1Sžk/16/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1020200633.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/110/2020
- IČS
- 1020200633
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Združeniu domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. FirstFarms Gabčíkovo s.r.o., so sídlom Patašská 586, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 35844761, 2./ Obec Vrakúň, Obecný úrad Vrakúň, so sídlom Námestie sv. Štefana 474/1, 930 25 Vrakúň, IČO: 00305821, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo dňa 24. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19. novembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19. novembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. f) Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu žalobcu. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v § 49 S.s.p., a preto krajský súd vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže ide o odstrániteľnú vadu. Z dôvodu, že žalobca žalobu nedoplnil ani nepredložil doklad/diplom preukazujúci ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre E. J., predsedu združenia ani nepreukázal, že ju podpísal D.. A. J.P_, krajský súd žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. odmietol.
3. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že v zmysle systematiky Správneho súdneho poriadku autorstvo žaloby a podpis žaloby sú dve samostatné náležitosti žaloby. Podpisom sa preukazuje, že žalobu podáva osoba oprávnená vystupovať za toho, kto úkon robí. Žalobu za právnickú organizáciu podpísal štatutár ako zo zákona oprávnená osoba, čím bola splnená podmienka § 57 ods. 1 písm. e) S.s.p.
Táto skutočnosť bola osvedčená kvalifikovanou pečaťou ZDS (žalobcu), nie elektronickým podpisom E. J.. Je potrebné rozlišovať, či elektronickú autorizáciu podpisom alebo pečaťou vykonala fyzická osoba alebo právnická organizácia. V danom prípade samotnú žalobu opatrilo ZDS kvalifikovanou pečaťou organizácie podľa čl. 35 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 910/2014. Kvalifikovanú pečať v zmysle zákona o e-governmente môže opatrovať organizáciou splnomocnená osoba. V poňatí interných riadiacich aktov žalobcu ide o úkon prejavujúci, že ide o vôľu samotného žalobcu a nie svojvôľu niektorého z členov v mene žalobcu vystupujúcich. Autorstvo žaloby podľa § 49 S.s.p. je samostatná náležitosť žaloby a aj preto je nutné uvažovať, že nie je bez ďalšieho nutne zhodná s podpisom.
Aj uvedenie tejto požiadavky v inej právnej norme ako sú formálne náležitosti žaloby svedčí podľa sťažovateľa o tom, že sa jedná o obsahovú náležitosť žaloby. Žaloba bola teda podľa sťažovateľa odmietnutá aplikáciou nesprávnej právnej normy § 57 ods. 1 písm. e) S.s.p. namiesto správnej normy § 49 S.s.p. To, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom sťažovateľa neznamená, že žaloba nebola spísaná jej členom JUDr. A. J., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby a jeho zastupovanie. Sťažovateľ navyše v bode l. ods. 3 podanej žaloby jasne deklaroval, že člen sťažovateľa podanú žalobu spísal a je oprávnený tak na jej spísanie ako aj na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Sťažovateľ bol naďalej toho názoru, že z textu príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku jednoznačne nevyplýva, že zákonom stanovenou náležitosťou správnej žaloby je jej podpísanie resp. podanie žaloby členom sťažovateľa, ktorý
má za sťažovateľa na správnom súde v predmetnej veci konať v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. tak, ako to interpretuje správny súd vo svojej výzve. Správny súd podľa názoru sťažovateľa neprípustne extenzívnym výkladom interpretuje zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 S.s.p., ktoré však ustanovuje, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na „spísanie” žaloby členom alebo zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa.
Zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť, aby žaloba bola týmto členom resp. zamestnancom žalobcu aj podpísaná resp. podaná. Sťažovateľ považoval postup krajského súdu za príliš formalistický, v dôsledku čoho mu bol odňatý prístup k správnemu
súdu. Prílišné formalistické odmietnutie žaloby len z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru sťažovateľa odmietnutím spravodlivosti. Sťažovateľ ďalej uviedol, že D.. A. J. ako člen sťažovateľa vyhotovoval žalobu resp. participoval na jej spísaní, čo potvrdil aj vyhlásením na vyjadrení k výzve súdu, ktoré aj elektronicky podpísal, pričom bolo riadne predložené aj poverenie na zastupovanie a spísanie žaloby, ktoré je datované ešte pred podaním správnej žaloby na správnom súde. Z uvedeného je teda zrejmé, že tu nejde o žiadny nedostatok podmienky konania, ktorý by bolo nutné zo strany sťažovateľa alebo jeho člena akokoľvek konvalidovať. Preukázanie splnenia podmienky povinného zastúpenia musí vyplývať už z podanej správnej žaloby a jej príloh, čo v danom prípade podľa sťažovateľa splnené bolo.
