1Sžk/17/2021

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/140/2018-293 zo dňa 03. decembra 2020 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 31. augusta 2018, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2018/44509/KIZ zo dňa 30. mája 2018.

úrad vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení neuviedol identické vyhodnotenie vznesenej námietky, námietku neuviedol v plnom znení tak, ako bola vznesená (námietka vznesená v predmetnom konaní smerovala výlučne proti stavebnému objektu SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky). Žalovaný sa nestotožnil s určením podmienky č. 23, ktorou určil stavebníkovi povinnosť predložiť hydrogeologický prieskum stavebnému úradu pred kolaudáciou stavby. Po doplnení spisového materiálu v priebehu odvolacieho konania o Hydrogeologický posudok a Odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu, o prepracovaný výkres č. 01-koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a o prepracovanú správu: B. Súhrnná technická správa 02/2017 dospel žalovaný k záveru, že prvostupňové napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, vrátane nahradenia časti projektovej dokumentácie, prepracovanými dokladmi a doplnením grafickej prílohy rozhodnutia s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. Vo vzťahu k stavebnému objektu SO 103, rozhodol

4. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili. Rovnako tak nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť.

6. Námietku žalobcu, založenú na tvrdení, že odvolací správny orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pričom podľa názoru žalobcu, neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, ale bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Odvolací správny orgán vracia vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie len výnimočne, a to, ak boli zistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu si vyžaduje, aby ho vykonal správny orgán prvého stupňa.

Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán, a to nielen prvostupňový, ale aj odvolací orgán, je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán tak musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 8. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že z dôvodu zistenia materiálnej pravdy, s dôrazom na námietky žalobcu podané v odvolaní, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný ako odvolací stavebný orgán postupoval súladne so zásadou hospodárnosti konania a v súlade s § 60a správneho poriadku, keď pri doplnení dokazovania stavebníkmi o hydrogeologický posudok, týkajúci sa vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, vypracovaný RNDr. A. B. dňa 18. apríla 2018, v spojení s odborným stanoviskom k odvolaniu žalobcu, vypracovaným Mgr. Z. B. z apríla 2018, o tomto upovedomil účastníkov konania,

9. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, nakoľko právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

rozhodnutia žalovaný uviedol v logických súvislostiach, v dôsledku čoho (na základe odvolania podaného žalobcom), a na základe akej právnej úpravy (citovanie príslušných právnych predpisov stavebný zákon, správny poriadok) a skutkových zistení (doplnením dokazovania o hydrogeologický posudok a odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu) zmenil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu. K tejto námietke správny súd taktiež poznamenal, že žalobca predmetnú námietku vzniesol len všeobecne, s konštatáciou z právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktoré sa podľa názoru žalobcu javia byť nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, resp. nelogické.

nedôvodnú. Uviedol, že predmetná námietka sa týka prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, a keďže žalovaný ako odvolací orgán túto námietku vyriešil odborným hydrogeologickým posudkom predloženým stavebníkmi, ktorý vo svojom závere konštatuje,

Z administratívneho spisu mal za preukázané, že stavebníci predložili stavebnému úradu, vo veci odvádzania/ vypúšťania dažďových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku, hydrogeologický posudok, ako aj odborné stanovisko k odvolaniu žalobcu, avšak žalobca svoju potenciálnu hrozbu žiadnym relevantným dôkazom ani len neosvedčil. 11. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti stavebníci po podaní odvolania žalobcu, predložili aj prepracovaný výkres č. 01 - koordinačná situácia 02/2017 v mierke 1:200 a prepracovanú správu: B - súhrnná technická správa 02/2017. Po odstránení nedostatkov prvostupňového konania, po posúdení opodstatnenosti námietok účastníkov konania uplatnených v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní, a po zvážení všetkých skutočností a podaných námietok, žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia vrátane nahradenia časti projektovej dokumentácie a doplnením grafickej prílohy s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené. Podľa názoru správneho súdu žalovaný

