1Sžk/23/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200515.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/58/2018
- IČS
- 1018200515
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUVENTAS Žilina, n.o., so sídlom Pivovarská 3, 010 01 Žilina, IČO: 37983121, právne zastúpeného: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému (sťažovateľ): Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/2913:1-60B0 z 12. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5S/58/2018-76 zo 17. decembra 2020 v časti výroku o nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/58/2018-76 zo 17. decembra 2020 v časti výroku o nároku na náhradu trov konania zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 11.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/2913:1-60B0 z 12. februára 2018, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2017/14062:3-59AA z 21. novembra 2017. 2. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.12.2020 žalobca s poukazom na ustanovenie § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zobral správnu žalobu v celom rozsahu späť a súčasne si uplatnil náhradu trov konania tvrdiac, že to bol práve žalovaný, kto svojim konaním - t.j. následným udelením súhlasu po predložení novej žiadosti zapríčinil zastavenie konania. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že podal žalovanému po podaní predmetnej žaloby novú žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa, ktorej žalovaný vyhovel. 3. Z dôvodu späťvzatia správnej žaloby, správny súd napadnutým uznesením konanie, s poukazom na ustanovenie § 99 písm. a) SSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 171 písm. a) SSP (správne malo byť uvedené § 171 ods. 1 SSP - poznámka kasačného súdu), pričom ako dôvod aplikácie daného ustanovenia uviedol, že žalovaný vydaním nového rozhodnutia, ktorým udelil žalobcovi súhlas so zmenou v osobe zriaďovateľa Súkromného gymnázia, Oravská cesta 11, Žilina a Súkromného centra voľného času, Oravská
11, Žilina, procesne zapríčinil odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
II. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
4. Proti uzneseniu správneho súdu č.k. 5S/58/2018-76 zo 17. decembra 2020 podal žalovaný v časti výroku o nároku na náhradu trov konania kasačnú sťažnosť navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie v napadnutej časti. Mal za to, že správny súd napadnutým uznesením II. výrokom porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP; nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP.
5. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný, citujúc ustanovenie § 171 ods. 1 SSP poukázal na to, že v danom prípade nie je splnená podmienka, že procesne zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti uviedol, že podľa obsahu späťvzatia žaloby, žalobca po podaní žaloby podal novú žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa a žalovaný tejto novej žiadosti vyhovel, pričom s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) nemohol byť súhlas žalobcovi udelený na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti, pretože by to zakladalo prekážku rozhodnutej veci a správny orgán by bol povinný v takomto prípade konanie zastaviť.
Po podrobnom opísaní dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného a dôvodov vydania nového rozhodnutia (rozhodnutie č. 20196/11010:2-A1050) označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v späťvzatí žaloby, že žalovaný po podaní novej žiadosti udelil potrebný súhlas na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti keď, súhlas so zmenou zriaďovateľa vyjadrený v novom rozhodnutí vychádzal z rozdielneho skutkového základu ako napadnuté rozhodnutie a bol udelený z dôvodu, že žalobca novou žiadosťou odstránil vady pôvodnej žiadosti, ktoré mu vytkol v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že ak by žalobca v pôvodnom konaní (resp. pred podaním žaloby) podal bezvadnú žiadosť, bol by mu požadovaný súhlas so zmenou zriaďovateľa udelený, avšak pokiaľ tak urobil až po podaní žaloby, zapríčinil, že bol nútený vziať žalobu späť. S poukazom na uvedené uzavrel, že predmetné pochybenia žalobcu nemôžu byť na jeho ťarchu, keď žiadnym procesným postupom nezavinil zastavenie konania pred krajským súdom, toto zavinil výlučne žalobca a preto nie je spravodlivé od neho požadovať, aby zaplatil žalobcovi trovy konania.
6. Ďalej žalovaný dôvodil, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/) SSP. V tejto súvislosti, citujúc ustanovenia § 5 ods. 1 SSP, Čl. 2 ods. 1, Čl. 8, 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 SSP, Čl. 46 ods. 1, Čl. 48 ods. 2 a Čl. 47 ods. 3 Ústavy SR poukázal na to, že späťvzatie žaloby nebolo žalovanému doručené na vyjadrenie, a to napriek tomu, že obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie krajského súdu o trovách konania.