V odôvodnení napadnutého uznesenia sa krajský súd nezaoberal rozporom medzi materiálnou pravdou a fikciou formálnej pravdy. Taktiež sa nezaoberal posúdením žalobnej legitimácie, čo podľa žalobcu robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. 4. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. 5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžk/16/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 S.s.p., kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) a podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa § 49 ods. 1 S.s.p. žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
9. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 10. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu najvyšší správny súd zistil, že sťažovateľ podal na krajský súd elektronicky správnu žalobu, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Správnu žalobu podpísal E. J., predseda Združenia domových samospráv, o. z., pričom táto osoba nedisponuje vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. K žalobe bol priložený Poverovací dekrét na riadenie sekretariátu Združenia domových samospráv, o. z. a na právne zastupovanie vyplývajúce z tohto poverenia (o. i. na zastupovanie združenia v správnych konaniach, spisovanie a zastupovanie združenia ako žalobcu pred správnymi súdmi) pre D.. A. J. a taktiež fotokópia diplomu o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa v odbore právo D.. A.Š_ J.. Krajský súd uznesením č. k. 1S/110/ 2020-84 zo dňa 02.09.2020 vyzval sťažovateľa na predloženie dokladu/diplomu preukazujúcim ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre E. J., predsedu združenia, ktorý spísal žalobu alebo preukázať, že žalobu spísal D..
A. J., ktorý bol podľa poverenia zo dňa 14.11.2019 na spísanie žaloby poverený a elektronický dokument zo zaručenej konverzie listinného poverenia zo dňa 14.11.2019 pre D.. A. J. s osvedčovacou doložkou (prípadne originál alebo overenú fotokópiu tohto poverenia), a to pod následkom odmietnutia žaloby v zmysle § 59 ods. 3 S.s.p. Sťažovateľ na výzvu krajského súdu reagoval zaslaním vyjadrenia zo dňa 16.09.2020, žalobu podpísanú zamestnancom alebo členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa však nepredložil, a teda krajský súd uznesením č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 žalobu odmietol. 11.
Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovým pre prejednávanú vec je posúdenie otázky existencie vady povinného právneho zastúpenia, v prípade, že správnu žalobu podpísal zamestnanec žalobcu, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, zároveň však predložil poverenie na zastupovanie žalobcu v správnych konaniach pre osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
12. Kasačný súd zovšeobecňujúc závery vyplývajúce z jeho predchádzajúcej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sžfk/27/2018, sp. zn. 3Sžfk/31/2017, sp. zn. 7Sžsk/107/2018) konštatuje, že nedostatok právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. je v zásade odstrániteľnou prekážkou, s čím súvisí povinnosť príslušného správneho súdu, aby vyzval dotknutý subjekt na jej odstránenie. Z uvedeného potom vyplýva, že odstrániť vadu plnomocenstva je možné až po začatí konania, na základe výzvy správneho súdu.
13. Ak si žalobca v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta a preukáže správnemu súdu túto skutočnosť písomným splnomocnením, považuje sa nedostatok procesnej podmienky za odstránený. Procesné úkony, ktoré žalobca uskutočnil počas trvania nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení.
Príslušný správny súd na tieto úkony prihliada, ako keby boli urobené v mene žalobcu ním zvoleným advokátom. 14. Hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vychádzajúc z ústavnokonformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, kasačný súd pripomína, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu, za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu.
15. Kasačný súd má zo spisu za preukázané, že krajský súd neakceptoval poverovací dekrét udelený žalobcom D.. A. J., a to z dôvodu, že správnu žalobu podpísal predseda Združenia domových samospráv, o. z., E. J.. Uvedený záver jednak logicky nekorešponduje vyššie uvedenému v tom, že aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a navyše sa v tomto prípade kasačnému súdu javí ako prílišný formalizmus. 16. Ďalej poukazuje kasačný súd na skutočnosť, že samotná žaloba z hľadiska jej formálnych ako aj obsahových náležitostí nevzbudzuje pochybnosti o tom, že bola spísaná advokátom, resp. osobou s právnickým vzdelaním. Tvrdenie a námietky sťažovateľa z materiálneho hľadiska vo výsledku podporuje aj poverovací dekrét zo dňa 14.11.2019 (udelený sťažovateľom D.. A. J.), ktorý bol pripojený k žalobe. Toto poverenie malo vo výsledku preukazovať právne zastúpenie sťažovateľa zvoleným zástupcom.
17. S ohľadom na vyššie uvedené, kasačný súd vníma záver správneho súdu ako príliš formalistický, pretože sa správny súd nezameral na materiálne posúdenie predloženého poverenia, a to aj vo vzájomnej súvislosti so spísanou správnou žalobou. Preto kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za dôvodnú a v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. zrušuje napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom sa bude krajský súd žalobou meritórne zaoberať.
18. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. decembra 2021