12. Rovnako tak neprihliadol ani na námietku žalobcu, ktorou namietal, že stavebný úrad sa nezaoberal odvádzaním dažďových/zrážkových vôd počas výstavby, aby vo zvýšenej miere neodtekali na pozemky žalobcu. V súvislosti s predmetnou námietkou poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom v bode 13. stavebný úrad uložil stavebníkom povinnosť, že „stavebník je povinný dbať na to, aby pri realizácii stavby neboli spôsobené škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. V prípade, že dôjde k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach, je stavebník povinný ich na vlastné náklady odstrániť.“, pričom druhostupňové rozhodnutie v poslednom odseku výrokovej časti rozhodnutia konštatuje, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia, ktorého ostatné časti ostávajú nezmenené a v platnosti. Z uvedeného potom vyvodil, že ak prvostupňové rozhodnutie v bode 13. nebolo druhostupňovým rozhodnutím zmenené, otázka predmetnej námietky bola stavebným úradom vyriešená už prvostupňovým rozhodnutím.

prihliadať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca námietku posúdenia vplyvu studne na hladinu podzemnej vody na pozemkoch žalobcu v prvostupňovom stavebnom konaní neuviedol. O možnosti podať námietky podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona žalobca bol poučený a predmetnú námietku podal až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

14. Správny súd dal do pozornosti aj zásadu platnú už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“, podľa ktorej práva patria len pozorným, ostražitým, opatrným, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

nezaoberal. V tejto súvislosti správny súd poznamenal, že ďalší účastníci ako stavebníci, iniciovali vybudovanie dočasnej vodovodnej prípojky, ktorá je už ako celok dokončená, preto využívanie studne bude minimálne (polievanie) alebo žiadne.

Na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že námietka odvádzania zrážkových vôd je vyriešená komplexne vsakovacími blokmi, ako je uvedené v projektovej dokumentácii, čo bolo odsúhlasené hydrogeologickým posudkom, ako aj odborným stanoviskom certifikovaných hydrogeológov RNDr. A. B. a Mgr. Z. B.. 16.

17. Z dôvodu jej neopodstatnenosti neprihliadol ani na námietku žalobcu, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili súlad s územným plánom. Pri tejto námietke správny súd opäť poukázal len na všeobecné tvrdenie žalobcu, ktorý až v doplnení žaloby zo dňa 09. októbra 2019 uviedol, že odvolací orgán postupoval v hrubom rozpore s návrhom Územného plánu T., v ktorom je výslovne uvedené, že pre riešenie odvodu dažďových vôd musí byť na pozemku stavebníka hydrogeologický prieskum. Dal do pozornosti, že ide o generovanie novej námietky, ktorá nemá oporu v skutkovom stave v tom, že návrh Územného plánu zóny T., na ktorý sa žalobca odvoláva, nebol ku dňu podania žiadosti o spojené územné a stavebné povolenie, ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí schválený a preto nie je právne záväzný.

Z bodu 2. výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že so stavebnými prácami na stavbe možno začať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia a stavebné povolenie stráca platnosť, ak stavba nebude začatá do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; v zmysle bodu 3. výroku rozhodnutia, stavebník je povinný podľa § 66 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona oznámiť stavebnému úradu začatie stavebných prác a v zmysle bodu 20. výroku rozhodnutia, stavba bude dokončená do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a v prípade, že termín nebude môcť byť dodržaný, stavebník je povinný požiadať stavebný úrad o predĺženie termínu.

napadnutých rozhodnutí. Napriek uvedenému, podľa názoru správneho súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad správneho konania. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán v správnom konaní nevytvoril optimálne podmienky na uplatnenie práv žalobcu, keď žalobca ako účastník konania bol informovaný o stavebnom konaní, mal možnosť nahliadať do administratívneho spisu, robiť si výpisy, vyhotoviť fotokópie dokladov a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie.

Relevantným podkladom vo veci vydania stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu, o ktorý sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská, resp. súhlasné stanoviská za dodržania nimi stanovených podmienok, ktoré sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudí a zdravých životných podmienok.