7. Poukázal na to, že správny súd v bode 8 odôvodnenia uznesenia neuviedol, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že procesne zapríčinil zastavenie konania, keď v odôvodnení uznesenia je uvedené iba to, že vydaním nového rozhodnutia, ktorým bol udelený žalobcovi súhlas v osobe zriaďovateľa gymnázia a CVČ zapríčinil žalovaný odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
Toto odôvodnenie považoval žalovaný za nedostatočné a nepresvedčivé, pretože neodpovedá na základnú otázku, prečo sa vydanie nového rozhodnutia o udelení súhlasu považuje za procesné zavinenie žalovaného dodajúc, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku skôr naznačuje, že nové rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového stavu, ktorý sa podstatne zmenil a zavinenie tak nemožno pričítať žalovanému ako správnemu orgánu.
8. Mal za to, že pokiaľ krajský súd vychádzal pri vydaní uznesenia z tvrdenia žalobcu uvedeného v späťvzatí žaloby, že udelil žalobcovi súhlas na zmenu zriaďovateľa na základe novej žiadosti „na rovnakom skutkovom základe ako v prípade pôvodnej žiadosti“ mal to vyslovene uviesť v odôvodnení uznesenia a podložiť svoje rozhodnutie príslušnými dôkazmi zistenými v súdnom konaní dodajúc, že takýmto dôkazom pritom nemôže byť výlučne tvrdenie žalobcu o vydaní „súhlasu“ založeného na „rovnakom skutkovom základe“, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť. Predmetné tvrdenie zároveň považoval za ničím nepodložené s tým, že správny súd jeho pravdivosť v konaní ani neskúmal.
9. Záverom poukázal na to, že krajský súd sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ a to najmä od uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Asan/31/2019 zo dňa 30.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžk/50/2019 zo dňa 18.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžk/ 8/2020 zo dňa 18.06.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/6/2019 zo dňa 20.05.2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžk/6/2019 zo dňa 30.04.2020 a pod. Odklon krajského súdu od citovanej ustálenej rozhodovacej praxe videl 1. v kvalifikácii procesného zavinenia; 2. v postupe krajského súdu. Mal za to, že procesné zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska procesného výsledku, pričom vydanie nového rozhodnutia vo veci novej žiadosti žalobcu považoval za výsledok hmotnoprávnych skutočností dodajúc, že v danom prípade procesne nepochybil (jeho pôvodné rozhodnutie nebolo napr. zrušené v mimoodvolacom konaní), ale rozhodol v súlade so
zákonom na základe novej bezvadnej žiadosti žalobcu. Súčasne mal za to, že podľa citovaných uznesení bol krajský súd povinný pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať sa otázkou zavinenia, čo neurobil. 10. Žalobca sa k dôvodnom kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
11. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21. apríla 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. 1Sžk 23/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 12. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný mal preukázané, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti výroku uznesenia, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
13. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2017/14062:3-59AA zo dňa 21.11.2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) s tým, že toto rozhodnutie bolo súčasne potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bolo postupom podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku na základe podnetu mesta Žilina, mimo odvolacieho konania, zrušené v celom rozsahu právoplatné
rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie regionálneho školstva č. 2017-2370/18698:6-10HO zo dňa 31.05.2017 o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky spočívajúcej v zmene zriaďovateľa Súkromného gymnázia a Súkromného centra voľného času, z pôvodného zriaďovateľa fyzickej osoby
PaedDr. E. Y., na nového zriaďovateľa právnickú osobu JUVENTAS Žilina, n.o., a o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky spočívajúcej v zmene adresy. Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie
regionálneho školstva č. 2017-2370/18698:6-10HO zo dňa 31.05.2017 bolo vydané v nadväznosti na žiadosť zo dňa 02.02.2017. 14. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti doložil rozhodnutie č. 2019/11010:2-A1050, ktorým po preskúmaní potrebných dokladov v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z.z. a to na základe žiadosti doručenej žalovanému dňa 28.03.2019 došlo k požadovanej zmene zriaďovateľa
Súkromného gymnázia. Rovnako žalovaný doložil Dohodu o zmene zriaďovateľa - o prevode práv a povinností zo dňa 28.02.2019, písomné vyjadrenie mesta Žilina a výpis z registra trestov žalobcu tvrdiac, že pokiaľ by bola v pôvodnom konaní podaná bezvadná žiadosť, bol by žalobcovi požadovaný súhlas so zmenou udelený.
