1Sžk/18/2018

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

1. Žalovaná dňa 20. novembra 2003 vydala Personálny rozkaz č. 1259, ktorým bol žalobca uvoľnený dňom 31. decembra 2003 zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby (ďalej aj ako „SIS“) podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Personálny rozkaz č. 1259 žalovaná vydala na základe žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru č.p.: 63/920-58-4-2003 zo dňa 27. októbra 2003, ktorou navrhol ukončenie služobného pomeru ku dňu 31. decembra 2003, s čím jeho nadriadený súhlasil. Žalobca bol uvoľnený dňom 31. decembra 2003 zo služobného pomeru príslušníka SIS. 2. Žalobca podal proti Personálnemu rozkazu č. 1259 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že žiadosť o uvoľnenie nepodal slobodne, ale na základe príkazu. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ako odvolací orgán, rozhodnutím č.p. PK-21-5/2004 zo dňa 24. marca 2004 odvolanie zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. apríla 2004 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.p. PK-21-5/2004. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5S 58/2004-89 zo dňa 31. januára 2005 žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Žiline bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 65/2005 zo dňa 14. marca 2006 potvrdený. Krajský súd ako aj najvyšší súd zhodne uviedli, že žalobca nepreukázal, že konal neslobodne, pod nátlakom a z donútenia.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C/227/05-67 zo dňa 23. marca 2007 bolo konanie zastavené z dôvodu res iudicata s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5S 58/2004-89 zo dňa 31. januára 2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 65/ 2005 zo dňa 14. marca 2006.

7. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 13C 227/2005 - 180 zo dňa 30. júna 2011 návrh žalobcu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že konal pri podaní žiadosti pod nátlakom a z donútenia. Proti tomuto rozsudku doručil dňa 02.08.2011 žalobca odvolanie.

8. Upovedomením č.k. 13C/227/2005-256 zo dňa 14. júla 2016 Okresný súd Bratislava III vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako vecne príslušnému na konanie v prvom stupni v agende správneho súdnictva, pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a o určenie, že služobný pomer trvá, na základe Personálneho rozkazu č. 1259 zo dňa 20. novembra 2003, ktorý je správnym rozhodnutím, a nejde sa o pracovný pomer, o ktorom by bola daná vecná príslušnosť Okresného súdu Bratislava III na konanie v prvom stupni.

10. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/145/2016 zo dňa 30. mája 2017 žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd uviedol, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby, najmä rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia a oprávnenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. Preto žaloba o určenie, že žiadosť príslušníka Slovenskej informačnej služby o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je podľa súdu

II. Argumentácia účastníkov konania

12. Žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 11. augusta 2017 odôvodnil právnymi dôvodmi uvedenými v ustanoveniach § 440 ods. 1 písm. a), písm. f), písm. g) a písm. j) SSP. Žalobca sa domáha zrušenia napadnutého uznesenia, žiada o postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava III a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. 13. Namietal, že krajský súd nebol príslušný na rozhodnutie o podanej žalobe. Poukázal na to, krajský súd v civilnom sporovom konaní už raz v súvislosti s predmetom podanej žaloby rozhodol, že ak správny súd preskúmaval zákonnosť personálneho rozkazu, nejde o res iudicata. Tiež zdôraznil, že vo veci už okresný súd v civilnom sporovom konaní rozhodol a v rozsudku nekonštatoval, že by nebol príslušný na prejednanie návrhu. Navyše poukázal na to, že krajský súd na pojednávaní dňa 30. mája 2017 neumožnil žalobcovi predložiť písomné vyjadrenia, ktoré mohol žalobca predložiť až po vyhlásení uznesenia. Podľa názoru žalobcu tak správny súd zvolil neprávny procesný postup, ktorým žalobcovi znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Žalobca v kasačnej sťažnosti tiež uvádzal, že krajský súd neprávne právne posúdil vec, keď vyslovil záver, že žaloba na určenie neplatnosti jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nie je právne opodstatnená, lebo žalobca žalobu nepodal ako správnu žalobu, ale ako civilný návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Následne poukázal na zásady spravodlivého procesu a na jeho právo na prístup k súdu. 15. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom dňa 15. novembra 2017 žiadala kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a určenie, že služobný pomer trvá, na základe personálneho rozkazu, ktorý je správnym rozhodnutím a nejde preto o pracovnoprávny spor.

