 30.05.2019 uviedol, že má jednoznačný dôkaz o tom, že maďarský odberateľ vykázal v daňovom priznaní daň z nadobudnutia tovaru vo výške 34000000 forintov a že daň bola odvedená uviedol, že žalobca mal dostatok času na to, aby v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania, ale aj s podaním žaloby ešte v roku 2018 predložil hodnoverný dôkaz o tom, že skutočne daň zaplatil maďarský odberateľ.

20. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/39/2018-28 z 30. mája 2019 podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP tvrdiac, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že tovar prepravený do Maďarska v máji 2019 (správne malo byť uvedené 2016 - poznámka kasačného súdu) bol odovzdaný druhému odberateľovi v Maďarsku až po úspešnej skúšobnej prevádzke v októbri 2016, teda právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na maďarského nadobúdateľa až po odovzdaní, čo znamená, že tovar bol dodaný druhému maďarskému odberateľovi až v októbri 2016, pričom z uvedeného však nie je možné prijať záver, že predmetom obchodu nebolo dodanie toho istého tovaru, ktorý bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu a teda, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod. Rovnako poukázal na to, že skutočnosť, že v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr celkom v sume 158556,55 €, no v riadku 36 uviedol dodanie tovaru druhému odberateľovi v sume 119500,- € ešte nič nevypovedá o tom, či predmetom obchodu bolo alebo nebolo dodanie toho istého tovaru a či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod.

na dosiahnutie cieľa Smernice Rady 2006/112/ES. V tejto súvislosti dodal, že nepochybil tak, ako tvrdí žalovaný, že sumu 115900,- € nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania za október 2016, ale pochybil tak, že v riadku 35 daňového priznania za október 2016 nesprávne uviedol sumu 158556,55 €, teda išlo len o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek, čo nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH.

nemá žiadny vplyv. K tvrdeniu správneho súdu, že mal dostatok času na to, aby ešte pred podaním žaloby v roku 2018 predložil hodnoverný dôkaz o tom, že maďarský odberateľ skutočne zaplatil daň vo výške 34000000 forintov uviedol, že to nepovažoval za potrebné, pretože tvrdil, že išlo o trojstranný obchod a podľa ustanovenia § 17 ods. 4 v nadväznosti na odsek 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi dodajúc, že konečným dôsledkom postupu správnych orgánov a správneho súdu je to, že k zdaneniu došlo jednak v štáte určenia, ako aj v tuzemsku, čo je v zásadnom rozpore s fungovaním mechanizmu

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2019 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 5Sžfk/44/2019. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

28. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ prostredníctvom dodatočného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 zo dňa 17. januára 2017 deklaroval trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru prvým odberateľom (riadok 35) uviedol sumu 158556,55 €, ktorá zodpovedá faktúram vystavených mu v pozícii prvého odberateľa nemeckými a britskými dodávateľmi a následne vo vzťahu k dodaniu tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi uviedol sumu 119500 eur (riadok 36). Táto suma sa však ale nevzťahuje na

Táto doba môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka.“ 31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH,

32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, pričom ako uviedol sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, trojstranný obchod mal deklarovať a teda vyplniť riadky 35 a 36 až za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi (citované opatrenie MF SR č. MF/23118/2011-73), pričom k uvedenému preukázateľne nedošlo. Kasačný súd nespochybňuje, že tovar týkajúci sa riadku 36 bol dodaný priamo od dodávateľa k odberateľovi sťažovateľa, avšak tejto obchodnej transakcii nezodpovedá nadobudnutie tovaru sťažovateľom, ktoré deklaroval v pozícii prvého odberateľa v riadku 35 dodatočného daňového priznania. Teda inak povedané, nadobudnutie tovaru prvým odberateľom - sťažovateľom (riadok 35) nezodpovedá tovaru, ktorý sťažovateľ dodal svojmu odberateľovi.

33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.

34. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr (opísané v bode 3 tohto rozsudku) sťažovateľ nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr, ktoré spolu predstavovali sumu 158556,55 €, z toho 20% DPH predstavuje 31711,31 €.

36. Sťažovateľ ďalej s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku argumentoval, že aj keď boli daňové priznania v riadkoch 35 a 36 za zdaňovacie obdobia máj 2016 a október 2016 nesprávne vyplnené je nepochybné, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi a išlo o ten istý tovar tvrdiac, že išlo len o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek, čo nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH.

Teda sťažovateľ mal, tak ako sám uvádza v kasačnej sťažnosti, deklarovať trojstranný obchod pri jednotlivých dodaniach v zdaňovacom období, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi, avšak pochopiteľne iba v prípade, pokiaľ boli splnené podmienky podľa § 45 zákona o DPH. Pokiaľ takto nepostupoval, nejedná sa o formálne pochybenie, ale nesplnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH v zdaňovacom období október 2016, s konkrétnym následkom v podobe vyrubenia rozdielu dane z nadobudnutého tovaru. Z uvedeného dôvodu je správny záver krajského súdu, že na danú situáciu je poukazovanie na judikatúru SD EÚ neopodstatnené.

S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo, keďže podmienkou tohto nároku, ako skonštatoval správca dane, je preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku.

odberatelia. Netvrdil teda a teda nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku, čo je na účely aplikácie ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH kľúčové. Je potrebné opätovne na tomto mieste zopakovať, že neboli splnené zákonné podmienky na trojstranný obchod a preto je potrebné samostatne posudzovať nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov sťažovateľovi a samostatne dodanie tovaru s montážou sťažovateľom maďarským odberateľom. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani tvrdenie sťažovateľa, že nepovažoval za potrebné predložiť hodnoverný dôkaz o tom, že maďarský odberateľ skutočne zaplatil daň vo výške 34000000 forintov, keďže tvrdil, že ide o trojstranný obchod, nakoľko o aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu nepriznania nároku na oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode vedel od ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 7. júla 2017, pričom skutočnosť, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru sťažovateľ nepreukázal.

K uvedenému kasačný súd uvádza, že z bodu 29 napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd túto námietku považoval za neopodstatnenú majúc za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami daňovému subjektu uvedenými v odvolaní. Správny súd sa výslovne nevenoval otázke, či žalovaný posudzoval aj vyššie uvedenú námietku, pričom kasačný súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný túto námietku vyhodnotil s tým záverom, že sám konateľ uviedol, že dodanie tohto stroja nebolo v zdaňovacom období október 2016 vyfakturované (nedošlo teda k trojstrannému obchodu), pretože stroj bolo potrebné ešte skompletizovať. Naviac, ako už uviedol kasačný súd v bode 37 sám sťažovateľ v odvolaní tvrdil, že daňová povinnosť v súvislosti s dodaním tohto stroja, teda aj povinnosť fakturovať, vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke. S poukazom na uvedené, ani táto námietka nemala relevanciu spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

41. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a, § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal. Dôvodom daného rozhodnutia bolo, že sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a žalovanému nárok na náhradu trov konania možno priznať iba výnimočne, pričom kasačný súd v danom konaní výnimočnosť nevzhliadol.

V Bratislave dňa 14. decembra 2021