1Sžfk/82/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200410.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/38/2020
- IČS
- 8020200410
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, s miestom podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14285410, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o správnej žalobe o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100806353/2020 zo dňa 24. apríla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/ 38/2020-240 zo dňa 14. januára 2021, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta .
Uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/38/2020-240 zo dňa 14. januára 2021 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca podal dňa 9. júna 2020 žalobu voči rozhodnutiu žalovaného č. 100806353/2020 zo dňa 24. apríla 2020. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 1S/38/2020-240 zo dňa 14. januára 2021 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) túto žalobu odmietol ako predčasne podanú podľa § 98 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). 2. Správny súd poukázal na skutočnosť, že žalobca podal dňa 1. mája 2020 podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v účinnom znení žiadosť o prerušenie daňového konania vedeného žalovaným. V dôsledku tejto skutočnosti prišlo s účinnosťou od 2. mája 2020 k zákonnému prerušeniu daňového konania. Žalovaný svoje rozhodnutie expedoval v čase, kedy ešte daňové konanie nebolo prerušené, avšak žalobcovi bolo doručené až 9. mája 2020, t.j. v čase, kedy bolo daňové konanie už prerušené. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že oznámením č. 100950632/2020 zo dňa 27. mája 2020 upovedomil žalobcu, aby doručené rozhodnutie považoval za bezpredmetné, nakoľko doručenie rozhodnutia v čase prerušenia daňového konania považoval za neúčinné. 3. Správny súd dospel k názoru, že doručenie rozhodnutia v čase prerušenia daňového konania je neúčinné. Z tohto dôvodu prijal v dôsledku absencie účinného doručenia záver, že žaloba bola žalobcom podaná predčasne.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ SSP. Navrhol, aby príslušný súd v kasačnom konaní uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že; · správny súd vychádzal len z prísľubov a tvrdení žalovaného, že nebude viesť na základe doručeného rozhodnutia exekučné konanie, avšak voči sťažovateľovi exekučné konanie zahájil, · rozhodnutie žalovaného preukázateľne 9. mája 2020 sťažovateľovi doručené bolo a v súlade s § 63 ods. 9 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) aj nadobudlo právoplatnosť, sťažovateľ teda podal žalobu voči doručenému právoplatnému rozhodnutiu, · oznámenie žalovaného o neúčinnosti doručenia jeho rozhodnutia nemá oporu v právnych predpisoch, navyše takýto akt v podobe listu nemá možnosť negovať účinky rozhodnutia, · vo veci nebolo rozhodnuté správnym súdom o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby. Súčasťou kasačnej sťažnosti bol aj návrh, aby jej kasačný súd priznal odkladný účinok. 5. Žalovaný podal ku kasačnej sťažnosti vyjadrenie, v ktorom navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že jeho rozhodnutie bolo expedované ešte pred prerušením daňového konania. Samotné prevzatie dňa 9. mája 2020 považoval za neúčinné, o čom aj listom sťažovateľa upovedomil. Podľa jeho názoru prišlo k doručeniu bez toho, aby nastal účinok takéhoto doručenia, právoplatnosť. Žalovaný rozhodnutie s rovnakým obsahom doručoval 23. októbra 2020, pričom práve na toto doručenie sa - podľa názoru žalovaného - viaže právoplatnosť. Žalovaný tiež nesúhlasil s návrhom na priznanie odkladného účinku. Poukázal na to, že síce správca dane vychádzal v exekučnom konaní z premisy, že k doručeniu rozhodnutia žalovaného prišlo 9. mája 2020, avšak k náprave malo prísť v odvolacom konaní.
III. Konanie na kasačnom súde
6. Prejednávaná vec bola dňa 12. júla 2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn. 1Sžfk/82/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
7. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8.
Podľa § 98 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 9. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 10.
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku, doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. 13.
So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.
14. Kasačný súd následne preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, kasačnú sťažnosť a následné vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15.
