1Sžk/1/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 6. apríla 2016 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“), ktorý rozhodnutím č. 12-31-1/31-2016 z 3. februára 2016 uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 € (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaný k námietke žalobcu na premlčanie nároku oprávneného na úhradu trov výkonu väzby uviedol, že s premlčaním sa účastníci právnych vzťahov síce najčastejšie stretávajú v oblasti občianskoprávnych vzťahov,

2. Krajský súd poukázal na svoj predchádzajúci zrušený rozsudok v tejto veci č.k. 1S/31/ 2017-68 zo dňa 31. mája 2018, kedy rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania a vyslovil názor, že za skutočnosť rozhodujúcu pre začatie konania o trovách je právoplatnosť uznesenia súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby, pretože správny orgán má informáciu o ukončení väzby neodkladne potom, ako bol obžalovaný súdom oslobodený alebo uznaný za vinného a v súvislosti s tým rovnako aj informáciu o vydaní rozhodnutia súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy súvisiace s výkonom väzby v spojení so skutočnosťou, že miestna príslušnosť orgánu na rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby je určená miestom ukončenia výkonu väzby obžalovaného.

Preto dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 1 SSP na ďalšie konanie. 3. Krajský súd poukázal na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, z ktorých vyplynulo, že vo výroku č. II uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 36T/29/2010 z 13. novembra 2012 (ďalej aj len ,,uznesenie OS Žilina“), bola žalobcovi podľa § 555 ods. 1 písm. a/ zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj len ,,trestný poriadok“) uložená povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby od 7. decembra 2009 do 28. augusta 2012 a zároveň uložená povinnosť riaditeľovi Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj len ,,ÚVV a ÚVTOS“) vydať rozhodnutie o výške trov väzby, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23. januára 2013 a bolo doručené ÚVV a ÚVTOS Žilina dňa 3. februára 2016. Riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Žilina prvostupňovým

potvrdil. 4. Krajský súd poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1Sžk/38/2018 z 17. decembra 2019, ktorým zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu v tejto veci, a v ktorom konštatoval, že konanie vo veci trov spojených s výkonom väzby je správnym konaním, ktoré je osobitne upravené zákonom č. 221/2006 Z.z. Uvedený právny predpis, okrem lehoty na začatie konania o výške trov spojených s výkonom väzby (§ 60d ods. 2), upravuje v § 60d ods. 1 skutočnosti, na základe ktorých sa konanie „začína“, t. j. na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive, pričom konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 60d ods. 4). Z uvedeného je zrejmé že právna úprava upravuje osobitne skutočnosť, ktorou sa konanie o výške trov spojených s výkonom väzby začína (prvý úkon voči účastníkovi konania) a skutočnosti, ktorých existencia je pre začatie konania rozhodujúca (vlastné zistenie,

oprávneným orgánom. V opačnom prípade by prijatie argumentácie krajského súdu malo za následok založenie aktívnej vyhľadávacej povinnosti oprávneného orgánu, čo logicky nezodpovedá formalizovanej komunikácii medzi orgánmi verejnej správy vychádzajúcej z princípu oficiality, na čo dôvodne poukazoval žalovaný.

S poukazom na § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z. uviedol, že cit. zákon upravuje (prekluzívnu) lehotu, v ktorej je možné konať a právoplatne rozhodnúť t. j. nemožno vo veciach konať, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako

trovy výkonu väzby. Krajský súd uviedol, že trovy väzby sú trovami trestného konania, ktoré je povinný nahradiť štátu obžalovaný, ktorý bol uznaný za vinného, pričom o povinnosti na náhradu týchto trov rozhoduje po právoplatnosti rozsudku predseda senátu trestného súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník a v predmetnej veci rozhodol Okresný súd Žilina svojim uznesením. K tomu uviedol, že citované uznesenie bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby vo

spojené s výkonom väzby. 7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd poukázal na to, že uznesenie OS Žilina bolo doručené správnemu orgánu dňa 3. februára 2016 a správne orgány tak mohli začať konanie až od tohoto dátumu a vo veci následne rozhodnúť. K tomu ďalej konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 3. februára 2016 (teda v deň doručenia rozhodnutia) a napadnuté rozhodnutie žalovaného dňa 6. apríla 2016, teda v zákonnom stanovenej lehote.

podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a kasačného konania. Namietal, že pôvodný, kasačným súdom zrušený rozsudok krajského súdu č.k. 1S/31/2017-68 zo dňa 31. mája 2018 považuje za správny.

