1Sžfk/8/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Š.P. M., nar. XX.XX.XXXX, J. K. Ľ. I. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Martin Dianiška, advokát so sídlom kancelárie Slnečná 42, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100251172/2017 zo dňa 9. februára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/113/ 2019-61 zo dňa 09. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2013, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH vo výške 11.378,37 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013. Na základe zistení počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“), t.j., že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na dodávateľských faktúrach, na základe čoho nemohla ani vzniknúť pri tomto dodaní daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. 3.

Z uvedeného dôvodu krajský súd v zmysle § 140 SSP poukázal na rozsudok č. k. 6S/47/2017-164 zo dňa 30.05.2019. 4. Krajský súd uviedol, že v tomto konaní považuje za dostatočne zistený skutkový stav administratívnym orgánom, ako aj skutkové závery, ktoré boli podkladom pre právne posúdenie danej veci. Predovšetkým poukázal na závery správcu dane: - že dodávateľská spoločnosť GRADUAL SERVICE, s.r.o. je na adrese sídla nekontaktná, posledné daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb bolo podané za r. 2011 a k DPH za mesiac máj 2013. Spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH k 31.10.2013 podľa § 81 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., - za zdaňovacie obdobie jún 2013 spoločnosť GRADUAL SERVICE, s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH, teda nedeklarovala žiadne zdaniteľné obchody, - žalobca sa vyjadril, že nikdy nebol na adrese sídla spoločnosti, jednal len s C. G., ktorý sa vydával za zástupcu spoločnosti GRADUAL SERVICE, s.r.o. Jej jediným konateľom bol však od 19.01.2013 Kristián Vas - občan Maďarskej republiky, - za tovar od dodávateľa GRADUAL SERVICE, s.r.o. platil žalobca v hotovosti, peniaze odovzdal C. G., -.

Podľa správcu dane týmto bola preukázaná existencia tovaru. 5. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj so záverom žalovaného z napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepreukázal, že údaje uvedené na označených faktúrach od dodávateľskej spoločnosti zodpovedajú skutočnosti - konkrétne že táto spoločnosť aj reálne tovar žalobcovi dodala tak, ako je to uvedené na predmetných sporných faktúrach za mesiac jún 2013, a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), teda neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj so závermi žalovaného a správcu dane uvedenými v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu tak k zisteniu skutkového stavu, ako aj k právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania neboli podľa krajského súdu zistené ani žiadne procesné pochybenia zo strany administratívnych daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

III. Konanie na kasačnom súde

K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

14. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2013.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu boli závery o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o DPH, keď správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013 v celkovej výške 11.378,37 eur z nasledovných faktúr od spoločnosti GRADUAL SERVICE, s.r.o., Štefánikova 14, 943 01 Štúrovo, IČO: 36539813, IČ DPH: SK2021554447 : - faktúra č. 2013005 zo dňa 02.05.2013, základ dane 27.763,20 eura, daň 5.552,64 eura, predmet fakturácie: Nescafé gold 200g-7200 ks, - faktúra č. 2013015 zo dňa 11.06.2013, základ dane: 4.147,20 eura, daň 829,44 eura, spolu: 4976,64 eura, predmet fakturácie: Granko 250 g - 4320 ks; - faktúra č. 2013016 zo dňa 12.06.2013, základ dane 4.147,20 eura, daň 829,44 eura, spolu; 4976,64 eura, predmet fakturácie: Granko 250 g - 4320 ks; - faktúra č. 2013018 zo dňa 13.06.2013, základ dane: 4.147,20 eura, daň 829,44 eura, spolu: 4976,64 eura, predmet fakturácie: Granko 250 g - 4320 ks;

- faktúra č. 2013024 zo dňa 17.06.2013, základ dane: 3.960,00 eura, daň 792,00 eura, spolu: 4752,00 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g - 1650 ks; - faktúra č. 2013029 zo dňa 21.06.2013, základ dane: 3.844,80 eura, daň 768,96 eura, spolu: 4613,76 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g- 1602 ks; - faktúra č. 2013030 zo dňa 22.06.2013, základ dane: 3.630,40 eura, daň 766,08 eura, spolu: 4596,48 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g - 1596 ks; - faktúra č. 2013031 zo dňa 23.06.2013, základ dane: 3859,20 eura, daň 771,84 eura, spolu: 4631,04 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g - 1608 ks; - faktúra č. 2013032 zo dňa 24.06.2013, základ dane: 3.787,20 eura, daň 757,44 eura, spolu: 4544,64 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g - 1578 ks; - faktúra č. 2013035 zo dňa 25.06.2013, základ dane: 3499,20 eura, daň 699,84 eura, spolu: 4199,04 eura, predmet fakturácie: Nescafé Classic 200 g - 1458 ks;

16. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. februára 2017 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca podnikal pod obchodným menom Štefan Oravec F&O, IČO: 43656102 a svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňom 06. februára 2016. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9811401/5/128820/2015 zo dňa 20. januára 2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 26.

18. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

27. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom

29. Kasačnému súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že medzi totožnými účastníkmi konania bolo na kasačnom súde vedených niekoľko konaní v obdobných veciach (sp. zn. 6Sžfk/71/2020 a sp. zn. 10Sžfk/73/2020). S odkazom na vyššie citované ustanovenie § 464 ods. 1 SSP senát kasačného súdu odkazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/71/2020 zo dňa 28. júna 2022, ktorého relevantnú časť odôvodnenia v doslovnom znení preberá: „27.

rozsahu. 28. Sťažovateľ vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. odklonu od ním uvádzanej rozhodovacej praxe namietal najmä to, že nemožno súhlasiť najmä s názorom správneho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že splnil podmienky na odpočet DPH. 29.

. .dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

. .“ 31. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, no v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/ 1/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. 32.

35. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

sťažovateľ si neoveril jeho oprávnenosť na zastupovanie spoločnosti, nežiadal o predloženie žiadneho dokladu, resp. plnomocenstva. Práve C. G. mal sťažovateľ za tovar platiť v hotovosti. Správca dane vykonal úkony smerujúce k vypočutiu C. G., avšak tento bol nekontaktný.

37. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

40. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

30. Kasačný súd konštatuje, že tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd ustálil, že v rámci rozhodovania o podanej správnej žalobe sa krajský súd neodchýlil od rozhodovacej praxe kasačného súdu a jeho rozsudok je aj v kontexte § 140 SSP dostatočne odôvodnený. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2022