Právo účastníka konania na podanie všeobecnej správnej žaloby voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy nastáva podľa § 181 ods. 1 SSP momentom oznámenia rozhodnutia verejnej správy tomuto účastníkovi. V zmysle s § 63 ods. 1 Daňového poriadku sa považuje za oznámenie rozhodnutí ukladajúcich povinnosti alebo priznávajúcich práva ich doručenie v súlade s ustanoveniami prvej časti piatej hlavy tohto právneho predpisu.
16. Je nepochybné, že sťažovateľ si prevzal rozhodnutie žalovaného 9. mája 2020. V tento deň sa tak prvýkrát mohol oboznámiť s obsahom tohto rozhodnutia, teda mu bolo oznámené. Doručenie rozhodnutia sťažovateľ nespochybňoval a dovolával sa ho, a to aj napriek oznámeniu žalovaného o jeho neúčinnosti.
17. Tieto okolnosti kasačný súd vyhodnotil tak, že ochranu, o ktorú sťažovateľ pôvodne požiadal návrhom na prerušenie daňového konania, už zrejme nepovažoval za potrebnú. Zároveň, keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané, expedované, žalovaný ním bol viazaný. Nastala teda situácia, kde existovalo rozhodnutie, ktoré už žalovaný nemohol zmeniť, s ktorým sa sťažovateľ preukázateľne oboznámil a dožadoval sa jeho prieskumu na
súde. 18. S rozhodnutiami vydanými podľa Daňového poriadku sú spojené tri znaky a to platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť. Zatiaľ čo právoplatnosť a vykonateľnosť sú definované v § 63 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, platnosť je vymedzovaná len právnou teóriou.
Za platné sa pritom považuje také rozhodnutie, ktoré je riadne doručené, alebo oznámené. 19. Nie je sporné, že k doručeniu rozhodnutia žalovaného došlo v čase prerušenia konania. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku pritom vyplýva, že počas prerušenia konania lehoty neplynú. To však neznamená, že by v tejto lehote boli vylúčené všetky úkony, ktoré by vznik lehôt do budúcna zakladali.
20. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný vydal a expedoval napadnuté rozhodnutie ešte pred prerušením daňového konania. Prerušenie daňového konania tak nemôže brániť tomu, aby sa sťažovateľ mohol riadne oboznámiť s týmto rozhodnutím.
21. Uvedený záver následne vedie k nevyhnutnosti vysporiadať sa so skutočnosťou, či rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť, pričom v kontexte súdenej veci - a to najmä prihliadajúc na samotnú skutočnosť, že k doručeniu rozhodnutia došlo počas prerušeného konania - vedie k trom interpretačným líniám.
22. Prvá interpretačná línia vychádza z toho, že rozhodnutie žalovaného (ako rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu) sa jeho doručením sťažovateľovi dňa 9. mája 2020 stalo právoplatným, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodnutie odvolacieho orgánu proti ktorému v daňovom konaní už riadny opravný prostriedok prípustný nie je. Účinky prerušenia daňového konania (neplynutie lehôt) s doručením predmetného rozhodnutia v súdenej veci preto spojené nie sú, keďže doručením rozhodnutia žalovaného v daňovom konaní nezačala plynúť žiadna lehota, ktorá by mala vplyv na samotnú právoplatnosť rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku totiž doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. Ak je teda vo veci splnená podmienka „doručenia“ (čo v danej veci kasačný súd preukázané má), potom je rozhodnutie žalovaného potrebné považovať za právoplatné práve jeho doručením (a to hoci aj v čase, keď je daňové konanie prerušené).
23. Prerušenie daňového konania a nadväzujúci účinok neplynutia lehôt by bol pri tomto výklade relevantný v prípade, keby spôsobom opísaným vyššie došlo k doručeniu rozhodnutia správcu dane, t.j. prvostupňového rozhodnutia. V tomto prípade by totiž účinky doručenia tohto prvostupňového rozhodnutia rovnako nastali (t.j. rozhodnutie správcu dane by sa stalo platným), avšak zároveň (z dôvodu neplynutia lehôt v prerušenom daňovom konaní), by sťažovateľovi nezačala plynúť lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu správcu dane.
