1Sžik/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. I. J., S. Č.. XX, XXX XX T., 2. G. J., S.L. XX, XXX XX T., obaja právne zastúpení: JUDr. Marcel Jurko, advokát, Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, ul. Trieda SNP č. 48/A, 040 11 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2017/17314 zo dňa 15.08.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 8S/57/2017 - 71 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/57/2017 - 71 zo dňa 17. septembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Žalobcovia podali spoločne dňa 14.07.2017 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, adresovanú Mestu Košice - Mestskej polícii Košice (ďalej „povinná osoba“) a žiadali sprístupniť: 1. meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka Mestskej polície, stanica - Západ, ktorý dňa 04.03.2017 podal dvom iným príslušníkom mestskej polície informáciu o tom, že v prípade dvoch priestupkov, ktoré oznámili žalobcovia v ten deň, sa nejedná o priestupky; 2. z akého zdroja informácií vychádzal tento koordinujúci príslušník, keď dal uvedený pokyn; 3. z akého dôvodu O.. P. (pozn. podľa žalobcov osoba, ktorá sa mala dopustiť skutkov, ktoré žalobcovia považovali za priestupok, súvisiacich s prejazdením zelene v záhradkárskej oblasti), v trestnom konaní vedenom na KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, do zápisnice o výsluchu svedka uviedol určitý popis udalostí, týkajúcich sa komunikácie so žalobcami v

6. názvy a číselné označenia všetkých zákonov, Všeobecne záväzných nariadení Mesta Košice, vrátane všeobecne záväzných nariadení jednotlivých jeho mestských častí, resp. aj iných právnych predpisov, na základe ktorých tunajšia stanica objasňuje priestupky na úseku ochrany životného prostredia;

2. Povinná osoba vybavila žiadosť vydaním štyroch dokumentov zo dňa 18.07.2017: a. Sprístupnenie informácie- odpoveď, list č. MsP-Inf/2017/12-001 adresovaný I.. J. b. Sprístupnenie informácie- odpoveď, list č. MsP-Inf/2017/12-002, totožný dokument s predchádzajúcim, adresovaný G..

4. V rozhodnutiach o nesprístupnení informácie povinná osoba citovala ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii o tom, ako sa preukazuje príslušnosť k obecnej polícii (meno a priezvisko tam uvedené nie je) a § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií o tom, že osobné údaje fyzickej osoby možno sprístupniť len, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Uzavrela, že žiadaná informácia je osobným údajom a dotknutá osoba k jej sprístupneniu nedala súhlas, preto ju nie je možné sprístupniť. 5. Žalobcovia podali odvolanie, postup povinnej osoby považovali za nezákonný a žiadali informácie sprístupniť. Hoci je text odvolania obsiahly a veľmi zle zrozumiteľný (celkovo 30 strán textu, ktorý nie je takmer vôbec členený do viet), žalobcovia okrem opätovného popisu incidentov namietali nesprávnosť záveru povinnej osoby o nesprístupnení mena a priezviska koordinujúceho príslušníka, poukazovali na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o verejných funkcionároch a ďalších tam uvedených kategóriách osôb.

tejto otázke. K viacerým bodom žiadosti, kde im boli sprístupnené informácie, tieto považovali za nedostatočné alebo nepravdivé a preto zastávali názor, že povinná osoba rozhodla formou fikcie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a teda ide o nezákonné rozhodnutia. 6. Žalovaný vydal dňa 15.08.2017 rozhodnutie č. MK/A/2017/17314 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorého výrok je formulovaný nasledovne: 1. rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 v bode 1. výroku

7. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že: a. Pokiaľ ide o vybavenie bodov 1-4 žiadosti, považuje závery povinnej osoby za logické a správne. Dodal, že tvrdenia žiadateľov ohľadom vyjadrenia G.. P. sú nedôvodné, lebo v spise sa nenachádzajú žiadne dokumenty preukazujúce tvrdenia žiadateľov;

c. K bodu 6 žiadosti sa stotožnil so záverom povinnej osoby; d. Ohľadom sprístupnenia kópie právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného právneho predpisu, podľa ktorého personál mestskej polície vykonáva aplikáciu § 19 ods. 3-5 zákona č. 456/1991 Zb. o obecnej polícii, žalovaný zistil, že takýto predpis existuje.