21. Ďalej uviedol, že v rámci odôvodnenia sa správny súd nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

23. Zároveň správny súd upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene vlastníka pozemku, na ktorom má byť zriadená stavba, ku ktorej sa viaže preskúmavané rozhodnutie stavebného úradu tak, že registráciou kúpnej zmluvy dňa 05. augusta 2019 sú vlastníkmi pozemku pribratí účastníci v 3. a 4. rade, ktorí v zmysle stanoviska stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač pod č. 2020/745-6629/OUKSP/De zo dňa 11. novembra 2020, podali na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Q. M., L. H. E.-T., C.-F.Č.“ na pozemku C-KN par. č. XXXX/XXX k.ú. F. a neplánujú začať

správy). Rovnako tak účastníkom konania 3. a 4. právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže týmto žiadne trovy nevznikli. Napokon účastníkom 1. a 2. v zmysle § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP priznal úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil.

25. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 26. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 27. Žalobca namietal priznanie úplnej náhrady trov konania účastníkom 1. a 2., majúc za to, že správny súd týmto účastníkom nemal priznať náhradu trov konania vôbec. 28. Podľa názoru žalobcu mu žalovaný zmenou prvostupňového rozhodnutia odňal možnosť odvolať sa proti novému vyhodnoteniu dôkazov. Uviedol, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný len vylepšil, príp. upravil výroky prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za chybné, nesprávne, neúplné a týkajúce sa stavby - studne, takýto postup má povahu odstraňovania vád vo výrokovej časti správneho rozhodnutia a nie je zmenou správneho rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/219/2010. Žalobca ďalej uviedol cit. „V danom prípade nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodnutie v inej veci, v dôsledku ktorej skutočnosti odvolací stavebný orgán vlastne vydal prvostupňové rozhodnutie, per saltum, a žalobkyni tým odňal možnosť podať odvolanie“. 29. Žalobca taktiež namietal, že nebol žiadnym stavebným orgánom oboznámený s výkresom, na ktorom mala byť okótovaná studňa spolu s retenčnou nádržou a vsakovacími blokmi. 30. Rovnako tak žalobca namietal závery hydrogeologického posudku a odborného stanoviska, doložené stavebníkom v priebehu odvolacieho konania. Argumentoval, že hydrogeologické posudky mali byť zhotovené za účelom splnenia povinností stavebníka uvedených vo vodnom zákone a vhodné hydrogeologické pomery skúmané neboli. Ďalej namietal riešenie prípojky dažďovej kanalizácie akumuláciou zrážkových vôd a uviedol, že záver posudku nerieši, či bude dochádzať k zatekaniu a podmáčaniu jeho pozemku. Podľa žalobcu otázka cit. „hrozby znehodnotenia pozemku žalobkyňou v dôsledku povoľovanej stavby je otázkou odbornou“ a stavebný orgán mal zabezpečiť odborné stanovisko aj vo forme znaleckého posudku na svoje náklady. 31. Zároveň tvrdil, že postupom správneho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Konštatoval, že správny súd sa s jeho konkrétnymi a vecne formulovanými námietkami s rozhodujúcim významom pre rozhodnutie nevysporiadal riadnym spôsobom a nevyjadril sa ku všetkým jeho námietkam, resp. sa vyjadril nedostatočne, zmätočne, vágne, v rozpore so skutočným obsahom námietok a administratívnym spisom a v rozpore so zásadami logiky. 32. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok krajského súdu, zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 33. Žalobca v konaní pred kasačným súdom doručil dňa 09. februára 2021 listinu označenú ako „ Odvádzanie dažďových vôd v oblasti T., k.ú. F. - vyjadrenie k žiadosti zo dňa 17.2.2020“.

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

38. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

projektovej dokumentácie, prepracovanými dokladmi a doplnením grafickej prílohy rozhodnutia s tým, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. Čo sa týka stavebného objektu SO 103, rozhodol o umiestnení stavby SO 103-1 Studňa podľa § 37, 39 a 39a stavebného zákona v spojení s § 4 vyhlášky č 453/2000 Z.z., pričom povolenie uvedeného stavebného objektu stavby nie je predmetom prvostupňového rozhodnutia, nakoľko povolenie je v kompetencii špeciálneho stavebného úradu. Žalovaný v odôvodnení okrem iného konštatoval, že pri uvedených odstupových vzdialenostiach predmetnej novostavby rodinného domu (vrátane studne a vsakovacích blokov), pričom studňa je vzdialená od nehnuteľnosti odvolateľa min. 3 m a odstupová vzdialenosť vsakovacích bokov je od jeho nehnuteľnosti min. 9,100 m, negatívny vplyv v dôsledku daného umiestnenia stavby na užívanie susednej nehnuteľnosti odvolateľa nebol ničím podložený, napr. oponentským posudkom spracovaným oprávnenou osobou. Poukázal pritom na doplnené podklady, a to Hydrogeologický posudok z apríla 2018 spracovaný RNDr. A. B. a Odborné stanovisko

Navrhovaný systém odvodňovania zrážkových vôd pre posudzovaný rodinný dom garantuje zabezpečenie spoľahlivej infiltrácie zrážkových vôd, kde sa prakticky celý objem zrážky dostane do nenasýtenej zóny horninového prostredia a postupne vsakuje. Na základe toho bola upravená časť projektovej dokumentácie (B. Súhrnná technická správa - časť dažďová kanalizácia a výkres - koordinačná situácia č. 01), pričom k navrhovanej zmene vydal orgán štátnej vodnej správy kladné stanovisko zo dňa 05. marca 2018 s podmienkami, ktoré odvolací orgán zahrnul do podmienok výroku rozhodnutia č. 24.

41. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

b/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d/ lehotu na dokončenie stavby, e/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g/ použitie vhodných stavebných výrobkov, h/ povinnosť oznámiť začatie stavby.

45. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 46. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

prvoinštančného správneho rozhodnutia. 49. V danej veci pristúpil žalovaný k zmene prvostupňového rozhodnutia o povolení stavby rodinného domu účastníkov 1. a 2. v spojenom územnom a stavebnom konaní najmä z dôvodu, že vyhodnotil odvolanie podané žalobcom a z toho dôvodu doplnil dokazovanie v odvolacom konaní, vrátane miestneho zisťovania. Na základe odvolacej námietky vyžiadal od stavebníkov ďalšie podklady, ktoré by preukázali alebo naopak vylúčili povolenie stavebného objektu SO 102 Prípojka dažďovej kanalizácie - vsakovacie bloky tak, ako bol povolený prvostupňovým orgánom, a voči ktorému žalobca brojil. Vzhľadom na upravenú časť projektovej dokumentácie B. Súhrnná technická správa - časť dažďová kanalizácia a výkres - koordinačná situácia č. 01 a predloženie nových dôkazov (Hydrogeologický posudok a odborné stanovisko vypracované hydrogeológom) odvolací orgán zistil, že je potrebné zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a vo vzťahu k tomu opätovne posúdiť opodstatnenosť námietok žalobcu uplatnených v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní.

týkajú výslovne prvostupňového rozhodnutia, ktoré týmto spôsobom riešilo povolenie prípojky dažďovej kanalizácie. Avšak preskúmavané rozhodnutie žalovaného totožné odvolacie námietky riadne prejednalo, vo vzťahu k nim doplnilo dokazovanie a aj projektovú dokumentáciu tak, aby odôvodneným námietkam žalobcu bolo vyhovené.

