1Sžk/12/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. T., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, bytom S. XX, U.Ý. R., zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Jurčom, PhD. So sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 36099473, proti žalovanému: Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, so sídlom Štefánikova 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti volieb výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, ktoré sa konali dňa 14.04.2012, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/313/2016-119 z 12. septembra 2019, takto

rozhodol:

Konanie o kasačnej sťažnosti sa zastavuje . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Krajský súd rozhodol na základe zistení, že žalobca sa o vykonanom zásahu pred ktorým sa podanou žalobou domáhal ochrany, teda o voľbe výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze (ďalej len „SKS pri SPZ“) [ako predchodcu Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore (ďalej len „SKS pri SPK“)] dozvedel dňa 14.04.2012, kedy ako vtedajší predseda SKS pri SPZ bol prítomný na zasadnutí konferencie konanej dňa 14.04.2012, na ktorej bola namietaná voľba výboru SKS pri SPZ uskutočnená. Subjektívna lehota 30 dní na podanie žaloby vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala žalobcovi plynúť dňa 15.04.2012, pričom posledný deň subjektívnej lehoty pripadol na 14.05.2012. Žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 01.04.2014, teda po uplynutí tak 30-dňovej subjektívnej, ako aj jednoročnej objektívnej lehoty podľa 250v ods. 3 OSP na jej podanie.

S poukazom na § 449 ods. 1 SSP poučil krajský súd účastníkov konania, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Zároveň zdôraznil, že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Uznesenie bolo žalobcovi doručené uplatnením zákonnej fikcie doručenia dňa 18.10.2019, pričom toho istého dňa nadobudlo aj právoplatnosť.

5. K odôvodneniu včasnosti podanej žaloby sťažovateľ uviedol, že svoju žalobu doručil na súd dňa 01.04.2014 ako žalobu v sporovom konaní, ktorou sa zároveň domáhal náhrady škody. Keďže konferencia prebehla dňa 14.04.2012, subjektívna dvojročná lehota uplynula dňa 14.04.2014 a objektívna trojročná lehota uplynula dňa 14.04.2015. Namietal, že vec sa mala riešiť ako civilný spor a nie ako vec patriaca do správneho súdnictva. V ďalšej argumentácii poukázal na podmienky konania konferencie a hlasovania, ktoré neboli splnené.

7. Keďže krajský súd nemal za preukázané splnenie podmienok podľa § 449 ods. 1 SSP, postupom podľa § 450 ods. 1 SSP vyzval sťažovateľa na odstránenie vád kasačnej sťažnosti a to tak, aby v lehote 10 dní súdu predložil plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti s tým, že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Zároveň ho poučil, že ak nebude preukázané splnenie podmienok podľa § 449 SSP, kasačný súd jeho sťažnosť podľa § 459 písm. d/ SSP odmietne ako neprípustnú.

V ďalšom zrekapituloval odôvodnenie viažuce sa k meritu veci skôr uvedené v podanej kasačnej sťažnosti doručenej krajskému súdu dňa 13.11.2019. Ku podaniu doložil plnomocenstvu datované dňa 27.12.2019, udelené JUDr. Y. W., na zastupovanie sťažovateľa ako aj SKS pri SPK v konaniach pred súdom. Plnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané sťažovateľom ako splnomocniteľom, no podpis splnomocnenca prijímajúceho udelené splnomocnenie absentoval. 9.

10. V reakcii na predmetnú výzvu doručil sťažovateľ prostredníctvom zvoleného advokáta dňa 27.01.2020 doplnenie podania, v ktorom uviedol, že sa dňa 27.01.2020 obrátil na advokátsku kanceláriu za účelom jej splnomocnenia na zastupovanie v predmetnej veci.

12. Sťažovateľ záverom doplnil skôr podanú kasačnú sťažnosť o ďalší sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a to, že súdu rozhodol o podanej žalobe „ex tabula“ bez dostatočného zistenia stavu, nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov sporu, čím došlo aj kumulatívne k odňatiu možnosti konať pred súdom, čím sa rozumie taký nežiadúci postup súdu ktorým účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva zákon za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V ďalšom poukázal na úpravu Organizačného a skúšobného poriadku Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, konkrétne na časti upravujúce členskú schôdzu, spôsoby jej zvolávania, jej uznášaniaschopnosť a prijímanie uznesení. Mal za to, že hlasovanie o voľbe nového predsedu a osemčlenného výboru a dozornej rady sa uskutočnilo napriek nenaplnenému kvóru.

Ohľadom námietky sťažovateľa, ktorý mal za to, že sa predmetná vec mala prejednávať ako civilný spor poukázal na zásahu „iura novit curia“ s tým, že súhlasí s vyhodnotením veci ako spadajúcej pod správne súdnictvo. Návrh sťažovateľa na priznanie náhrady škody nemajetkovej ujmy považuje za absolútne neopodstatnený, nakoľko ho sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. V ostatnom odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. 15.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

5. Po predložení veci na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu ako sťažovateľa z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky kasačný súd zistil, že žalobca dňa 28.10.2021 zomrel. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či

17. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady, aby mohol súd vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Právna teória procesné podmienky kvalifikuje na podmienky na strane súdu, podmienky na strane účastníka konania, vecné podmienky a tzv. negatívne procesné podmienky.

Kasačný súd z lustrácie vykonanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že sťažovateľ dňa 28.10.2021 zomrel. V dôsledku straty právnej subjektivity a na ňu nadväzujúcej procesnej subjektivity v súdnom konaní preto kasačný súd pristúpil k skúmaniu povahy prejednávanej veci a teda, či môže podľa § 25 SSP v spojení s § 63 CSP v konaní ďalej pokračovať alebo je potrebné konanie zastaviť. V zmysle § 63 ods. 2 CSP pokračuje súd v konaní najmä vtedy, ak sa jedná o majetkový spor. Civilný sporový poriadok (ani SSP) však neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca neexistuje legálna definícia majetku, použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom tak budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pätí) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú

Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, marg. č. 3.). S konkretizáciou na správne súdnictvo bude pokračovanie v konaní namieste predovšetkým pri preskúmavaní zákonnosti tých rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú vlastníctva, resp. majetku zomretého alebo nároku naň (napr. reštitučné rozhodnutie).

21. Kasačný súd konštatuje, že predmetom konania nie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu týkajúceho sa majetku sťažovateľa. Ten ako vtedajší člen klubu namietal priebeh a výsledok volieb do jej orgánov. Ako člen klubu mal v zmysle stanov právo uchádzať sa o volenú funkciu, no nemal nárok na jej získanie.

V Bratislave dňa 26. januára 2022