K právomoci správneho súdu 19. V preskúmavanej veci žalobca poukazuje na to, že nebola daná právomoc správneho súdu rozhodovať o žalobe, pretože žalobu nepodal ako správnu žalobu, ale ako civilný návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Na podporu svojho názoru uvádza, že krajský súd v civilnom sporovom konaní už v súvislosti s predmetom podanej žaloby rozhodol, že nejde o res iudicata, ak správny súd preskúmaval zákonnosť personálneho rozkazu. Tiež zdôraznil, že vo veci už okresný súd v civilnom sporovom konaní rozhodol a v rozsudku nekonštatoval, že by nebol príslušný na prejednanie návrhu.

21. Hoci žalobný petit znie na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a určenie, že služobný pomer trvá (určovacia žaloba) , kasačný súd je toho názoru, že pre stanovenie právomoci súdu je nevyhnutné posudzovať povahu právneho vzťahu, z ktorého nárok žalobcu vychádza.

2003. 23. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR k povahe služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-73/1998-ucinnost-od-01.01.2023> opakovane uviedol: „Služobný pomer príslušníka policajného zboru (pozn. kasačného súdu: služobný pomer príslušníka SIS sa spravuje rovnakou právnou úpravou ako služobný pomer príslušníka policajného zboru) nemá znaky súkromno-právneho pomeru, ale má znaky verejno- právneho pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti štátu ako „zamestnávateľa“ príslušníka policajného zboru a súčasne nositeľa verejnej moci.

24. Právomoc civilných súdov je upravená v § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov.

ISSN 2336-517X.] 25. Z uvedeného podľa kasačného súdu vyplýva, že služobný pomer príslušníka SIS nespĺňa charakteristiku súkromnoprávnych vzťahov, nie je pracovnoprávnym pomerom a nevzťahuje sa na neho zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, pretože ide o verejnoprávny vzťah.

Hoci žalobca v žalobe navrhuje vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a určenia, že jeho služobný pomer naďalej trvá a v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že ide o civilný návrh, kasačný súd má za to, že jeho žalobný návrh vyplýva zo služobného pomeru príslušníka SIS, týka sa zániku jeho služobného pomeru, a preto aj na prerokovanie tohto návrhu je príslušný správny súd a na rozhodovanie treba aplikovať príslušné ustanovenia SSP.

Dospeli k záveru, že bez ohľadu na to, že žalobný petit nezodpovedá žalobnému petitu, aký sa vyžaduje pre správnu žalobu, daná vec nepatrí do všeobecného občianskoprávneho súdnictva, ale patrí do správneho súdnictva. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1KO/11/2018 zo dňa 03. októbra 2018 na podporu právomoci správneho súdu dopĺňa: „Personálny rozkaz nadriadeného je individuálny správny akt, je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa SSP; na preskúmanie u ktorého nemôže všeobecný súd v sporovom konaní vysloviť jeho neplatnosť. Je neprípustné, aby sa nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany v správnom súdnictve nahrádzalo určujúcimi žalobami v občianskoprávnom konaní.“

Treba zdôrazniť, že podľa § 161 CSP musí súd kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, okresný súd teda mohol o postúpení veci rozhodnúť kedykoľvek počas konania. Kasačný súd nespochybňuje, že dlhodobá nečinnosť civilných súdov pred samotným postúpením veci mala znaky porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, k tejto výhrade však treba uviesť, že v súvislosti s neprimeranosťou dĺžky občianskoprávneho konania bola žalobcovi na základe zmieru uzavretého medzi žalobcom a Slovenskou republikou v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva č. 11971/18 uhradená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4700 Euro zo strany štátu, ako zadosťučinenie za prieťahy v civilnom procese.

K žalobnému návrhu ako spôsobilému predmetu prieskumu správneho súdu 32. Kasačný súd súhlasí so záverom správneho súdu (bod 10), že žalobou vymedzený predmet súdneho prieskumu sám o sebe nie spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu.

35. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom o právomoci a príslušnosti správneho súdu na prejednanie veci treba uviesť, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podanú v zmysle § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné považovať za podanie v zmysle § 234 a § 235 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením - Personálneho rozkazu č. 1259. Len na základe žiadosti o uvoľnenie príslušný orgán môže vydať rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením, proti ktorému je možné podať odvolanie a následne žalobu na správny súd. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nie je rozhodnutím, opatrením, zásahom a ani prejavom nečinnosti orgánu verejnej správy, ale úkonom účastníka konania, ktoré je podkladom rozhodnutia.