8. Žalobcovia podaním doručeným 23.10.2017 osobne na Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“) žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť žalobcom trovy konania. Uviedli, že k žalobe bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov a náležitostí

9. Uznesením zo dňa 27.04.2018 súd vyzval žalobcov, aby svoje podanie doplnili o chýbajúce náležitosti žaloby v zmysle § 182 a § 57 SSP v lehote 15 dní. V odôvodnení je uvedené, že okrem chýbajúcich náležitostí žaloby žalobcovia nepredložili doklad o zastúpení, ani o tom, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie, hoci podľa § 49 ods. 1 SSP ide o prípad povinného

. .“, kde uviedli: a. v danom konaní nie je potrebné povinné zastúpenie podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP; b. zopakovali obsah žiadosti o informácie zo dňa 14.07.2017; c. zopakovali obsah vybavenia žiadosti povinnou osobou; d. zopakovali obsah odvolania, zdôrazňujúc námietku, že nesúhlasia s rozhodnutiami č. MsP- Inf/2017/12-003 a č. MsP-Inf/2017/12-004, ani s bodom 1. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002, poukazujúc na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o osobách, ktoré sú verejnými funkcionármi a ďalšími tam uvedenými osobami s tým, že tieto verejne činné osoby vzhľadom na posty, ktoré zastávajú, musia strpieť zásah do

h. k bodu 7. žiadosti uviedli, že aj tu im bola sprístupnená nepravdivá informácia, lebo mesto Košice - Mestská polícia Košice celkom určite disponuje celou plejádou smerníc, usmernení, metodických pokynov a iných právnych predpisov, podľa ktorých personál mestskej polície vykonáva aplikáciu § 19 ods. 3-5 zákona č. 456/1991 Zb. o obecnej polícii a tiež, že Košice - Mestská polícia Košice celkom určite disponuje celou plejádou smerníc, usmernení, metodických pokynov a iných právnych predpisov, podľa ktorých personál mestskej polície vykonáva objasňovanie priestupkov na úseku ochrany životného prostredia, resp. na úseku ochrany majetku, len im ich z neznámeho dôvodu nechce sprístupniť, i. informácie poskytnuté v bodoch 2. - 7. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/ 12-002 sa jedná o informácie čiastočne alebo úplne nepravdivé, alebo o informácie, ktoré žalobcovia nežiadali, preto sa jedná o nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie, následkom čoho sú obe rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/ 12-002 vydané formou fikcie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a sú plne

III. Rozhodnutie správneho súdu

13. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č.k.: 8S/57/2017 -71 zo dňa 17. septembra 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol ako nedôvodnú. 14. K procesnému postupu správny súd uviedol, že žalobcovia podali včas blanketnú žalobu na súd 23.10.2017, ktorá je žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, napadnuté rozhodnutia prevzali 22.8.2017. Konanie o ich správnej žalobe nie je možné považovať za konanie podľa § 199 SSP, lebo napadnuté rozhodnutie nevydal orgán tam uvedený. Žalobcom bolo uznesením z 27.4.2018 priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok. 15. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve považoval správny súd za potrebné uviesť, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má a môže súd napadnuté rozhodnutie skúmať a žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Žalobcovia mali žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od oznámenia preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu a ich žaloba musí obsahovať žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé z akých skutkových a právnych dôvodov považujú rozhodnutia za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). S poukazom na ústavný aspekt založený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR hoci konanie o predloženej správnej žalobe nie je možné považovať za konanie podľa § 199 SSP, správny súd pristúpil k jej preskúmaniu len s poukazom na to, že ide o fyzické osoby, ktoré nie sú a nemusia byť právne zastúpené a postupoval pri odstraňovaní vád podania i správnej žaloby.

17. Správny súd ďalej uviedol, že predmetom prieskumu správneho súdu môžu byť len rozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003, MsP-Inf/2017/12-004, ktorými nesprístupnila informácie. 18. Súd konštatoval, že žalovaný uviedol, že podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka polície nesprístupnila. V odôvodnení uviedol odkaz na § 3, 8 až 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a § 9 ods.2 tohto zákona, ako aj § 21 ods.1 zákona č. 564/1991 o obecnej polícii. Odvolací orgán uviedol, že existenciu informácií požadovaných žalobcami vo vymedzenej žiadosti nie je možné poskytnúť a konštatoval, že uvedená informácia spadá pod ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods.1, § 17 ods.1, § 18 ods.2, 3, § 19 ods.1 a 2 zákona o

Podľa názoru správneho súdu medzi takéto informácie nepatrí meno službu konajúceho operačného príslušníka mestskej polície. Ide o verejnú osobu podliehajúcu právnemu režimu zákona o obecnej polícii a i na úseku oznamovateľov pri ochrane životného prostredia platí postup podľa týchto právnych

Súčasne tiež nemá povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo spracovávať materiály, ktoré sa v originálnej podobe v jeho spisovej dokumentácii nachádzajú, ani ak ide o povinnosti úradnej osoby v postavení verejného činiteľa a služobný postup možno kontrolovať podľa príslušného zákona týkajúceho sa príslušníka ozbrojeného zboru.