51. Rovnako nedôvodná je aj námietka týkajúca sa priznania náhrady trov konania účastníkom 1. a 2. Samotný rozsah náhrady trov je uvedený priamo v § 169 SSP. Tento rozsah je vo všeobecnosti upravený ako právo na náhradu tých trov, ktoré ďalším účastníkom vznikli v súvislosti s plnením povinností, ako im správny súd uložil. Týmto spôsobom náhradu trov koncipoval aj krajský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ uviedol, že im takto priznáva plnú náhradu trov, z uvedeného vyplýva, že sa jedná o všetky trovy, ktoré vznikli účastníkom 1. a 2. v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil, čo je v súlade s citovaným ustanovením § 169 SSP. 52. Čo sa týka sťažnostných námietok týkajúcich sa stavebného objektu SO 103-1 studňa:

všetkých podmienok umiestnenia studne uvedených v stavebnom povolení, žalobca mal právo v správnej žalobe namietať len tento výrok, avšak nie samotné umiestnenie tohto stavebného objektu. Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal umiestnenie studne v blízkosti pozemku žalobcu, zníženie hladiny podzemnej vody a obdobné námietky, tieto správne vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaný rozhodol o umiestnení studne, hoci stavebný úrad o tom v prvostupňovom rozhodnutí nerozhodol, táto námietka je v úplnom rozpore s prvostupňovým rozhodnutím, keď z neho vyplýva, že sa jednalo o spojené územné a stavebné konanie, ktorého predmetom bol stavebný objekt 103 Prípojka vody - Studňa.

V správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie je práve na naprávanie určitých pochybení správnych orgánov prvého stupňa, či už pri zisťovaní skutkového stavu alebo pri právnom posúdení veci.

Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/219/2010 nie je priliehavý na danú situáciu, pretože v tam prejednávanej veci žalovaný upravil svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že „príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom iného znenia“, teda ako odvolací orgán konal v mene prvostupňového správneho orgánu.

56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že hydrogeologické posudky boli zhotovené za iným účelom, a to za účelom splnenia povinností stavebníka uvedených vo vodnom zákone. Hydrogeologický posudok aj odborné vyjadrenie si vyžiadal žalovaný v stavebnom konaní, a nie špeciálny stavebný úrad v konaní o povoľovaní vodnej stavby. Predmetom posúdenia bola charakteristika hydrogeologických pomerov v mieste pripravovanej zástavby domu, ako aj posúdenie infiltrácie splaškových vôd zo striech a spevnených plôch do vsaku. Predmetom hodnotenia teda nebolo len hodnotenie prípadného vplyvu vsakovania dažďových vôd na kvalitu podzemných vôd, ale aj posúdenie možnosti likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu infiltráciou do horninového prostredia pomocou navrhovaného vsakovacieho systému s retenčnou nádržou. V Hydrogeologickom posudku RNDr. A. B. je jednoznačne uvedené posúdenie technického riešenia vsaku, a to tak, že dažďová voda zo strechy a domu spevnených plôch bude vedená do 5m3 retenčnej nádrže s prepadom, ktorý bude pokračovať v samostatných podpovrchových plošných vsakovacích blokov, ktoré budú umiestnené na pozemku investora. Vsak dažďových vôd treba orientovať

Podmienkou pre takýto spôsob riešenia sú vhodné hydrogeologické pomery, ktoré v danom prípade boli preukázané v Hydrogeologickom posudku, ktorý sa venoval posúdeniu danej lokality z hľadiska geomorfologického členenia, klimatických, hydrologických, geologických, hydrogeologických a inžinierskogeologických pomerov. Vychádzal tiež z podrobného inžinierskogeologického prieskumu zo dňa 04. decembra 2017 RNDr. Z. Š..

ako stavebníci, produkoval určité zásadné tvrdenia v rozpore s odbornými dôkazmi, ktoré predložili navrhovatelia, avšak tieto nepreukázal, nie je potom možné vyčítať žalovanému, že vychádzal z odborných podkladov predložených do správneho konania.

16034/90), judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Najvyšší správny súd nevzhliadol v napadnutom rozsudku nedostatok dôvodov, pre ktorý by ho bolo potrebné zrušiť.

60. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže kasačný súd nezistil v rozsahu uplatnených kasačných námietok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ani napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

63. Kasačný súd nepriznal náhradu trov kasačného konania ani ďalším účastníkom 1. až 4. Títo majú voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP).

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.