10. Namietal, že krajský súd nerozlišuje medzi momentom začatia správneho konania, ktoré môže začať kedykoľvek, a to aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky pre jeho začatie a momentom, od ktorého sa počíta plynutie lehoty uvedenej v § 60d ods. 2 zákona č. 221/ 2006 Z.z., ktorá má za následok upustenie od správneho konania (jeho zastavenie), v ktorom sa rozhoduje o výške trov väzby spojených s výkonom väzby. Ďalej uviedol, že krajský súd podľa jeho názoru definoval ,,rozhodnú skutočnosť“ v § 60d ods. 2 zákona č. 221/ 2006 Z.z. v rozpore so znením zákona, pretože inak by musel dospieť k záveru, že touto má byť právoplatnosť rozhodnutia súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom

Namietal, že ak by neexistovalo rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy, tak by žalovaný nemohol vydať rozhodnutie o výške trov, preto je podľa názoru sťažovateľa rozhodnou skutočnosťou právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy. Keďže v danej veci toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. januára 2013, žalovaný mohol rozhodnúť (začať konanie) najneskôr 23. januára 2015. Skutočnosť, kedy sa žalovaný oboznámil s takým rozhodnutím je podľa sťažovateľa nepodstatná.

rozhodnutia. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty mal žalovaný podľa sťažovateľa konanie zastaviť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 20S/130/2015 z 24. mája 2016. 12. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu namietal poukazom na list č.j.

14. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 05. januára 2021 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 1Sžk/1/2021.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

16. Podľa § 60d ods. 1 zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu 43a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

roky. 18. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti konštatuje, že pre rozhodnutie vo veci je relevantnou vyriešenie podstaty námietok sťažovateľa nesúhlasiaceho s názorom kasačného súdu v jeho rozhodnutí sp.zn. 1Sžk/38/2018 z 17. decembra 2019, ktorou je to, že sťažovateľ považuje za skutočnosť rozhodnú pre začatie konania, od ktorej sa odvíja počítanie dvojročnej prekluzívnej lehoty právoplatnosť rozhodnutia príslušného trestného súdu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby.

19. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v § 60d zákona č. 221/2006 Z.z. sú upravené podmienky začatia konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, vrátane tzv. konania o trovách. V odseku 1 citovaného ustanovenia je upravený spôsob začatia konania vo vzťahu k otázke, či je konanie možné začať ex offo, alebo na podnet. Zo znenia zákona je zrejmé, že niektoré konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby môžu začať ex offo na podklade vlastného zistenia oprávnených orgánov vo veci konať, v iných prípadoch sa konanie začína na podklade podnetu alebo návrhu (oprávnené orgány teda v týchto prípadoch ex offo na základe vlastných zistení konanie nezačínajú). Citované ustanovenie upravuje vo svojom odseku 2 lehotu, v rámci ktorej možno začať konanie, pričom ide o prekluzívnu lehotu stanovenú v dĺžke 2 rokov, ktorej začiatok plynutia je determinovaný existenciou tzv. rozhodujúcej skutočnosti.

veci v prípade prvostupňového rozhodnutia. 21. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom Najvyššieho súdu SR uvedenom v jeho rozhodnutí sp.zn. 1Sžk/38/2018 zo 17. decembra 2019, ktorý rešpektoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku, že ,,Právoplatné uznesenie súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby je pre začatie konania podľa § 60d a nasl. nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou, ktorej samotná existencia má za následok plynutie lehoty na vydanie rozhodnutia oprávneným

22. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, aj s prihliadnutím na závery spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžk/38/2018 zo 17. decembra 2019, ktorým bol v zmysle § 469 SSP viazaný. Kasačný súd ďalej konštatuje, že krajský súd prejednal vec v medziach podanej žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci.

24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.