22. Ďalej súd poukázal na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupní podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia, vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

24. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným v otázke hodnotenia včasnosti poskytovaných informácií s odkazom na text zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatuje, že konanie podľa zákona o povinnom poskytovaní informácií nie je pokračovaním konania podľa zákona o priestupkoch a zákon neukladá povinnosť vytvárať informácie na základe formulovanej žiadosti.

Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, správny súd považuje za neopodstatnenú a stotožňuje sa s výkladom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorej nemožno zo zákona vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú.

informáciám. Správne potom uzavrel správny orgán prvého stupňa i žalovaný, že informácie nie je žalobcom možné poskytnúť aj pre kolíziu s ustanovením § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo sa týkajú osôb a to fyzických, ktorých by sa pri spracovaní informácií tieto dotkli aj pri výkone a plnení ich povinností.

28. Vzhľadom na formulované žiadosti, správny súd nezistil pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného v konaní pri zisťovaní skutkového stavu, ani v právnom posúdení povinnosti žalovaného a povinnej osoby poskytnúť informáciu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, preto nie je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP ani § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne, hoci stručne, odôvodnené a tak zrozumiteľné a nie je daná ani žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.

29. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) prostredníctvom advokáta kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 30. Uviedli, že: a. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné z procesného hľadiska, lebo potvrdzuje, ale zároveň aj mení fiktívne rozhodnutie povinnej osoby, teda rozhodnutie, ktoré je vydané v rozpore s § 47 ods. 1-5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ktoré je nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; b. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z vecnej stránky, keď potvrdil výrok rozhodnutia k bodu 1. našej žiadosti, ktorým sme žiadali meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka, ktorý dal pokyn dvom iným osobám s odôvodnením, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepravdivé; c. Následne boli vydané dve rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka s odôvodnením o ochrane osobných údajov; d. Informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé, boli zneužité proti nám ako oznamovateľom priestupku, oznamovaný priestupok bol úspešne dokonaný, priestupca unikol priestupkovej zodpovednosti; e. V prípade koordinujúceho príslušníka sa jedná o verejného činiteľa, ktorý ako taký v rámci výkonu svojej verejnej činnosti nepožíva až takú ochranu ako iné fyzické osoby, poukazujeme na Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 44/00-133z 5.1.2001, neobstojí preto výrok s odôvodnením, že fyzická osoba súhlas na sprístupnenie osobných údajov nedala. Bolo zo strany odvolacieho orgánu na mieste tento výrok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie alebo informáciu priamo sprístupniť; f. Čo sa týka neexistujúcich výrokov a neexistujúcich odôvodnení povinnej osoby k bodom 2. - 6. napadli sme ich všetky odvolaním a jedná sa o fikciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií; g. Na súde sme sa žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia primátora a predchádzajúceho postupu, nielen rozhodnutí len povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsP- Inf/2017/12-004, správny súd však uviedol, že predmetom prieskumu môžu byť len tieto rozhodnutia; h. Správny súd nás vyzval, aby sme naše podanie zo dňa 23.10.2017 doplnili o chýbajúce náležitosti. Dňa 25.06.2018 sme tak urobili. Nenaplnili sme to, čo je uvedené v § 62 v spojení s § 183 SSP, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, resp. rozšíriť alebo doplniť ju o ďalšie žalobné body len v lehote na podanie žaloby, lebo naše podanie z 23.10.2017 bolo podané v zákonom stanovenej lehote a žiadali sme prieskum rozhodnutia primátora, ako aj predchádzajúceho postupu. Neobstojí konštatovanie súdu o ústavnom aspekte prieskumu žaloby a prieskum len rozhodnutí č. Inf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004; i. Zotrvávame na tom, čo sme ohľadom argumentácie o nezákonnosti rozhodnutia primátora uviedli v opravenej žalobe zo dňa 23.10.2017 (pozn. v kasačnej sťažnosti je premietnutá rozsiahla časť textu); j. Máme za to, že správny súd si zamenil koordinujúceho pracovníka Mestskej polície za fyzickú osobu, ktorej by sa spracovaním informácií tieto dotkli aj pri výkone a plnení jej povinností, čo je nesprávny právny názor. 31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

