← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·31. 1. 2022

1Sžk/22/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200823.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
6Sa/23/2019
IČS
7019200823
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, adresa kancelárie: kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, značka správcu: S714, správca PROFITUBE spol. s r.o. v konkurze, so sídlom: Jazerná 3, 040 12 Košice, IČO: 36026042, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, o žalobe proti nečinnosti, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/23/2019-45, zo dňa 30. decembra 2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200823.1, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Žalobca podal žalobu voči nečinnosti žalovaného týkajúcej sa nevyplatenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008. V žalobe sa dožadoval uložiť žalobcovi povinnosť vrátiť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa názoru žalobcu malo prísť k vráteniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17. apríla 2019, č. k. 2Sžfk/15/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:7008201603.3, zrušil právne akty žalovaných, na základe ktorých mal byť tento nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. marca 2020 uviedol, že z jeho strany k nečinnosti, aj s ohľadom na definíciu tohto pojmu, neprišlo. Navrhol podanú žalobu zamietnuť. 3. Následne sa k veci vyjadrili žalobca a žalovaný. Vo svojich vyjadreniach zotrvali na podaných stanoviskách. 4. Krajský súd v Košiciach v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd") napadnutým uznesením, č. k. 6Sa/23/2019-45, zo dňa 30. decembra 2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7019200823.1 (ďalej len „uznesenie správneho súdu") žalobu zamietol podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP"). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil u žalovaného nečinnosť.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenia v kasačnom konaní

5. Žalobca podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť. Jej zdôvodnenie nepodradil pod konkrétne dôvody na odôvodnenie kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 SSP. Žalobca poukázal na to, že riadne požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalovaný mu však nevyhovel a predmetnú sumu mu nevrátil. Uviedol, že podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty") sa nevyžaduje vydanie rozhodnutia. Navrhol uznesenie správneho súdu zrušiť a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil s uznesením správneho súdu a zotrval na svojich argumentoch. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Žalobca sa k vyjadril k vyjadreniu žalovaného. V tomto vyjadrení poukázal na to, že právny stav sa zmenil a v súčasnosti je spoločnosť PROFITUBE, spol. s r. o. v konkurze. Preto sa musí uplatňovať na započítanie § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení. Zároveň uviedol, že predmetná pohľadávka mohla byť v danom čase premlčaná s ohľadom na § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení.

III. Relevantná právna úprava

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

IV. Právne závery kasačného súdu

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd") preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.

10. Kasačný súd následne preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, kasačnú sťažnosť a následné vyjadrenia účastníkov konania. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho uznesenia. 11.

V zmysle § 242 ods. 1 SSP sa žalobca môže domáhať len takej nečinnosti, ktorá existuje v začatom administratívnom konaní. Pojem administratívne konanie je upravené v § 3 ods. 1 písm. a) SSP ako postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov alebo normatívnych správnych aktov. Žaloba o nečinnosť je tak naviazaná na rozhodovacie procesy vo verejnej správy.

12. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca navrhuje, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Uvedené odvodzuje od § 79 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého povinnosť žalovaného na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vzniká priamo zo zákona.

Takéto konanie však nemá charakter rozhodnutia a nie je ani realizované v rozhodovacom procese. Jedná sa o faktický úkon realizovaný mimo rozhodovacieho procesu vydávania normatívnych správnych aktov alebo individuálnych správnych aktov. 13. Z uvedeného je zrejmé, že podaná žaloba nesleduje odstránenie nečinnosti v začatom administratívnom konaní, teda v rozhodovacom procese orgánu verejnej správy. Správny súd v tomto type konania tak mohol žalobu síce preskúmať, ale nebol oprávnený jej vecne vyhovieť.

14. Nad rámec uvedeného kasačný súd konštatuje, že kasačné konanie je prísne formalizované. Z tohto dôvodu je potrebné, aby podávatelia kasačnej sťažnosti podradili jednotlivé svoje tvrdenia pod dôvody na podanie kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 SSP. Kasačný súd si je vedomý, že kasačná sťažnosť sa posudzuje v súlade s § 55 ods. 3 SSP podľa obsahu. Podradzovanie textu kasačnej sťažnosti pod jednotlivé dôvody uvedené v § 440 ods. 1 SSP by však mohlo viesť k jej dotváraniu, čo je v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania vyjadrenom v § 5 ods. 9 prvej vete SSP.

15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. januára 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Sžk/22/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik