1Sžik/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX N., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Ilava, právne zastúpený Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom Mierové nám. 93, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-odv-45-1/11-2018 zo dňa 07.08.2018 v spojení s rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava Sp. č. ÚVTOSaÚVV-inf-65-3/13-2018 zo dňa 07.06.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/117/2018 - 92 zo dňa 23.02.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

II. Konanie na krajskom súde

žalobcu. 6. Žalobca prezentoval názor, že správne orgány boli oprávnené sčasti jeho žiadosti vyhovieť, a to prinajmenšom uvedením informácie, či sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava a v osobnej karte žalobcu v období od 02.02.2017 do 25.01.2018 zaznamenala situácia, že by správanie žalobcu neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a úcte k človeku a ak takáto skutočnosť nastala, tak kedy bola do informačného systému a osobnej karty žalobcu zaznamenaná. Ak ÚVTOS Ilava nebol povinný sprístupniť obsah takéhoto záznamu, nič mu nebránilo sprístupniť, či a kedy bol takýto záznam zaevidovaný.

v pravom zmysle slova. V danom prípade sa podľa žalobcu jednalo o nesprávne právne posúdenie veci. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe túto žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že aj prípadné sprístupnenie informácie o dátume alebo existencii či neexistencii zaevidovania určitého poznatku o správaní odsúdeného môže byť spôsobilé vyvolať u neho negatívnu reakciu. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán sa žalobcom požadovanú informáciu rozhodol nesprístupniť s dôrazom na záujem ochrany legitímneho cieľa, t. j. verejného poriadku a bezpečnosti z pohľadu možnej agresie zo strany väznenej osoby ako nežiaduceho správania.

porušené, nakoľko informácia mu bola sprístupnená, hoci v ústnej forme pri individuálnom pohovore s pedagógom, pričom povinná osoba tak vykonala i nad rámec zákona a v prospech väznenej osoby. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 79 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody účelom doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu. Z doterajších poznatkov o priebehu výkonu trestu žalobcu, Ústav Ilava a zároveň i žalovaný zastávajú názor, že vo vzťahu k osobe žalobcu je naplnená reálna obava, v dôsledku ktorej zákonodarca vyňal určité poznatky o priebehu výkonu trestu a poznatky o plnení programu zaobchádzania z povinnosti o nich informovať (§ 99 ods. 2 zákona o výkone trestu).

12. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že tento nie je povinný viesť dokazovanie a pátrať po informácii, ktorú by napriek jej pozitívnej identifikácii v informačnom systéme alebo osobnej karte odsúdeného nebolo možné sprístupniť, pričom by nebolo možné sprístupniť ani to, či takáto konkrétnymi parametrami špecifikovaná informácia sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava alebo osobnej karte žalobcu nachádza. Žalobca sa totiž nedomáhal a nepýtal, či sú v ním označených informačných systémoch a databázach „nejaké“ všeobecné bližšie nešpecifikované informácie. Žalobca sa dožadoval zodpovedania otázky ne/existencie konkrétnej informácie, majúcej konkrétnu výpovednú hodnotu, t. j. že jeho „správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania, .

. . správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku, je informáciou majúcou vecný základ v poznatkoch o priebehu výkonu trestu žalobcu ako odsúdenej osoby vo výkone trestu odňatia

Najvyšší súd SR uzatvára, že poskytnutie informácií, požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. § 99 ods. 2 zákona o výkone trestu, vylučuje zákon.“ 15. K požiadavke žalobcu na vykonanie dôkazu formou zabezpečenia si výstupu z informačného systému ÚVTOS Ilava a osobnej karty odsúdeného žalobcu za obdobie od 02.02.2017 do 25.01.2018 krajský súd uviedol, že pre vyriešenie sporných otázok nastolených správnou žalobou nepovažoval takéto dokazovanie za potrebné.

III. Konanie na kasačnom súde

krajským súdom. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov konania pred krajským súdom i kasačným súdom. 18. Sťažovateľ v bode II kasačnej sťažnosti zopakoval priebeh konania pred správnymi orgánmi a v bode III kasačnej sťažnosti zopakoval svoju argumentáciu, ktorú prezentoval už v konaní pred krajským súdom. V bode IV kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa bez skúmania veci stotožnil s právnym a skutkovým stavom tak, ako ho prezentoval žalovaný, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

alebo obmedzené. Podľa jeho mienky informácia, či vôbec existuje informácia a dátum jej zaevidovania, nie je poznatkom o plnení programu zaobchádzania v pravom zmysle slova. Prezentoval názor, že dotknutý orgán je povinný najskôr sa vysporiadať s tým, či požadovaná informácia vôbec existuje a je spôsobilá na sprístupnenie alebo neexistuje a z tohto dôvodu sa nesprístupní. Považoval za nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu, ak v napadnutom rozsudku konštatuje, že aj obyčajné potvrdenie existencie konkrétne špecifikovanej informácie správnymi orgánmi by znamenalo vybočenie z rámca právnej normy ustanovenej § 99 ods. 1 písm. k) a ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody. 20. Ďalej sťažovateľ poukázal na zásah do jeho procesných práv a práva na spravodlivé súdne konanie, keď krajský súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz formou zabezpečenia si výstupu z informačného systému ÚVTOS Ilava a jeho osobnej karty za obdobie od 02.02.2017 do 25.01.2018. Tým, že sa súd neoboznámil s uvedenými dôkazmi, nemohol podľa neho vo veci správne rozhodnúť.

Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania. 22. Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že sťažovateľ podanú kasačnú sťažnosť neoprel o žiadne relevantné skutočnosti. Odvolal sa na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP sa musí vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

24. Záverom žalovaný označil dôvody podanej kasačnej sťažnosti za bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžik/4/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý

rozsudok

v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 27. Podľa článku 26 Ústavy SR: „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. [...] (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. [...]“ 28. Podľa § 3 ods. 1 infozákona: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ 29. Podľa § 9 ods. 2 infozákona, prvá veta: „Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.“ 30. Podľa § 12 infozákona: „Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.“ 31. Podľa § 99 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody: „Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe [...] h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, [...] k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.“

34. Podstata sťažnostných námietok spočívala v poukaze na - nesprávne právne posúdenie charakteru sťažovateľom požadovaných informácií z informačného systému Ústavu Ilava a z jeho osobnej karty odsúdeného, kedy vo vymedzenom období jeho správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania a neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku ako spadajúcich pod rozsah § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody.

35. Kasačný súd úvodom podotýka, že vymedzenie sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľom v kasačnej sťažnosti bolo na hranici preskúmateľnosti a jeho kvalitatívneho vymedzenia v zmysle § 440 ods. 2 SSP (podľa ktorého sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia). Preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane a z dôvodu, že takéto vymedzenie sa dalo vyabstrahovať z obsahu kasačnej sťažnosti, sa kasačný súd touto sťažnostnou námietkou zaoberal, avšak dospel k záveru o jej nedôvodnosti.

napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, avšak len v prípadoch ustanovených článkom 26 ods. 4 Ústavy SR, teda ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ústavný súd SR preto uzavrel, že pre obmedzenie základného práva na informácie nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až § 11 zákona o slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010-14 z 09.03.2010).

39. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad, za osobitný zákon, ktorý stanovuje limity na prístup k informáciám z dôvodu ochrany verejného záujmu, je potrebné považovať aj zákon o výkone trestu odňatia slobody, ktorý v § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) limituje prístup k informáciám o odsúdenom týkajúcich sa priebehu výkonu jeho trestu.

V prejednávanej veci sa však sprístupnenia informácií domáhala samotná dotknutá osoba (odsúdený - sťažovateľ), ktorej sa požadované informácie týkali. Poukaz na § 9 ods. 2 infozákona podľa kasačného súdu nebol na mieste, lebo účelom tohto ustanovenia logicky nie je chrániť osobné údaje žiadateľa - dotknutej osoby pred „sebou samým“.

pomere špeciality. Uvedený nedostatok však sťažovateľ nenamietal, no podľa kasačného súdu ani nie je takého významu, žeby samo o sebe spôsobil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z obsahu rozhodnutí bolo totiž jednoznačne zrejmé, že rozhodujúcou normou, pre ktorú sa informácie nesprístupnili, boli ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody.

42. Verejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody je podrobne vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 370/2013 Z. z. novelizujúcemu zákon o výkone trestu odňatia slobody, kde k ustanoveniu § 99 zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reakívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“ Na takto vymedzený verejný

43. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17.04.2019 a plne sa stotožňuje s právnym posúdením krajského súdu. Preskúmaním obsahu podanej infožiadosti možno konštatovať, že sťažovateľ požadoval sprístupniť z informačného systému Ústavu Ilava a jeho osobnej karty odsúdeného konkrétne informácie o incidentoch, kedy došlo k špecifikovaným formám jeho negatívneho správania (explicitne požadoval obsah a dátum záznamov o takýchto incidentoch). Kasačný súd má rovnako ako krajský súd za to, že nielen informácie o obsahu týchto záznamov, ale aj informácie o existencií a dátume ich zaevidovania práve titulom ich konkrétnosti a povahy nadobúdajú charakter informácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktoré majú potenciál ohroziť chránený verejný záujem. Preto aj informácie o existencii a dátume konkrétnych incidentov, kedy došlo k negatívnemu správaniu sa odsúdeného, podliehajú ochrane pred sprístupnením v zmysle § 99 ods. 2 tohto zákona. 44.

45. Nakoľko krajský súd vec správne posúdil po právnej stránke, keď uzavrel, že požadované informácie nemožno sprístupniť titulom aplikácie § 99 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, vykonanie dokazovania navrhnutého žalobcom, či požadované informácie vôbec existujú, nebolo ani podľa kasačného súdu potrebné (§ 120 písm. a) SSP).

ich odmietnuť. Krajský súd sťažovateľovi navyše aj vysvetlil, prečo vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné (bod 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku), preto kasačný súd považuje uplatnenú námietku zmätočnosti napadnutého rozsudku v tejto časti za nedôvodnú.

Kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.