K procesnému postupu správneho súdu 34. V prvom rade kasačný súd reaguje na procesný postup správneho súdu pri podávaní žaloby a považuje ho za nesprávny. Za zmätočné považuje úvahy správneho súdu o tom, či ide o konanie podľa § 199 SSP (žaloba v sociálnych veciach). Žalobcovia takto svoje podanie neoznačili, ani jeho obsah to nenaznačuje. 35. Ďalej, kasačný súd považuje za chybný postup vyzývanie žalobcov na doplnenie blanketnej žaloby. Nevyhnutnou náležitosťou žaloby je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP uvedenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Tieto môže žalobca meniť/rozširovať/dopĺňať len v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby (§183 SSP). Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.

s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa ustanovenie § 43 OSP v správnom súdnictve použije iba primerane. Vychádzajúc z ustanovenia § 250b ods. 1 OSP ako aj § 250h ods. 1 OSP podanie tzv. bianco žaloby je v správnom súdnictve prakticky vylúčené, pokiaľ nie je doplnená v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Pokiaľ žaloba nemá zákonom požadované náležitosti, súd je síce povinný vyzvať žalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí, avšak je tu závažný problém, že doplnená žaloba obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 249 ods. 2 OSP a 247 ods. 1 OSP musí byť podaná v lehote na podanie

K odstraňovaniu vád žaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak žalobné dôvody sú formulované nedostatočne presne, no napriek tomu z nich možno aspoň v najhrubších rysoch dovodiť, že žalobca má napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, alebo ak v žalobe chýbajú iné náležitosti ako žalobné dôvody alebo vymedzenie rozsahu napadnutého správneho rozhodnutia.“

Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špeci?kácie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 Azs 134/ 2005 - www.nssoud.cz).“

Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.“

III. B

42. Vzhľadom na to, že sťažovatelia žalobou napadli celkové vybavenie ich žiadosti o informácie v podobe rozhodnutia primátora, malo byť predmetom súdneho prieskumu toto rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup ako celok a nie, ako konštatoval správny súd v bode 13. rozsudku, len rozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004. Výhrady sťažovateľov v odvolaní a žalobe smerovali totiž aj k tomu, že im boli poskytnuté neúplné alebo nepravdivé informácie, čo považovali za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Neobstojí argumentácia správneho súdu, že ak sa v opatreniach Inf/2017/12-001, MsP-Inf/ 2017/12-002 Mesto Košice - Mestská polícia rozhodlo poskytnúť odpovede, predmetom prieskumu správneho súdu môžu byť len rozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003, MsP-Inf/2017/12-004, ktorými informácie nesprístupnila.

43. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6 Sži 4/2013 cit: „Aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy.

45. Pokiaľ ide o výhrady žalobcov, ktorí poskytnutie neúplných či nepravdivých informácií stotožňujú s vydaním fiktívneho rozhodnutia, kasačný súd dodáva, že cit: „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta sp. zn. 5 Sži 8/2012).

47. Kasačný súd ďalej konštatuje, že hoci správny súd uviedol, že predmetom posúdenia môžu byť len rozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004, v odôvodnení sa zaoberal aj inými otázkami, napríklad sa vyjadril k zneužívaniu práva.

48. Kasačný súd upresňuje, že v posudzovanom prípade záver o zneužití práva neformuloval prvostupňový, ale až druhostupňový orgán. Súd sa k tejto otázke okrem citovanej vety bližšie nevyjadril, hoci ide o veľmi závažné konštatovanie. Kasačný súd dáva správnemu súdu do pozornosti vysoký štandard, ktorý musí povinná osoba splniť na to, aby mohla dospieť k takémuto záveru a poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik 5/2020 z 31. marca 2022, z ktorého vyplýva, že:

b. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.

49. Ak teda správny súd mienil vysloviť záver o zneužití práva, bolo pri jeho odôvodnení potrebné rešpektovať uvedené požiadavky. 50. Kasačný súd uzatvára, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nespĺňa kvalitatívne požiadavky, ktoré na rozsudok kladie § 139 SSP. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej „Dohovor“) a toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR opakovane judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre

51. Predmetný rozsudok správneho súdu uvedené požiadavky nespĺňa, nie je jednoznačne ustálený predmet prieskumu a dielčie závery nie sú podložené zrozumiteľnou a logickou argumentáciou. Na uvedené nedostatky považoval kasačný súd za potrebné upozorniť napriek tomu, že si je vedomý svojej limitov kasačného prieskumu podľa § 453 SSP (viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti).