24. V súdenej veci však počas prerušeného konania došlo k doručeniu rozhodnutia žalovaného (ako druhostupňového orgánu verejnej správy), proti ktorému už odvolanie prípustné nie je, a preto v tomto zmysle po doručení žalobou napadnutého rozhodnutia už ani nemohli plynúť žiadne lehoty, ktoré by ovplyvňovali právoplatnosť predmetného rozhodnutia.
25. Druhá interpretačná línia vychádza z toho, že počas prerušenia daňového konania nemohlo rozhodnutie žalovaného s ohľadom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku nadobudnúť právoplatnosť, a to práve z dôvodu, že daňové konanie bolo v čase doručenia rozhodnutia prerušené. To však neznamená, že sa toto rozhodnutie nestalo jeho riadnym doručením sťažovateľovi platným. Sťažovateľ rozhodnutie žalovaného riadne prevzal, čím prišlo k jeho
oznámeniu. Momentom doručenia tak nastala skutočnosť, ktorú § 181 ods. 1 SSP spája so začiatkom lehoty na podanie správnej žaloby. 26. V nadväznosti na uvedené kasačný súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 181 ods. 1 SSP nevyžaduje, aby v čase podanie žaloby bolo napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy už právoplatné. Viditeľné je to najmä v konaní s väčším počtom účastníkov, v ktorom sa rozhodnutie stáva právoplatné až jeho doručením poslednému z nich. To však nebráni tomu, aby sa ostatní účastníci obrátili na správny súd po tom, ako je im to toto rozhodnutie doručené. To aj napriek faktu, že ešte nemusela nastať jeho právoplatnosť (k druhej interpretačnej línii pozri Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/55/2021 zo dňa 28. februára 2022).
27. V zmysle prvej a druhej interpretačnej línie, nie je správny výklad správneho súdu, že došlo k neúčinnosti doručenia v dôsledku nemožnosti vykonávania žiadnych úkonov počas prerušenia daňového konania. Žalovaný počas prerušenia konania ani žiadne úkony nevykonával. Sťažovateľ si prevzal rozhodnutie, ktoré bolo vydané a expedované v čase pred prerušením. 28.
Tretia interpretačná línia vychádza z výkladu, že aj keby v dôsledku prerušenia daňového konania nenastalo platné, resp. právoplatné doručenie rozhodnutia žalovaného, správny súd žalobu nesprávne odmietol ako predčasne podanú, pretože neboli kumulatívne naplnené podmienky procesno-právneho ustanovenia § 98 ods. 1 písm. c/ SSP.
V zmysle tohto ustanovenia správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 29. V zmysle citovaného ustanovenia je možnosť odmietnutia správnej žaloby viazaná na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) predčasné podanie žaloby a (ii) nezačatie plynutia lehoty na podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu. Ak by aj v predmetnej veci bola žaloba podané predčasne, predčasnosť podania správnej žaloby má tak povahu odstrániteľnej prekážky konania a sankcionovateľná odmietnutím správnej žaloby je len za predpokladu, že v čase rozhodovania správneho súdu trvá, resp. nemožno očakávať jej odstránenie v najbližšom období (teda nedošlo ani k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby). Inými slovami, „ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte ani nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte
lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať. Táto podmienka predstavuje ďalší benefit pre žalobcu, ktorého účelom je umožniť súdny prieskum aj pri „hre okolností“ súvisiacich s doručovaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 534). Uvedené ustanovenie podľa kasačného súdu v intenciách princípov, na ktorých je postavené správne súdnictvo, zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť prístup k súdu a prerokovať žalobu, ak prekážka predčasnosti po podaní žaloby
odpadne. 30. Aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. c/ SSP na prerokúvaný prípad, kasačný súd konštatuje, že aj keby podanie žaloby v nadväznosti na prevzatie napadnutého rozhodnutia dňa 9. mája 2020 bolo považované za predčasné, prekážka predčasnosti odpadla buď dňom 30. septembra 2020 (skončenie pandémie podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z. pre účely opatrení podľa § 8 až § 12 zákona č. 67/2020 Z.z., teda vrátane prerušenia daňového konania) alebo najneskôr realizáciou opätovného doručovania rozhodnutia žalovaného, teda podľa vyhlásení žalovaného dňa 23. októbra 2020. O žalobe správny súd rozhodoval dňa 14. januára 2021, t.j. v čase, kedy už konanie prerušené nebolo, mohli nastať účinky doručenia, resp. nastúpili účinky druhého doručenia rozhodnutia žalovaného. Lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného preto začala plynúť skôr, ako správny súd žalobu odmietol (k tretej interpretačnej línii pozri Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/56/2021 zo dňa 23. februára 2022).