V zmysle § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z je tak postavené na zásade materiálnej pravdy, keď príslušný orgán musí presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

39. Vzhľadom na preukázané vedenie vecne súvisiacich konaní vo veci súdneho prieskumu správnym súdom treba zdôrazniť, že zákonnosť a platnosť žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru, a s tým súvisiaci návrh na určenie trvania služobného pomeru, bola právoplatne ako podklad rozhodnutia preskúmaná v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.p. PK-21-5/2004, v ktorom Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5S 58/2004-89 zo dňa 31. januára 2005 žalobu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Žiline bol následne rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž-o-KS 65/2005 zo dňa 14. marca 2006

40. Vzhľadom k tomu, že v nadväznosti na spochybnenie spôsobilosti predmetu súdneho prieskumu, (síce bez ďalšieho odôvodnenia), žalobca v kasačnej sťažnosti poukazuje na medzinárodné dokumenty upravujúce právo na prístup k súdu, kasačný súd dopĺňa, že žalobcovi bol v súvislosti s nárokom uplatneným pôvodne formou určovacej žaloby riadne umožnený prístup k súdu a súdy riadne preskúmali jeho návrh. Žalobcovi nebola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, súd neodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu, preto kasačný súd nepovažuje za preukázané , že by došlo k porušeniu jeho práva na prístup k súdu.

Rovnaké dôvody pre zamietnutie kasačnej sťažnosti, ako aj odmietnutie samotnej žaloby, sa vzťahujú na časť žalobného návrhu týkajúcu sa určenia, že služobný pomer žalobcu trvá. 42. V každom prípade však treba zdôrazniť, že pre rozhodovanie kasačného súdu, skúmajúceho namietané porušenie práv účastníka je podstatná správnosť záveru o nesplnení podmienok na ďalšie vedenie konania, vedúca bez ohľadu na konkrétny dôvod k rozhodnutiu o odmietnutí žaloby prejednávanej podľa ustanovení SSP.

46. Pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 SSP nariadi predseda senátu v presne stanovených prípadoch, ale len za predpokladu, že ide o prejednanie vo veci samej. Keďže v posudzovanej veci krajský súd mal za to, že žaloba je neprípustná a procesným uznesením rozhodol o odmietnutí žaloby, nerozhodoval vo veci samej a z toho dôvodu podľa kasačného súdu ani nemal nariadiť pojednávanie. Pojednávanie tak predseda senátu nariadil nad rámec ustanovení SSP.

Ak žalobcovi nedal na toto priestor, konal tak v rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami týkajúcimi sa štandardného priebehu pojednávania, keďže riadne otvoril pojednávanie. Nariadenie pojednávania zo strany správneho súdu v posudzovanej veci preto považuje kasačný súd za procesné pochybenie správneho súdu, ale zároveň, ak došlo k jeho otvoreniu, malo prebehnúť riadne pojednávanie.

50. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd skúmal, či žalobca mal zabezpečený riadny prístup k súdu, či mohol predniesť svoje návrhy a vyjadrenia pred nariadením pojednávania a či sa mal súd možnosť s nimi oboznámiť pred rozhodnutím. Zo spisu vyplýva, že žalobca ešte v konaní pred Okresným súdom Bratislava III predniesol opakovane písomne, ako aj na pojednávaní, svoje argumenty, pričom v konaní pred krajským súdom mal tiež dostatok času na zaslanie svojich vyjadrení, čo ale nevyužil. Po oboznámení sa so spisom kasačný súd má za preukázané, že žalobca mal zabezpečený riadny prístup k súdu a priestor pre predloženie

že ani tieto námietky nie sú takej povahy, že by aj pri prípadnom predložení pred vyhlásením rozhodnutia správneho súdu, mohli žalobcovi privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie. 52. Kasačný súd po posúdení veci konštatuje, že napriek čiastočne preukázaným procesným pochybeniam krajského súdu nie je dôvod na zrušenie napádaného rozhodnutia z tohto dôvodu pretože by to nemohlo privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu.

IV. Záver

53. Na základe všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že ak správny súd uznesením odmietol žalobu žalobcu na určenie neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a určenie, že služobný pomer trvá, postupoval dôvodne v súlade s § 98 SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu preto nie je dôvodná a kasačný súd ju podľa § 461 SSP zamieta. 54. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nemal úspech v kasačnom konaní, a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaná mohla spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. septembra 2021