1Sžk/14/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201354.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/187/2017
- IČS
- 1017201354
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom: 082 13 Tulčík č. 310, IČO: 31303862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká, so sídlom v Podkoniciach 200, 976 41 Podkonice, zastúpeného spoločnosťou Ak Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova č. 24, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5506/2017-9.2 (17/2017 - rozkl.) zo 7.6.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 2943/2017-6.3 z 30.3.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/187/2017-143 z 11.9.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky - minister životného prostredia Slovenskej republiky) rozhodnutím sp. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo 7.6.2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 2943/ 2017-6.3 z 30.3.2017, ktoré ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) a § 46 správneho poriadku povolilo Poľovníckemu združeniu Podkonice - Vysoká výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody, t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice, držať ho a prepravovať.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov.
Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody.
Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody.
Ministerstvo podľa názoru osobitnej (rozkladovej) komisie v danom prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), ktoré obsahovali údaje o vysokej úrovni škôd spôsobovaných v danej lokalite medveďmi na poľnohospodárskych plodinách, o sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz v ochrannom pásme NAPANT-uaz toho vyplývajúceho ohrozovania obyvateľov obcí Podkonice a Slovenská Ľupča. Správa NAPANT-u v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala, že k sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz dochádza každoročne v mesiacoch júl - september, pričom osádzané veľké plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy. V oblasti poľovného revíru boli v rokoch 2014 a 2016 komisionálne prešetrované škody spôsobené medveďom na kukurici, v roku 2015 zasa došlo k spôsobeniu škody na hospodárskom zvierati.
Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT-u v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody.
Ministerstvo malo takto v predmetnej veci za preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Osobitná (rozkladová) komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. Správa NAPANT-u pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania kukurice až do doby jej zberu), pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na potravu.
Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Osobitná (rozkladová) komisia sa nestotožnila s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, pretože správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať.
Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2 % svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie.
Záverom žalovaný dodal, že § 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane prírody sa vzťahujú na prípady, keď sa ľudskou činnosťou závažne zasiahne do územného systému ekologickej stability alebo do ekosystému, a to predovšetkým pri manipulácii s pôdnym fondom, s poľnohospodárskymi pozemkami, pri výkone banskej činnosti, pri zásahoch do krajiny a pod. Povolením výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k zásahu do územného systému ekologickej stability a nebude tým vážne ovplyvnený ani ekosystém vyskytujúci sa na území poľovného revíru Vysoká Podkonice.
II. Konanie na krajskom súde
3. Žalobca sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že: - zo strany žalovaného nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri, je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy, - v predmetnej veci nebola naplnená podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi, - ak správne orgány pri svojom rozhodnutí vychádzajú z poznatkov ŠOP SR, ktoré nie sú uvedené v konkrétnej podobe, umožňujúcej zo strany účastníkov konania oboznámiť sa s nimi,
odnímajú tým účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, - rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne vyhodnotenie vplyvu udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie a rovnako neobsahuje žiadne vyhodnotenie účinku udelených výnimiek, či už v predmetnom poľovnom revíri, alebo zovšeobecnené. 5. Žalovaný ako aj ďalší účastník konania sa vo svojich vyjadreniach stotožnili so závermi rozhodnutia žalovaného a navrhli žalobu zamietnuť.
6. Krajský súd rozsudkom č. k. 2S/187/2017-143 z 11.9.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
7. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil krajský súd predovšetkým tým, že pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) zákona o ochrane prírody kumulatívne splnené nasledovné podmienky: (1) musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, (2) neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, (3) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 8. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov.
Z predložených listinných dôkazov mal žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. V čase dozrievania poľnohospodárskych plodín nastáva v danej lokalite migrácia medveďov do polí, kedy existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi obcí Podkonice a Slovenská Ľupča.
Podľa krajského súdu bola preto prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode osvedčená. 9. Druhú podmienku a to inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré však mali ponúkanú možnosť pre naplnený stav týchto jedincov odmietnuť.
V tejto súvislosti krajský súd vytkol žalovanému, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede
zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a telefonicky sa informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukázal to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril a dátum dopytu). Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie
medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne nepreveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri, než je ich usmrtenie.
Usmrtenie chráneného živočícha však môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; na tento účel pritom musí správny orgán dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v danom prípade nestalo.
10. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. Krajský súd skonštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí ako i rozhodnutí žalovaného neboli uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká Podkonice, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Vysoká Podkonice a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné podľa krajského súdu dôjsť k záveru, že došlo k splneniu tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká
Podkonice. 11. Krajský súd ďalej zdôraznil, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je potrebné prísne špecifikovať jedinca medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši.
Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona o ochrane prírody. Krajský súd zároveň poukázal na to, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok rozhodnutia žalovaného, v ktorého odôvodnení sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku prakticky absentuje. Táto skutočnosť súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Uvedené nemožno zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z tohto dôvodu krajský súd konštatoval nezrozumiteľnosť rozhodnutia vo vzťahu k tomu, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade.
III. Konanie na kasačnom súde
12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. 13. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že: - krajským súdom vytýkaný nedostatok administratívneho spisu spočívajúci v tom, že v ňom absentovala zmienka o kontaktovaní príslušných zoologických záhrad, nebol správny, pretože uvedené má povahu skutočnosti známej správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktorá sa v zmysle § 34 ods. 6 správneho poriadku osobitne nedokazuje. Informácia o kapacitách zoologických záhrad a možnosť umiestnenia medveďa hnedého do týchto zariadení sa preveruje priebežne počas roka. Žalovaný predložil úradný záznam z telefonického overenia kapacít v zoologických záhradách až v kasačnom konaní preto, že žalobca túto skutočnosť v administratívnom i správnom súdnom konaní nespochybnil. Krajský súd preto pochybil, keďže žalobu preskúmal nad rámec žalobných bodov, - údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká Podkonice vyplývali zo žiadosti žiadateľa (ďalšieho účastníka konania), v zmysle ktorej sa v danom revíri eviduje 14 ks jedincov medveďa hnedého, čo pri rozlohe revíru cca 34 km2 predstavuje o 10 ks jedincov medveďa hnedého viac, než je stanovený priaznivý stav vyplývajúci z odbornej literatúry, - akákoľvek požiadavka na presné a nezameniteľné identifikovanie jedinca medveďa hnedého je v praxi nevykonateľná a nedá sa dosiahnuť ani pomocou obojku, pretože týmto nemožno monitorovať všetky jedince, - poukázanie na závery osobitnej (rozkladovej) komisie zo strany žalovaného bolo dostačujúce a tiež súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/19/2019 z 22.7.2019. 14. Žalobca a ďalší účastník konania sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Právny názor kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžk/14/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok
krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobných veciach rozsudkami sp. zn. 3Sžk/22/2019 z 18.6.2020 a sp. zn. 5Sžk/15/2019 z 25.3.2021 zamietol kasačné sťažnosti žalovaného (sťažovateľa) proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/21/2018-131 z 26.9.2019 a č. k. 2S/301/ 2017135 z 26.9.2018. Skutkové a právne okolnosti v uvedených veciach sú ekvivalentné ako v súdenej veci, pričom právne posúdenie krajského súdu i kasačná sťažnosť sú veľmi podobné. 18. Kasačný súd preto v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/22/2019 z 18.6.2020 a cituje z neho nasledovné:
„12. Kasačný súd sa v prejednávanej veci plne stotožňuje s názorom krajského súdu, uvedeným v bodoch 23 až 29 odôvodnenia. K tomuto uvádza, že ,,úspešnosť“ žiadateľa o výnimku nastáva len za predpokladu, že je splnená každá z podmienok uvedená v § 40, pričom po splnení týchto je možné povoliť činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a priori zakázané.