31. Kasačný senát záverom tohto odôvodnenia považuje za relevantné uviesť, že vyššie uvedené výkladové línie právnych a skutkových okolností veci vychádzajú - do podstatnej miery - z rozhodovacej praxe kasačného súdu v obdobných veciach tak, ako boli tieto otázky posúdené príslušnými senátmi. Bez ohľadu na to, že tieto sa navzájom líšia a sú postavené na rôznych východiskách, ich spoločným znakom je, že každá z nich vedie k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu odmietol.
32. K tomu kasačný súd dodáva, že hoci daný prípad možno považovať za neštandardný, vychádzajúc z potreby zabezpečiť prístup k súdu a z vôle prejavenej samotným sťažovateľom, treba uprednostniť meritórne preskúmanie žaloby. Naopak, poskytovanie „ochrany“ sťažovateľovi v podobe odďaľovania meritórneho prerokovania žaloby v tomto prípade neobstojí a prieči sa princípom, na ktorých je postavený SSP.
33. Naviac, kasačný súd uvádza, že v prospech meritórneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 9. mája 2020 svedčí aj to, že týmto výkladom je zabezpečená vyššia miera právnej istoty sťažovateľa. Kasačný súd totiž v pozitívno-právnej úprave neidentifikoval žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by žalovanému umožňovalo prípisom (úradným listom) negovať právne účinky doručenia rozhodnutia. Absencia takejto právnej úpravy, logicky, vedie k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi riadne doručené dňa 9. mája 2020, a to so všetkými právne relevantnými účinkami s tým spojenými.
34. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať, keďže všetky tri interpretačné línie uvedené v odôvodnení tohto uznesenia takýto postup právne odôvodňujú.
Kým prvé dva výklady právnej úpravy indikujú, že žaloba nebola podaná predčasne a zároveň bola podaná v zákonnej lehote, tretí výklad vychádza z toho, že aj v prípade, ak by sa na podanú žalobu hľadelo ako na predčasne podanú, neboli dané podmienky ustanovenia § 98 ods. 1 písm. c/ SSP na jej odmietnutie, pretože lehota na podanie správnej žaloby plynula už pred rozhodovaním správneho súdu.
35. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že mu nie je známe, prečo správny súd nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP, a to napriek tomu, že sťažovateľ podal spolu so žalobou aj takýto návrh a podmienky v zmysle § 187 ods. 3 SSP boli splnené dňom 30.09.2020. Kasačný súd pripomína, že je povinnosťou súdov rozhodnúť o každom procesnom návrhu podanom účastníkom konania a najmä je jeho povinnosťou akýkoľvek svoj zvolený procesný postup odôvodniť.
36. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že v zmysle § 447 ods. 2 SSP sa odkladný účinok kasačnej sťažnosti vzťahuje výlučne na právne účinky uznesenia správneho súdu. Takýto odkladný účinok nemá vplyv na rozhodnutia orgánov verejnej správy.
37. Uznesením správneho súdu sa nezmenila doterajšia situácia žalobcu. Priznanie odkladného účinky kasačnej sťažnosti smerujúceho výlučne k pozastaveniu účinkov uznesenia správneho súdu by tak neprinieslo žiadnu zmenu v žalobcovom postavení. Z tohto dôvodu
kasačný súd rozhodol o odkladnom účinku spôsobom, ktorý vyjadril vo výroku tohto uznesenia. 38. V súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadrenom v § 5 ods. 7 SSP kasačný súd rozhodol jedným uznesením o podanej kasačnej sťažnosti a aj o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
39. Podľa § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. marca 2022