1Sžk/12/2021

1. Žalobkyňa doručila žalovanému dňa 16. mája 2016 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Keďže žiadosť nebola úplná, žalovaný rozhodnutím, sp. zn. 8475/2016, zo dňa 26. mája 2016 prerušil konanie, vyzval žalobkyňu na predloženie chýbajúcich dokladov a poučil ju o následkoch ich nedoručenia. Rozhodnutím sp. zn. 8475/2016-KaBA zo dňa 26. augusta 2016 následne žalovaný zastavil konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko žalobkyňa v lehote neodstránila nedostatky svojho podania. 2. Voči rozhodnutiu o zastavení konania podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Právneho odboru Centra právnej pomoci, sp. zn. 13022/2016-PO-DB, zo dňa 25. októbra 2016 tak, že odvolanie bolo zamietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu.

5. Dňa 3. augusta 2018 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola dňa 2. mája 2019 doplnená tak, aby spĺňala zákonom predpokladané náležitosti. Žalobkyňa napádala, že žalovaný pri posudzovaní jej ekonomickej situácie nezobral do úvahy jej finančný záväzok súvisiaci so zabezpečovaním ťažko chorej matky. Keďže uvedené mohlo podľa žalobkyne súvisieť so skutočnosťou, že ju Centrum právnej pomoci posudzuje ako cudzinku, priložila k správnej žalobe aj osvedčenie o slovenskom štátnom občianstve. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s právnym záverom žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci neznamená jej neúspech v súdnom konaní, nakoľko jej zdravotný stav jej neumožňuje aktívne sa zúčastňovať potrebných úkonov v rámci súdneho konania. Navrhla preto, aby súd uložil Centru právnej pomoci Bratislava povinnosť prehodnotiť svoje rozhodnutie tak, že žalobkyni prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci. 6. Dňa 5. februára 2020 bolo uznesením č. k. 6S/121/2018-43 žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a rozsudkom správneho súdu č. k. 6S/121/2018-50 zo dňa 3. decembra 2020 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) bolo napadnuté rozhodnutie správnym súdom zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd právne posudzoval, či žalovaný rozhodol správne, keď vzhľadom na okolnosti prípadu žalobkyni nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný postupoval v rozpore so zásadami správneho konania ustanovenými v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „SP“), konkrétne v § 3 ods. 2 a § 3 ods. 4 SP. Porušenie uvedených zásad podľa správneho súdu viedlo k nezákonnosti rozhodnutia, keďže žalovaný sa svedomite nezaoberal predmetnou vecou a nebral do úvahy okolnosti uvedené žalobkyňou. Správnemu súdu je zrejmé, že žalobkyňa dosahuje príjem vyšší ako je ten stanovený Zákonom o poskytovaní právnej pomoci, avšak z podaní žalobkyne jednoznačne vyplýva, že nemá právne povedomie a že nie je schopná sama sa domáhať súdnej ochrany. Tieto okolnosti, spolu s tvrdeniami žalobkyne o nepriaznivej finančnej situácii, najmä s ohľadom na dlh, rozvod ako aj starostlivosť a pohreb ťažko chorej matky, mal žalovaný vziať do úvahy a riadne sa s nimi vysporiadať pri posudzovaní nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Čo sa štátneho občianstva týka, správny súd dal v tejto otázke za pravdu žalovanému a túto námietku vyhodnotil ako právne irelevantnú.

7. Žalovaný s rozsudkom správneho súdu nesúhlasil, a z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podal kasačnú sťažnosť. Žalovaný namietal záver správneho súdu o tom, že konal v rozpore s § 3 ods. 2 SP a upozornil na výpočty príjmu žalobkyne v posudzovaných mesiacoch, ktoré ho viedli k nepriznaniu nároku na bezplatnú právnu pomoc. V bode IV. kasačnej sťažnosti ďalej rozporuje záver správneho súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s možnosťou aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný uviedol, že primeranými okolnosťami podľa dostupnej judikatúry (bez konkrétneho odkazu na rozhodnutia súdov) a čl. II ods. 5 Usmernenia Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15. júna 2015 je taká sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Konanie, v ktorom žalobkyňa požiadala o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc, bolo právoplatne skončené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/203/2017, zo dňa 18. decembra 2017. Podľa žalovaného teda nejde o situáciu, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Navyše, ako uviedol žalovaný, priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci do už skončeného konania nie je možné. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom správneho súdu, že sa nedostatočne zaoberal finančnou situáciou žalobkyne s ohľadom na jej dlh tvrdený v čestnom prehlásení. Má za to, že riadne individuálne posúdil všetky okolnosti prípadu a že ani existencia uvedeného dlhu nemá vplyv na rozhodnutie o nároku. V tejto súvislosti sťažovateľ opätovne poukázal na samotnú právnu vec, do ktorej žalobkyňa požiadala o právnu pomoc, najmä na skutočnosť, že jej žaloba na náhradu škody bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14C/170/2011, zo dňa 23. januára 2015, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CO/328/2015 zo dňa 1. decembra 2015. Žalovaný navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa e-mailom zo dňa 1. februára 2021 tak, že v právnych záležitostiach sa neorientuje, a preto by chcela len zopakovať, že jej žaloba bola zamietnutá v dôsledku toho, že jej Centrum právnej pomoci neposkytlo právnu pomoc a ona sa nemohla aktívne podieľať na predmetnom súdnom procese vzhľadom na jej zdravotný stav a sociálnu situáciu. Rozhodnutie správneho súdu si váži a dúfa, že nebude zmenené.

Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

IV. II Posúdenie kasačných námietok

14. V zmysle zásady aktívnej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 SP je správny orgán povinný zabezpečiť priestor na realizáciu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä umožniť mu navrhovať dôkazy či vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Týmto rozhodnutím vyzval žalobkyňu o doručenie potrebných dokladov pre riadne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v ňom na 3. strane tiež výslovne ponúkol žalobkyni možnosť kontaktovať ho telefonicky alebo osobne v prípade akýchkoľvek nejasností alebo otázok k dokladom, ktoré má žalobkyňa doložiť. Z vyššie uvedeného je kasačnému súdu zrejmé, že žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor vyjadrovať sa a predkladať dôkazy, a teda že žalovaný nekonal v rozpore s § 3 ods. 2 SP.

ako aj osobne. Sprievodným listom zo dňa 13. júla 2018 zas žalovaný žalobkyni stručne a zrozumiteľne vysvetľoval, že v právnej veci o náhradu škody už využila všetky vnútroštátne prostriedky právnej ochrany a že žalovaný nemá pôsobnosť v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Vyhodnotením vyššie opísaného postupu žalovaného v konaní je nutné konštatovať, že nedošlo k porušeniu zásady aktívnej súčinnosti ani vo vzťahu k poučovacej povinnosti správneho orgánu.

Zo 4. strany napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že žalovaný zobral do úvahy aj čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 8. júna 2018 o tom, že nepoberá žiadne prídavky na deti, príspevky na bývanie či iné dávky v hmotnej núdzi, a to napriek tomu že v rozhodnutí o prerušení konania žalobkyňu za účelom preukázania uvedeného vyzýval na predloženie potvrdenia od príslušného orgánu.

17. Kasačný súd na záver posúdil kasačnou sťažnosťou namietaný právny záver správneho súdu, že sa žalovaný riadne nezaoberal vecou a okolnosťami prípadu vo vzťahu k možnosti aplikácie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Nemožno však konštatovať, že by sa žalovaný predmetnou vecou svedomite a zodpovedne nezaoberal, že by porušil zásady ustanovené v § 3 SP a že by napadnuté rozhodnutie bolo preto nezákonné.

Takéto poskytnutie právnej pomoci by totiž bolo absolútne bezúčelové, vytvárajúce zbytočné trovy konania a bezdôvodne zaťažujúce potenciálnych žalovaných. Ako konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky na 11. strane rozsudku, sp. zn. 5Sžo/66/2015, zo dňa 28. apríla 2016, štát na seba prebral pozitívny záväzok zabezpečenia uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, ale v obmedzených prípadoch. Bolo by neúnosné poskytovať právnu pomoc v úplne všetkých prípadoch (t. j. systémom „každému vo všetkom“). Účelom ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci nepochybne je, aby sa právna pomoc dostala aj tým, ktorí nespĺňajú zákonné predpoklady na jej poskytnutie, ale sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej, sociálnej, zdravotnej, či inak vážnej situácii.

V prejednávanom prípade však správny orgán, rovnako ako kasačný súd, dospeli k totožnému záveru a právnemu posúdeniu, že žalobkyňa nemala právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Dovolacie konanie, do ktorého o právnu pomoc požiadala bolo v čase rozhodovania o jej žiadosti už právoplatne skončené, bez možnosti podať ďalšie opravné prostriedky. Okresný súd Prešov o jej žalobe pritom rozhodol rozsudkom, sp. zn. 14C/170/2011-113, zo dňa 23. januára 2015 tak, že žalobu zamietol, nakoľko mal súd za preukázané, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to: porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a preukázania základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z týchto dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutie potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Co/328/2015-142, zo dňa 1. decembra 2015. Pri vyhodnocovaní zrejmej

20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem poukazu na zrejmú bezúspešnosť sporu tiež vysvetlil, že podľa neho nie sú dané také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Týmito okolnosťami sú napríklad skutkový stav či sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Žalovaný stručne a jasne vysvetlil, že okolnosti dané v predmetnom prípade nie sú okolnosťami spĺňajúce vyššie uvedené kritériá. v ktorých by žalovaný využíval svoju možnosť priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa možnosťou aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci zaoberal, a to vo vzťahu k zrejmej bezúspešnosti sporu a vo vzťahu k osobitosti okolnostiam prejednávaného prípadu a že záver správneho súdu bol teda nesprávny. 21. Nad rámec kasačný súd uvádza, že s ohľadom na zásady hospodárnosti a efektívnosti konania nie je účelné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného len z toho dôvodu, že sa žalovaný v rozhodnutí dopodrobna nezaoberal všetkými okolnosťami uvádzanými žalobkyňou (dlh, rozvod, starostlivosť a zabezpečenie pohrebu pre matku). Vyhodnotením skutočností: a) záver súdov o neschopnosti žalobkyne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, b) úzko ohraničených možností podania dovolania a dôvodov jeho úspešnosti, c) právoplatného skončenia dovolacieho konania a d) následkov neposkytnutia právnej pomoci, by žalovaný opätovne musel dospieť k záveru o nemožnosti priznať žalobkyni právo na právnu pomoc. 22. Vzhľadom na uvedené vyššie má kasačný súd za to, že nedošlo k takému porušeniu zásad správneho konania ustanovených v § 3 ods. 2 a ods. 4 SP, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd sa preto stotožnil s kasačnou námietkou žalovaného, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.