15. Rovnako mal kasačný súd z obsahu podania, ktorým došlo k späťvzatiu správnej žaloby preukázané, že žalobca vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu trov konania zdôraznil, že udelenie súhlasu so zmenou v osobe zriaďovateľa bolo uskutočnené na rovnakom skutkom základe, ako v prípade pôvodnej žiadosti, pričom krajský súd bez znalosti dôvodov vydania nového rozhodnutia, na základe už uvedenej žiadosti, vyhovel návrhu žalobcu a vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 171 ods. 1 SSP osvojac si v podstate bez ďalšieho argumentáciu žalobcu, keď uzavrel, že žalovaný procesne zapríčinil odpadnutie predmetu sporu a tým aj zastavenie konania v dôsledku späťvzatia správnej žaloby. Uvedený záver správneho súdu je však predčasný.
16. Ako už konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (bližšie bod 9 uznesenia) na účely ustanovenia § 171 SSP je pojem „procesné zavinenie“ nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne, čo znamená, že za osobu, ktorá zastavenie konania zavinila sa považuje aj žalovaný, ktorého rozhodnutie alebo opatrenie preskúmavané v rámci správneho súdneho konania bolo následne zrušené napríklad v mimo odvolacom konaní alebo na základe protestu prokurátora. Aplikácia ustanovenia § 171 ods. 1 SSP vo vzťahu k žalovanému je rovnako namieste pri úspešnom využití inštitútu uspokojenia žalobcu, výsledkom ktorého je vydanie nového rozhodnutia spolu s následkami uvedenými v § 101 ods. 6 SSP.
17. V danom prípade však kasačný súd obsahom podania, ktorým žalobca zobral správnu žalobu späť nemal, na účely použitia ustanovenia § 171 ods. 1 SSP preukázané, že by žalovaný vydaním nového rozhodnutia procesne zavinil zastavenie konania podľa § 99 písm. a/ SSP. Žalobca totiž k tomuto podaniu nedoložil rozhodnutie, ktoré bolo následne vydané a preto v podstate správny súd nemal k dispozícii podklad, na základe ktorého bolo možné s určitosťou ustáliť, že nové rozhodnutie bolo vydané na základe totožného skutkového stavu. Na účely preukázania tejto relevantnej skutočnosti bolo nevyhnutné, aby správny súd doručil podanie žalobcu žalovanému spolu s výzvou, aby sa vyjadril k okolnostiam relevantným na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Týmto pochopiteľne kasačný súd netvrdí, že by žalovaný mal súhlasiť so späťvzatím správnej žaloby, nakoľko takýto súhlas Správny súdny poriadok nepožaduje. 18.
Bude preto úlohou správneho súdu, aby skutočnosti tvrdené žalobcom v podaní, ktorým zobral správnu žalobu späť a žalovaným v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k dôvodnosti uplatnenia ustanovenia § 171 ods. 1 SSP náležite vyhodnotil a opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Konkrétne či je namieste aplikácia ustanovenia § 171 ods. 1 SSP alebo použitie ustanovenia § 170 písm. b/ SSP, pričom správny súd svoje rozhodnutie náležite
odôvodní. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 SSP). 19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd uzavrel, že krajský súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil (nedostatočne zistil skutočnosti relevantné pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP) [§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP] a preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil v napadnutej časti a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.
20. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. decembra 2021