K záverom o nesprístupnení mena a priezviska koordinujúceho príslušníka 52. Kasačný súd považuje za relevantný kasačný dôvod námietku nesprávneho posúdenia možnosti sprístupniť meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka.

. . Správny súd poukazujúc na významný fakt uvedený aj v ust. § 11 zákon o slobodnom prístupe k informáciám konštatuje, že sa rozlišuje i to, či informácia už existuje a či je povinná osoba oprávnená ju zverejniť. Podľa názoru správneho súdu medzi takéto informácie nepatrí meno službu konajúceho operačného príslušníka mestskej polície. Ide o verejnú osobu podliehajúcu právnemu režimu zákona o obecnej polícii a i na úseku oznamovateľov pri ochrane životného prostredia platí postup podľa týchto právnych úprav. b. zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť poskytnutie informácie z obsahu spisu alebo iných databáz. Súčasne tiež nemá povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo spracovávať materiály, ktoré sa v originálnej podobe v jeho spisovej dokumentácii nachádzajú, ani ak ide o povinnosti úradnej osoby v postavení verejného činiteľa a služobný postup možno kontrolovať podľa príslušného zákona týkajúceho sa príslušníka ozbrojeného zboru (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/ 2018 z 26.02.2009, že zákon o slobode informácií v žiadnom z ustanovení neukladá povinnému

obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. f. je potrebné vychádzať aj z porovnania práv a z proporcionality práva na informácie v posudzovanej veci podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám.

Kasačný súd konštatuje, že správny súd použil argumenty, ktoré sa v odôvodnení správnych orgánov vôbec nenachádzajú a nahradil tak ich odôvodnenie, čo je neprípustné. Úlohou súdu v správnom súdnictve je prieskum rozhodnutia, nie jeho nahradenie. Žalovaný ani povinná osoba vôbec netvrdili, že informáciu o mene a priezvisku koordinujúceho príslušníka nie je možné sprístupniť z dôvodu, že ide o informáciu, ktorú treba vytvárať, ani že nie je možné ju sprístupniť z dôvodu, že sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom

dotknutej osoby. 55. Túto argumentáciu sťažovatelia vyvracali a správny súd na ich argument o použiteľnosti § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o osobách, ktoré sú verejnými funkcionármi a ďalšími tam uvedenými osobami s tým, že tieto verejne činné osoby vzhľadom na posty, ktoré zastávajú, musia strpieť zásah do súkromnej sféry, vôbec nereagoval. Sťažovatelia pritom upozorňovali na rozdiely medzi ochranou osobných údajov fyzickej osoby pri sprístupňovaní informácií všeobecne, ktorú upravuje § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, a medzi ochranou, ktorá je poskytovaná vybraným kategóriám osôb uvedených v § 9 ods. 3 tohto zákona.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Wolters Kluwer. 2015). · „Účinná kontrola verejnej moci tak nie je skutočná (efektívna) bez možnosti prijímať informácie vzťahujúce sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú. Verejný záujem

. . . Z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie.“ Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 - Povinnosť "povinných osôb" sprístupniť údaje podľa § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a základné práva podľa čl. 19 ods.3 a čl. 22 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky · „Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. .

Ako už bolo spomenuté, niet sporu o tom, že aj zamestnanci obecnej polície ako verejní činitelia (podľa § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov) majú právo domáhať sa na súde ochrany svojej osobnosti, do ktorej bolo zasiahnuté niektorou z foriem, pred ktorou chránia fyzické osoby ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.

Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. … V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon

V širšom kontexte takéhoto výkladu základného práva na súkromie by preto aj akákoľvek kritika, napríklad zlej povesti toho štátneho alebo samosprávneho orgánu, na ktorého čele stojí alebo v rámci ktorého pôsobí verejný činiteľ, mohla (hoci implicitne) predstavovať zásah do jeho osobných alebo osobnostných práv. Je však zrejmé, že verejného činiteľa a ten orgán, na ktorého čele stojí alebo v rámci ktorého koná, nemožno stotožňovať, nakoľko ide o dva celkom odlišné a samostatné subjekty s rozdielnymi režimami zodpovednosti.

dňa 5. januára 2001