Na začatie konania o povolení výnimky postačuje samotná eventualita zásahu do prirodzeného vývoja obzvlášť chráneného živočícha, a práve s ohľadom na pravdepodobnosť poškodenia a mieru škodlivosti zásahu je potrebné, aby sa príslušný správny orgán vysporiadal s tým, či neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva (druhá podmienka) a či výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli (tretia podmienka).
13. Príslušný správny orgán nesmie konať ľubovoľne a jeho úvahy musia byť preskúmateľné a to aj s ohľadom na podklady, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu. Pokiaľ teda sťažovateľ deklaroval, že posudzoval inú alternatívu riešenia, spočívajúcu v umiestnení medveďov do zoologických záhrad je možné stotožniť sa s názorom krajského súdu, že pre hodnoverné preukázanie takého posudzovania a v tejto súvislosti aj splnenia druhej zákonnej podmienky pre udelenie výnimky bolo potrebné, aby administratívny spis obsahoval nejaký dôkaz.
Argument, že ide o skutočnosť, ktorá je správnemu orgánu známa z jeho úradnej činnosti nič nemení na tom, že správny orgán náležite nepreukázal, že túto alternatívu preskúmaval, čo má za následok, že v tomto smere nebol náležite zistený skutkový stav. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu (bod 27), že sťažovateľ taktiež nevykonal úkony resp. nezabezpečil dostatok podkladov, ktoré by náležite a konkrétne špecifikovali údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry.
Pokiaľ sa odvoláva na zvyšujúci sa stav populácie medveďa hnedého v dotknutej lokalite nie je pre zistenie presného a úplného skutkového stavu veci postačujúce, ak len všeobecne odkáže na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. .
. .“. 19. K uvedenej citácií ešte kasačný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nad rámec žalobných bodov vo vzťahu k druhej podmienke týkajúcej sa kontaktovania zoologických záhrad v Slovenskej republike a Českej republike, nie je tento sťažnostný bod opodstatnený. Žalobca totiž vyslovene v bode 30. žaloby uviedol, že: „je toho názoru, že v predmetnej veci nebola naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi.“
20. Rovnako neobstojí ani ten sťažnostný bod, v zmysle ktorého postačovalo uvedenie stavu medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká Podkonice len v samotnej žiadosti žiadateľa (ďalšieho účastníka konania) a preto tento údaj nebolo potrebné uviesť v rozhodnutí žalovaného, resp. prvostupňovom rozhodnutí. Uvedenie stavu medveďov hnedých v dotknutom poľovnom revíri je totiž neoddeliteľnou súčasťou vysporiadania sa s otázkou splnenia tretej podmienky týkajúcej sa neohrozenia priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Argumentácia žalovaného v tomto smere bola len všeobecná a v žiadnom prípade ju nemohol suplovať žiadateľ v rámci svojej žiadosti.
21. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovaného i prvostupňového orgánu nebol v preskúmavanej veci presne a úplne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho nebolo ani preukázané naplnenie zákonných podmienok na povolenie výnimky, ktorej výsledkom by bolo usmrtenie chráneného živočícha. V nadväznosti na to kasačný súd (zhodne s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/22/2019 z 18.6.2020 a sp. zn. 5Sžk/
15/2019 z 25.3.2021) uvádza, že v rámci ďalšieho administratívneho konania v predmetnej veci správny orgán už nebude môcť odstrániť tento nedostatok, t. j. doplniť skutkový stav, keďže rozhodnutie o povolení výnimky, ktorou sa povolilo usmrtenie (odstrel) jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice malo obmedzenú platnosť do 30.10.2017. Táto skutočnosť však nepredstavuje prekážku pre udelenie novej výnimky na základe novej žiadosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto nadbytočné sa bližšie zaoberať ďalšími sťažnostnými bodmi, tak ako to nakoniec vyplýva aj z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 22. Kasačný súd preto nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím bolo zo strany krajského súdu rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalobcovi ju nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní trovy nevznikli a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom. 25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. septembra 2022